Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-274-2012.pdf
PDF · 112.11 KB
No categories available
6Co/274/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy Markovej a JUDr. Viery Škultétyovej, v právnej veci navrhovateľa: M. L., s.r.o., F., X. č. XX, IČO 35 848 863, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti odporcovi: v 1. rade Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.- F., t. č. bytom Q., W. X., v 2. rade V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., N. X, o zaplatenie 1.319,14 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 06. júla 2012, č. k. 6C/7/2011-135, jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 6.07.2012, č. k. 6C/7/2011-135, bolo rozhodnuté tak, že odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 482,52 eur, s úrokom 8,5% ročne zo sumy 26,67 eur od 13.05.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 45,84 eur od 18.01.2008 do zaplatenia, 8,5% zo sumy 26,67 eur od 16.04.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 12,95 eur od 18.12.2007 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 46,59 eur od 18.03.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 26,67 eur od 12.06.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 77,54 eur od 12.02.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 3,65 eur od 12.07.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 26,67 eur od 16.04.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 53,29 eur od 18.12.2007 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 40,11 eur od 18.01.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 46,59 od 18.03.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 28,66 eur od 12.02.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 20,60 eur od 13.05.2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, súd v prevyšujúcej časti návrh voči odporcovi v 1. rade zamieta a súd návrh voči odporcovi v 2. rade v celom rozsahu zamieta.
Navrhovateľ návrhom podaným 20.10.2010 sa domáhal voči odporcovi zaplatenia 1319,14 eur s úrokom 8,5% ročne zo sumy 26,67 eur od 13.05.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 45,84 eur od 18.01.2008 do zaplatenia, 8,5% zo sumy 26,67 eur od 16.04.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 12,95 eur od 18.12.2007 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 46,59 eur od 18.03.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 26,67 eur od 12.06.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 77,54 eur od 12.02.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 3,65 eur od 12.07.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 26,67 eur od 16.04.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 53,29 eur od 18.12.2007 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 40,11 eur od 18.01.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 46,59 od 18.03.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 28,66 eur od 12.02.2008 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 20,60 eur od 13.05.2008 do zaplatenia s úrokom z omeškania 8,5% zo sumy 427,99 od 29.04.2008 do zaplatenia, a to z titulu neuhradených faktúr za služby poskytnuté na základe uzatvorenej
zmluvy o pripojení z 29.10.2007 a zo dňa 7.11.2007. Neuhradením faktúr a porušením zmluvy vzniklo navrhovateľovi právo na zmluvnú pokutu vo výške 427,99 eur a vo výške 408,65 eur. Zároveň uplatnil úrok z omeškania z jednotlivých súm až do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania.
Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že na základe žiadosti o uzatvorenie zmluvy o pripojení z 29.10. 2007 aktiváciou SIM- karty č. 894210439000704496 uzatvoril navrhovateľ s odporom zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytoval navrhovateľ odporcovi telekomunikačné služby. Odporca za poskytnuté služby riadne a včas neplatil, preto navrhovateľ fakturoval odporcovi za služby jednotlivými faktúrami sumy 26,67 eur, 45,84 eur, 26,67 eur, 12,95 eur, 46,59 eur, 26,67 eur, 77,54 eur, 3,65 eur. Rovnako na základe uzavretého dodatku k zmluve fakturoval aj zmluvnú pokutu dojednanú vo výške 408,65 eur. Na základe žiadosti o uzatvorenie zmluvy o pripojení zo 07.11. 2007 aktiváciou SIM- karty č. 8942104332000003293 uzatvoril navrhovateľ s odporom zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytoval navrhovateľ odporcovi telekomunikačné služby. Odporca za poskytnuté služby riadne a včas neplatil, preto navrhovateľ fakturoval odporcovi za služby jednotlivými faktúrami sumy 26,67 eur, 53,29 eur, 40,11 eur , 46,59 eur, 28,66 eur, 20,60 eur. Rovnako na základe uzavretého dodatku k zmluve fakturoval aj zmluvnú pokutu dojednanú vo výške 427,99 eur. Odporca neuhradil splatné faktúry ani na základe upomienky z 08.02.2008, preto navrhovateľ pristúpil k odstúpeniu od zmlúv o pripojení listom z 22.04.2008 a dňa 13.03.2008. Na základe zmluvy o pripojení z 29.10.2007 poskytoval navrhovateľ odporcovi telekomunikačné služby ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi v programe služieb Pre mňa 250, a to aktiváciou SIM- karty č. 894210439000704496. K tejto zmluve bol dňa 30.01.2008 uzavretý Dodatok k zmluve, na základe ktorého došlo k dohode o predaji koncového telekomunikačného zariadenia typ MT Nokia N6300 za cenu 1 Sk s DPH. Navrhovateľ doručoval postupne odporcovi faktúry za poskytnuté služby v období poskytnutých služieb od 17.12. 2007 do 11.07.2008 faktúrou č. 100528323 v celkovej sume 26,67 eur, faktúrou č. 100 186795 fakturoval za poskytnuté služby v sume 45,84 eur, faktúrou č. 100438428 sumu 26,67 eur a faktúrou č. 100098207 sumu 12,95 eur, faktúrou č. 1000359907 sumu 46,59 eur, faktúrou č. 1000655920 sumu 26,67 eur, faktúrou č. 1000243783 sumu 77,54 eur, faktúrou č. 1000765778 sumu 3,65 eur. Následnou faktúrou fakturoval navrhovateľ odporcovi aj zmluvnú pokutu vo výške 408,65 eur. Upomienkou zo dňa 08.02.2008 vyzval navrhovateľ odporcu k zaplateniu ceny za elektronické komunikačné služby v celkovej výške 3677,50 Sk. Odporca na upomienku a následné odstúpenie od zmlúv nereagoval, podľa pripojenej doručenky odporcovi upomienka a odstúpenie od zmluvy doručené do vlastných rúk nebolo. Na základe zmluvy o pripojení zo 07.11.2007 poskytoval navrhovateľ odporcovi telekomunikačné služby ako fyzickej osobe
- nepodnikateľovi v programe služieb Pre mňa 250, a to aktiváciou SIM- karty č. 894210432000003293. K tejto zmluve bol dňa 07.11.2007 uzavretý Dodatok k zmluve, na základe ktorého došlo k dohode o predaji koncového telekomunikačného zariadenia typ MT Samsung L760 za cenu 1 Sk s DPH. Navrhovateľ doručoval postupne odporcovi faktúry za poskytnuté služby v období poskytnutých služieb od 17.12.2007 do 29.05.2008 faktúrou č. 100440966 v celkovej sume 26,67 eur, faktúrou č. 100 101317 fakturoval za poskytnuté služby v sume 53,29 eur, faktúrou č. 1000184672 sumu 40,11 eur a faktúrou č. 1000364847 sumu 46,59 eur, faktúrou č. 1000248473 sumu 28,66 eur, faktúrou č. 1000534657 sumu 20,60 eur. Následnou faktúrou fakturoval navrhovateľ odporcovi aj zmluvnú pokutu vo výške 427,99 eur. Upomienkou zo dňa 08.02.2008 vyzval navrhovateľ odporcu k zaplateniu ceny za elektronické komunikačné služby v celkovej výške 4107,- Sk. Odporca na upomienku a následné odstúpenie od zmlúv nereagoval, podľa pripojenej doručenky odporcovi upomienka a odstúpenie od zmluvy doručené do vlastných rúk nebolo.
Okresný súd poukázal na znenie § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a na to, že súčasťou všetkých zmlúv o pripojení sú i dodatky k zmluvám, ktoré upravujú rovnako práva a povinnosti účastníkov zmluvy, ako i dohodu o zmluvnej pokute. V článku II. Práva a povinnosti Dodatku k zmluve o pripojení sú upravené práva a povinnosti zmluvných strán. Medzi povinnosti odporcu ako účastníka patrí záväzok užívať zvolený mesačný program po dobu 24 mesiacov, pričom po dobu viazanosti sa účastník zaviazal zotrvať v zmluvnou vzťahu v zmysle podmienok zmluvy a dodatku a neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy a nepožiadať o vypojenie z prevádzky ani o dočasnú deaktiváciu SIM-karty a nedopustiť sa takého konania, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo zmluvu vypovedať. V zmysle čl. 2.3 účastník a poskytovať sa dohodli, že ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 408,65 eur a 427,99 eur. Účastník je taktiež povinný nahradiť škody vzniknuté v súvislosti s porušením povinností.
Podľa záverov okresného súdu v predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné služby na základe uzavretých dvoch zmlúv o pripojení a ich dodatkov zo dňa 29.10. 2007 a zo dňa 07.11.2007. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvy uzavreté v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktoré zmluvy sa radia i medzi tzv. spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k jednotlivým zmluvám je preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmlúv, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za obdobie od decembra 2007 do mája 2009 nezaplatil cenu poskytnutých služieb v celkovej sume 482,52 eur. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná a nenamietaná. Okresný súd priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v tomto rozsahu ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu služieb vyplýva nielen z uzavretých zmlúv, ale i z § 42 ods. 4 písm. b/ citovaného zákona. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka okresný súd priznal navrhovateľovi z priznanej sumy i úrok z omeškania vo výške určenej v § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom v čase začatia omeškania.
Za nedôvodný považoval okresný súd návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty z každej jednotlivej zmluvy v sumách po 408,65 eur a 427,99 eur. Poukázal na to, že zmluvná pokuta, dojednaná v zmysle § 544 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, je jedným z prostriedkov zabezpečenia záväzku, ktorá má zároveň sankčný charakter, pretože postihuje účastníka, ktorý porušil zabezpečenú povinnosť ďalšou povinnosťou zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Jednou z podstatných náležitostí zmluvnej pokuty je okrem určenia výšky alebo spôsobu jej určenia i určenie povinnosti, k porušeniu ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Spôsob určenia tejto povinnosti má byť určený jednoznačne, pretože i prípadné uplatnenie tzv. moderačného práva pri zmluvnej pokute predpokladá posúdenie významu a hodnoty zabezpečovanej povinnosti /§ 545a Občianskeho zákonníka zavedený s účinnosťou od 01.01.2008/. Spôsob určenia zmluvnej pokuty v zmluve musí umožňovať vyčíslenie zmluvnej pokuty jednorazovou čiastkou v okamihu porušenia konkrétnej zmluvnej povinnosti. Odtiaľ plynie potom požiadavka na precízne vyjadrenie zmluvnej pokuty, ktorá stojí vedľa všeobecných požiadaviek na určitosť právnych úkonov podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Požiadavka určitosti vyjadrenia povinnosti, ku ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje je naplnená v takom prípade, ak je aspoň výkladom podľa ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka zistiteľné, aký obsah by mal byť vyjadrený a čo je konkrétne predmetom dojednania. V predmetných zmluvách podľa názoru okresného súdu nie je jasne a zrozumiteľne vyjadrené, pre prípad porušenia ktorej zmluvnej povinnosti je odporca povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Pokiaľ sa v dodatku ukladá odporcovi, ako účastníkovi zmluvy, viacero povinností s viacerými právnymi následkami, mal navrhovateľ s presnosťou špecifikovať, dodržanie ktorej povinnosti zmluvná pokuta zabezpečuje. Dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia „niektorej povinnosti“ je podľa názoru okresného súdu nedostatočné a neurčité. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 39 Občianskeho zákonníka je takéto dojednanie absolútne neplatné, preto nemožno z tohto dojednania poskytnúť navrhovateľovi plnenie.
Okresný súd ďalej uviedol, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53 odst. 2 Občianskeho zákonníka/. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom, ako spotrebiteľom, osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená /uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred novelou č. 568/2007 Z. z. , ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 01.01.2008/. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z. z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu /lex specialis/. Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania /viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa a vymedzený predmet činnosti/ a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Okresný súd tiež poukázal na znenie § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k) Občianskeho zákonníka a na to, že i v prípade platnosti zmluvného dojednania, týkajúceho sa zmluvnej pokuty, z hľadiska určitosti považuje okresný súd dohodu o zmluvnej pokute za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa použijúc výklad v prospech spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd uviedol, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t. j, že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru okresného súdu v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené konštatoval preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemalo mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti /§ 53 ods. 4 písm. k Občianskeho zákonníka/. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v predmetných zmluvách, považoval okresný súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy, napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu /v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje/. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy, pretože rovnaká zmluvná pokuta je dojednaná bez akéhokoľvek rozlíšenia dlžnej sumy, resp. akéhokoľvek rozlíšenia závažnosti porušenia povinnosti. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny, ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v
spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Z uvedených dôvodov nie je možné priznať nárok navrhovateľovi z titulu zmluvnej pokuty voči odporcovi v 1. rade, a preto v tejto časti okresný súd voči nemu návrh zamietol. Okresný súd návrh voči odporcovi v 2. rade v celom rozsahu zamietol, pretože voči nemu návrh nebol dôvodný, nakoľko odporca v 1. rade nárok navrhovateľa uznal čo sa týka základu nároku, a to hovorného, nárok neuznal v časti zaplatenia zmluvnej pokuty.
O náhrade trov konania okresný súd nerozhodoval z dôvodu, že o náhrade trov konania účastníka sa rozhoduje len na návrh v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. Keďže v danej veci v konaní úspešný odporca trovy konania neuplatnil, okresný súd sa jeho prípadným nárokom na náhradu trov konania nezaoberal.
Proti zamietavému výroku vo vzťahu k odporcovi 1 rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.. V úvode odôvodnenia poukázal na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podľa názoru navrhovateľa okresný súd nesprávne posúdil otázku určitosti dojednania o zmluvnej pokute. Nesúhlasil s názorom okresného súdu, podľa ktorého zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná. Odporca mohol ovplyvniť obsah zmluvnej pokuty výberom poskytnutej služby, doby viazanosti a druhom telefónu. V podobnom zmysle vyjadril názor aj Krajský súd v Žiline v uznesení zo dňa 29.03.2011, sp. zn. 8Co/385/2011. Podľa názoru navrhovateľa dohodnutá zmluvná pokuta zabezpečuje zmluvné povinnosti účastníka po celú dobu viazanosti, a preto nie je možné určovať jej výšku s prihliadnutím na čas, kedy došlo k porušeniu povinností zo zmluvy. V zmluve sú tiež uvedené konkrétne povinnosti, na ktoré sa vzťahuje zmluvná pokuta. Pokiaľ ide o výšku pokuty, jej prijateľnosť je potrebné posudzovať v čase vzniku zmluvného vzťahu. Výška zmluvnej pokuty je teda závislá od rizika, ktoré môže navrhovateľovi vzniknúť v prípade, že odporca nevyčerpá všetky benefity a nebude plniť svoje povinnosti. Podľa názoru navrhovateľa záver okresného súdu o nevyváženosti dojednania o zmluvnej pokute nie je relevantný, pretože v prípade porušovania povinností navrhovateľa by išlo o porušenie zákonných povinností a za určitých okolností by mohol prísť o svoju licenciu. Navrhovateľ sa tiež nestotožnil s názorom okresného súdu, podľa ktorého nie je možné v prejednávanom prípade aplikovať moderačné právo súdu podľa ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, keďže uvedené ustanovenie je len špeciálnym ustanovením k § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. V dôvodoch odvolania navrhovateľ poukázal na súdnu prax, prezentovanú rozhodnutiami Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.06.2012, č. k. 13C/54/2012, Najvyššieho súdu Českej republiky z 19.05.2008, sp. zn. 28Cdo/575/2005, Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.06.2011, sp. zn. 12Co/39/“20U“ a Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.09.2011, č. k. 8Co/125/2011-169. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že vo vzťahu k odporcovi 1/ vyhovie v celom rozsahu návrhu vo veci samej a zaviaže odporcu 1/ k náhrade trov celého konania.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
Ako vyplýva z obsahu podaného odvolania, navrhovateľ namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci v rozsudku okresného súdu (nesprávnosť aplikácie ustanovení o neplatnosti právneho úkonu, ako aj ustanovení na ochranu spotrebiteľa v Občianskom zákonníku), teda uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p..
Na základe preskúmania správnosti rozsudku okresného súdu v rozsahu a z dôvodov odvolania, ktorými je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení napadnutého rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.
V súvislosti s obsahom odvolania odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že hoci navrhovateľ výslovne uviedol aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. - nesprávne skutkové zistenia okresného súdu na základe vykonaných dôkazov, v dôvodoch neuviedol, nesprávnosť ktorých
konkrétnych skutkových zistení okresného súdu namieta (ktoré okresným súdom zistené skutkové okolnosti prípadu sa nestali, alebo stali sa inak, ako ich zistil okresný súd), pričom namietal len nesprávnosť právneho záveru okresného súdu o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty medzi účastníkmi. Na základe uvedeného odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolanie navrhovateľa v časti namietajúcej nesprávnosť skutkových zistení okresného súdu.
Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom okresného súdu o absolútnej neplatnosti dohody účastníkov o zmluvnej pokute podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd pritom správne vyvodil, že uvedené dojednanie je neurčité. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určenie povinností účastníka podľa predmetných zmlúv o pripojení je príliš všeobecné a paušálna výška zmluvnej pokuty nezohľadňuje do úvahy prichádzajúce situácie s rôznym stupňom závažnosti z hľadiska ich následkov a fázy záväzku, ktoré môžu reálne vzniknúť. Neurčitosť dohody o zmluvnej pokute vyplýva aj z toho, že splatnosť pokuty nenastáva automaticky v dôsledku porušenia povinnosti, ale je podmienená nutnosťou následného prejavenia vôle poskytovateľa, jeho výzvou. Uvedené správne závery okresného súdu odvolací súd už samé osebe považoval za spôsobilé vyvodiť záver o vecnej správnosti výroku napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd s poukazom na uvedené hľadiská nepovažoval za rozhodné pre posúdenie správnosti záverov okresného súdu o neplatnosti zmluvného dojednania argumenty navrhovateľa v odvolaní, podľa ktorých účelom zmluvnej pokuty bolo zabezpečiť dodržanie záväzku klienta zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu.
Za správne považoval odvolací súd aj právne závery okresného súdu o absolútnej neplatnosti dojedaní o zmluvnej pokute podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Okresný súd správne poukázal na značnú nerovnováhu uvedeného dojednania ako na neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže uvedené dojednanie zaväzovalo len odporcu. Na správnosť tohto záveru podľa názoru nemá žiadny vplyv ani argument navrhovateľa v odvolaní, podľa ktorého porušovanie zmluvných povinností navrhovateľa by bolo porušovaním jeho zákonných povinností a za určitých okolností by v dôsledku takejto skutočnosti mohol prísť o svoju licenciu, lebo tento argument je z hľadiska rovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu irelevantný. Správny je aj záver okresného súdu o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty pre absenciu individuálneho dojednania v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo zmlúv vyplýva, že ide o formulárové zmluvy, ktoré musel spotrebiteľ buď v celosti prijať alebo v celosti odmietnuť bez toho, aby svojim individuálnym konaním mohol ovplyvniť obsah dohody o zmluvnej pokute. Poukaz navrhovateľa na to, že klient mohol ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty výberom služby, doby viazanosti a výberom mobilného telefónu, odvolací súd nepovažoval za skutočnosť, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru o individuálnom spôsobe dojednania zmluvnej podmienky, nakoľko záver navrhovateľa o individuálnom dojednaní je odvodzovaný od druhu poskytnutej služby a nie od možnosti každého jednotlivého záujemcu viesť individuálne rokovania s poskytovateľom služby nielen o konkrétnych dôvodoch a konkrétnej výške zmluvnej pokuty, ale aj o potrebe jej dojednania. Na základe uvedeného odvolací súd v súlade s názorom okresného súdu dospel k záveru, že ustanovenia o zmluvnej pokute v zmluve o pripojení boli v prejednávanom prípade odporcovi nanútené, teda neboli individuálne dojednané v zmysle § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. Preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné poukazy navrhovateľa v odvolaní na jeho zmluvnú politike v otázke zmluvných pokút voči spotrebiteľom, ktorý mali záujem o ponúkané akcie.
Odvolací súd považuje za potrebné tiež zdôrazniť, že neprijateľnosť zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola sankcionovaná ich absolútnou neplatnosťou od samého počiatku aj v čase uzavretia zmluvy o pripojení (viď. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, v súčasnosti § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožnil s názorom okresného súdu o nemožnosti aplikácie moderačného práva na zmluvnú pokutu podľa § 545a Občianskeho zákonníka, keďže na absolútne neplatný úkon sa hľadí ako na nulitný, neexistujúci a nevyvolávajúci žiadne právne účinky. Keďže okresný súd dospel k správnemu záveru o absolútnej neplatnosti dojednaní medzi účastníkmi o zmluvnej pokute, nemohlo vôbec vzniknúť navrhovateľovi právo na zmluvnú pokutu a preto nie je čo moderovať.
Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na inú súdnu prax, prezentovanú konkrétnymi rozhodnutiami, odvolací súd považuje za potrebné dodať, že s poukazom na vyššie uvedené sa nestotožňuje s názormi iných súdov, pokiaľ sa odlišujú od vyššie uvedených záverov, z dôvodu nedostatočného odčlenenia
posudzovania samotnej otázky neprijateľnosti zmluvných dojednaní v spotrebiteľských vzťahoch od následných skutkových okolností prípadov, ktoré viedli k vyvolaniu súdneho sporu.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. S poukazom na uvedené boli odporcovia v odvolacom konaní nepochybne úspešní. Keďže odporcom v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli a odvolací súd im nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .