Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cb/40/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Róbert Sivák, advokát, so sídlom Pod lipami 80, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanému: ND Minárik, s.r.o., so sídlom Bardoňovo č. 102, 941 49 Bardoňovo, IČO: 47 317 604, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e účasť žalobcu J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX L. XXX ako spoločníka v spoločnosti ND Minárik, s.r.o., IČO: 47 317 604, so sídlom 941 49 Bardoňovo 102, ktorá je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Odd: Sro, vložka číslo 34622/N.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, a to v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.06.2022 domáhal zrušenia svojej účasti v spoločnosti žalovaného. V žalobe uviedol, že obchodná spoločnosť ND Minárik, s.r.o., IČO: 47 317 609, so sídlom Bardoňovo č. 102, je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Odd: Sro, vložka č. 34622/N. Podľa zakladateľskej listiny / a jej dodatku/ je spoločník žalovaného C. H., ktorý je vlastníkom 80%-ného podielu na imaní spoločnosti a žalobca vlastní 20%- tný obchodný podiel. Z pomeru podielov spoločníkov na základnom imaní začali po krátkej dobe vznikať medzi spoločníkmi rozpory týkajúce sa riadenia spoločnosti. Názor žalobcu nebol zo strany väčšinového spoločníka rešpektovaný a oprávnenie žalobcu podieľať sa na riadení spoločnosti bolo zredukované len na povinnosť vykonávať príkazy väčšinového spoločníka. Žalobca uviedol, že o činnosti spoločnosti sa dozvedal len v minimálnom rozsahu, ak bol jeho spoločník ochotný mu ich poskytnúť, a aj to len veci, ktoré uznal za vhodné. Žalobca uviedol, že nikdy nebol pozvaný na žiadne valné zhromaždenie spoločnosti a popravde si nie je istý, či sa vôbec niekedy nejaké valné zhromaždenie konalo. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že nakoľko sa takýmto konaním spoločníka cítil značne nevyužitý a nedocenený, požiadal ho o možnosť založiť si vlastnú spoločnosť s obdobnom činnosťou, aby dokázal, že je schopný aktívne sa podieľať na riadení spoločnosti a to tak, aby mala spoločnosť z jeho činnosti prospech. Nekompromisná odpoveď druhého spoločníka znela: „rob si čo chceš, skapeš od hladu,“ (v konaní bolo zistené, že žalobca ako menšinový spoločník spoločnosti je syn a väčšinový je jeho otec). Následne žalobca dňa 29.05.2020 založil ako jediný spoločník novú spoločnosť Fist s.r.o. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam sa podľa jeho tvrdení v žalovanej spoločnosti nič nezmenilo, preto dňa 10.01.2022 zaslal žalovanej spoločnosti abdikačnú listinu, v ktorej oznámil, že svoju funkciu konateľa v žalovanej spoločnosti považuje dňom doručenia abdikácie za ukončenú a súčasne požiadal konateľa žalovanej spoločnosti o zvolanie valného zhromaždenia za účelom prerokovania jeho abdikácie. Doporučenú zásielku podal v Nových Zámkoch dňa 10.01.2022 na Pošte 1. Valné zhromaždenie v zákonom stanovenej lehote zvolané nebolo. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti, ktorými sú: nemožnosť ovplyvniť hospodársku činnosť spoločnosti, závažnosť rozporov medzi spoločníkmi, ku ktorým dochádza pri riadení spoločnosti,

skutočnosť, že si žalobca založil vlastnú spoločnosť, tak všetky tieto okolnosti podľa žalobcu odôvodňujú záver, že od neho nie je možné spravodlivo požadovať, aby zotrval v žalovanej spoločnosti. Preto žalobou žiada zrušiť svoju účasť ako spoločníka v tejto spoločnosti. K žalobe žalobca pripojil: výpis z Obchodného registra žalobcu, zakladateľskú listinu spoločnosti žalovaného, výpis z Obchodného registra na žalobcom novo založenú spoločnosť Fist s.r.o. a zakladateľskú listinu novej spoločnosti Fist s.r.o., ďalej abdikačnú listinu z 10.01.2022 s podacím poštovým lístkom.

2. Žaloba aj s prílohami boli opakovane doručované žalovanému, ktorý sa k žalobe písomne nevyjadril. Súčasne boli doručované aj druhému spoločníkovi žalovaného - C. H.. Tomuto sa súdnu zásielku doručiť nepodarilo, a to ani prostredníctvom príslušného ORPZ, a to ani opakovane. Zo správy OPRZ Nové Zámky zo dňa 01.11.2022 súd zistil, že druhý spoločník - C. H. sa na adrese bydliska nezdržiava už asi 3 roky, ktorú skutočnosť v podstate potvrdil syn C. a to žalobca aj na pojednávaní vo veci.

3. Z úradnej povinnosti si dal súd pripojiť registrový spis žalovanej spoločnosti.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, oboznámil sa s obsahom registrového spisu a vypočul žalobcu.

5. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že vôbec nevedel, že je konateľom a že je spoločníkom. Účtovníčka s ním v tomto smere nekomunikovala. To, že je konateľ, sa dozvedel až vtedy, keď začali problémy. Problémy začali cca v roku 2018, keď otec / druhý spoločník / začal extrémne piť, venoval sa gamblerstvu, našiel si mladú priateľku a opustil mamu. Začal neskutočne míňať peniaze. Žalobca uviedol, že sa mu snažil dohovoriť. Žalobca ďalej uviedol, že si myslel, že je len šofér, že dá výpoveď a odíde. Otec mu však vtedy povedal, že to sa nedá, pretože je aj konateľ a aj spoločník. Žalobca ďalej uviedol, že sa potom začali ozývať rôzni dodávatelia nafty, poisťovne, atď., že im firma dlží, tak si žalobca zobral sám na seba úver 25.000,- eur, aby to splatil a aj to vtedy splatil. Keďže však firma bola nefunkčná, ďalšie veci už nepreberal, nevie, čo sa so spoločnosťou deje. Tieto problémy nastali v čase, keď sa mu narodilo choré dieťa. Kvôli tomu chorému dieťaťu to chcel riešiť, s otcom sa však nepohodol, otec mu povedal že nech si založí svoju s.r.o.-čku a nech si z firmy odkúpi 1 kamión. Tak potom žalobca aj tak spravil. Novú s.r.o.-čku si žalobca založil cca pred 3 rokmi, a tá funguje normálne. Na otázku súdu, či spoločnosť žalovaného má nejakú prevádzku, nejakú kanceláriu, nejakých zamestnancov, žalobca uviedol, že nie , že keď niečo prišlo poštou, prevzal to otec a žalobca nevie čo s tým robil. Uviedol, že on robil len šoféra. Firma mala síce 3 kamióny, na jednom jazdil žalobca ja a boli tam ešte 2 šoféri, tí však pred 2,5 rokmi odišli a odvtedy firma nezabezpečuje prepravu. Firma robila predtým len nákladnú dopravu, nič iné. Na otázku súdu, kedy a akým spôsobom bola ukončená činnosť spoločnosti žalovaného, žalobca uviedol, že problémy začali keď si otec našiel frajerku a začal prehajdákavať peniaze. Vtedy ich mala firma ešte dosť, ale postupne ich otec prehajdákal. Žalobca uviedol, že bol ochotný firmu zachrániť, preto si bral ten úver 25.000,- eur, že to splatí a idú ďalej, ale nedalo sa. Neskôr sa dozvedel, že otec (druhý spoločník) minul odložené firemné peniaze na firemných účtoch, ku ktorým mal prístup len otec. Žalobca ďalej uviedol, že neskôr aj on založil jeden firemný účet a to v čase keď chcel zachrániť firmu, ale v podstate z toho účtu išli len platby, uhrádzali sa z neho len dlžoby. Čo sa týka majetku spoločnosti, žalobca uviedol, že o ňom nemá žiadne informácie. Potvrdil, že jeden z kamiónov si odkúpil on a čo sa stalo s ostatnými nevie. Tiež uviedol, že do času, kedy abdikoval / ako konateľ/ sa snažil všetky dlžoby uhradiť, a aj by mali byť uhradené. Čo sa stalo potom, už nevie, neviem o ďalších veriteľoch, neviem čo je s autami. Žalobca tiež uviedol, že prístup k dokumentom spoločnosti, či už účtovným, alebo akýmkoľvek iným týkajúcich sa žalovaného nemal. Kým to ešte išlo, komunikovala účtovníčka len s jeho otcom / druhý spoločník/. Potom prestal podľa jeho informácii platiť aj ju , dokonca mu povedal, že tú ,,kravu už ďalej platiť nebude“. Na otázku súdu, či okrem platu na základe pracovnej zmluvy, či si niekedy s druhým spoločníkom rozdeľovali nejaký zisk podľa svojich podielov na spoločnosti, žalobca uviedol, že nie. Na záver žalobca uviedol, že on to zo začiatku riešil, riešil tie problémy, riešil tie prešľapy otca, ale nedalo sa ďalej. Nevie, kde je otec, nemá žiadne informácie o firme, žiadny prístup k dokladom žalovaného a ani prístup k nim nikdy nemal. Poukázal na to, že bez uvedeného nemôže riešiť nič.

6. Žalobca sa teda domáhal v konaní zrušenie svojej účasti ako spoločníka u žalovaného.

7. Podľa § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti,

ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne. Podľa § 113 ods. 5 Obchodného zákonníka obchodný podiel (§114) vylúčeného spoločníka prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie. Podľa § 113 ods. 6 Obchodného zákonníka ak sa neprevedie obchodný podiel podľa odseku 5, rozhodne valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol spoločník vylúčený, o znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka; inak môže súd spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu. Podľa § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podľa § 126 Obchodného zákonníka spoločník sa zúčastňuje na rokovaní valného zhromaždenia osobne alebo v zastúpení splnomocnencom na základe písomného plnomocenstva. Splnomocnencom nesmie byť konateľ alebo člen dozornej rady spoločnosti. Podľa § 127 ods. 1 Obchodného zákonníka valné zhromaždenie je schopné uznášania, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podľa § 127 ods. 2 Obchodného zákonníka počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov.

8. Vychádzajúc z právnej úpravy, zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti predstavuje jeden zo spôsobov zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným. Zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti nie je možné urobiť jednostranným právnym úkonom, resp. na základe jednostranného vystúpenia zo spoločnosti. Preto v prípade, ak má spoločník za to, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako spoločník v spoločnosti zotrval, tak v takomto prípade je jednou z možností, ako svoju účasť v spoločnosti ukončiť, práve podanie žaloby o zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a k tomu zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Výška obchodného podielu sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu v spoločnosti. Ustanovenie § 148 odsek 1 Obchodného zákonníka pri zrušení účasti spoločníka v spoločnosti odkazuje na ustanovenie § 113 odsek 5 a 6 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých obchodný podiel vylúčeného spoločníka, resp. spoločníka, ktorého účasť bola zrušená súdom, prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka, alebo na tretiu osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie, ak sa takto obchodný podiel neprevedie, valné zhromaždenie je do 6 mesiacov odo dňa vylúčenia spoločníka povinné rozhodnúť o znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka, inak môže súd spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu. Dôvody pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti súdom môžu byť rôzne. Môžu to byť napríklad zdravotné problémy spoločníka, ďalej existencia stavu tzv. nefunkčnej spoločnosti, stav kedy spoločníci nedostatočne komunikujú v spoločnosti, ďalej situácia, keď spoločnosť porušuje svoje povinnosti vo vzťahu k menšinovému spoločníkovi, situácia keď spoločník nevie ovplyvňovať pomery, resp. činnosť spoločnosti, ďalej narušená dôvera medzi spoločníkmi, atď.. V tomto konaní v podstate žalobca, či už v žalobe, ako aj v rámci svojho výsluchu na pojednávaní uviedol, že v spoločnosti boli dvaja spoločníci, on a jeho otec C. H. s tým, že žalobca mal 20%-tný obchodný podiel na riadení spoločnosti a jeho otec vlastnil obchodný podiel v rozsahu 80%. Túto skutočnosť potvrdzuje aj zakladateľská listiny spoločnosti zo dňa 2.12.2013 v znení jej dodatku a to čl. III bod 3. Podľa spoločenskej zmluvy, a to v článku IX bod 1 obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti. Podľa článku IX bod 2 má každý spoločník iba 1 obchodný podiel. Podľa čl. VIII bod 7 spoločenskej zmluvy V prípade rozdelenia obchodného podielu bude mať každý spoločník 1 hlas na každých 250,- eur vkladu splateného do základného imania spoločnosti a na prijatie rozhodnutia bude potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných spoločníkov. V spoločenskej zmluve spoločníci nemali upravenú uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia spoločnosti, preto je ju potrebné posudzovať podľa § 127 ods. 1 Obchodného zákonníka, kedy sa na uznášaniaschopnosť VZ vyžaduje účasť spoločníkov, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov.

9. Z registrového spisu Okresného súdu Nitra s.r.o. 34622/N súd mal preukázané tvrdenie žalobcu, že je spoločníkom v spoločnosti ND Minárik s.r.o., IČO: 47 317 604, so sídlom 941 49 Bardoňovo 102, ktorá je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Odd: Sro, vložka číslo 34622/

N. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania a z tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nijako nepoprel. Súd teda vychádzal zo strany žalovaného nerozporovaného tvrdenia žalobcu, že ako menšinový spoločník nikdy nevedel reálne ovplyvniť chod spoločnosti, že nemal prístup k dokumentom týkajúcich sa spoločnosti. Že spoločnosť v podstate viedol a riadil len druhý spoločník, otec žalobcu, no neskôr vplyvom nadmerného požívania alkoholu, gamblerstva a iný rodinných problémov ich tento prestal riadne realizovať a prestal riadne vykonávať práva a povinnosti spoločníka a konateľa v spoločnosti žalovaného, čo v podstate utlmilo činnosť spoločnosti tak, že v súčasnosti žiadnu nevykonáva. V súčasnosti sa druhý, väčšinový spoločník o spoločnosť ani nezaujíma, žalobca s ním nemá žiaden kontakt. Žalobca ani v minulosti nemal a ani v súčasnosti nemá žiadne informácie o spoločnosti, pretože ako bolo uvedené, ho druhý spoločník k žiadnym relevantným informáciám nepripúšťal a o dianí v spoločnosti žalobcu ani v súčasnosti neinformuje. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že spoločnosť žalovaného nevykazuje dlhší čas žiadnu činnosť. Komunikácia medzi spoločníkmi nie je žiadna. Žalobca sa snažil problémy riešiť s väčšinovým spoločníkom, avšak bezúspešne. Sám ako spoločník vlastniaci 20 % obchodného podielu v spoločnosti však s poukazom na ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka bez súčinnosti druhého, väčšinového spoločníka nevie úspešne realizovať svoje práva spoločníka. Bez súčinnosti druhého, väčšinového spoločníka totiž nie je možné prijať rozhodnutie na valnom zhromaždení spoločnosti. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel spoločnosť už niekoľko rokov nevykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Súd teda na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že spoločnosť žalovaného síce formálne existuje, ale podnikateľskú činnosť, spočívajúcu v nákladnej doprave už nerealizuje. Žalobca ako menšinový spoločník bez druhého spoločníka, s ktorým nie je v kontakte a nie je mu známe kde sa nachádza, nemá možnosť riadne realizovať svoje práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z jeho postavenia spoločníka v žalovanej spoločnosti. Jeho účasť v spoločnosti je z tohto hľadiska v súčasnosti už len formálna. Vzhľadom na uvedené, kedy spoločnosť neplní svoj podnikateľský zámer a už ani nevykonáva žiadnu činnosť, a kedy ani žalobca ako menšinový spoločník nemôže riadne realizovať svoje práva spoločníka, a jeho účasť v spoločnosti sa javí už len ako formálna, nie je podľa súdu spravodlivé od tohto spoločníka, t.j. od žalobcu požadovať, aby v takejto spoločnosti zotrval. Súd vzhľadom na uvedené rozhodol tak, že žalobe vyhovel a účasť žalobcu v spoločnosti žalovaného zrušil.

10. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. O trovách strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v konaní o žalobe úspešný v celom rozsahu, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči v konaní neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia a to cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.