Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-86-2013.pdf
PDF · 91.26 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/86/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobkyne H.. Q. Z., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. I., Q. XX, občianka SR proti žalovanému Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. I., Q. XX, občan SR, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k Q. Z., nar. XX.XX.XXXX a mal. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX W. I., Q. XX, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny v Starej Ľubovni takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov Q. Z., rod. S. a Q. Z. uzavreté dňa XX.X.XXXX v W. I. a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Stará Ľubovňa, vo zväzku 6, ročník 1995 na strane 11 pod poradovým číslom 21 r o z v á d z a .
II. Mal. V. Z., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky Q. Z., ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec Q. Z. je povinný prispievať na výživu mal. V. sumou 100 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-ého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky Q. Z., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Styk otca Q. Z. s mal. V. Z. sa neupravuje.
V. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 18.09.2013 žiadala, aby súd jej manželstvo so žalovaným rozviedol, mal. Q. a V. na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti, otca aby zaviazal prispievať na výživu oboch detí sumou 230 eur mesačne. Žalobu odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili po dvojročnej známosti, manželstvo .s menšími nedorozumeniami bolo harmonické, keďže výchova detí im zapĺňala čas a zabezpečovala komunikáciu. Neskôr komunikácia medzi nimi začala viaznuť, začali sa prejavovať rozdielne názory na výchovu detí i budúcnosť. V súčasnosti komunikácia medzi nimi je slabá, k žalovanému cíti odpor aj v intímnej oblasti.
Súd uznesením č.k. 2P/86/2013-17 zo dňa 01.10.2013 ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že s rozvodom nesúhlasí, pretože manželstvo je posvätný zväzok, je to dar, sviatosť, pričom uviedol, že o ozdravenie manželstva sa snaží už asi rok no bezúspešne.
Žalobkyňa na pojednávaní popísala genézu manželstva, ako dôvod jeho rozvratu uviedla skutočnosť, že do manželstva vstúpila mladá, nerozvážna. Zhruba pred 8 rokmi si uvedomila, že ich manželstvo nie je založené na láske, vzájomnej úcte, že sú úplne rozdielni, majú rozdielne názory. V súčasnosti aj keď bývajú v jednom byte, každý z nich si žije svoj vlastný život, spoločne sa podieľajú akurát na úhrade nákladov súvisiacich s bývaním a starostlivosťou o detí - platenie internátu a pod. , samostatne sa stravujú, komunikujú len veľmi málo, intímne spolu nežijú. V súčasnosti vylučuje možnosť obnovenia manželského spolužitia.
Žalovaný s návrhom na rozvod nesúhlasil, potvrdil, že manželstvo bolo harmonické do času kým žalobkyňa nezačala študovať na vysokej škole, vtedy sa mu začala odcudzovať, nemala ne neho čas, predpokladal, že keď doštuduje zmení sa to, nastal však opak. Žalovaný ďalej uviedol, že napriek lehote ktorá bola poskytnutá súdom k obnoveniu manželského spolužitia pre nezáujem zo strany žalobkyne nedošlo a je to vzhľadom na jej postoj nepravdepodobné.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: sobášnym listom, rodnými listami detí, potvrdením o poslednom spoločnom pobyte, správou o prešetrení rodinných pomerov, dokladmi preukazujúcimi príjmy a výdaje účastníkov konania na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo v Starej Ľubovni dňa 29.04.1995 a toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Starej Ľubovni vo zväzku 6, ročník 1995 na strane 11 pod poradovým číslom 21. U oboch účastníkov išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Počas trvania manželstva sa im narodili dve detí : Q. XX.XX.XXXX a mal. V. dňa XX.XX.XXXX.
Manželstvo účastníci uzatvorili po dvojročnej známosti. Podľa tvrdenia žalobkyne zhruba pred 8 rokmi si uvedomila, že manželstvo nie je založené na láske, vzájomnej úcte, že sú úplne rozdielni, majú rozdielne názory. Podľa tvrdenia žalovaného žalobkyňa sa mu začala odcudzovať v čase, keď začala študovať na vysokej škole. V súčasnosti aj keď .účastníci bývajú v jednom byte, každý z nich si žije svoj vlastný život, oddelene sa stravujú, komunikujú len v nevyhnutnej miere, intímne spolu nežijú. Napriek súdom poskytnutej lehote k obnoveniu manželského spolužitia pre nezáujem žalobkyne nedošlo. V súčasnosti žalobkyňa kategorický odmieta obnoviť manželské spolužitie, chce sa rozviesť.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci konania aj keď žijú v jednom byte, nehospodária spolu, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže žalobkyňa túto možnosť odmieta, nechce zotrvať v manželskom zväzku, túto možnosť žalobkyňa kategorický vylučujú.
Príčinu rozvratu tohto manželstva súd vidí v odlišných povahových vlastnostiach účastníkov konania, v neschopnosti vzájomnej tolerancie a komunikácie.
Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace účel, preto ho súd rozviedol.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
.
Podľa § 24 ods. 1,2,3,4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujmy maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Matka mal. detí v žalobe navrhla aby obe mal. detí boli na čas po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti a otec aby bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 230 eur na obe detí.
Na pojednávaní vo vzťahu k Q., ktorá v priebehu konania nadobudla plnoletosť zobrala návrh v celom rozsahu späť. Vo vzťahu k mal. V. trvala na tom, aby bol zverený do jej starostlivosti, výživne navrhla určiť v sume 100 eur mesačne, úpravu styku syna s otcom nežiadala. Ďalej opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery ako aj náklady ktoré má v súvislosti so starostlivosťou o mal. dieťa.
Otec na pojednávaní súhlasil so späťvzatím návrhu vo vzťahu k dcére Q., ďalej súhlasil s tým, aby mal. V. boli zverené do osobnej starostlivosti matky a on aby bol zaviazaný platiť výživné v sume 100 eur mesačne, úpravu styku s mal. synom nežiadal. Ďalej opísal svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery.
Z písomnej správy kolízneho opatrovníka zo dňa 11.11.2013 mal súd preukázané, že rodiča mal. dieťaťa bývajú v 3 izbovom byte, ktorý je v ich vlastníctve, náklady na domácnosť uhrádzajú spoločne. Mal. V. je žiakom 1. ročníka Obchodnej akadémie v Starej Ľubovni, stravuje sa v školskej jedálni, raz ročne navštevuje hematologickú ambulanciu v Poprade. Výdaje pre dieťa súvisia so zakupovaním ošatenia, obuvi, stravy, hygienických potrieb a školských pomôcok. Matka dosahuje príjem cca 700 eur mesačne, poberá rodinné prídavky. Otec dosahuje príjem cca 600 eur mesačne.
Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že matka je od 01.04.2014 držiteľkou živnostenského oprávnenia (má v prenájme novinový stánok), do 31.03.2014 bola zamestnankyňou Mediapress Poprad, s.r.o. kde dosahovala príjem cca 350 eur, súčasne pracovala pre poisťovňu Allianz kde dosahovala príjem cca 350 eur mesačne, okrem toho poberá rodinné prídavky. V súvislosti so starostlivosťou o mal. V. matka vyčíslila mesačne náklady bez stravy na vo výške cca 110 eur.
Otec je zamestnancom Panasonic, Industrial Devices Slovakia s.r.o. kde dosahuje priemerný mesačný čistý príjem cca 751 eur. Náklady na bývanie rodičia uhrádzajú spoločne po polovici vo výške cca 115 eur.
Kolízna opatrovníčka súhlasila so zastavením konania vo vzťahu k Q. ďalej navrhla, aby súd v prípade rozvodu mal. V. zveril do osobnej starostlivosti matke, keďže je to aj želanie dieťaťa, zo strany otca aby bolo určené výživné v sume 100 eur mesačne, styk otca so synom navrhla neupravovať vzhľadom na vek dieťaťa.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zverenie mal. V. do osobnej starostlivosti matke je v jeho záujme. Matka sa o dieťa stará aj v súčasnosti, v jej doterajšej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, matka starostlivosť o dieťa nezanedbáva o dieťa je riadne postarané. K starostlivosti matky o syna nemal výhrady ani otec. Sám mal. V. pri pohovore s kolíznym opatrovníkom vyslovil želanie, že by chcel .zostať s matkou.
Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti otca mal. dieťaťu, pri ktorej súd prihliadol tak na odôvodnené potreby oprávneného, teda mal. dieťa, ako aj na schopnosti a možnosti povinného, teda otca. Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že je v schopnostiach otca prispievať na výživu mal. V. sumou 100 eur mesačne. Súd pri určení výšky výživného zohľadnil okrem potrieb mal. dieťaťa, osobnej
starostlivosti matky o dieťa aj skutočnosť, že otec je zdravý, obaja rodičia majú ešte jednu vyživovacie povinnosti k plnoletej dcére.
Styk otca s mal. synom súd neupravoval, keďže ho rodičia upraviť nežiadali.
Súd súčasne v súlade s § 96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavil konanie v časti určenia práv a povinnosti rodičov na čas o rozvode k Q., keďže v tejto časti zobrala žalobkyňa žalobu späť z dôvodu nadobudnutia plnoletosti dcéry Q., s čím žalovaný i kolízny opatrovník súhlasili.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O,s,p, tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na ich náhradu, pretože ide o konanie o rozvod.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo .veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.