Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/126/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci navrhovateľky v 1. rade: R. Y., O. XX.XX.XXXX, bytom Ú. XX, XXX XX V., v 2. rade: L. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX V., v 3. rade: U. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX Bratislava, všetci v zastúpení JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Advokátska kancelária Vajnorská 55, 831 03 Bratislava proti odporcovi v 1. rade: C.. W. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX V., v 2. rade: U.. R.. E. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom Ú. XX, XXX XX V. obaja v zastúpení JUDr. Edita Szittayová, advokátka, Advokátska kancelária Úprkova 25, 811 04 Bratislava o odstránenie stavby takto

rozhodol:

Odporca v 1. a 2. rade sú spoločne a nerozdielne p o v i n n í do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na svoje náklady zabezpečiť odstránenie murovaného plota postaveného na pozemku parcela č. XXXX/X, o výmere 330 m2, druh pozemku: záhrady, nachádzajúceho sa v okrese Bratislava I, obec V. - m.č. F. U., katastrálne územie F. U., ktorý je Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „N.“.

Odporca v 1. a 2. rade sú spoločne a nerozdielne p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi v 1., 2. a 3. rade na účet právneho zástupcu navrhovateľa v 1. až 3. rade JUDr. Baltazár Mucska, advokát, vedený v U., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX náhradu trov konania vo výške 99,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.163,18 eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ v 1. až 3. rade sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 04.08.2011 domáhal voči odporcovi v 1. a 2. rade odstránenia stavby - murovaného plota nachádzajúceho sa na pozemku navrhovateľa v 1. až 3. rade parcela č. XXXX/X, o výmere 330 m2, druh pozemku: záhrady, nachádzajúceho sa v okrese Bratislava C., obec Bratislava - m.č. F. U., katastrálne územie, F. U. ktorý je zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „N.“. Navrhovateľ v 1. až 3. rade návrh odôvodnil tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a to navrhovateľ v 1. rade v spoluvlastníckom podiele 8/18 k celku, navrhovateľ v 2. rade v spoluvlastníckom podiele 5/18 k celku, navrhovateľ v 3. rade v spoluvlastníckom podiele 5/18 k celku. Odporca v 1. a 2. rade uskutočnili v roku 2007 realizáciu stavby - murovaného plota o rozmeroch 4,60 m x 1,90 m na základoch pôvodne umiestneného pletivového plotu ohraničujúceho pozemky v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov od pozemku susediaceho, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve odporcov a ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Murovaný plot je umiestnený na pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 330 m2 o čom svedčí vyjadrenie stavebného úradu - Mestskej časti Bratislava F. U. , ktoré je uvedené v jeho rozhodnutí č. 8648/25184/2011/STA/Sul-K/132 zo dňa

01.07.2011. Murovaný plot bol postavený v čase neprítomnosti navrhovateľky v 1. rade, ktorá ako jediná užíva predmetný rodinný dom spolu s pozemkami. Odporca v 1. a 2. rade postavili murovaný plot bez akéhokoľvek zákonom požadovaného súhlasu alebo dodatočného súhlasu navrhovateľov ako vlastníkov pozemkov resp. bez akéhokoľvek právneho titulu k pozemku parc. č. XXXX/X, bez povolenia príslušného orgánu verejnej správy t.j. bez písomného oznámenie stavebného úradu podľa Postavením plota odporcovia spôsobili poškodenie rodinného domu navrhovateľa v 1. až 3. rade a výrazným spôsobom zasiahli a zasahujú do ich vlastníckych práv. Výstavbou plotu sa znehodnotila povrchová úprava rodinného domu - povrchová omietka a obkladové dlaždice, znemožnila sa realizácia akejkoľvek novej povrchovej úpravy domu vrátane jeho zateplenia, výstavbou plotu sa navrhovateľom znemožnilo v plnom rozsahu disponovať a užívať predmet ich vlastníctva v zmysle , plotom ktorý je postavený na juhovýchodnej strane sa priamo úmerne spôsobilo i zatienenie predzáhradky t.j. pozemku parc. č. XXXX/X ako aj zatienenie celého okna v rodinnom dome umiestneného v suteréne domu. Murovaný plot je stavbou neoprávnenou v zmysle , keď bol vybudovaný v rozpore s ustanoveniami keď plot bol postavený na pozemku navrhovateľov bez ich súhlasu alebo akéhokoľvek právneho titulu oprávňujúceho odporcov realizovať výstavbu plota. O nesúhlase navrhovateľov svedčí i zápis Mestskej časti Bratislava F. U. zo dňa 27.04.2011. Murovaný plot je zároveň i stavbou nepovolenou v zmysle , nakoľko je postavený bez riadneho písomného oznámenie stavebného úradu podľa Navrhovateľka v 1. rade písomne vyzvala odporcov dňa 02.08.2010 na odstránenie murovaného plota, stavebného a nestavebného materiálu a navrátenie plotu a jeho okolia do pôvodného stavu a následne dňa 25.08.2010 podala na stavebný úrad žiadosť o vykonanie štátneho stavebného dohľadu. Stavebný úrad dňa 28.09.2010 vykonal dohľad zameraný na zistenie skutkového stavu realizovania stavebných prác oplotenia a uloženia stavebného materiálu a zistil, že je realizované plné oplotenie k susednému pozemku parc. č. XXXX/X rozmerov 4,60 m x 1,90 m omietnuté, ukončené betónovou plotovou strieškou a konštatoval, že pri vykonaní štátneho stavebného dohľadu neboli predložené doklady, ktoré by preukázali legálnosť realizovaného oplotenia, konštatoval, že plot je umiestnený na pozemku XXXX/ X, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov. Stavebný úrad začal konanie o dodatočnom povolení stavby t.j. murovaného plota spojeného s jeho užívaním keď odporcovia nepredložili do 01.07.2011 doklady preukazujúce vlastnícke právo k pozemku a stavby na ňom alebo iné právo k pozemku a stavbe, ktoré by ich oprávňovalo zriadiť na pozemku stavbu tak stavebný úrad má za to, že odporcovia nepreukázali že sú vlastníkmi pozemku na ktorom je plot umiestnený a rozhodnutím č. 8648/25184/2011/STA/Sul-K/132 z 01.07.2011 prerušil konanie o dodatočnom povolení a odkázal účastníkov konania na súd. Murovaný plot ako neoprávnená a nedovolená stavba nie je odstránený, výrazným spôsobom zasahuje do vlastníctva navrhovateľov sú splnené podmienky v zmysle ako aj v zmysle v spojení s stavebného zákona aby bola táto stavba - murovaný plot bezodkladne odstránená a to na náklady odporcov. Odporcovia na stavbu murovaného plota nevynaložili veľké finančné prostriedky a ani nepoužili zložité technické postupy z čoho vyplýva, že jeho odstránenie je účelné a možné.

Odporca v 1. a 2. rade sa s návrhom navrhovateľov nestotožnili, návrh žiadali ako nedôvodný zamietnuť. Uviedli, že predmetný murovaný plot bol postavený v lete roku 2003 s výslovným ústnym súhlasom spolumajiteľky rodinného domu, navrhovateľky v 1. rade a to ešte za života jej manžela súčasne nebohého pána Y.. Výšku plota určila navrhovateľka v 1. rade a to na pôvodne vybetónovanom základe ich pletivového plotu starom cca 50 rokov, nadväzujúcom na rodinný dom navrhovateľov. Odporcovia uviedli, že nie je pravdou, že plot bol postavený v roku 2007. V roku 2007 sa stali ďalšími spoluvlastníkmi domu navrhovateľ v 2. a 3. rade keď tento nadobudli do vlastníctva dedením po ich zomrelom otcovi a teda v roku 2003 nebol potrebný ich súhlas. Tiež nie je pravdou, že odporca v 1. a 2. rade si dovolili odstrániť pôvodný schátraný pletivový plot na betónovom základe na pozemku a že by začali stavať murovaný plot bez súhlasu navrhovateľky v 1. rade a jej manžela. Navrhovateľka v 1. rade dala ústny súhlas. Výstavba plota trvala cca 2 týždne, bolo nutné dodržať technologické prestávky - tuhnutie betónu v kvádroch do ktorých bola vkladaná oceľová výstuž, oceľové prúty boli vložené i do otvorov vyvŕtaných do rohu domu a do uličného plotového stĺpa z dôvodu bezpečnosti pričom omietka domu nebola poškodená.

Stavba plota stála nemalé finančné prostriedky. Odporca v 1. a 2. rade požiadali navrhovateľku v 1. rade o možnosť realizácie murovaného plota z dôvodu bezpečnosti a kľudu, nakoľko pes odporcov - nemecký ovčiak bol sústavne dráždený štekaním psa navrhovateľky v 2. rade.

Súd vo vec vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v 1. , 2. a 3. rade, výsluchom odporcu v 1. a 2. rade, prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa v 1. až 3. rade a právneho zástupcu odporcu, výsluchom svedkov L. B., R. B., M. T., C.. W. F., L.. U. X., oboznámil sa s listinnými dokladmi - rozhodnutie Mestskej časti Bratislava F. U. č. /STA/Sul-K/132 z 01.07.2011, odpoveď Mestskej časti Bratislava F. U. č. /URS/Sul zo dňa 15.10.2010 na žiadosť o vykonanie štátneho stavebného dozoru, výpis z LV č. XXXX - parc. č. XXXX/X, výpis z LV č. XXXX - stavba súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X, výpis z LV č. XXXX - parc. č. XXXX/X, kópia z katastrálnej mapy 10.01.2001, zápis zo dňa 27.04.2011 , žiadosť navrhovateľky v 1. rade zo dňa 25.08.2010 o vykonanie štátneho stavebného dohľadu, žiadosť navrhovateľky v 1. rade o odstránenie plotu a stavebného materiálu, fotodokumentácia, obsah spisu Mestskej časti Bratislava F. U. - spisový materiál č. XXX/XXXX, ev. č. XXXXX/XXXX a ev. č. XXXXX/XXXX (Š.) týkajúceho sa konania o dodatočnom povolení stavby spojeného s užívacím povolením na zmenu dokončenej stavby „Oplotenie , Ú. XX X. V.“, cenová ponuka spoločnosti F.-C. F..D.. na injektáž kavern a škár v obvodovej stene RD na Ú. XX X. V., vyčíslenie odporcu v 1. a 2. rade nákladov na stavbu plotovej výplne z betónových tvárnic, žiadosť odporcu v 1. a 2. rade o vydanie rozhodnutia - odpady zo dňa 14.04.2011, fotodokumentácia, posudok - príčiny zavlhnutia časti suterénneho muriva RD Ú. XX, Bratislava z decembra 2013 vypracovaný C.. C. N., posúdenia vplyvu murovaného plotu na vlhnutie steny domu vypracovaný C.. B. H. v marci 2014, fotodokumentáciou a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v 1. až 3. rade sú podielový spoluvlastníci nehnuteľnosti rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele č. XXXX/X, nachádzajúci sa v V., okres Bratislava C., obec Bratislava - m.č. F. U., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a to navrhovateľka v 1. rade v podiele 4/6 k celku, navrhovateľ v 2. rade v podiele 1/6 k celku a navrhovateľ v 3. rade v podiele 1/6 k celku. Navrhovateľ v 1. až 3. rade sú zároveň spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa tam tiež a to pozemok parcela č. XXXX/ X o výmere 126 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere 330 m2 - záhrada a pozemku parcela č. XXXX/X o výmere 31 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „N.“ a to v podiele navrhovateľka v 1. rade 8/18, navrhovateľ v 2. rade 5/18 a navrhovateľ v 3. rade 5/18 k celku.

Odporca v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi okrem iného i pozemku parcela č. XXXX/X o výmere 404 m2 - záhrady, nachádzajúcom sa v Bratislave, okres Bratislava C., obec Bratislava - m.č. F. U., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX.

Pozemok vo vlastníctve odporcu v 1. a 2. rade parcela č. XXXX/X susedí s pozemkom vo vlastníctve navrhovateľa v 1. až 3. rade parcela č. XXXX/X.

Odporca v 1. a 2. rade v bližšie neidentifikovanom čase realizoval stavbu murovaného plota o rozmeroch 4,60 m x 1,90 m a to na základoch pôvodne umiestneného pletivového plotu ohraničujúceho susediace pozemky účastníkov konania. Murovaný plot v časti pred rodinným domom navrhovateľa v 1. až 3. rade nachádzajúcom sa na Ú. H.. XX je postavený na pozemku navrhovateľa v 1. až 3. rade parcela č. XXXX/X. Táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná.

Navrhovateľka v 1. rade listom zo dňa 12.08.2010 písomne vyzvala odporcu v 1. a 2. rade na odstránenie múru slúžiaceho ako plot postaveného v prednej časti pozemku a žiadala o vrátenie steny domu a múrika plota do pôvodného stavu.

Navrhovateľka v 1. rade listom zo dňa 25.08.2010 požiadala stavebný úrad o vykonanie štátneho stavebného dohľadu vo veci oplotenia parc. č. XXXX/X, XXXX/X na Ú. XX X. V.. Na základe podnetu navrhovateľky v 1. rade stavebný úrad Bratislava I vykonal štátny stavebný dohľad a zistil na stavbe Rekonštrukcia, nadstavba a dostavba RD, Ú.M. XX, Bratislava parc. č. XXXX/X, XXXX/ X, že v prednej časti z ul. Ú. po pravej strane je realizované plné oplotenie, ktoré nadväzuje na stavbu rodinného domu, ktorý užíva navrhovateľka v 1. rade. Plné oplotenie je omietnuté, postavené na viditeľne staršom základe, rozmerov 4,6m x 1,9m a ukončené betónovou plotovou strieškou.

V rámci zápisnice z miestnej obhliadky dňa 28.09.2010 sa vyjadril i stavebník , ktorý uviedol, že stavba plota bola realizovaná asi v roku 2003 s ústnym súhlasom sťažovateľky - navrhovateľky v 1. rade.

Mestská časť Bratislava - F. U. listom č.:8648/46719/2010/URS/Sul-L/214 zo dňa 13.10.2010 vyzvala odporcu v 1. a 2. rade vo veci „Rekonštrukcia, nadstavba a dostavba rodinného domu, Ú. XX, Bratislava“ oplotenie na predloženie listinných dokladov v zmysle stavebného zákona a vyhlášky č. a zároveň konanie na dobu 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na doplnenie podania prerušila. Odporca v 1. a 2. rade listom zo dňa 17.01.2011 stavebnému úradu okrem iného oznámil, že plot bol postavený z tvárnic a to na betónovom základe sťažovateľky. Betónový základ s pôvodným pletivovým plotom po celý čas tvoril a tvorí i naďalej bez akejkoľvek zmeny trasy plotu hranice pozemku sťažovateľky. Mestská časť Bratislava - F. U. rozhodnutím č.:8648/25184/2011/STA/Sul-K/132 zo dňa 01.07.2011 podľa a stavebného zákona odkázala účastníkov konania R. Y., L. B. a U. Y. ako vlastníkov pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. F. U. zastaveného nepovolenou stavbou oplotenia na súd a konanie o dodatočnom povolení stavby prerušila do doby predloženia právoplatného rozhodnutia príslušného súdu.

Navrhovateľka v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ odporca v 1. a 2. rade tvrdí, že predmetný plot sa staval v roku 2003 tak v tom čase ešte žil jej manžel, ktorý bol vlastníkom pozemku a ona nemá vedomosť o tom, že by niekto od neho žiadal súhlas. Ďalej uviedla, že v prípade, že by niekto od nebohého manžela žiadal súhlas s výstavbou plota tak tento by neudelil a to z dôvodu, že manžel mal v dome dielničku, kde sa zdržiaval po celý čas a plot túto miestnosť zatieňuje. Predmetný plot sa však staval v roku 2007, keď odporcovia ho stavali po ukončení celej stavby. Súhlas s výstavbou plota na pozemku v ich vlastníctve nedala a povolenie si od nej odporcovia ani nepýtali. V roku 2007 bol spoluvlastníkom pozemku už i navrhovateľ v 2. a 3. rade.

Navrhovateľka v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že odporca v 1. a 2. rade postavili múr bez povolenia, postavili ho na múriku, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľov a postavili ho na pozemku navrhovateľov. Postavením murovaného plota poškodili stenu rodinného domu od ulice, ktorá praská.

Navrhovateľ v 3. rade vo výpovedi uviedol, odporcovia odstránili ich starý pletivový plot a postavili múr na múriku, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľov a tým rozšírili svoju parcelu cca o 35 cm. Súhlas na výstavbu murovaného plota na ich pozemku si nevyžiadali. Podľa navrhovateľa pôvodný plot bol odstránený v roku 2005 a určite nie pred rokom 2005.

Odporca v 1. rade uviedol, že murovaný plot staval odporca v 2. rade spolu s pánom T. a to v roku 2003. navrhovateľka v 1. rade o výstavbe plota vedela, počas jeho výstavby chodila okolo a určovala jeho výšku a dokonca prejavila radosť z toho, že plot sa stavia.

Odporca v 2. rade vo výpovedi uviedol, že plot staval v roku 2003 s kamarátom pánom T.. Na výstavbu plota mali ústny súhlas od navrhovateľky v 1. rade a jej v súčasnosti už nebohého manžela. Plot sa staval pomaly, robil sa s betónových tvárnic a to len po dvoch radoch, lebo tieto museli tvrdnúť. Navrhovateľka v 1. rade rozhodla o výške plota a práve kvôli jej nesúhlasu na plot už nebola daná posledná rada plota . Plot sa staval asi 2-3 týždne a to v lete 2003. V roku 2009 sa na plote robila povrchová úprava. Povolenie od navrhovateľky v 1. rade žiadala matka odporcu v 1. a 2. rade (právna zástupkyňa odporcu v 1. a 2. rade) a to i za jeho prítomnosti a prítomnosti ich otca C.. W. F. a to asi tri mesiace pred stavbou plota.

Svedkyňa L. B., dcéra navrhovateľky v 2. rade vo výpovedi uviedla, že jej stará matka, navrhovateľka v 1. rade bola vždy proti múrom a chcela mať pletivový plot. S postavením múru nesúhlasila. V dôsledku múru ktorý sa dotýka domu nemôžu s domom nič robiť, nemôžu ho zatepliť a múr tieni. Podľa jej vyjadrenia múr odporcovia postavili niekedy v roku 2007, niekedy na jar. Navrhovateľka bola vtedy sama a veľmi sa hnevala. Svedkyňa plot nikdy nevidela rozostavaný a to i napriek tomu, že do domu chodievala často.

Svedkyňa R. B., dcéra navrhovateľky v 2. rade uviedla, že odporcovia postavili múr, s výstavbou, ktorého starí rodičia - navrhovateľka v 1. rade a dedko nesúhlasili. Predmetný múr zabraňuje rôznym veciam a tieni záhradu. Múr bol postavený niekedy v roku 2005, 2006, v čase keď ešte keď žil starý otec, lebo tento sa na múr sťažoval, nakoľko nemal v dielni denné svetlo.

Svedok M. T., ktorý staval plot pre odporcov a podľa jeho vyjadrenia odporcov pred stavbou plota nepoznal. Svedok uviedol, že nevie presne kedy sa plot staval ale že to bolo niekedy okolo roku 2000. Podľa jeho vyjadrenia sa plot staval zhruba týždeň, minimálne 5 dní s tým, že výšku plota určili odporcovia. Navrhovateľka v 1. rade, ktorú videl asi dva krát, bola pri tom keď sa hovorilo o výške plota a s jeho výškou súhlasila. V tom čase bol prítomný otec odporcov a on a nikto iný. Navrhovateľka v 1. rade svedka pri stavbe plota pustila aj na pozemok a to v čase pre jeho stavbou. Pri jeho výstavbe z dôvodu, že bolo potrebné stavbu zabedniť ho tiež na pozemok pustila. Počas stavby plotu svedok videl aj staršieho pána, ktorý sa nevyjadroval a nič nepovedal. Svedok ďalej uviedol, že je stavebník, mal i živnosť ale keď staval odporcom dom tak ho staval bez zmluvy, len vypomáhal a nedostal za prácu zaplatené. takto koná i v prípade iných ľudí, lebo celý život vypomáha, na fušky nechodí a nepýta si žiadne peniaze.

Svedok C.. W. F., otec odporcu v 1. a 2. rade vo výpovedi uviedol, že plot sa staval v roku 2003 či 2004. On sám sa dohodol sa s manželom navrhovateľky v 1. rade s pánom Y. a tento s jeho stavbou súhlasil ale s tým, že výšku plota mala určiť navrhovateľka v 1. rade. Plot sa postavil s tvárnic a preto sa nedal postaviť naraz a staval sa po radoch, vždy po 3 - 4. Plot musel tuhnúť a to trvalo asi 2 týždne s prestávkami. S postaveným plotom nebol problém. problém nastal až potom keď navrhovateľom padol na pozemok odporcov neodborne vypílený strom. Svedok ďalej uviedol, že za prítomnosti jeho, odporcu v 1 a 2. rade, svedka T. a matky odporcov navrhovateľka v 1. rade určovala výšku plota. Plot bol postavený kvôli bezpečnosti nie len pre odporcov ale i pre navrhovateľov. Pán Y., manžel navrhovateľky v 1. rade vedel že sa plot stavia na ich základe, nakoľko sa o tom s ním dohodol a navrhovateľka v 1. rade o tom vedela, lebo celý čas bola pri tom.

Svedok L.. U. X., priateľ a kolega odporcu v 1. a 2. rade uviedol, že niekedy koncom leta roku 2004 mu zavolal C.. F. aby mu prišiel pomôcť odstrániť kovový koterec z dvora odporcov, ktorý odstraňovali z dôvodu, že ich pes, vlčiak reagoval na podnety okolia štekaním čo okolie obťažovalo. V tom čase mu i odporcovia povedali že z časti ulice urobia úpravy, aby pes nemal kontakt so susedmi. Výstavby plotu sa nezúčastnil no chodil tam a vie že plot sa staval asi mesiac. Sám videl ako sa navrhovateľka v 1. rade rozpráva s matkou odporcov cez plot, smiali sa a mal za to, že sa rozprávali o výške plota V tom čase tam videl aj malého čierneho psa, asi jazvečíka. V tom čase však plot rozostavaný ešte nebol, bolo to pred tým ako sa začal stavať.

Z cenovej ponuky na injektáž kavern a škár v obvodovej stene RD navrhovateľa v 1. až 3. rade na H. XX X. V. vypracovanej spoločnosťou F.-C., F..E..D.. pre navrhovateľa v 1. až 3. rade okrem iného vyplýva, že spoločnosť uviedla, že v prípade realizovania prác je nutné odstrániť aj časť základu pod plotom v mieste kde sa dotýka objektu domu, aby mohla byť vykonaná hydroizolácia v súvislej vrstve po celej stene od Ú. H..

Z posudku k príčinám zavlhnutia časti suterénneho muriva RD Ú. XX, Bratislava z decembra 2013 vypracovaného C.. C. N. na základe požiadavky navrhovateľky v 2. rade vyplýva, že v súvislosti s vykonávaním rekonštrukcie suterénnych priestorov v rodinnom dome bola zistená nadmerná vlhkosť časti suterénneho muriva orientovaného do uličnej časti (orientovaná na severovýchod). Príčinnou nadmerného zavĺhania východného rohu obvodového muriva na rodinnom dome je plotový múr postavený medzi rodinným domom č. XX a rodinným domom č. XX. Múr je postavený z betónových tvárnic a zakrytý betónovou strieškou. Konštrukcia plotu je primurovaná k časti uličnej fasády rodinného domu č. XX. Konštrukcia plotu z betónových tvárnic je jednou z príčin nadmerného zavĺhania obvodového muriva v tomto mieste s tým, že sanačné práce za účelom odstránenia nadmernej vlhkosti z muriva objektu je možné zahájiť až po odstránení príčiny.

Z posúdenia vplyvu murovaného plotu na vlhnutie steny suterénu rodinného domu z marca 2014 vypracovaného spoločnosťou R. C.. B. H.D. na základe objednávky odporcu v 1. a 2. rade vyplýva, že plot nie je príčinnou zavĺhania steny keď príčinnou zvĺhania stien suterénu je kondenzácia vodných pár na povrchu stien. Steny suterénu domu sú betónové, nezateplené a sú čiastočne pod povrchom terénu a sú preto trvalo chladné. Plot, ktorý sa dotýka fasády domu nemá nijaký vplyv na vlhkosť steny.

Z predloženej fotodokumentácie účastníkov konania jednoznačne vyplýva, že murovaný plot, odstránenie ktorého je predmetom tohto konania je postavený na murovaných základoch, ktoré sú na pozemku navrhovateľa v 1. až 3. rade, plot je ukotvený na dom navrhovateľa v 1. a 2. rade a to tak, že

časť domu navrhovateľa v 1. a 2. rade sa nachádza za murovaným plotom a teda navrhovateľ v 1. až 3. rade k časti svojej nehnuteľnosti nemajú priamy prístup keď tento je možný v dôsledku murovaného plota len z časti predzáhradky odporcu v 1. a 2. rade.

Podľa nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "").

Podľa pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) ohlásenie stavebnému úradu postačí a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie; c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti; d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných siestí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m, g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavieb elektronických komunikačných siestí, keď nedôjde k zmene stavby.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa , pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku

1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Podľa 2 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) ak ide o stavebnú úpravu, nadstavbu alebo udržiavacie práce na stavbe, môže byť stavebníkom právnická alebo fyzická osoba, ktorá je nájomcom stavby, ak o tom predloží písomnú dohodu s vlastníkom stavby.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavebník podzemných stavieb podliehajúcich tomuto zákonu nepreukazuje vlastníctvo alebo iné právo k pozemku alebo stavbám na ňom, ak ide o stavby, ktoré funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisia so stavbami na pozemku ani s prevádzkou na ňom a ktoré ani inak nemôžu ovplyvniť využitie pozemku na účel, ktorému je určený.

Podľa písmeno b) o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na ustanovenie a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v 1. až 3. rade je dôvodný a preto mu v celom rozsahu vyhovel.

Navrhovateľ v 1. až 3. rade sa voči odporcovi v 1. a 2. rade domáhali odstránenia murovaného plota postaveného na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa v 1. až 3. rade, pozemku parcela č. XXXX/X v katastrálnom území Bratislava F. U., keď ide o neoprávnenú stavbu nakoľko zo strany navrhovateľov na jej zriadenie nebol daný súhlas. V konaní bolo jednoznačne preukázané a medzi účastníkmi konania to ani nebolo sporné, že stavba murovaného plota, ktorého vlastníkmi je odporca v 1. a 2. rade je stavbou ktoré je pevne spojená so zemou a je postavená na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa v 1. až 3. rade.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení odstránenie stavby je výnimočným riešením a krajným opatrením sankcionujúcim tie najzávažnejšie zásahy. Súd o odstránení stavby rozhodne najmä vtedy ak stavebník nebol dobromyseľný nakoľko od začiatku vedel, že stavia na cudzom pozemku, stavebník hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti a začal stavať napriek upozorneniu že stavia na cudzom pozemku, o vlastnícke právo k stavbe nemá záujem vlastník pozemku a odstránenie stavby sa javí ako účelné. Účelnosť odstránenia stavby súd musí hodnotiť s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu prípadu a to či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi, povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla s porovnaním so záujmami na ďalšom využití stavby, na aký účel bola stavba zriadená, rozsah a druh zastavaného pozemku, ako stavba bráni vlastníkovi pozemku v jeho využití či ohrozuje vlastníka pozemku resp. jeho majetok, to či vedel, že stavia na cudzom pozemku, dôvody pre ktoré vlastník pozemku nezakročil riadne proti neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie, na dobu, ktorá uplynula od zriadenia stavby ak vlastník pozemku o stavbe vedel.

Súd nie je viazaný návrhom účastníkov a vždy musí upraviť vzťahy medzi účastníkmi nakoľko ak v konaní zistí, že ide o neoprávnenú stavbu nemôže návrh zamietnuť a je povinný upraviť vzťahy medzi účastníkmi jedným zo spôsobov uvedených v a to buď stavbu prikáže za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí a ak vlastník pozemku prejaví o stavbu záujem a neprichádza do úvahy odstránenie stavby podľa pretože to nie je účelné, alebo zriadi za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe pokiaľ návrh na zriadenie vecného bremena podal vlastník neoprávnenej stavby a ide nevyhnutné zaťaženie vlastníka pozemku. V prípade odstránenia stavby súd musí hodnotiť všetky okolnosti a povahu prípadu a tiež musí zvážiť či konanie vlastníka pozemku nie je šikanovaním, keď bez vážneho dôvodu sa tento nedomáhal zastavenia stavebných prác a bráni sa až po dokončení stavby.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že v prejednávanej veci ide o stavbu murovaného plota, ktorý je postavený na pozemku navrhovateľa v 1. až 3. rade a mal zato, že ide o neoprávnenú stavbu, nakoľko odporca v 1. a 2. rade nijakým spôsobom nepreukázal, že by vlastník pozemku a to či už v súčasnosti nebohý manžel navrhovateľky v 1. rade resp. navrhovateľ v 1. až 3. rade ako vlastníci pozemku dali súhlas na realizáciu tejto stavby. Ústny súhlas navrhovateľky v 1. rade s vykonaním stavby odporca v 1. a 2. rade nepreukázali, táto skutočnosť ostala v rovine tvrdení odporcov a im blízkych osôb pričom navrhovateľka v 1. rade udelenie ústneho súhlasu poprela, jednoznačne uviedla, že žiaden súhlas nedala. Rozpor medzi účastníkmi bol i v tvrdeniach ohľadne času kedy sa stavba realizovala a to nielen medzi tvrdeniami navrhovateľov a odporcov ale i jednotlivých svedkov. V konaní sa nepodarilo jednoznačne preukázať ani výpoveďami svedkov, ktorí uvádzali rôzne obdobia výstavby plota a ani žiadnymi podpornými listinnými dokladmi. Súd za stavu, keď dospel k záveru, že ide o neoprávnenú stavbu, nakoľko túto odporca v 1. a 2. rade zrealizoval na pozemku navrhovateľov i keď na to nemal právo, keď nepreukázal udelenie súhlasu navrhovateľov ako vlastníkov pozemku sa zaoberal možnosťou úpravy vzťahov medzi účastníkmi a dospel k záveru, že vzhľadom ku skutočnosti, keď navrhovateľ v 1. až 3. rade ako vlastník pozemku neprejavil o stavbu - murovaný plot záujem a tiež v tomto prípade nebolo účelné zriadenie vecného bremena nevyhnutného na výkon vlastníckeho práva k stavbe za náhradu rozhodol tak, že uložil odporcom povinnosť odstrániť predmetnú stavbu. Súd pri rozhodnutí o odstránení stavby - murovaného plota prihliadol na všetky skutočnosti a okolnosti súvisiace s touto vecou a mal za to, že jediným možným a účelným riešením vzťahov medzi účastníkmi je odstránenie stavby. Vo vzťahu k otázke či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi a či zo strany navrhovateľa v 1. až 3. rade nejde o šikanu odporcov, keď títo ako vlastníci pozemku nezakročili proti stavbe v priebehu jej realizácie súd uvádza, že podľa jeho názoru uložená povinnosť odporcom odstrániť stavbu nie je v rozpore s dobrými mravmi a to z dôvodu, že v tejto veci nejde o stavbu, ktorá by mala pre odporcov zásadný význam, nejde o stavbu, ktorá by zabezpečovala základné životné potreby odporcov či ich bezpečie Z porovnania jednotlivých záujmov účastníkov konania je nesporné, že odporcom môže vzniknúť odstránením stavby len minimálna hospodárska strata ale na strane navrhovateľov tak ako to bolo v konaní preukázané sa stavbou zasahuje do ich vlastníckych práv keď títo bez jej odstránenia nemôžu s domom o ktorý je stavba pevne ukotvená nakladať a tento si v prípade záujmu opraviť či zatepliť a teda sú touto stavbou obmedzovaní. Na viac sa súd stotožnil i s tvrdením navrhovateľov, ktorí poukazovali na skutočnosť, že matka odporcov, ktorá zároveň odporcov v konaní i zastupovala a ktorá podľa vyjadrení odporcov a svedkov zabezpečovala záležitosti ohľadne rekonštrukcie domu a výstavby plota má právnické vzdelanie a teda pri zachovaniu bežnej opatrnosti mohla mať vedomosť o nutnosti preukázateľného súhlasu vlastníka - vlastníkov pozemku s výstavbou murovaného plota na pozemku navrhovateľov. Vo vzťahu k tvrdenej šikane je zrejmé, že navrhovatelia síce včas nezasiahli, keďže sa účinne nebránili už počas výstavby plota, ale súd vzal do úvahy ich tvrdenia, že v období kedy sa stavba realizovala sa celá rodina navrhovateľov musela vysporiadavať s rôznymi udalosťami ako úmrtie manžela navrhovateľky v 1. rade a otca navrhovateľa v 2. a 3. rade, dedičské konanie, zdravotné problémy navrhovateľky v 1. rade a súd tiež prihliadol na vek navrhovateľky v 1. rade, ktorá v tom čase po úmrtí manžela žila v dome sama resp. sa v dome nezdržiavala. V súvislosti s povahou a rozsahom hospodárskej straty, ktorá odstránením murovaného plota odporcovi v 1. a 2. rade vznikne s porovnaním s oprávnenými záujmami navrhovateľov je zrejmé že odporcom môže vzniknúť len minimálna strata. Odporca v 1. a 2. rade uviedol, že

celkové náklady na stavbu plota boli vo výške 638,50 eur pričom však sami uviedli, že plot sa staval zo zbytkového materiálu zo stavby domu pričom dal súd za pravdu navrhovateľom, ktorí tvrdili, že v prípade šetrného odstránenia plotu je možné použitý materiál následne využiť. Súd tiež poukazuje na tvrdenie svedka T., ktorý ako stavbár pomáhal plot postaviť, že práce vykonal nezištne a bez akejkoľvek odmeny a teda náklady za vykonané práce odporcovia nemali žiadne. Vo vzťahu k účelu, pre ktorý bola stavba zriadená súd opätovne poukazuje na tú skutočnosť že ide o plot, ktorý má oddeľovať pozemky účastníkov konania a podľa vyjadrenia odporcov bol postavený z dôvodu zabezpečenia ochrany navrhovateľov pred možným útokom psa odporcov, ktorý však už skonal. V konaní bolo preukázané listinnými dokladmi, že murovaný plot bráni navrhovateľom ako vlastníkom pozemku a domu o ktorý je ukotvený v dispozícii s domom, bez odstránenia murovaného plotu nie je možné dom zatepliť podľa predstáv navrhovateľov a ani odstrániť jeho zavlhnutie. V konaní bolo nesporné, že stavba - murovaný plot je technicky spojený s rodinným domom navrhovateľov oceľovými prútmi, ktoré boli do domu navŕtané čím evidentne bolo zasiahnuté do vlastníckych práv navrhovateľov a došlo k znehodnoteniu ich nehnuteľnosti.

Súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ). Účastníci konania boli povinní v zmysle ustanovení pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolávajú a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými účastníkmi konania v priebehu konania. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania ( , ).

Súd návrhu navrhovateľa v 1. až 3. rade v celom rozsahu vyhovel a odporcovi v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne na svoje náklady zabezpečiť odstránenie murovaného plota postaveného na pozemku parcela č. XXXX/X, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľov a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, keď v konaní bolo preukázané, že návrh navrhovateľa v 1. až 3. rade je dôvodný. Lehotu na splnenie povinnosti odporcovi v 1. a 2. rade súd určil v rozsahu 30 dní s poukazom na ustanovenie .

V priebehu konania účastníci konania navrhli vykonať dokazovanie výsluchom svedka C.. L. P. a vykonaním miestnej obhliadky. V priebehu konania účastníci od vykonania tohto dokazovania upustili , na vykonaní dokazovania netrvali a z i z dôvodu, že súd považoval vykonanie tohto dokazovania za nadbytočné od jeho vykonania upustil.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa , teda podľa úspešnosti v konaní a úspešnému navrhovateľovi v 1. až 3. rade priznal náhradu trov konania vo výške eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.163,18 eur. Trovy konania pozostávajú z trov na zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 99,50 eur. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v 1., 2. a 3. rade pozostávajú z úkonov právnej služby vyčíslených podľa písmeno a), Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb 1 úkon právnej služby za rok 2011 predstavuje sumu 85,50 eur (57,00 eur -50% x 3) 1 úkon právnej služby za rok 2012 predstavuje sumu 88,05 eur (58,69 eur - 50% x 3) 1 úkon právnej služby za rok 2013 predstavuje sumu 90,12 eur (60,07eur - 50% x 3) 1 úkon právnej služby za rok 2014 predstavuje sumu 92,82 eur (61,87 eur - 50% x 3)

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z

- 2 úkony právnej služby za vykonané úkony v roku 2011 á 70,50 eur účtované podľa písmeno a/ (1/13 výpočtového základu v roku 2011), (zastupovanie 3 osôb), písmeno a, c, Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume podľa vyčíslenia právnym zástupcom navrhovateľa v 1., 2. a 3. rade - spolu 141,00 eur

- prevzatie a príprava veci zo dňa 02.08.2011 JUDr. Jozef Pojdák, advokát

- podanie návrhu vo veci samej dňa 04.08.2011

- 4 úkony právnej služby za vykonané úkony v roku 2012 á 88,05 eur účtované podľa písmeno a/ (1/13 výpočtového základu v roku 2012), (zastupovanie 3 osôb), písmeno d Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - spolu 352,20 eur

- 2x za účasť na pojednávaní dňa 20.09.2012, keď pojednávanie trvalo vyše 2 hodín

- 2x za účasť na pojednávaní dňa 19.11.2012, keď pojednávanie trvalo vyše 2 hodín

- 4 úkony právnej služby za vykonané úkony v roku 2013 á 90,12 eur účtované podľa písmeno a/ (1/13 výpočtového základu v roku 2013), (zastupovanie 3 osôb), písmeno a, c, d Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

- spolu 360,48 eur

- prevzatie a príprava veci zo dňa 17.01.2013 JUDr. Baltazár Mucska, advokát

- písomné podanie vo veci samej zo dňa 01.02.2013

- účasť na pojednávaní dňa 04.07.2013

- účasť na pojednávaní dňa 04.11.2013

- 2 úkony právnej služby za vykonané úkony v roku 2014 á 92,82 eur účtované podľa písmeno a/ (1/13 výpočtového základu v roku 2014), (zastupovanie 3 osôb), písmeno c, d Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

- spolu 185,64 eur

- písomné podanie vo veci samej zo dňa 07.01.2014

- účasť na pojednávaní dňa 28.04.2014

- 1 úkon právnej služby za vykonané úkony v roku 2014 á 23,21 eur účtované podľa písmeno a/ (1/13 výpočtového základu v roku 2014), (zastupovanie 3 osôb), Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - spolu 23,21 eur

- účasť na pojednávaní dňa 03.02.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci

- paušálna suma náhrad a výdavkov v roku 2011 - 2 x á 7,41 eur (spolu 14,82 eur) v roku 2012 - 4 x á 7,63 eur (spolu 30,52 eur) v roku 2013 - 4 x á 7,81 eur (spolu 31,24 eur) v roku 2014 - 3 x á 8,04 eur (spolu 24,12 eur) Súd pri vyčíslení náhrady za právne zastúpenie navrhovateľa v 1. až 3 . rade vychádzal z ich písomného vyúčtovania právnym zástupcom navrhovateľa v 1. až 3. rade, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia spolu v sume 1.163,18 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.