Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-112-2013.pdf
PDF · 138.86 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/112/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1. O. E., U.. XX.XX.XXXX, R. E. X, XXX XX R. a 2. Y. E., U.. XX.X.XXXX, R. E. X, XXX XX R., o zaplatenie 2.679,18 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 1.107,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.3.2009 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.4.2009 do zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.5.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.6.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.7.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.8.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.9.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.10.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.11.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.12.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.1.2010 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.2.2010 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.3.2010 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.4.2010 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.5.2010 do zaplatenia, všetko v splátkach vo výške 20,- eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas, čím nastane splatnosť celého dlhu.
V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .
Súd v r a c i a žalobcovi zaplatený súdny poplatok vo výške 87,80 eur.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobcu sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 2.679,18 eur s prísl. a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovanými uzatvoril dňa 23.5.2005 Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Jedná sa o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka. Žalovaní neplnili v stanovenom termíne splátky, čím porušili zmluvné povinnosti a došlo k odstúpeniu od zmluvy a výzve na plnenie. Pohľadávka je v sume 2.694,18 eur, ktorá pozostáva z istiny 1.975,81 eur, úroku 354,77 eur, úroku z omeškania 363,60 eur. Táto suma bola špecifikovaná v prílohe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011, ktorou bola pohľadávka postúpená na žalobcu. Úrok z omeškania si uplatňuje dňom 15.12.2001, t.j. po účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti podľa prílohy. Ak splatnosť nenastala, tak si ich uplatňuje počnúc dňom doručenia oznámenia
o mimoriadnej splatnosti dlhu alebo prvej neuhradenej splátky podľa Dohody. Oľga Siváková uznala záväzok v Dohode o uznaní dlhu. Dňa 17.8.2012 bola uhradená suma 15,- eur.
Žalovaní sa k žalobe vyjadrili ( viď nižšie ).
Na pojednávanie vo veci konané dňa 28.04.2014 sa dostavil právny zástupca žalobcu. Nedostavil sa žalobca, ktorého neúčasť ospravedlňuje právny zástupca, o odročenie pojednávanie nežiada. Nedostavila sa žalovaná v 1. rade, ktorá brala termín pojednávania na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní, žalovaný v 2. rade, u ktorého je predvolanie na pojednávanie doručené. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili a ani nežiadali o odročenie pojednávania. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením vyjadreniami účastníkov konania a oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov oboznamovaných na pojednávaniach a zistil tento skutkový stav veci:
Zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že táto bola uzavretá dňa 23.5.2005 medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanými. Bola dohodnutá výška pôžičky 100.000,- Sk, úver spotrebný, úroková sadzba 11,10 % p.a., poplatok 2.000,- Sk, výška splátky 2.224,- Sk mesačne, poplatok 50,- Sk mesačne, splatnosť 1. splátky dňa 1.6.2005, splatnosť k 1. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru 1.5.2010, splatnosť úrokov v posledný deň mesiaca, platba prevodom z účtu. Súčasťou zmluvy sú VOP. Úver bol zabezpečený životným poistením.
Súdu bola predložená listina podpísaná dlžníkom - žalovanou dňa 9.7.2012 a veriteľom - žalobcom, z ktorej vyplýva, že žalovaná uznáva čo do dôvodu a výšky celý svoj záväzok voči veriteľovi titulom nesplateného úveru na základe zmluvy uzavretej medzi dlžníkom a právnym predchodcom žalobcu spolu vo výške 1.975,81 eur - istina s prísl., s tým, že ho splatí v splátkach - výška neuvedená. Splátka je splatná k25. dňu v mesiaci, prvá splátka dňa 25.7.2012. Čl. IV obsahuje tzv. rozhodcovskú doložku, teda riešenie sporov rozhodcom, podpísanej žalovanou.
Listom zo dňa 27.12.2011 bolo postupcom žalovaným oznámené postúpenie pohľadávky na žalobcu. Bol predložený dôkaz o jeho doručovaní žalovaným.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne voči žalovaným postúpená na žalobcu, pričom výška pohľadávky činila sumu 1.975,81 eur, splatnosť úveru dňa 1.5.2010, posledná úhrada 27.4.2010.
Z predžalobnej upomienky zo dňa 28.1.2013 vyplýva, že žalovaní boli vyzvaní na úhradu dlhu v sume 2.876,87 eur v lehote do 4.2.2013.
Podaním zo dňa 17.6.2013 žalobca uviedol, že žalovaní čerpali úver dňa 23.5.2005. Špecifikoval žalovanú sumu, ktorá pozostáva z istiny 1.975,81 eur, úroku 354,77 eur, úroku z omeškania 363,60 eur ( 24,60 % p.a. ). Úroky z omeškania si uplatňoval po dní postúpenia pohľadávky.
Podaním zo dňa 10.10.2013 žalovaná v 1. rade požiadala o splátkový kalendár a čo najmenšiu splátku, keďže je v hmotnej núdzi a poberá dávku v sume 213,19 eur, čo vyplýva z predloženého rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo dňa 10.7.2013. Majú 5 detí a bývajú v nájomnom byte.
Podaním zo dňa 20.12.2013 žalobca súhlasil so splácaním žalovanej sumy v splátkach, aspoň vo výške 40,- eur mesačne.
Podaním zo dňa 29.1.20134 žalobca uviedol, že k odstúpeniu od zmluvy nedošlo. K splatnosti úveru došlo dňom konečnej splatnosti úveru uvedenej v čl. I Zmluvy o splátkovom úvere.
Podaním zo dňa 7.3.2014 došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu zo strany žalobcu. Žalobca si uplatnil 15 neuhradených nepremlčaných splátok po 73,82 eur, spolu 1.007,30 eur s úrokmi z omeškania s počiatkom omeškania nasledujúcom po dni splatnosti, teda od 2. dňa v príslušnom mesiaci. Navrhol, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 1.007,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.3.2009 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.4.2009 do zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.5.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.6.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.7.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.8.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.9.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.10.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.11.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.12.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.1.2010 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.2.2010 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.3.2010 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.4.2010 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.5.2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti zobral návrh späť.
Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že si je vedomá toho, že majú dlh. Keď brala pôžičku, tak mala prácu, splácala to cez účet, potom prácu stratila, manžel mal úraz, nastúpila na materskú, boli bez príjmu, vtedy sa zadlžili. Majú dlh na nájomnom. Sú 7- členná rodina v hmotnej núdzi, poberajú dávku 227,- eur mesačne, toľko potrebujú zaplatiť za nájom. Prácu si hľadám, manžel je zamestnaný na dohodu, kde zarobí 30-40 eur mesačne. Požiadala o minimálne splátky.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že trvajú na podanom návrhu v zmysle čiastočného späťvzatia návrhu. Súhlasia so splácaním dlžnej sumy v splátkach. V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.
Podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ( Spotrebiteľské zmluvy ) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu ( odkaz na § 52 až 60 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho vzťahu tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a), b), c), d), e ) cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa 3 ods. 1, 2, 5 cit. zák. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa §4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
Podľa § 4 ods. 1, 2 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa ods. 3 cit. ust. zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa ods. 4, 5 cit. ust., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 1 ods.2 písm. e ) cit. zák. zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (ďalej aj OZ ) ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 OZ ( účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na
predmet plnenia alebo cenu plnenia.Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovaných výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška
úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka. V tomto prípade bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 2 %, 1,5 %, 1,25 %, 1 %, teda výška úrokov z omeškania činí 10 %, 9,5 %, 9,25 % a 9 % ročne.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanými bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 23.5.2005. Uvedenú pôžičku súd považuje za úver spotrebiteľský s ohľadom na obsah zmluvy. Na základe tejto Zmluvy pôvodný veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 100.000,-Sk. Úver mal byť splatený v splátkach vo výške 2.224,- Sk ( 73,82 eur ) mesačne, splatných k 1. dňu v mesiaci od 1.6.2005 do 1.5.2010, úroková sadzba 11,10 % p.a., poplatok 2.000,- Sk Súčasťou zmluvy sú VOP. Úver bol zabezpečený životným poistením.
Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď pôvodný veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu( spotrebiteľskú ). Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka ( ustanovenia § 497 a nasledujúce upravujúce úverovú zmluvu ) na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či premlčania nároku. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zák. č. 258/2001 Z.z. ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Taktiež vzhľadom k tomu, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk, vzťahuje sa na predmetnú zmluvy o úvere aj osobitná právna úprava, a to zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Súd v tomto názore ( ohľadne spotrebiteľskej zmluvy ) podporuje aj ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa s odkazom na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka.
Je nepochybné, že pôvodný veriteľ pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ ( banka ) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a
to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzoval zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Hmotnoprávna legitimácia žalobcu je daná zmluvou o postúpení pohľadávok.
Je nesporné, že pôvodný žalobca poskytol žalovanému na základe predloženej spotrebiteľskej zmluvy úver vo výške 100.000,- Sk. Z tvrdení žalobcu a predloženého prehľadu splátok a úhrad tiež vyplýva, že žalovaní časť dlhu uhradili. Uvedené tvrdenie
nebolo v konaní ani rozporované, preto si ho súd osvojil. Žalovaní boli povinný uhradiť dlh splátkach po 2.224,- Sk ( 73,82 eur ) mesačne, splatných vždy k 1. dňu v mesiaci od 1.6.2005 do 1.5.2010. Splatnosť celého dlhu nastala dňa 1.5.2010 ( poslednou splátkou ). Žalobca si žalobou uplatnil 15 neuhradených splátok po 73,82 eur, teda spolu 1.107,30 eur. Súd nezistil, aby došlo k porušeniu ust. cit. zákonov na ochranu spotrebiteľa. Žalovaní sú povinný uhradiť svoj dlh spočívajúci v zaplatení neuhradených splátok. V tejto časti je zmluva určitá, jasná a zrozumiteľná.
Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.107,30 eur ( tak ako to vyplýva z upraveného návrhu ), predstavujúcu neuhradené splátky z poskytnutého úveru spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.3.2009 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.4.2009 do zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.5.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.6.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.7.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.8.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.9.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.10.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.11.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.12.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.1.2010 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.2.2010 do zaplatenia, 9% ročne
zo sumy 73,82 eur od 2.3.2010 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.4.2010 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 73,82 eur od 2.5.2010 do zaplatenia, keďže je v omeškaní s jej zaplatením. Počiatok omeškania je daný nasledujúci deň po uplynutí dňa splatnosti tej - ktorej splátky. V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. súd rozhodol o splatení dlhu v splátkach v sume 20,- eur mesačne vzhľadom na nepriaznivú finančnú a sociálnu situáciu žalovaných ( dávka v hmotnej núdzi, päť maloletých detí a pod. ). Dlh sú povinní uhradiť spoločne a nerozdielne, keďže zo zmluvy sú zaviazaní obaja ako dlžníci a manželia.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods.3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu v prevyšujúcej časti späť skôr, než sa začalo pojednávanie, súd aj bez stanoviska žalovaných v zmysle citovaných zákonných ustanovení konanie v tejto časti zastavil.
Podľa ust. § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy
sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený. Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Po čiastočnom späťvzatí návrhu bola predmetom konania suma 1.107,30 eur s príslušenstvom a náhrada trov konania. Preto súd rozhodol o vrátení prevyšujúcej časti súdneho poplatku, a to v zmysle citovaného ustanovenia § 11 odsek 3, 4 zákona o súdnych poplatkoch tak, že žalobcovi vracia prostredníctvom príslušného daňového úradu zaplatený súdny poplatok po jeho krátení vo výške 87,80 € ( zaplatený súdny poplatok vo výške 160,50 € - 66,- € /súdny poplatok z predmetu konania po čiastočnom späťvzatí návrhu/ = 94,50 €, po jeho krátení o 1 %, najmenej však o 6,70 € = 87,80 €).
O trovách konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 odsek 2 v spojení s ustanovením § 151 odsek 1 a § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže v danej veci si žalovaní trovy konania neuplatnili, súd sa ich prípadným nárokom na náhradu trov konania nezaoberal. Žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný a to o zaplatenie sumy 1.107,30 eur, neúspešný bol pod 50 % ( späťvzatie bez zavinenia žalovaného v sume 1.571,88 eur ), preto súd vyslovil, že ani on nemá nárok na náhradu trov konania ( zavinil zastavenie konania v časti sumy 1.571,88 eur, čo súd považoval za neúspech ). V prípade zastavenia konania súd skúma, ktorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť ( procesné zavinenie, § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. ). Výnimkou z tejto zásady je ustanovenie § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., podľa ktorého ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Správanie žalovaného sa v tomto prípade skúma ako jeho správanie sa po začatí konania v zmysle žalobného návrhu ( t.j. petitu žaloby ), t.j.
že došlo k urovnaniu vzťahov medzi účastníkmi konania v zmysle podanej žaloby a to pre správanie žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že žalovaného možno zaviazať na náhradu trov konania v prípade zastavenia konania pre späťvzatie návrhu na začatie konania, ak sa žalovaný po začatí súdneho konania zachová plne v intenciách žalobného návrhu ( t.j. petitu žaloby ), t.j. že v priebehu konania plní to, na čo by bol v zmysle petitu žaloby povinný. Dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom však nebolo správanie sa žalovaných v zmysle žaloby, t.j. v tomto prípade nedošlo k späťvzatiu návrhu pre správanie žalovaného po začatí konania. Žalovaní sa nesprávali po začatí konania v zmysle podanej žaloby, teda neplnili to, čoho sa žalobca žalobou domáhal. Preto je súd názoru, že zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil žalobca a preto nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 205 ods.2 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.