Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19C-244-2013.pdf
PDF · 75.56 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/244/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce samosudkyňou Mgr. Agátou Štefaničovou, v právnej veci navrhovateľa I. vo výkone trestu odňatia slobody ÚVTOS-PS-113/00 Prešov, proti žalovaným 1.. Zemplínske Kopčany č. 46, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v MichalovciacI., o zapretie otcovstva takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 5.11.2013 domáhal proti odporcom zapretia otcovstva k maloletému M. Návrh odôvodnil tým, že nie je biologickým otcom maloletého. S matkou dieťaťa žili v spoločnej domácnosti od roku 1999 do roku 2008. V čase, keď začali spolu žiť, žalovaná v 2. rade bola slobodná matka dvoch detí, a to MT. V čase, keď sa s matkou spoznal, maloletý Milan mal už 2 a pol roka. Po dohode s matkou otcovstvo „podpísal“, nakoľko plánovali spoločnú budúcnosť a po čase aj svadbu. Pre nezhody sa však rozišli. Uviedol, že biologickým otcom Milana je Imrich Tavaly.
Matka s návrhom na zapretie otcovstva súhlasila.
Kolízny opatrovník navrhol návrh zamietnuť, pretože uplynula trojročná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:
Podľa rodného listu sa maloletý Milan Geršič narodil 6.5.1997 v Košiciach. Ako otec bol zapísaný navrhovateľ HN. a ako matka odporkyňa v 2. rade MQ. K zápisu došlo na Matrike Košice I. dňa 21.3.2001.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.1.2014 potvrdil, že k zapísaniu jeho otcovstva došlo v roku 2001 na príslušnom matričnom úrade v Košiciach.
Odporkyňa v 2. rade uviedla, že v roku 2001 došlo k zapísaniu navrhovateľa ako otca maloletého Milana po ich súhlasnom vyhlásení pred matrikou v Košiciach. Potvrdila, že navrhovateľ nie je biologickým
otcom maloletého Milana. S navrhovateľom žila v spoločnej domácnosti od roku 1999 do roku 2008, kedy sa rozišli. Nikdy neboli manželmi.
Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Podľa § 91 ods. 2 Zákona o rodine, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
Vykonaným dokazovaním, a to písomným vyjadrením navrhovateľa, výpoveďou odporkyne v 2. rade a rodným listom maloletého Milana, odporcu v 1. rade, bolo preukázané, že k určeniu otcovstva k maloletému Milanovi došlo súhlasným vyhlásením navrhovateľa a odporkyne v 2. rade. Súhlasné vyhlásenie bolo urobené pred príslušným matričným úradom dňa 21.3.2001. V zmysle ustanovenia § 91 ods. 1 Zákona o rodine sa preto za otca považuje navrhovateľ. Ak dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže muž, ktorého otcovstvo bolo takto určené, do troch rokov od jeho určenia pred súdom zaprieť, že je otcom. Ide o prekluzívnu lehotu, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti. V konaní bolo preukázané, že k súhlasnému vyhláseniu rodičov pred matrikou došlo 21.3.2001, preto navrhovateľovi plynula od tohto dňa lehota troch rokov, v ktorej mohol podať návrh na zapretie otcovstva. Lehota 3 rokov na podanie návrhu uplynula 21.3.2004. Navrhovateľ návrh na zapretie otcovstva podal až 5.11.2013, teda po zákonom stanovenej lehote, preto súd návrh na zapretie otcovstva k maloletému Milanovi ako nedôvodný zamietol.
Odporcovia, aj keď boli v konaní úspešní, trovy konania nepožadovali, preto im ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa napáda,
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:
- ktorému súdu je určené
- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sa podaním sleduje
- musí byť podpísané a datované
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sadzobníka súdnych poplatkov)