Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-33-2014.pdf
PDF · 91.03 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/33/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu U.. A.W. O., E.. XX.XX.XXXX, I. E. P. XXXX/XX, XXX XX A., proti žalovaným: 1.) A.. Ď. S., E.. XX.XX.XXXX, I. Ž. XXX, XXX XX Z., 2.) Ď. Y., E.. XX.X.XXXX, I. Ž. XXX, XXX XX Z., 3.) U.. E. E., E.. XX.X.XXXX, I. Ž. XXX, XXX XX Z., o zaplatenie 2300,00 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Z a v ä z u j e žalované v 1., 2. a 3. rade uhradiť žalobcovi 2.300,00 € istiny s 9,00 % ročným úrokom z omeškania od 25.09.2010 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,70 € za každý deň omeškania so zaplatením od 25.09.2010 až do úplného zaplatenia pôžičky a náhradu trov konania vo výške 138,00 € súdneho poplatku, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalované v 1., 2. a 3. rade uhradiť sumu 2300,00 € s 9,00 % ročným úrokom z omeškania od 25.09.2010 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 5,00 € za každý deň omeškania s platením od 25.09.2010 až do úplného zaplatenia pôžičky spoločne a nerozdielne s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných a uplatnil si náhradu trov konania. Poukázal na skutočnosť, že so žalovanou v 1.rade 24.9.2009 uzavrel Zmluvu o pôžičke č. 506111/338-1-2009, na základe ktorej poskytol sumu 2300,00 € a žalovaná v 1.rade sa zaviazala splatiť pôžičku do 24.09.2010. Žalobca previedol finančné prostriedky 24.9.2009 vo výške 2300,00 € na účet žalovanej v 1.rade. V zmluve o pôžičke bola podľa § 544 Občianskeho zákonníka dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 5,00 € za každý deň omeškania s platením, až do úplného splatenia pôžičky. Žalobca zdôraznil, že pôžičku poskytol medzi dvomi občanmi, pričom nie je nebankový subjekt. Pôžička naviac nebola úročená a žalobca vyčkal maximálnu dobu so splatením a žalobu podal len z dôvodu, aby sa mu nárok nepremlčal. Žalované v 1., 2. a 3. rade by si mali uvedomiť, že ak nesplnili zmluvu o pôžičke, tak musia nastúpiť sankcie, keď si neplnia svoje povinnosti. Ohľadom zmluvnej pokuty uviedol, že v čase poskytnutia pôžičky bola zmluvná pokuta nastavená tak, že predstavovala sankciu pre žalované v 1. až 3. rade a výška bola primeraná tomu, čo sa dialo na bankovom aj nebankovom trhu. Preto nemôže odpustiť žalovaným v 1. až 3. rade zmluvnú pokutu, maximálne môže upustiť od jej vymáhania v prípade, že žalované v 1. až 3. rade si splnia svoju povinnosť zo zmluvy o pôžičke. Žalobca ďalej zdôraznil, že plnenie zo zmluvy o pôžičke bolo zabezpečené ručením ručiteľov - žalovaných v 2. a 3. rade. Uplatnil si trovy konania vo výške uhradeného súdneho poplatku.
Súd v konaní vydal platobný rozkaz 17Ro/214/2013-12 zo dňa 19.9.2013, voči ktorému v zákonnej lehote podali odpor žalované v 1. až 3. rade, ktorý odôvodnili tým, že nedisponujú finančnými prostriedkami, aby mohli uhradiť žalovanú sumu s príslušenstvom a žiadali priznať plnenie v splátkach. Zároveň požiadali o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pričom súd uznesením 17Ro/214/2013-70 zo dňa 14.1.2014 oslobodil žalované v 1. až 3. rade od platenia súdnych poplatkov.
V konaní žalované v 1. až 3. rade nenamietali výšku žalovanej istiny, iba jej splatnosť a ponúkli splátky po 20,00 € mesačne vzhľadom na ich nepriaznivú finančnú a zdravotnú situáciu, keď žalovaná v 1.rade je starobná dôchodkyňa a po zrážkach na ďalšie dlhy dostáva mesačne len 366,00 €, z čoho platí náklady na bývanie, stravovanie a pomáha aj dvom dcéram a ťažko zdravotne postihnutému vnukovi. Žalovaná v 2.rade uviedla, že je slobodná matka a má päťročné ťažko zdravotne postihnuté dieťa a sama má zdravotné ťažkosti pre nález na štítnej žľaze a maternici. Žalovaná v 3.rade uviedla, že je na plnom invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 270,00 € mesačne, z ktorého jej vykonávajú exekučné zrážky po 24,00 € a býva spolu so žalovanými v 1. a 2. rade. Žalované v 1. až 3. rade potvrdili, že doteraz požičanú sumu nesplatili a to zo zdravotných a finančných dôvodov.
Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 24.9.2009 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou v 1. rade ako dlžníčkou a žalovanými v 2. a 3. rade ako ručiteľmi vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej v 1.rade sumu 2300,00 €, ktorú sa zaviazala vrátiť žalobcovi bezúročne do 24.9.2010. V zmysle článku 3 zmluvy sa účastníci dohodli na zmluvnej pokute podľa § 544 Občianskeho zákonníka vo výške 5,00 € za každý deň omeškania s platením až do úplného zaplatenia pôžičky. Podľa článku 4 zmluvy ručitelia sa zaviazali uspokojiť pohľadávku žalobcu, ak ju neuspokojí žalovaná v 1. rade.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a preto jej v tejto časti vyhovel. Súd zamietol žalobu žalobcu ohľadom zmluvnej pokuty nad 0,70 € denne z dôvodu jej neprimeranosti.
Nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 2300,00 € sa opiera o ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanej v 1. rade pôžičku, pričom žalovaná v 1. rade mu ju v dohodnutej dobe nevrátila a neurobila tak ani do vyhlásenia rozsudku. Preto je povinná dlh uhradiť. Keďže žalované v 2. a 3. rade pristúpili k zmluve o pôžičke ako ručiteľky, súd zaviazal spolu so žalovanou v 1. rade aj žalované v 2. a 3. rade uhradiť dlh v súlade s § 546 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
Nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania sa opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení ku dňu vzniku omeškania. Žalovaná v 1. rade mala vrátiť dlh do 24.9.2010 a teda od 25.9.2010 je v omeškaní a preto od tohto dňa boli priznané úroky z omeškania v zákonnej výške 9,00 %, ktoré platili k 1. dňu omeškania.
Súd priznal žalobcovi aj nárok na zmluvnú pokutu v súlade s § 544 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka:
1. Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
2. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Zmluvnú pokutu je potrebné chápať ako sankciu v prípade, že dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba účastníci zmluvy prevzali a to aj v prípade, ak by veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Vyššie uvedené zákonné ustanovenie zakotvuje možnosť, aby súd znížil neprimeranú zmluvnú pokutu. Súd musí prihliadnuť na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti a tiež na dôsledky a ujmy, aké nastali porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta viaže. Ujma môže byť tak majetková (škoda), ako aj nemajetková. Občiansky zákonník neustanovuje obmedzenie výšky zmluvnej pokuty. Jej výška je teda vecou zmluvných strán a vo všeobecnosti by mala zodpovedať povahe a významu povinnosti, ktorej nesplnenie sa zmluvnou pokutou zabezpečuje. Na zamedzenie zneužívania inštitútu zmluvnej pokuty je v Občianskom zákonníku zakotvené oprávnenie súdu neprimerane vysokú pokutu znížiť. Súd nie je oprávnený zmluvnú pokutu nepriznať, ale môže ju znížiť. Zákon dáva súdu smernice, na základe akých kritérií má pri uplatnení svojho moderačného práva postupovať, nakoľko má rozlišovať medzi prípadmi ak v dôsledku porušenia povinností, na ktoré sa vzťahujú zmluvné pokuty, veriteľovi nevznikne priamo škoda a medzi prípadmi, keď veriteľovi škoda z konania dlžníka síce vznikne, ale veriteľ nie je oprávnený požadovať jej náhradu.
Význam povinnosti, ktorú dlžník nesplnil, súd posúdi vzhľadom na všetky okolnosti a s prihliadnutím na celkovú hodnotu záväzku. Výška zmluvnej pokuty bude neprimeraná, ak vzhľadom na povahu a rozsah plnenia povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou vôbec nehrozí vznik škody z porušenia povinnosti a v takom prípade súd môže znížiť zmluvnú pokutu až na výšku, ktorá bude zodpovedať možnosti vzniku takej škody.
Žalobca si uplatňoval zmluvnú pokutu vo výške 5,00 € denne od 25.9.2010 do úplného zaplatenia pôžičky. V percentuálnom vyjadrení predstavuje zmluvná pokuta 0,217 % denne z požičanej sumy, čo za rok predstavuje 79,2 % z požičanej sumy. Naviac zmluvná pokuta je nastavená tak, že sa neznižuje postupným plnením dlhu, ale uplatňuje sa za každý deň omeškania v rovnakej výške aj vtedy, ak by dlh už predstavoval hoci aj 1 % z pôvodne požičanej sumy. Súd dospel k záveru, že takáto výška zmluvnej pokuty je neprimeraná k výške zabezpečenej pohľadávky a preto ju bolo potrebné primerane znížiť.
Súd zdôrazňuje, že žalobca poskytol bezúročnú pôžičku 2300,00 € na jeden rok a žalovaná v 1. rade napriek písomnej zmluve o pôžičke svoj dlh nesplnila ani čiastočne a ani v priebehu nasledujúcich troch rokov po splatnosti. Z toho vyplýva, že bola dôvodne uplatnená zmluvná pokuta pre nezodpovedné správanie sa žalovanej v 1. rade ako dlžníčky a žalovaných v 2. a 3. rade ako ručiteliek.
Súd zároveň prihliadol aj na osobné a majetkové pomery žalovaných v 1. až 3. rade, kde je možné konštatovať, že vzhľadom na vek, zdravotný stav a príjem žalovaných, tieto sú v materiálnej núdzi a preto ich súd aj oslobodil od platenia súdnych poplatkov. Materiálna núdza však nemôže byť dôvodom nepriznania istiny, resp. úrokov z omeškania, ale má vplyv na posúdenie úhrady zmluvnej pokuty.
Výška zmluvnej pokuty uplatnená žalobcom, ktorá presahuje ročne 70 % istiny, nemôže byť primeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Súd pri úvahe aká je primeraná výška zmluvnej pokuty vychádzal zo skutočnosti, že žalobca nie je subjektom, ktorý by vykonával podnikateľskú činnosť pri poskytovaní úverov a teda súd prihliadal na jeho možný ušlý zisk v tom smere, že po splatnosti dlhu by mohol získať úroky z vkladu v peňažnom ústave, resp. mohol poskytnúť pôžičku za dohodnutý úrok a teda možno konštatovať, že po splatnosti pôžičky vzniká u žalobcu ušlý zisk v podobe výnosu z poskytnutej sumy 2300,00 €. Súd ďalej prihliadol na to, že bola priznaná sankcia v prospech žalobcu v podobe úrokov z omeškania vo výške 9,00 %, ktorá musí byť zohľadnená pri úvahe o ušlom zisku a preto súd dospel k záveru, že primeraná zmluvná pokuta je 0,70 € denne, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení 0,03 % denne z istiny a čo by ročne predstavovalo 10,95 % z istiny. S pripočítaním priznaného úroku z omeškania bude mať žalobca z titulu sankcií za nevrátenie dlžnej sumy včas nárok na úhradu vo výške 19,95 % ročne z požičanej sumy ako súčet ročného úroku z omeškania a dennej zmluvnej pokuty. Preto súd považoval takúto výšku zmluvnej pokuty za primeranú vzhľadom na to, že sa jednalo o pôžičku medzi občanmi s prihliadnutím na osobné a majetkové pomery žalovaných v 1. až 3. rade. Preto v prevyšujúcej časti ohľadom zmluvnej pokuty bola žaloba zamietnutá.
Súd nepriznal žalovaným v 1. až 3. rade splátky dlhu v súlade s § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že ponúkali také nízke splátky (10 až 20 € mesačne), ktorými by nestíhali platiť ani úroky z omeškania, resp. zmluvné pokuty a teda by to bolo neefektívne, lebo dlh by narastal a nie sa znižoval.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku v celom rozsahu z dôvodu, že bol len v nepatrnej časti neúspešný ohľadom príslušenstva pohľadávky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.