Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18C-45-2014.pdf
PDF · 99.92 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/45/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Andrejom Lukáčom v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a. s., IČO: 35697270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zast. AK Bobák, Bollová a spol., s. r. o., Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35855673, proti odporkyni Z. P., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XXX, za účasti vedľajších účastníkov 1/ Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42264154 so sídlom Petrovská 10, Skalica, zast. advokátom JUDr. Jozefom Kempom, Námestie Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, 2/ Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, IČO: 42264979, Seberíniho 9, Bratislava o zaplatenie 171,00 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ je povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 62,33 eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 13.08.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby zaviazal odporkyňu k úhrade 279,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy a trov konania. V odôvodnení návrhu uviedol, že s odporkyňou dňa 30.06.2011 uzavrel Zmluvu č. AXXXXXXX a Dodatok k nej, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle Zmluvy vypožičal odporkyni SIM kartu, ktorá jej umožňuje využívať telefónne služby ním poskytované. SIM karte bolo priradené účastnícke číslo XXXX XXX XXX. Odporkyni zároveň bol odpredaný mobilný telefón zn. Nokia C5-03 za akciovú cenu 19,00 eur, pričom jeho predajná cena je 190,00 eur. Odporkyňa riadne a včas neplatila cenu poskytnutých služieb za obdobie júl 2011 - september 2011, takže navrhovateľovi dlhuje 108,69 eur. Na Pokus o pokonávku zo dňa 24.11.2011 odporkyňa nereagovala, preto navrhovateľ si uplatňuje aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy počnúc od 09.12.2011. Dlžná suma pozostáva z neuhradenej ceny poskytovaných služieb vo výške 108,69 eur a sumy 171,00 eur zodpovedajúcej škode, ktorá navrhovateľovi týmto vznikla.
V priebehu konania advokát JUDr. Jozef Kemp na základe plnomocenstva súdu oznámil, že do konania na strane odporcu vstupuje vedľajší účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154.
Súd po vykonaní dokazovania rozsudkom zo dňa 18.11.2013 č. k. 18C/364/2013 - 38, ktorý právoplatnosť nadobudol dňa 01.02.2014 určil, že odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľovi sumu 108,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 09.12.2011 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že ohľadom uplatneného nároku navrhovateľa na
náhradu škody návrh vylúčil na samostatné konanie z dôvodu, že navrhovateľ jej výšku, ako aj nárok na jej úhradu v tomto štádiu konania nepreukázal.
Po vynesení rozsudku Združenie na podporu práv a spotrebiteľov občianske združenie, IČO: 42264979, Seberíniho 9, Bratislava súdu oznámilo, že do konania vstupuje, ako vedľajší účastník na strane odporcu.
Navrhovateľ, jeho právny zástupca, odporkyňa, vedľajší účastníci v 1. a 2. rade , resp. ich právni zástupcovia sa na pojednávanie nedostavili, preto súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s písomným vyjadrením navrhovateľa, vedľajších účastníkov a ďalšími listinnými dôkazmi.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 22.04.2014 uviedol, že na podanom návrhu trvá a žiada, aby súd tomuto vyhovel.
Vedľajší účastníci v písomných vyjadreniach uviedli, že navrhujú, aby súd návrh ohľadom náhrady škody zamietol a zaviazal navrhovateľa k úhrade trov konania.
Zo Zmluvy o pripojení a Dodatku k nej uzavretých medzi účastníkmi konania dňa 30.06.2011 pod č. M. I., že odporkyni bola vypožičaná SIM karta, ktorá jej umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom, pričom SIM karte bolo priradené telefónne číslo XXXX XXXXXX a zároveň jej bol odpredaný mobilný telefón zn. Nokia C5-03 za akciovú cenu 19,00 eur, pričom jeho predajná cena je 190,00 eur. Odporkyňa sa zaviazala s navrhovateľom zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a využívať poskytované služby a za tieto riadne a včas platiť.
Z faktúr vystavených na meno odporkyne dňa 22.07.2011 č. 5130528063 na sumu 54,54 eur splatnú 05.08.2011, dňa 01.07.2011 č. 5128409462 na sumu 19,00 eur splatnú 15.07.2011, dňa 22.08.2011 č. 5133861064 na sumu 29,63 eur splatnú 05.09.2011, dňa 22.08.2011 č. 5133861608 na sumu 2,33 eur splatnú 05.09.2011, dňa 21.09.2011 č. 5137160779 na sumu 4,19 eur splatnú 05.10.2011 vyplýva, že odporkyňa za obdobie júl 2011 - september 2011 za poskytnuté služby mala uhradiť 108,69 eur.
Z Pokusu o pokonávku zo dňa 24.11.2011 adresovaného odporkyni vyplýva, že táto navrhovateľovi dlhuje z titulu neuhradenia riadne vyúčtovanej ceny za poskytnuté elektronické telekomunikačné služby sumu 108,69 eur a z dôvodu porušenia zmluvných povinností je povinná zaplatiť aj sumu 171,00 eur. Pohľadávku v celkovej výške 279,69 eur ma uhradiť najneskôr do 08.12.2011. V prípade, že v stanovenej lehote tak neučiní, bude dlžná suma, vrátane príslušenstva, vymáhaná súdne.
Ohľadom náhrady škody, navrhovateľ po tom, ako mu súdy zamietli žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že a) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, b) vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút, c) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 171,00 eur a tento rozdiel považuje navrhovateľ za škodu vzniknutú porušením povinnosti odporcu.
Navrhovateľ v žalobe poukazuje na Čl. I. bod 1.3 Dodatku k Zmluve o pripojení, podľa ktorého - Účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou na mobilný telefón len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj obsahu Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku by vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu.
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24
mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je 1.) protiprávny úkon, 2.) spôsobenie škody, 3.) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4.) zavinenie.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností. Ide o takzvanú zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Zodpovednosť môže vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
V danej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané splnenie predpokladu uvedeného v bode 1, t. j. protiprávneho úkonu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby súd ma za to, že navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.
Spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.
Podľa bodu 4 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.
Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.
Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Navrhovateľ písomné ukončenie uzavretej Zmluvy o pripojení nepreukázal a ani zo strany odporcu súd nemal preukázané, že by takúto listinu od navrhovateľa obdŕžal. Keďže platné ukončenie zmluvy s odporcom preukázané nebolo a odporca svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil (na tom nič nemení, že faktúrou je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), nie je daný predpoklad vzniku škody.
Podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).
To, čo ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
Navrhovateľ v žalobe tvrdí, že mu vznikla škoda pozostávajúca z rozdielu medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj v prípade, že by zo strany odporcu došlo k protiprávnemu úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Za škodu
nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, nie je následkom tvrdeného avšak nepreukázaného protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.
S vyššie uvedeným záverom je spojené aj nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu jej zavinením, dôvodom zmenšenia majetku navrhovateľa, to jest ním uplatnenej škody by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva uzavretá s odporkyňou, na základe ktorej navrhovateľ obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.
Pri rozhodovaní o zmluvnej pokute súd vychádzal aj z rozsudku Okresného súdu Prešov z 13. 8. 2010 č. k. 17C/23/2010-65 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29. 6. 2011 č. k. 2Co/137/2010, ktorým bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného súdu Prešov zo 16. 8. 2010 č. k. 17C/112/2010-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 9. 5. 2011 č. k. 18Co/136/2010. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb operátora o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti (rozsudok Okresného súdu Svidník z 31. 10. 2011 č. k. 7C/119/2011, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 26. 10. 2011 č. k. 11C/184/2011-82 a iné). Vyššie uvedené skutočnosti sú zrejmé aj z rozsudku KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov".
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu
predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu"). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.).
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
S prihliadnutím na ustanovenie § 53a ods.1 OZ súd nemohol pristúpiť k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.
Na základe uvedených skutočností súd návrh ohľadom zvyšku nároku navrhovateľa, t. j. v časti o náhradu škody a prísl. zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danej veci navrhovateľ bol úspešný iba čiastočne, pričom odporkyňa, ktorá mala vo veci väčší úspech náhradu trov konania nežiadala, preto súd túto nepriznal žiadnemu z nich.
Procesné postavenie vedľajšieho účastníka je odôvodnené od procesného postavenia účastníka na strane ktorého vystupuje a úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho práv na náhradu trov konania ma vplyv aj na úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov.
Vedľajší účastník v 1. rade namietal len opodstatnenosť nároku navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody vo výške 171,00 eur a poplatku za odpojenie vo výške 3,98 eur a poplatku za oneskorenú platbu vo výške 1,33 eur, t. j. 176,31 eur, pričom súd v tejto časti návrh zamietol, preto o náhrade trov vedľajšieho účastníka vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O. s. p., nakoľko tento mal v časti v ktorej bol vedľajším účastníkom plný úspech. Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia (2 úkony á 23,24 eur, 2 x režijný paušál vo výške 15,85 eur) vo výške 62,33 eur.
Pokiaľ ide o trovy konania vedľajšieho účastníka v 2. rade tento si ich náhradu neuplatnil, preto súd mu ich aj s prihliadnutím na to, že v uvedenej veci vystupuje ďalší vedľajší účastník, ktorý do konania vstúpil skôr, náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Humenné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia. V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).