Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/223/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, v právnej veci navrhovateľa W. I., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom A., O. G.. XXXX/XX, zastúpeného A.. B. I., št. prísl. SR, bytom A., O. G..XXXX/ XX, proti odporcovi W. I.,nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom A., B. ul. č. XX, zastúpenému advokátkou JUDr. Agatou Džačovskou, AK so sídlom Senica, Hviezdoslavova ul. č. 315, o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje výživné odporcu W. I., nar. XX.XX.XXXX k navrhovateľovi W. I., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 200 Eur mesačne na sumu 350 Eur mesačne, počnúc 16.07.2012, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám navrhovateľa, vždy do 15. teho dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 16.07.2012 do 31.03.2014 vo výške 3 077,42 Eur je odporca povinný uhradiť k rukám navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta.

Súd návrh odporcu W. I., nar. XX.XX.XXXX na zníženie výživného pre navrhovateľa W. I., nar. XX.XX.XXXX zamieta.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Malacky č. -60 zo dňa 15.04.2010 v časti výroku o výživnom pre v tom čase maloletého W..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 16.07.2012, doplneným podaním zo dňa 17.03.2013 sa navrhovateľ domáhal zvýšenia výživného od odporcu zo sumy 200 Eur mesačne na sumu 400 Eur mesačne, počnúc od podania návrhu, z dôvodu značného zvýšenia životných nákladov a zmeny pomerov na jeho strane od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. Uviedol, že od 07.09.2012 je študentom C. Q. v I., celú starostlivosť o domácnosť a o neho zabezpečuje jeho matka, otec na jeho výživu prispieva pravidelne sumou vo výške 200 Eur mesačne.

Odporca s návrhom na zvýšenie vyživovacej povinnosti pre navrhovateľa nesúhlasil, uviedol, že doposiaľ určená suma výživného (200 Eur mesačne) je už aj tak dosť vysoká.

Protinávrhom zo dňa 31.03.2014, doručeným súdu elektronicky dňa 01.04.2014 sa domáhal zníženia výživného pre navrhovateľa zo sumy 200 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne; uviedol, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť k manželke a k ich spoločnej dcére - maloletej S., ktorá je žiačkou 3. triedy základnej školy, poukázal na nákladný spôsob života, ktorý vedie navrhovateľ.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s potvrdením o štúdiu navrhovateľa, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov navrhovateľa, potvrdením o návšteve školy maloletej S., daňovým priznaním odporcu, daňovým priznaním spoločnosti P., s.r.o, výpisom z Obchodného registra spoločnosti P., s.r.o, výpismi z katastra nehnuteľností týkajúcimi sa nehnuteľností vo vlastníctve účastníkov konania, spisom tunajšieho súdu , ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil, že vyživovacia povinnosť k v tom čase ešte maloletému W. bola naposledy určená rozsudkom tunajšieho súdu č. k. - 60 zo dňa 15.04.2010, ktorým súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa odporca zaviazal prispievať na výživu v tom čase maloletého W. zvýšeným výživným zo sumy 3.500 Sk mesačne na sumu 200 Eur mesačne počnúc od 01.09.2009. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2010.

V tom čase bol maloletý W. študentom druhého ročníka M. v A., s ročnými výdavkami na štúdium vo výške cca 133 Eur (školné vo výške 33 Eur ročne, učebnice cudzích jazykov cca 100 Eur ročne), bol sledovaný v alergologickej ambulancii, s výdavkami na lieky vo výške 33 Eur mesačne, platené záujmové krúžky nenavštevoval.

Odporca bol živnostníkom, so ziskom z podnikania v roku 2009 vo výške 10749,04 Eur (príjmy: 31293,38 Eur, výdavky: 20544,34 Eur). Bol ženatý (manželstvo uzavrel dňa 13.06.2008), mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej S. I., nar. XX.XX.XXXX., býval spoločne so svojou manželkou a maloletou S. v rodinnom dome, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve odporcu a jeho manželky. Manželka odporcu pracovala ako učiteľka v Y.D. M. s priemerným mesačným príjmom vo výške 555 Eur netto (v období od augusta 2009 do marca 2010).

S v tom čase maloletým W. sa odporca nestretával, na jeho výživu prispieval pravidelne v zmysle právoplatného rozhodnutia o určení výživného.

Matka navrhovateľa bola v tom čase rozvedená, žila s navrhovateľom a svojou matkou v rodinnom dome, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, bola zamestnaná v S.D., so sídlom A., Z. ul. č. XX/X s priemerným mesačným príjmom vo výške 616,39 Eur netto.

V súčasnosti navrhovateľ aj naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou v rodinnom dome; spoločne obývajú jednu z dvoch bytových jednotiek rodinného domu v A.; rodinný dom je od roku 2008 v osobnom vlastníctve matky navrhovateľa, nadobudla ho darom od jej matky (starej matky navrhovateľa), ktorá má 83 rokov, je starobná dôchodkyňa s dôchodkom vo výške 330 Eur mesačne, obýva druhú bytovú jednotku rodinného domu; mesačné náklady spojené s bývaním sa pohybujú okolo 320 Eur mesačne (navrhovateľ s matkou 200 Eur mesačne).

Navrhovateľ je od 07.09.2012 študentom L. Z. A. C. Q. v I., v študijnom programe a odbore C. a A. Z., v súčasnosti je v 3. ročníku, študuje dennou formou, do školy denne cestuje (trojmesačný autobusový cestovný lístok v rámci Bratislavskej integrovanej dopravy, ďalej len „BID“ - 103,40 Eur; pred zavedením BID vynakladal na cestovné na autobusový cestovný lístok 4 Eur denne a trojmesačný lístok MHD Bratislava 35 Eur), stravuje sa v univerzitnej jedálni za cca 20 Eur týždenne, je držiteľom ISIC karty, ktorú si zakúpil na začiatku štúdia vo výške 20 Eur, prolongácia karty na začiatku akademického roka vychádza na 10 Eur. Okrem ISIC karty mal pri nástupe na vysokú školu zvýšené výdavky v súvislosti so zakupovaním indexu (1,70 Eur), sprievodcu štúdiom (3,20 Eur), odbornej literatúry (220 Eur).

Ešte pred nástupom na vysokú školu mal zvýšené výdavky v súvislosti s uchádzaním sa o štúdium na 5 rôznych vysokých školách (prípravné kurzy - 192 Eur, v termíne od 19.11.2011 do 28.04.2012 navštevoval Novembrový sobotný kurz „Príprava na prijímaciu skúšku na Ekonomickú univerzitu“, jedna prihláška na VŠ- cca 30 Eur, cestovné výdavky na dva prijímacie pohovory). Podľa vyjadrenia navrhovateľa si občas popri štúdiu privyrába, s hodinovou odmenou vo výške 1,50 Eur.

Pokiaľ ide o zdravotný stav navrhovateľa, pre astmu je sledovaný v alergologickej ambulancii, mesačne vynakladá na lieky cca 15 Eur. Venuje sa pingpongu, tenisu.

Je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. L. Z., rok výroby 1996, ktoré dostal darom od starého otca zo strany otca.

Starostlivosť o navrhovateľa zabezpečuje jeho matka, ktorá mu prispieva na kúpu oblečenia, stravu, poplatky v škole, poplatky za telefón, internet a na jeho záľuby, poskytuje mu vreckové vo výške 20 Eur týždenne.

Odporca je ženatý, má naďalej jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej S. I., nar. XX.XX.XXXX.

Od 01.01.2013 je zamestnaný v spoločnosti P., s.r.o. (ďalej len „spoločnosť“) s dohodnutou mzdou vo výške 337,70 Eur mesačne brutto. Predmetnú spoločnosť založil odporca 22.12.2012 spoločne so svojou manželkou, v období od 22.12.2012 do 26.03.2014 bol spoločníkom a konateľom spoločnosti, od 27.03.2014 je konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti už iba manželka odporcu. Spoločnosť podniká v oblasti kovovýroby a hutníctva, t.j. v rovnakej oblasti podnikal odporca ešte ako živnostník. Vychádzajúc z daňového priznania spoločnosti za rok 2013 jej výsledok hospodárenia po zdanení predstavoval zisk 19553 Eur. Spoločnosť je vlastníkom osobného motorového vozidlo S. W., rok výroby 2010 (vozidlo pôvodne obstarané odporcom formou leasingu so splátkami vo výške 600 Eur mesačne po dobu troch rokov, do decembra 2013).

Do 31.12.2012 bol odporca živnostníkom, vychádzajúc z daňového priznania za rok 2011 dosiahol zisk z podnikania vo výške 22661,69 Eur, ( príjmy: 42 632 Eur, výdavky: 19 970,31 Eur), t.j. mesačne 1888,50 Eur mesačne netto, za rok 2012 dosiahol zisk z podnikania vo výške 19688,53 Eur (príjmy: 41 328,21 Eur, výdavky: 21 638,68 Eur), t.j. mesačne 1640 Eur netto.

Podľa vyjadrenia odporcu spláca pôžičku vo výške 33194 Eur, ktorú jemu a jeho manželke poskytli rodičia manželky, výšku splátok, ani aktuálny zostatok dlžnej sumy v priebehu konania neuviedol.

Odporca a jeho manželka sú podielovými spoluvlastníkmi štvorizbového rodinného

domu, v ktorom bývajú; rodinný dom postavili spoločne v roku 2009, odporca je

vlastníkom osobného motorového vozidla K. S., rok výroby 2005.

Maloletá S. je žiačkou 3. triedy základnej školy, stravuje sa doma, je zdravá, aktívne hráva stolný tenis (športovú výstroj jej zabezpečujú rodičia), je registrovaná na SSTZ ako hráčka MSK A..

Manželka odporcu pracuje ako učiteľka v Základnej škole M. s priemerným mesačným príjmom v roku 2012 vo výške 660 Eur netto, v roku 2013 vo výške 687,63Eur netto, v období od januára do februára 2014 vo výške 599 Eur netto.

Matka navrhovateľa je rozvedená, od 01.10.2010 zamestnaná v X. T., so sídlom K. P.. XXXX, s priemerným mesačným príjmom v roku 2012 vo výške 639,38 Eur netto, v roku 2013 vo výške 712,52 Eur netto, za január a február 2014 vo výške 672,18 Eur netto, pre zdravotné problémy bola dočasne práceneschopná v období od 17.09.2012 do 23.01.2013 s priemernou výškou nemocenskej dávky 432,65 Eur mesačne netto a od 19.09.2013 do 31.12.2013 s priemernou výškou nemocenskej dávky 484,50 Eur mesačne netto. Spláca pôžičku od Z. I., a.s., s výškou mesačnej splátky 163,80 Eur.

Podľa o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Podľa o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa veta prvá, o rodine, pri určení rozsahu

vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa (ďalej len „“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa , rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa , rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možné zmeniť aj bez návrh, ak sa zmenia pomery.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže urči, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia ZR ( ) nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu poskytnúť z príjmu otca, boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere (R 14/1966).

Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.

V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je garantované právo detí na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavný princíp ochrany práv zahŕňa zabezpečenie podmienok na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti, schopnosti a vývojové potreby. Medzi tieto podmienky patrí aj povinnosť rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti dieťaťa, ktorá je jeho osobným právom.

Pri takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh plnoletého W. na zvýšenie výživného je dôvodný. Od poslednej úpravy výživného uplynuli viac ako 4 roky, navrhovateľ medzičasom dosiahol plnoletosť, v súčasnej dobe je študentom 3. ročníka vysokej školy. Vzhľadom k uvedenému má súd otázku zmeny pomerov u navrhovateľa za osvedčenú a preukázanú, nakoľko nástup na vyšší stupeň vzdelania - vysokú školu, považuje za riadne pokračovanie v štúdiu, ktoré možno nepochybne označiť ako prípravu na budúce povolanie, resp. získanie predpokladov na výkon budúceho povolania, ktoré so sebou prináša prirodzené zvýšenie výdavkov dieťaťa, už aj s ohľadom na skutočnosť, že Andrej navštevuje vysokú školu mimo miesta svojho bydliska. Keďže navrhovateľ navštevuje dennú formu štúdia, má súd tiež vyporiadanú otázku jeho odkázanosti na zabezpečenie výživy od svojich rodičov.

Pri ustálení výšky výživného súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil schopnosti a možnosti oboch rodičov dosahovať príjem, zohľadnil aktivity a záujmy W., jeho vek, zdravotný stav (je astmatik) a potreby už dospelého muža. Súd zohľadnil, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti prišlo u W. k prechodu na vyšší stupeň vzdelania; v septembri 2012 nastúpil na vysokú školu. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že W. za štúdiom denne cestuje ( trojmesačný lístok BID - 103,40 Eur). Ďalej súd prihliadol na v konaní preukázané výdavky, ktoré vznikali a vznikajú matke v súvislosti so štúdiom na vysokej škole (výdavky na stravu, zakupovanie učebníc, prípravné kurzy).

Pri určení výšky výživného pre plnoletého W. súd prihliadol aj na schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Matka je zamestnaná s priemerným mesačným príjmom vo výške cca 670 Eur netto, je učiteľka, pracuje riadne, jej príjem je primeraný úrovni jej vzdelania v súčasných podmienkach na Slovensku, jej majetkové pomery sú takisto primerané jej veku a jej zamestnaniu.

Naopak u odporcu zaznamenal konanie smerujúce k úmyselnému zníženiu jeho príjmu - odporca je v súčasnosti iba zamestnancom spoločnosti P., s.r.o. s deklarovaným príjmom vo výške 337,70 Eur brutto, predmetnú spoločnosť však založil dňa 22.12.2012 spoločne so svojou manželkou, v období od 22.12.2012 do 26.03.2014 bol spoločníkom a konateľom spoločnosti, od 27.03.2014 je konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti manželka odporcu - odporca nedoložil súdu žiaden relevantný doklad o prevode obchodného podielu, o ohodnotení jeho podielu v spoločnosti a vyčíslenie tak hodnoty, za ktorú previedol svoj obchodný podiel na svoju manželku, pričom výsledok hospodárenia spoločnosti za rok 2013 po zdanení predstavoval 19553 Eur, teda spoločnosť dosahovala zisk. Takisto odporca pred založením danej spoločnosti pracoval ako živnostník, aj počas posledných dvoch rokov takéhoto podnikania dosahoval v podnikaní zisk s príjmom nad hranicou dvojnásobku priemernej mzdy na Slovensku.

Preto nezohľadnil tvrdenia otca, že nemá prostriedky na platenie výživného.

Súd musí konštatovať, že otec v oblasti kovovýroby a hutníctva podniká dlhodobo, už v čase predchádzajúceho zvýšenia výživného bol živnostníkom podnikajúcim v rovnakej oblasti. Takisto súd poukazuje na skutočnosť, že odporca nemôže uprednostniť jedno zo svojich detí pred potrebami druhého dieťaťa - obe deti (plnoletý W., maloletá S., ktorej potreby súd prirodzene zohľadnil a zohľadnil tak povinnosť odporcu vyživovať aj toto dieťa ) majú rovnaké práva a odporca sa musí rovnakou mierou podieľať na výžive oboch svojich detí, pokiaľ tieto nebudú schopné samé sa živiť. Súd poukazuje na skutočnosť, že matka maloletej S. je zamestnaná ako učiteľka, no zároveň je konateľkou a jedinou spoločníčkou spoločnosti, ktorú založili spoločne s odporcom takmer súčasne s ukončením živnostenského podnikania odporcu. Predmetná spoločnosť vykazuje pozitívny výsledok hospodárenia ( za rok 2013 vo výške 19 553 Eur).

Na základe takto vykonaného dokazovania a zhodnotenia vykonaného dokazovania a i napriek tomu, že otec je v súčasnosti iba oficiálne zamestnaný s minimálnym príjmom (337,70 Eur brutto) návrhu plnoletého W. na zvýšenie výživného vyhovel, a to čiastočne. Je toho názoru, že výživné 350 Eur zo strany, pri započítaní daňového bonusu a prídavkov na dieťa ako dávkach štátu a zároveň pri príspevku matky pre navrhovateľa vo výške primeranej jej príjmu 80 Eur vzhľadom na jej príjem a skutočnosť, že navrhovateľovi okrem tohto poskytuje bývanie a stravu, je dostatočnou sumou na pokrytie potrieb navrhovateľa. Okrem toho aj navrhovateľ potvrdil, že je schopný si popri štúdiu aj privyrobiť študentskými brigádami, čo i len v minimálnej miere a nepravidelne ( vzhľadom na charakter a náročnosť štúdia nie je možné od navrhovateľa ani spravodlivo požadovať, aby vykonával viacej brigádnickej činnosti, je potrebné, aby štúdium navrhovateľa vzhľadom na jeho prípravu na budúce povolanie malo prednosť pred zárobkovou činnosťou).

Zároveň súd poukazuje na postoj odporcu k navrhovateľovi, keď jediným príspevkom odporcu navrhovateľovi je iba platenie výživného, na rozdiel od plnohodnotnej starostlivosti, ktorú poskytuje svojmu dieťaťu z terajšieho manželstva a zabezpečuje tomuto dieťaťu všestrannú starostlivosť a podieľa sa na všestrannom rozvoji záujmov tohto dieťaťa. Takýto postoj odporcu k navrhovateľovi je dlhodobý.

Vzhľadom k tomu, že podľa názoru súdu výživné vo výške 350 Eur spolu s dávkami štátu a príspevkom matky je postačujúce pre potreby plnoletého W., vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.

Zároveň zamietol aj návrh otca navrhovateľa ( odporcu) na zníženie výživného na sumu 100 Eur - poukazujúc na to, že konanie otca, ktorý bezodplatne previedol svoj obchodný podiel v prosperujúcej spoločnosti na svoju manželku, sa javí ako účelové, so snahou preukázať iba minimálny príjem odporcu. Pokiaľ teda otec navrhovateľa - odporca - v súčasnosti preukazuje iba minimálny príjem ako zamestnanec spoločnosti patriacej v plnom rozsahu jeho manželke, súd poukazuje na schopnosti odporcu dosiahnuť príjem z takejto svojej činnosti - odporca vykonáva presne tie isté činnosti, ktoré vykonával ako živnostník so schopnosťou dosiahnuť mesačne zisk 1600 - 1800 Eur netto. Je teda plne v jeho možnostiach dosiahnuť taký príjem, aby si mohol plniť svoje povinnosti k navrhovateľovi tak, aby tento mal rovnocenné postavenie s dieťaťom odporcu z jeho terajšieho manželstva. Preto súd bez ďalšieho dokazovania s poukazom na ust. § 75 ods. 1 ZR návrh odporcu na zníženie výživného pre navrhovateľa zamietol.

Čo sa týka počiatku zvýšenia výživného, súd vychádzal z návrhu navrhovateľa, ktorý žiadala zvýšiť výživné od podania návrhu, preto súd aj od tejto doby výživné zvýšil.

Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 16.07.2012 do 31.03.2014 vo výške 3077,42 Eur, na úhradu ktorého k rukám plnoletého W. zaviazal súd odporcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ) - odporca o prebiehajúcom konaní vedel, mohol predpokladať, že vzhľadom k dobe, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného a k veku W. výživné bude zvýšené, mohol si teda čiastočne finančné prostriedky na úhradu dlžného výživného odložiť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ v návrhu žiadal, aby súd zvýšil výživné pre navrhovateľa zo sumy 200 Eur mesačne na sumu 400 Eur mesačne. Súd

rozhodol tak, že zvýšil výživné odporcu pre navrhovateľa zo sumy 200 Eur mesačne na sumu 350 Eur mesačne. Vychádzajúc z toho, že neúspech navrhovateľa je úspechom odporcu, bol v konaní úspešnejší navrhovateľ (75 %), oproti odporcovi, ktorý bol menej úspešný (25%). Preto by mal mať nárok na náhradu trov konania navrhovateľ; nakoľko však v konaní nebol zastúpený právnym zástupcom, trovy konania mu nevznikli, ani si tento nárok v konaní neuplatnil, rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa .

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Podľa , pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

Podľa , predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona / o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.