Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4C/160/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci navrhovateľky: H. Ž., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.F. X, zast. JUDr. Petrom Peružekom, advokátom, AK so sídlom Radlinského 1, Hlohovec, proti odporcom: v 1. rade E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.F. XXX, v 2. rade P. K., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, v 3. rade Y.V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, v 4. rade E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX/XXX, Š., v 5. rade Obec Bojničky, so sídlom Bojničky 90, IČO: 00 312 274, zast. JUDr. Júliusom Šefčíkom, advokátom, AK so sídlom ul. 9. Mája 15, Trnava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, t a k t o

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľka j e p o v i n n á titulom náhrady trov konania zaplatiť: odporcom v 1. až 4. rade sumu 706,93 eura (pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia), na účet právneho zástupcu odporcov v 1. až 4. rade, a odporcovi v 5. rade sumu 387,87 eura (pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia), na účet právneho zástupcu odporcu v 5. rade, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.05.2010 v znení zmeny návrhu zo dňa 25.01.2013 domáhala, aby súd určil, že vlastníkom nehnuteľností pozemok s parc. č. XXXX/X v kat. úz. L., druh pozemku: záhrady o výmere 1235 m2, evidovaná v registri C vedená na katastrálnej mape, v súčasnosti vedené Katastrálnym úradom Trnava, Správa katastra Hlohovec na liste vlastníctva č. XXXX, pozemok s parc. č. XXXX/X v kat. úz. L., druh pozemku: vodné plochy o výmere 475 m2, evidovaná v registri C vedená na katastrálnej mape, v súčasnosti vedené Katastrálnym úradom Trnava, Správa katastra Hlohovec na liste vlastníctva č. XXXX, pozemok s parc. č. XXXX/X v kat. úz. L., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 585 m2, evidovaná v registri C vedená na katastrálnej mape, v súčasnosti vedené Katastrálnym úradom Trnava, Správa katastra Hlohovec na liste vlastníctva č. XXXX, pozemok s parc. č. XXXX/X v kat. úz. L., druh pozemku: záhrady o výmere 600 m2, evidovaná v registri C vedená na katastrálnej mape, v súčasnosti vedené Katastrálnym úradom Trnava, Správa katastra Hlohovec na liste vlastníctva č. XXXX je žalobkyňa a súčasne sa domáhala proti odporcom v 1. až 5. rade náhrady trov konania.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že jej rodičia dostali darom od otcovho brata (brata len z matkinej strany) a Y. G. parcelu č. XXXX/X a XXXX/X ako Lúka a Járok v celosti. Y. G., nar. XXXX, daroval tieto parcely jej rodičom z toho dôvodu, že on barinu nechce a nemieni tam stavať dom, dal im ich grátis. Parcely boli kúpené jej dedom E. G., nar. v roku XXXX, zomrelým v roku XXXX, jeho synovcovi Y. G. v sume 9 600,- korún na staré peniaze v roku 1947. Navrhovateľkini rodičia v roku 1955 tieto parcely prijali bez dokladov a začali ich užívať. V roku 1956 postavili základy a v roku 1959 išli bývať z rodného domu na rybníku. Parcely XXXX/X, XXXX/X C. XXXX/X nepretržite užívali až do smrti. Otec navrhovateľky zomrel v roku XXXX a matka v roku XXXX. Z Lúky a Járku urobili záhradu, navozili hlinu, oplotili pozemok, vysadili vinicu, ovocné stromy a platili dane. V roku 1998 navrhovateľka chcel stavať dom aj s jej bývalým manželom, C. Ž.. Na pozemkoch parc. č. XXXX/X C. XXXX/X vznikol ďalší pozemok parc. č. XXXX/X na náklady navrhovateľky, pričom v tom roku boli pozemky vedené na Československý štát. Z dôvodu zmeny okolností dom navrhovateľka nestavala a pozemky na ďalej užívala a mala v držbe nepretržite od roku 1955 až doposiaľ. V ďalšom navrhovateľka poukázala na vedomosť obyvateľov obce L., ktorí mali vedieť o skutočnosti, že Y. G. nechcel za pozemok peniaze, len im to daroval, len aby odišli z rodného domu. Navrhovateľka uviedla, že takýchto pozemkov zostalo po Židoch nevyporiadaných osem, a tak všetci susedia naokolo stavali domy bez povolenia. Navrhovateľkini rodičia mali kúpený pozemok na Novej hore, ale svokrovci E. C. H. G. rodičom kázali stavať dom na parcele XXXX/X a XXXX/X, kde bola ulica vo výstavbe domov. Stavali načierno, nakoľko Y. nemal žiadny doklad o pozemku. Navrhovateľka uviedla, že rodičia jej otca boli vlastní a Y. bol synom po bratovi, teda synovec.

Odporcovia v 1. až 4 rade sa k podanému návrhu podaním zo dňa 25.02.2013 cestou ich právneho zástupcu písomne vyjadrili tak, že navrhujú žalobu zamietnuť vzhľadom na to, že nie sú splnené zákonné podmienky, aby navrhovateľka titulom vydržania nadobudla predmetné nehnuteľnosti.

Odporca v 5. rade sa k podanému návrhu vyjadril podaním cestou svojho právneho zástupcu zo dňa 22.02.2013 tak, že s právnymi a skutkovými tvrdeniami navrhovateľky nesúhlasí, pričom odporca v 5. rade je vlastníkom spornej nehnuteľnosti a nie je si vedomý, žiadnej okolnosti, ktorá by ho zbavovala vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcov v 1. až 5. rade, prednesmi právnych zástupcov navrhovateľky a odporcov v 1. až 5. rade, výsluchom svedkov J. J., V. B.Á.H., H. G., A.. Š. Z., oboznámením listinnými dôkazmi, a to: žiadosťou o pridelenie stavebného pozemku do osobného užívania zo dňa 10.08.1988, návrhom na pridelenie stavebného pozemku do osobného užívania zo dňa 22.05.1989, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. L. zo dňa 25.01.2013, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. L. zo dňa 25.01.2013, výpisom z pozemkovej knihy pre kat. úz. L., vložka č. XXXX, parc. č.: XXXX/X C. XXXX/X, kópiu z pozemkovej mapy pre kat. úz. L. zo dňa 26.09.1987, rozhodnutím o dedičstve Štátneho notárstva v Trnave, č.k. -16 zo dňa 11.05.1976, potvrdením Miestneho národného výboru v Bojničkách zo dňa 21.02.1978, fotokópiu poštovej potvrdenky o úhrade sumy 6.628,- Kč v prospech Štátneho pozemkového úradu Fondu pre pozemkovú reformu Bratislava zo dňa 07.03.1945, rozsudkom Okresného súdu v Trnave, č.k. -20 zo dňa 14.04.1993, listom odporcov v 1. až 4. rade adresovaným navrhovateľke a celého spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka nie je vlastníčkou pozemkov, ktorých sa podanou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva a to: parc. registra "C" č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 585 m2, v kat. úz. L.Č., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, parc. registra "C" č. XXXX/X záhrady o výmere 1235 m2, v kat. úz. L., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, parc. registra "C" č. 1048/2 vodné plochy o výmere 475 m2, v kat. úz. L., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, parc. registra "C" č. XXXX/X záhrady o výmere 600 m2, v kat. úz. L., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX.

Odporcovia v 1. až 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov a to: parc. registra "C" č. XXXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere 585 m2, v kat. úz. L., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, parc. registra "C" č. XXXX/X záhrady o výmere 1235 m2, v kat. úz. L., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, parc. registra "C" č. XXXX/X vodné plochy o výmere 475 m2, v kat. úz. L., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, parc. registra "C" č. XXXX/X záhrady o výmere 600 m2, v kat. úz. L., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, každý v 2/8 k celku. Odporca v 5. rade je výlučným vlastníkom pozemku, parc. registra "C" č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 585 m2, v kat. úz. L., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX.

Zo žiadosti o pridelenie stavebného pozemku zo dňa 10.08.1988 súd zistil, že navrhovateľka spolu s manželom žiadali Miestny národný výbor v Bojničkách ( ďalej len "MNV") o pridelenie stavebného pozemku, parc. č. XXXX/X z dôvodu výstavby rodinného domu.

Z návrhu na pridelenie stavebného pozemku do osobného užívania MNV v Bojničkách zo dňa 22.05.1989 súd zistil, že MNV v Bojničkách podal návrh Okresnému národnému výboru Trnava na pridelenie stavebného pozemku pre navrhovateľku a jej manžela, parc. č. XXXX/X pre účely výstavby rodinného domu.

Z výpisu z pozemkovej knihy zo dňa 06.07.1983, pre kat. úz. L., vl. č. XXXX súd zistil, že pozemky: parc. č. XXXX/X Járok Chmelnica o výmere 532 m2, a pozemok, parc. č. XXXX/X Lúka Chmelnica o výmere 4235 m2 boli vo vlastníctve Slovenského šátu v správe pozemkového úradu k 12.03.1945.

Z rozhodnutia o dedičstve Štátneho notárstva v Trnave, č.k. -16 zo dňa 11.05.1976, súd zistil, že predmetom tohto konania bolo prejednanie dedičstva po poručiteľovi O. G..

Z potvrdenia MNV v Bojničkách zo dňa 21.02.1978 súd zistil, že MNV v Bojničkách bol daný súhlas, aby parcela č. XXXX v kat.úz. L. v hone Chmelnica bola rozdelená podľa skutkového stavu v prospech okrem uvedených osôb aj v prospech vdovy P. G., rodenej J., nar. XX.XX.XXXX.

Z fotokópie poštovej potvrdenky o úhrade sumy 6.628,- Kč v prospech Štátneho pozemkového úradu Fondu pre pozemkovú reformu Bratislava zo dňa 07.03.1945 súd zistil, že Y. G. dňa 07.03.1945 poukázal Štátnemu pozemkovému úradu, Fondu pre pozemkovú reformu Bratislava sumu 6.628 Kč, pod evidenčným číslom 823, ako predpis 1. splátky na prídel pôdy po bývalých židovských vlastníkoch.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. , súd oboznámením rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. -20 zo dňa 14.04.1993 súd zistil, že Okresný súd Trnava určil, že navrhovatelia: H. G. je podielovou spoluvlastníčkou v polovici, E. G., E. G., Y. G. a P. G. sú podielovými spoluvlastníkmi v 1/8 účastiny k nehnuteľnosti zapísanej v LV. č. X pre kat. úz. L. parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 1235 m2, parc. č. XXXX/X vodná plocha o výmere 475 m2 a parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 600 m2. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.05.1993.

Z listu odporcov v 1. až 4. rade adresovaným navrhovateľke súd zistil, že odporcovia listom vyzvali navrhovateľku, aby od roku 2000 ich parcely č.: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X (v kat. úz. L.) ďalej neužívala, alebo aby v prípade záujmu tieto parcely odkúpila, keďže susedia s jej domom v lehote 14 dní od doručenia tohto listu, inak ich odporcovia ponúknu na predaj inému záujemcovi.

Z výsluchu svedka J. J. na pojednávaní dňa 24.03.2014 súd zistil, že do L. svedok prišiel v roku 1975, kam ho volal brat navrhovateľky a potom chodil do L. 5 rokov so svojou bývalou manželkou, ku skutkovým okolnostiam vlastníckeho práva navrhovateľky k predmetným pozemkom sa svedok vyjadriť nevedel.

Z výsluchu svedka A.. Š. Z. na pojednávaní dňa 24.03.2014 súd zistil, že svedok v obci L. vykonával funkciu starostu 8 rokov do januára 1999, skutkové okolnosti vlastníckych vzťahov predmetných nehnuteľností účastníkov konania pozná, bol vypočúvaný ako svedok v konaní na Okresnom súde Trnava, svedok uviedol, že bratia Y. C. O. boli deti starých G., pričom O. si postavil dom na parce. v Chmelnici, ktorej výlučným vlastníkom bol Y. G. C. podľa vyjadrenia svedka nebolo dokázané, ani z jednej ani z druhej strany vlastníctvo parcely, na ktorej je dom postavený. Je to parcela č. I., pričom známy sú iba majitelia parciel I., I. C. I. (poz. súdu: ide o parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X).

Z výsluchu svedkyne V. B. súd zistil, že v bližšie neurčenom čase, keď navrhovateľka bola sama s malými deťmi a s matkou chodila jej svedkyňa pomáhať do záhrady, pričom nemala vedomosť od matky navrhovateľky, že by niekto mal záujem o ich pozemok. Svedkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľka mala pozemky ako cudzie, pričom z počutia vedela, že to mali od židov, ktorým to zobrali a teda to nepatrilo nikomu, pričom mal tieto pozemky darovať otec synovi - O. G..

Z výsluchu svedkyne Márie Dlhošovej na pojednávaní dňa 24.03.2014 súd zistil, že svedkyňa je manželkou J. G., ktorý je súrodencom otcov odporcov. Podľa vyjadrenia svedkyne jej manžel začal ako slobodný stavať dom a keď sa zobrali, šli bývať na ich dom. Tam bývali dve rodiny, rodina Y. G. a O. G., na starej adrese, kde aj jej manžel ako slobodný býval. Jeden z nich mal stavať dom na tej problematickej parcele, ale starší Y. nechcel ísť z rodičovského domu, tak keď nechcel ísť on, tak išiel stavať O.. Pozemok bol kúpený na meno Y. G. a potom keď išiel stavať, nedali si to do poriadku.

Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní zo dňa 24.03.2014 a 28.04.2014 súd zistil, že navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu, pričom uviedla, že predmetné nehnuteľnosti užívali a platili dane v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, pričom poukázala, že predmetné nehnuteľnosti užívali už jej rodičia. Predmetné nehnuteľnosti mal nadobudnúť E. G. a nie Y. G..

Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľky na pojednávaniach zo dňa 24.03.2014 a zo dňa 28.04.2014 súd zistil, že zotrváva na podanom návrhu, podľa neho sú splnené procesné podmienky na podanie takejto žaloby, je toho názoru, že dostatočne preukázali dôvodnosť naliehavého právneho záujmu, pričom právni predchodcovia nadobudli darovaním predmetné pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené na odporcov v 1. až 4. rade a parcela XXXX/X na Obec L., nie je teda možné žiadnymi inými prostriedkami dosiahnuť nápravu, práve touto žalobou. V ďalšom zdôraznil, že predmetné pozemky parc. č.: XXXX/X,X,X nadobudol právny predchodca navrhovateľky a nie právny predchodca odporcov v 1. až 4. rade, navrhovateľka vlastní rodinný dom na parc. č. XXXX/X, za ktorý platila a platí dane, je toho názoru, že sú splnené podmienky vydržania v otázke dobromyseľnosti držby, pričom je splnená lehota pred rokom 1992, ktorú je potrebné započítať na vydržanie predmetných pozemkov.

Z prednesu právneho zástupcu odporcov v 1. až 4. rade na pojednávaniach zo dňa 24.03.2014 a 28.04.2014 súd zistil, že odporcovia v 1. až 4. rade žiadajú návrh navrhovateľky zamietnuť v celom rozsahu, pričom podľa nich je žalobný návrh nedôvodný, jej nárok nie je riadne preukázaný, pričom navrhovateľka nepreukázala žiadne zo svojich tvrdení. Z dôkazov, ktoré navrhovateľka predložila skôr jej žalobný nárok vyvracajú. Z predložených listinných dôkazov navrhovateľky (osobné svedectvo), odporcovia 1. až 4. dôvodia, že rodičia navrhovateľky si však boli vedomí toho, že pozemky právne nenadobudli a pozemok pod domom navrhovateľke pán Y. G. nedal, iba dal súhlas, aby tam mohli stavať, z čoho iba vypláva oprávnenosť užívacieho práva pre navrhovateľku, nie však, že by tieto dôkazy potvrdzovali jej vlastnícke právo k týmto pozemkom. Poukázali na skutočnosť, že pán Y. G. zaplatil za pozemky pôvodným židovským vlastníkom, o čom bola súdu predložená kópia šeku. Zároveň poukázali na list adresovaný navrhovateľky z roku 2010, kde upozorňovali, aby sa situácia riešila.

Z prednesu právneho zástupcu odporcu v 5. rade súd zistil, že v obci L. prebiehalo od roku 1996 do októbra 2002 konanie o registri obnovenej evidencie (ďalej len "ROEP"), v ktorom sa mohla navrhovateľka prihlásiť a usporiadať si vlastnícke vzťahy k pozemku na ktorom má postavený rodinný dom, parc. č. XXXX/X o výmer 580 m2, pričom o tomto procese boli informovaný všetci občania obce, ako aj navrhovateľka; v tomto konaní mohla navrhovateľka predložiť komisii príslušné doklady na rozhodnutie o pravdivosti jej tvrdení a usporiadaní vlastníckeho vzťahu k tejto parcele, čo však navrhovateľka neurobila. V súčasnosti už nemožno vlastníctvo k tomuto pozemku usporiadať inak iba odpredajom zo strany Obce Bojničky za cenu dohodu, pričom obecné zastupiteľstvo jej ponúklo možnosť odkúpenia tohto pozemku za úradnú cenu 20,- Sk/m2. V tomto smere žiadal odporca v 5. rade žalobný návrh navrhovateľky zamietnuť.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobný návrh navrhovateľky je v celom rozsahu nedôvodný. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporcovia v 1. až v 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov v kat. úz. L., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ako KNC parc. č. XXXX/ X, záhrady o výmere 1235 m2, KNC parc. č. XXXX/X, vodné plochy o výmere 475 m2 a KNC parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere 600 m2, všetci spoluvlastníckom podiele v 2/8 k celku. Rovnako má súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že odporca v 5. rade je výlučným vlastníkom pozemku v kat. úz. L., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, ako KNC parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmer 585 m2.

Súd nemá vykonaným dokazovaním za preukázané, že by navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k predmetným pozemkom vydržaním.

Podľa ust. (ďalej len ""), vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa ust. až 4 , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť; takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (); do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca; pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného (originálneho) nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Nevyžaduje sa k tomu žiadne rozhodnutie štátneho orgánu; rozhodnutie súdu vydané na základe určovacieho návrhu ( /ďalej len "OSP"/) má povahu deklaratórneho rozhodnutia, teda rozhodnutia, ktorým sa iba deklaruje existujúci právny stav. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo užíva v dobre viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná "so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

Súd v tomto prípade skúma, či sú splnené zákonom stanovené podmienky vydržania, ktorým sú, a/ existencia držby veci v zmysle ustanovenia a ods. 1 (z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí), b/ uplynutie stanoveného času, v ktorom má oprávnený držiteľ vec v držbe (desaťročná doba u nehnuteľností), c/ spôsobilosť predmetu vydržania (u nehnuteľných vecí len pokiaľ ide o pozemky, ku ktorým by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania - a , úprava účinná do 28.03.1990). Ak toto právo trvá ku dňu 01.01.1992, mení sa zo zákona na vlastníctvo fyzickej osoby.

Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti veci. Potom posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti, týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda, tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

V dobrej viere je držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať a či nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec, alebo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec podľa práva patrí.

Z uvedeného preto súd prijal ten právny názor, že navrhovateľka podaným návrhom, ktorým sa domáhala určenia vlastníckeho práva k pozemkom v kat. úz. Bojničky neosvedčila skutočnosti vedúce k záveru, že jej faktické uchopenie držby pozemkov, respektíve jej právnych predchodcov bolo s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu dobromyseľné, keď nijako nepreukázala právny titulu, ani k jednému z požadovaných pozemkov.

Súd pre úplnosť uvádza, že vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. -20 zo dňa 14.04.1993, ktorým bolo určené vlastnícke právo odporcom v 1. až 4. rade, resp. ich právnym predchodcom, k totožnému okruhu pozemkov v kat. úz. L., ktorých sa domáha navrhovateľka v tomto konaní, nemožno hodnotiť ako prekážku právoplatne skončenej veci, keďže v konaní na Okresnom súde Trnava nebol identický okruh účastníkov konania ako v tomto konaní, pričom žalovaným bol Obecný úrad Bojničky. Keďže z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. bolo zistené, že rozsudok č. k. -20 zo dňa 14.04.1993 nadobudol právoplatnosť dňa 08.05.1993, súd už v ďalšom nemohol skúmať podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním vedúce k záveru, že by navrhovateľka mohla nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom v kat. úz. L. s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ako dobromyseľný držiteľ. K uvedenému súd dodáva, že aj v hodnotení oprávnenosti držby pozemkov navrhovateľkou možno mať závažné pochybnosti, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporcovia 1 až 4, listom vyzvali navrhovateľku, aby si v roku 2000, jednak usporiadala vlastnícke vzťahy k pozemkom ich kúpou a v prípade, že tak neurobí, aby sa zdržala ich ďalšieho užívania. Otáznou zostala aj faktická nečinnosť navrhovateľky vo vzťahu k pozemku, parc. č. XXXX/ X, v kat. úz. L. (aj v tom čase vo vlastníctve Obce L.), na ktorom má postavený rodinný dom, keď podľa zistenia súdu mohla účinne usporiadať vlastnícke právo v konaní o registri obnovenej evidencie pozemkov (ROEP).

Keďže navrhovateľka neosvedčila zákonné podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a to najmä, že absentovala jej dobromyseľnosť v držbe týchto pozemkov, súd v zmysle vykonaného dokazovania jej žalobný návrh zamietol.

Podľa ust. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade bola navrhovateľka procesne neúspešná, keďže jej žalobný návrh súd zamietol v celom rozsahu, čím vzniklo procesne úspešným odporcom v 1. až v 5. rade právo na náhradu trov konania.

Podľa ust. , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Trovy konania vyčíslil právny zástupca odporcov v 1. až 4. rade sumou 706,93 eura, takto: 4 úkony právnych služieb v r. 2013 a v roku 2014 (prevzatie veci, účasť na pojednávaní dňa 24.03.2014, vypracovanie písomného vyjadrenia k veci, účasť na pojednávaní dňa 28.04.2014) po 36,06 eura s DPH/úkon x 4 spolu vo výške 576,96 eura + 3x režijný paušál po 9,65 eura s DPH/úkon + 1 x režijný paušál po 9,64 eura s DPH spolu vo výške 38,32 + náhrada cestovných nákladov (cesta Hlohovec - Piešťany a späť, dňa 24.03.2014 a dňa 28.04.2014, 41,2 km, náhrada za 1 km - 0,183 eura spolu 7,54 eura, spotreba PHM 7,1 litra pri cene benzínu 1,594 (dňa 24.03.2014 ) eur/liter a pri cene 1,599 (dňa 28.04.2014) eur/liter spolu 29,15 eura + náhrada za stratu času dňa 24.03.2014 a dňa 28.04.2014 - 2 polhodiny spolu 62,50 eura s DPH.

Trovy konania si vyčíslil právny zástupca odporcu v 5. rade sumou 387,87 eura, takto: 4 úkony právnych služieb v r. 2013 a v roku 2014 (prevzatie veci, účasť na pojednávaní dňa 24.03.2014, vypracovanie písomného vyjadrenia k veci, účasť na pojednávaní dňa 28.04.2014) 1 x po 60,07 eura /úkon a 3 x 61,87 eura/úkon spolu vo výške 245,68 eura + 3x režijný paušál po 8,04 eura /úkon + 1 x režijný paušál po 7,81 eura /úkon spolu vo výške 31,93 + náhrada cestovných nákladov (cesta Trnava - Piešťany a späť), dňa 24.03.2014 a dňa 28.04.2014, 70 km - spotreba PHM 7,1 litra pri cene benzínu 1,337 (dňa 24.03.2014 ) eur/liter a pri cene 1,337 (dňa 28.04.2014) eur/liter spolu 36,66 eura + náhrada za stratu času dňa 24.03.2014 a dňa 28.04.2014 - 4 polhodiny spolu 53,60 eura s DPH. Spolu náhrada trov právneho zastúpenia vo výške

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška"), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa ust. § 13 ods. 2 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Súd po preskúmaní uplatnených trov právneho zastúpenia odporcov v 1. až 5. rade zistil, že tieto trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené správne a v súlade s vyhláškou a z uvedené preto procesne neúspešnej navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť ich odporcom v 1. až 5. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( , t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

- sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

- má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa ,

- ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.