Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1C-112-2014.pdf
PDF · 81.18 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/112/2014
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci žalobcu H. J., J.. S.. Z.., J. J. E. Č.. XX, T., O.: XXXXXXX2, právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS, s. r. o., Klincova č. 37/B, Bratislava, proti žalovanej E. H., F.. X.X.XXXX, F. T. Ž. Č.. XXX, J. R., t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom pre konanie Obcou Žehra, v konaní o zaplatenie 659,65 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Súd vyslovuje, že na prejednanie veci nemá právomoc.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobca má právo na vrátenie súdneho poplatku vo výške 39,50 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava v lehote do 30 dní od doručenia právoplatného odpisu tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Žalobca podal na tunajšom súde návrh na zaplatenie žalovanej sumy za poskytnutý spotrebiteľský úver.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz 1Ro 1882/2013-27 zo dňa 15.11.2013, ktorý však žalovanému nebol doručený, pretože podľa oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, Odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia Policajného zboru Spišské Vlachy dňa 28. 1. 2014 z č.l. 32, ktorého súd požiadal o doručenie platobného rozkazu žalovanému, pričom oznámili, že žalovaná sa nachádza v Anglicku, čo bolo zistené vromskej osade v Žehre. Adresu jej pobytu v Anglicku ani možný návrat žalovanej na Slovensko sa nepodarilo zistiť. Následne uznesením z č.l. 38 platobný rozkaz súd zrušil, žalovanému ustanovil opatrovníka pre konanie a vo veci nariadil pojednávanie.
Účastníci ani ich zástupcovia sa na pojednávaní nezúčastnili, predvolanie mal súd riadne vykázané, preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával súd v ich neprítomnosti.
Súd v prvom rade skúmal či môže na riešenie predmetnej otázky aplikovať Nariadenie Brusel I. Na aplikáciu nariadenia je nevyhnutné, aby bol spor o ktorom sa vedie konanie, sporom s medzinárodným prvkom, pretože Nariadenie Brusel I. bolo výslovne prijaté ako opatrenie v oblasti súdnej spolupráce v občianskych veciach s cudzím prvkom, v zmysle čl. 65 písm.a/ tretia zarážka ZES. Medzinárodný prvok je v predmetnom spore daný tým, že žalobca je právnickou osobou so sídlom v Slovenskej republike a svoju žalobu uplatnil pred súdom slovenskej republiky. Tým bola vytvorená situácia, v ktorej môže
vyvstať otázka medzinárodnej právomoci, ako podmienka prítomnosti cudzieho prvku v danom konaní (rozhodnutie SD ES vo veci C-281/02 Owusu ).
Z toho istého dôvodu je splnená i podmienka teritoriálnej pôsobnosti Nariadenia, keď má byť Nariadenie Brusel I. aplikované v členských štátoch EÚ (Anglicko a Slovenská republika), v ktorých je ho možné aplikovať (podľa článku 1 ods. 3 ho nie je možné doposiaľ aplikovať len v Dánsku). Splnená je tiež podmienka časovej pôsobnosti Nariadenia, keďže konanie bolo začaté po tom, čo nariadenie vstúpilo do platnosti v oboch uvedených členských štátoch, pre Slovenskú republiku dňom 1.5.2004 kedy sa Slovenská republika stala členom Európskej únie (viď čl. 66 ods.1). A nakoniec, splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti Nariadenia, keďže ide o spor z úverovej zmluvy, ktorá je typickým civilným ev. obchodným kontraktom. Na základe horeuvedeného dospel súd k záveru, že na jeho medzinárodnú právomoc je potrebné aplikovať režim Nariadenia Brusel I.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 - BRUSEL 1 osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly
Podľa čl. 15 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 vo veciach týkajúcich a zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktorý nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide
a) o zmluvu o predaji tovaru na splátku, alebo
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo
c) vo všetkých ostatných prípadoch, o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa, alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov, vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
Podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj
bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
Podľa čl. 59 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Ak účastník nemá
bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.
Podľa § 84 O.s.p. na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.
Na zistenie okolnosti bydliska žalovanej súd vykonal dokazovanie a zistil, že žalovaná sa zdržiava v Anglicku a vyplýva to i zo správy Obce Žehra z č. l. 39 zo dňa 17.3.2014 (celá jej rodina sa nachádza v Anglicku).
V danom prípade ide o spor z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy - o spotrebiteľskom úvere, ktorý smeruje voči spotrebiteľovi s bydliskom na území Anglicka a teda v Anglicku žije s úmyslom sa trvalo tam zdržiavať.
ESD vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie (teda Bruselský dohovor) vo všetkých svojich ustanoveniach, a to tak tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti, ako i tých, ktoré sa týkajú uznania a výkonu rozsudkov, smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Iba vďaka týmto zárukám, poskytovaným žalovanému, môže byť uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí v režime Nariadenia tak liberálne (porovnaj C-125/79 Denilauler v. Couchet Erérers, C-474/93 Hengst v. Campese, C-166/80 Klomps v. Michel). Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný na vhodnom súde. Tým je v zmysle článku 2 Nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp je ďalej v čl. 16 ods. 2 Nariadenia posilenný tak, že súdy daného štátu sú v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv medzinárodne výlučne príslušné. Z uvedeného je zrejmé, že tam, kde je namieste aplikovať Nariadenie Brusel I., má právo žalovaného sa v konaní účinne brániť, prednosť pred právom žalobcu na súdnu ochranu.
Nariadenie Brusel I. neumožňuje viesť konanie proti osobe nezmámeho pobytu. Článok 59 Nariadenia síce ponecháva otázku určenia bydliska účastníka konania na národnom práve, ktoré ho môže podľa poznatkov procesného súdu chápať ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, rovnako ako právo české, alebo ako miesto jej fiktívneho pobytu, avšak s tým, že sa daná osoba zdržuje na inom známom mieste (napr. U príslušníkov vojenských jednotiek pôsobiacich dočasne na zahraničných misiách alebo u členov lodných posádok). Podľa názoru súdu však nepokrýva prípady, keď odporca žiadne súdu známe bydlisko nemá. Znenie § 29 ods. 2 OSP ani fikciu bydliska účastníka odporcu nevytvára, počíta s tým, že bydlisko ale aj pobyt odporcu sú neznáme. Vedenie konania proti osobe neznámeho pôvodu preto nie je medzerou v zákonnej úprave, ale stojí úplne mimo nej. Okrem toho, v každom inom členskom štáte by rozhodnutie vydané v konaní podľa slovenského procesného práva, kde je žalovaný zastúpený procesným opatrovníkom, bolo posúdené v rozpore s verejným poriadkom a nemohlo by byť preto v zmysle článku 34 ods. 1 Nariadenia uznané.
Pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd musí v zmysle § 104 ods. 1 OSP konanie v plnom rozsahu zastaviť.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení nie je preto daná právomoc tunajšieho súdu na konanie vo veci. Súd preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a konanie zastavil.
O vrátení súdneho poplatku rozhodol súd podľa § 11 ods. 1,4,6 Zákona o súdnych poplatkoch.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a ich náhradu účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.