Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-63-2013.pdf
PDF · 98.4 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/63/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu JASENKA družstvo, Jasenovská 161, Humenné, proti žalovanému HALDY družstvo, Mierová č. 105, Humenné, zastúpenému JUDr. Bartolomejom Kaščákom, advokátom so sídlom vo Vranove n/Topľou, Ul. M. R. Štefánika 171, o zaplatenie 1.906,06 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 19.11.2012 č.k. 18C 103/2010 - 199 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania štátu.
Mení rozsudok vo výroku o trovách konania štátu tak, že sa nepriznáva náhrada trov konania štátu.
Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 87,30 Eur a žalobca je povinný ju zaplatiť JUDr. Bartolomejovi Kaščákovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.526,48 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi tiež uložil povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 322,09 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že vychádzajúc z vykonaného dokazovania, žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a preto jeho návrhu nebolo možné vyhovieť. Mal za preukázané, že účastníci konania ako dva samostatné právne subjekty, vznikli rozdelením pôvodného výrobného družstva HALDY Humenné na základe Dohody o zániku tohto družstva a vzniku dvoch samostatných družstiev. V zmysle transformačného projektu sa účastníci konania dohodli na rozdelení majetku zanikajúceho družstva v pomere 40 % pre družstvo JASENKA a 60 % pre družstvo HALDY. Novovzniknuté družstvá do tejto výšky zobrali aj zodpovednosť za existujúce záväzky. Účastníci sa zároveň v tomto projekte dohodli, že na spoločných činnostiach, ktoré už boli začaté a to na nákladoch, výkonoch a zisku, sa budú deliť až do ich ukončenia v pomere HALDY družstvo 60 % a JASENKA družstvo 40 %. Na základe tejto dohody o spoločnej činnosti žalobca vystavil spornú faktúru č. 5/12/92. Bolo zistené, že žalovaný túto faktúru v deň jej vyhotovenia prevzal bez reklamácie, pričom túto žalobca zahrnul vo svojom účtovníctve za rok 1993 ako príjem a riadne zaplatil daň. Žalobcovi sa však v konaní nepodarilo preukázať skutočné vykonanie prác, ani to, že tieto fakturované práce, ak aj boli vykonané, boli uskutočnené spoločnou činnosťou družstiev. Sám žalobca uviedol, že nevedel, pre koho sa práce vykonávajú a o aký zmluvný vzťah so spoločnosťou VSŽ, a.s., Košice, ktorý je predmetom fakturácie ide, napriek tomu faktúru vystavil. Za daného stavu nebolo možné hodnoverne posúdiť, či v danom prípade
ide o spoločnú činnosť, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia transformačného projektu upravujúce spoločné činnosti, ich zachovanie a delenie a či tieto práce vôbec boli uskutočnené a kým. Súd prvého stupňa vychádzal z predložených listinných dôkazov, nakoľko výpovede štatutárnych zástupcov účastníkov boli v tomto smere protichodné. Ako vyplynulo z listu adresovaného žalovanému zo dňa 14.12.1992, žalobca v ňom uvádza, že žiadna dohoda o spoločnej činnosti po ukončení transformačného procesu uzavretá nebola. Týmto listom je preukázané tvrdenie žalovaného o neexistencii spoločnej činnosti po ukončení transformačného procesu a teda ani oprávnenosti fakturovania činnosti uskutočnených žalovaným po ukončení transformačného procesu s výnimkou činnosti pre spoločnosť GETRA, a.s., Košice. Oprávnenosť položky faktúry č. 5/12/92 pre nájom mechanizmov GETRA, a.s., Košice je preukázaná aj listom žalovaného zo 04.11.1993, kde žalovaný síce poukazuje na ukončenie spoločných činností, avšak z tohto listu je zrejmé, že o spoločnú činnosť ide jedine v prospech spoločnosti GETRA, a.s. Táto položka bola žalovaným uznaná a zaplatená žalobcovi vo výške dohodnutého podielu. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že týmto listom oznamuje žalovaný ukončenie spoločnej činnosti v prospech viacerých, resp. všetkých odberateľov, vrátane činnosti so spoločnosťou VSŽ, a.s., Košice. Ani z listu z 05.12.1992, ktorým žalovaný požiadal žalobcu o poskytnutie finančnej výpomoci 200.000,- Sk na financovanie spoločných činností, nevyplýva, o akú spoločnú činnosť sa jednalo. Súd prvého stupňa taktiež poukázal na znalecký posudok znalkyne Ing. Y. P. č. 4/2009 a dopĺňací znalecký posudok č. 22/2009, v ktorých sa uvádzal hospodársky výsledok družstiev zo spoločnej činnosti za december 1992. Napriek uvedenému s poukazom na listinné dôkazy, z ktorých znalec vychádzal, nemožno jednoznačne preukázať, že v danom prípade išlo o činnosti, na ktoré sa vzťahuje transformačná zmluva. Zmluvu, na základe ktorej mali byť vykonávané práce fakturované žalobcom, napriek tomu, že účastníci boli vyzvaní, nepredložili, preto súd nemohol zistiť, na základe čoho a či vôbec fakturované práce boli vykonané, či žalovaný so spoločnosťou Oceľ VSŽ, a.s., novú zmluvu neuzavrel po podpise transformačnej zmluvy, a teda či žalobca vykonané práce si vyúčtoval oprávnene. Nepochybne bolo zistené len to, že po ukončení transformačného procesu tu existovala jediná spoločná činnosti nástupcov zaniknutého družstva HALDY, v.d. a to pre spoločnosť GETRA, a.s., Košice a táto fakturovaná položka bola žalovaným po začatí súdneho konania uznaná a aj uhradená. Súd prvého stupňa preto žalobu zamietol. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a o trovách konania štátu bolo rozhodnuté podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a to tak, aby žalobnému návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. V dôvodoch odvolania žalobca uvádza, že spor by nebol vznikol, keby žalovaný nechcel faktúru, ktorá je predmetom sporu. Žalovaný si bol vedomý toho, že žalobcovi patrí viac z toho, na čom sa vzájomne dohodli obaja predsedovania družstiev. Táto okolnosť sa opomína, zdôrazňuje, že žalovaný nielenže faktúru, ktorej zaplatenie je predmetom sporu, žalovaný nereklamoval, ale zúčtoval ako opodstatnenú, lebo obsah faktúry, jej štruktúru, ako aj vyčíslenie príslušných súm žalovaný sám pripravil. V konaní nebolo spochybnené, že faktúru prakticky pripravil sám žalovaný. Rovnako tomu bolo aj v prípade fakturácie sumy za mesiac september 1992 (po transformácii pôvodného družstva) a faktúra bola zaplatená a rovnaký postoj bol aj pri fakturácii za mesiac október a november 1992 a následne aj december 1992. Žalobca nevie, čo má po 20-tich rokoch, aké činnosti dokazovať. Žalovaný disponoval účtovnými dokladmi k tomu, čo a za koľko sa spoločnou činnosťou družstiev vykonalo. Poukazuje na závery uvedené v znaleckom posudku Ing. L., kde je uvedené, že medzi manželmi Y. boli praktizované preúčtovania faktúr v neprospech družstva JASENKA. Podľa názoru žalobcu právnym vzťahom je daný transformačný projekt, ktorý je záväzný pre obidve strany a ktorý vypracovali obaja predsedovia súdiacich sa družstiev a dohodli sa postupovať podľa neho a riešiť situáciu fakturáciou. Nie je teda pravdou, že fakturácia nemá žiaden právny základ, keďže vychádza z transformačného projektu. Vyvracia tiež názor, že žalobca sa nepodieľal na činnosti. Ak by tomu tak nebolo, nevznikla by ani fakturácia. Mimo toho žiadal žalovaný o pôžičku na spoločné činnosti a viazal od transformácie finančné prostriedky družstva JASENKA v hodnote takmer 1 milión Sk, ktoré doposiaľ nevrátil ani po právoplatnom a vykonateľnom rozsudku Najvyššieho súdu SR. Žalobca má podľa súdu prvého stupňa ako veriteľ preukázať dôvod záväzku, keď dlžník ho uznal dokladom, ktorý zúčtoval aj vo vzťahu k štátu. Žalobca poukazuje na to, že načo bolo vykonanie toľkých znaleckých posudkov vo veci, vyhotovenie ktorých je potrebné zaplatiť a táto skutočnosť sa vôbec nezohľadňuje. Pravdou je, čo potvrdili aj znalecké posudky, že žalovaný predkladal doklady len tie, ktoré chcel a ktoré mu aj vyhovovali. V zmysle týchto dôvodov žaloba navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, uplatnil tiež náhradu trov odvolacieho konania. Zdôrazňuje, že po 01.10.1992 žalobca neuzavrel žiadnu dohodu so žalovaným o tom, aby vykonávali akékoľvek spoločné činnosti. Po 01.10.1992 medzi účastníkmi platila iba dohoda o prenájme mechanizmov pre žalobcu, za tento nájom žalovaný uhradil všetky náležitosti. Túto situáciu využil žalobca tak, že do faktúry okrem položky nájomné za mechanizmy dopisoval aj výkony pri prekládke a oprave koľajových zvrškov a práce na stredisku voda - kúrenie. Žiadna činnosť na koľajových zvrškov, ani práce na stredisku voda - kúrenie žaloba nevykonával, a preto nebol dôvod na vykonanie úhrady. Žiaden dôkaz v tomto smere žalobca nepredložil. Odvoláva sa všeobecne na bližšie nešpecifikované jeho dojednanie ako predsedu družstva JASENKA s predsedom družstva HALDY. Má za to, že súd prvého stupňa správne vykonal dokazovanie a na základe takto vykonaného dokazovania správne rozhodol.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že pokiaľ ide o vec samú, odvolanie dôvodné nie je.
Vykonané dokazovanie vo veci potvrdzuje, že dňa 31.05.1992 bol schválený transformačný projekt subjektu HALDY, výrobné družstvo, Humenné so sídlom Námestie slobody č. 21, v zmysle ktorého v spojení s Notárskou zápisnicou zo dňa 25.08.1992 č. N 406/92, Nz 403/92 pôvodné družstvo zaniklo rozdelením na dva samostatné právne subjekty, a to HALDY družstvo a JASENKA družstvo. Tieto subjekty navonok vznikli dňom zápisu do obchodného registra, a to 31.08.1992. V zmysle uvádzaných dokladov, dohoda oboch účastníkov vo vzťahu k spoločným činnostiam, u ktorých v tom čase boli uzatvorené hospodárske zmluvy, smerovala k ich ponechaniu do doby ukončenia trvania zmlúv a mesačne sa tieto činnosti mali rozúčtovávať v podiele 60 % pre žalovaného a 40% pre žalobcu až do ukončenia činnosti. Delenie majetku pôvodného subjektu HALDY, v.d. a doposiaľ fungujúce spoločné činnosti dovtedy trvajúce, sa mali na celkovom hospodárskom výsledku vyporiadať v spomínaných podieloch.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 42/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, vyporiadanie majetkových účastí členov a iných oprávnených osôb na majetku družstiev, prispôsobenie vnútorných právnych pomerov Obchodnému zákonníku, prípadne premenu na inú podnikateľskú formu vykonajú všetky družstvá vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona podľa transformačného projektu vypracovaného a schváleného podľa tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, schválený transformačný projekt je pre oprávnené osoby a orgány družstva záväzný.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Žalobca v tomto konaní uplatňoval žiadaný nárok v zmysle faktúry ním vypracovanej č. 5/12/92 za práce spočívajúce za prekladanie a opravu koľajových zvrškov a za práce kúrenárske pre spoločnosť VSŽ, a.s., Košice za mesiac december 1992. Touto faktúrou žalobca fakturoval aj nájom mechanizmov spoločnosti a.s., GETRA v sume 37.451,- Sk, ktorú žalovaný v priebehu konania uznal ako opodstatnenú, v dôsledku čoho v časti sumy 37.451,- Sk (1.243,14 Eur) vzal žalobca žalobu späť. Uznesením zo dňa 11.04.2003 č.k. 11 C 64/2003 - 51 súd prvého stupňa konanie do tejto sumy zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V súvislosti s ostávajúcou časťou nároku, a to pokiaľ ide o zaplatenie sumy 1.906,06 Eur s prísl. titulom úhrady faktúry č. 5/12/92, ktorou žalobca žalovanému vyúčtoval výkony prác za mesiac december 1992,
tento nárok uplatňoval ako plnenie zo spoločných činností vykonávaných účastníkmi po transformácii pôvodného družstva. Jeho právny základ opieral o transformačný projekt schválený oprávnenými osobami 31.05.1992 a o dohodu uzatvorenú medzi predsedami družstiev žalobcu a žalovaného.
Pre prejednávanú vec bolo rozhodujúce zistenie, či medzi účastníkmi konania ide o prípad, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia transformačného projektu upravujúce spoločné činnosti, ich zachovanie a delenie (rozúčtovávanie).
Ako už bolo spomínané, transformačný projekt medzi zúčastnenými stranami nadobudol účinnosť dňom jeho schválenia, teda dňom 31.05.1992 a novovzniknuté subjekty vznikli dňom zápisu do obchodného registra, teda 31.08.1992. Keďže na plnení niektorých doposiaľ vzniknutých záväzkov sa tieto subjekty podieľali spoločne, bolo potrebné na prechodnú dobu v ňom upraviť, akým spôsobom budú riešené vzťahy vyplývajúce okrem iného zo spoločnej činnosti, na ktoré sú hospodárske zmluvy už uzatvorené. Vzhľadom na účel, ktorému má táto úprava slúžiť, ako aj vzhľadom na jej znenie, je zrejmé, že predmetom úpravy boli len tie spoločné činnosti, ktoré dovtedy, a teda do dňa 31.05.1992 existovali na základe skôr uzavretých hospodárskych zmlúv. Tieto spoločné činnosti sa mali do ukončenia transformácie, resp. až do ukončenia platnosti hospodárskych zmlúv, prípadne do ukončenia ich spoločnej činnosti zachovať a mesačne rozúčtovávať v podieloch tam stanovených. Účelom transformačného projektu schváleného v rámci transformácie družstva podľa zákona č. 42/1992 Zb. nepochybne nemohlo byť a ani nebolo upraviť delenie (rozúčtovávanie) spoločných činností podľa vopred dohodnutého kľúča na prípady tých spoločných činností, ktoré eventuálne nastali a boli realizované až po ukončení celého procesu transformácie.
Súd prvého stupňa správne ustálil, že o spoločné činnosti, na ktoré boli v čase schválenia transformačného projektu uzatvorené hospodárske zmluvy a na ktoré sa vzťahoval režim transformačného projektu o ich zachovaní a delení v zmysle bodu h, položky 7, išlo iba v prípade nájmu mechanizmov podľa zmluvy o nájme uzatvorenej medzi pôvodným družstvom HALDY, v.d., Humenné a spoločnosťou GETRA, a.s., keď táto činnosť bola ukončená až 31.12.1992. Túto okolnosť napokon ani samotný žalovaný v konaní nerozporoval, uznal nárok žalobcu v tejto časti v dôsledku čoho aj žalobca v predchádzajúcom štádiu konania realizoval dispozičný úkon v podobe čiastočného späťvzatia žaloby. Existencia iných spoločných činností, na ktoré by sa vzťahovali ustanovenia transformačného projektu o spoločnej činnosti novovzniknutých družstiev - účastníkov konania a ktoré by bolo možné deliť - rozúčtovať podľa zásad prijatých v transformačnom projekte, v konaní zistená nebola a túto okolnosť správnym spôsobom vyhodnotil aj súd prvého stupňa. Ako bolo zistené v obdobnom konaní totožných účastníkov (OS Humenné, pôvodne sp. zn. 11C 449/00), spoločnej činnosti sa týkali práce spočívajúce v prekládke a oprava koľajových zvrškov na HALDE VSŽ Košice v zmysle hospodárskej zmluvy č. 01/AN/H/92 uzatvorenej medzi pôvodným družstvom HALDY, v.d., Humenné a Oceľ VSŽ, s.r.o., Košice, platnosť ktorej skončila k 31. septembru 1992. Nárok žalobcu, ktorým uplatnil plnenie za práce spočívajúce v prekládke a opravách koľajových zvrškov na HALDE VSŽ Košice za mesiac december 1992 preto nemožno považovať za prípad, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia transformačného projektu o spoločnej činnosti. Dôkazy preukazujúce zmluvný vzťah, na základe ktorého mali byť tieto práce vykonávané, v konaní predložené neboli a ako správnym spôsobom zdôraznil aj súd prvého stupňa, žalobca nepreukázal skutočné vykonanie takto fakturovaných prác, v dôsledku čoho takto žiadaný nárok nebolo možné priznať. Žalobca teda v konaní nepreukázal existenciu dohody o spolupráci podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ani to, že by sa v žalovanom období mesiaca december 1992 skutočne podieľal na fakturovaných činnostiach spoločne so žalovaným a v akom rozsahu.
So zreteľom na uvádzané dôvody odvolací súd hodnotí rozsudok, pokiaľ ide o vec samú, ako vecne správny. Podobne správnym spôsobom súd prvého stupňa rozhodol aj o trovách konania účastníkov v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnému žalovanému bola priznaná náhrada vzniknutých trov pozostávajúcich z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc.
Odvolací súd tak rozsudok okrem výroku o trovách konania štátu potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
V súvislosti s výrokom o náhrade trov konania štátu je potrebné zdôrazniť, že podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Citované ustanovenie upravuje náhradu trov, ktoré vznikli štátu, keď štát má právo na náhradu trov, ktoré platil, avšak iba proti účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledku konania. V prípade, ak sú na strane účastníka splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, trovy, ktoré by inak pripadli na tohto účastníka podľa výsledku konania, znáša štát. Pritom nie je rozhodujúce, či sa účastníkovi rozhodnutím súdu priznalo oslobodenie od súdnych poplatkov, ale to, či sú inak splnené podmienky na priznanie oslobodenia podľa § 138 O.s.p.
Ak by bol účastník oslobodený od súdnych poplatkov len sčasti, alebo ak by súd posúdil, že u tohto účastníka sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov sčasti, štát má právo od tohto účastníka na náhradu trov konania, ktoré platil, znížené o rozsah oslobodenia.
Trovy konania štátu v danom prípade pozostávajú z odmeny vyplatenej znalcovi v celkovej výške 322,09 Eur. Žalobca v tomto konaní nebol úspešným účastníkom, avšak je zrejmé aj to, že uznesením zo dňa 14.02.2013 č.k. 18C 103/2010 - 239 súd prvého stupňa priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2013.
Je teda zrejmé, že vo vzťahu k žalobcovi, ktorý by podľa výsledku konania mal uhradiť vzniknuté trovy konania štátu, bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, a preto nie je splnená podmienka predpokladaná ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p.
Poukazujúc na uvedené odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania štátu tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal.
O trovách odvolacieho konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ ide o vec samú, žalovaný bol úspešným účastníkom tohto odvolacieho konania, preto mu patrí náhrada vzniknutých trov, ktoré pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc - vyjadrenie sa žalovaného k odvolaniu žalobcu písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 17.12.2012. Za takto poskytnutý úkon právnej pomoci patrí právnemu zástupcovi žalovaného podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov odmena vo výške 81,33 Eur, ku ktorej sa pripočítava aj tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3 citovanej vyhl.) vo výške 6 Eur. Celková výška odmeny právneho zástupcu žalovaného tak s ohľadom na uvedené predstavuje 87,30 Eur, ktorá je zároveň trovami odvolacieho konania žalovaného účastníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.