Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/20/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: Slovenská advokátska komora, so sídlom v Bratislave, Kolárska 4, právne zastúpeného Legium s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Májova 21 proti žalovanému JUDr. J. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom v G., C. L. XX o zaplatenie sumy 99,38 Eur s prísl., o odvolaniach účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 08. 10. 2013, č. k. -55 a uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 13. 12. 2013, č. k. -62 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

M e n í uznesenie tak, že žalovanému sa priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalovanému bola dňa 08. 10. 1991 vydaná licencia Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky, potom ako zložil sľub komerčného právnika. Uznesením predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. zo dňa 22. 05. 2012 bol žalovaný vyčiarknutý zo zoznamu advokátov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 10. 07. 2012. Za rok 2008 vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť príspevok na činnosť Slovenskej advokátskej komory do 30. 04. 2008. V dôsledku oneskorenej úhrady tohto príspevku si žalobca v súlade s ust. § 3 ods. 1 uznesenia Konferencie advokátov o príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej komory uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie pokuty vo výške 99,38 Eur. Žalovaný v priebehu konania voči takto uplatnenému nároku vzniesol námietku premlčania. Medzi účastníkmi zostalo sporné, na základe akých právnych predpisov sa má posudzovať vznesená námietka premlčania.

Občianskoprávnymi vzťahmi sú majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony ( ). Tieto vzťahy sú upravené normami súkromného práva a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov, pričom

práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy vznikajú na základe prejavov vôle vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov. Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti sú verejnoprávne. Pre vyriešenie otázky, či ten ktorý právny vzťah je súkromnoprávny alebo verejnoprávny je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Tento vzťah treba následne analyzovať a správne právne posúdiť.

Verejnoprávne inštitúcie (korporácie) predstavujú jeden zo základných pojmov verejnej správy. Tieto organizácie sa vyznačujú osobitným okruhom činnosti a podporujú plnenie štátnych, resp. iných verejných úloh. Spravidla sú to verejnoprávne korporácie zriaďované zákonom a financované čiastočne zo štátnych prostriedkov a vo svojej činnosti podliehajúce štátnemu rezortu. Slovenská advokátska komora je svojou povahou profesijnou komorou s povinným členstvom, ktorá združuje osoby vykonávajúce slobodné povolanie - advokáciu, ktorá má za cieľ sledovať a zastupovať spoločné profesné, kultúrne a ekonomické záujmy. Nie je orgánom verejnej správy a ani samosprávy, a teda nie je možné ju považovať ani za verejnoprávnu inštitúciu.

Stavovské predpisy majú charakter právneho predpisu a teoreticky majú značnú podobnosť so všeobecno-záväznými nariadeniami územnej samosprávy. Adresáti noriem v stavovských predpisoch však nie sú osoby nachádzajúce sa na určitom území ako je tomu pri krajoch a obciach, ale osoby vykonávajúce určité povolanie. Pri rešpektovaní zásady, že povinnosti osobám môžu byť zo strany verejnej moci ukladané len na základe zákona, aj stavovské predpisy ukladajúce povinnosť členom komory musia mať oporu v zákone, hoci nemusí ísť o konkrétne zákonné splnomocnenie k vydaniu stavovského predpisu. Tu je tiež potrebné materiálne zobrať do úvahy, že tieto povinnosti sú ukladané stavovským predpisom, ktorý je prijímaný orgánmi samosprávy príslušnej profesnej skupiny, teda adresátom povinnosti je ten, kto sa priamo alebo prostredníctvom voleného zástupcu podieľa na ich prijatí.

Vzhľadom k uvedenému vzťahy vzniknuté medzi žalobcom ako stavovskou organizáciou a žalovaným ako advokátom v tejto organizácii v čase vzniku nároku žalobcu združeným nemajú povahu verejnoprávnu a je potrebné na nich aplikovať predpisy súkromného práva.

Podľa ust. , právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( - ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( ).

V prejednávanej veci si žalobca nárok na zaplatenie pokuty uplatnil dňa 18. 02. 2013, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Súd prvého stupňa preto po zohľadnení námietky premlčania vznesenej žalovaným žalobu zamietol.

Výrok o trovách odôvodnil ust. .

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obaja účastníci.

Žalobca navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že nie je právnickou osobou zriadenou v zmysle ustanovení , a teda vzťah žalobcu a žalovaného sa nemôže spravovať predpismi súkromného práva, ale predpismi verejného práva. Pojem premlčanie používajú aj niektoré predpisy verejného práva, najmä predpisy o daniach a poplatkoch. Tieto predpisy však nemajú voči postavenie osobitných predpisov voči všeobecnému predpisu a

úpravu premlčania v preto nemožno pre ne použiť ani subsidiárne. Žalobca vzhľadom na charakter vzťahu medzi žalovaným a vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy použil pri posudzovaní charakteru ním uplatneného nároku príslušnú analógiu práva a tým odstránil chýbajúcu právnu úpravu. Žalobca považuje uplatnený nárok za daňový nedoplatok po lehote splatnosti v zmysle ust. a za úrok z omeškania v zmysle ust. . Právo na vymáhanie daňového nedoplatku podľa ust. je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.

Žalovaný vo svojom opravnom prostriedku napadol len výrok o trovách konania. V tejto časti požadoval rozsudok zrušiť a vec vrátiť na opätovné prejednanie. Zdôraznil, že v konaní požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkoch, pričom o tejto jeho žiadosti doposiaľ rozhodnuté nebolo. Zatiaľ teda nie je ujasnené, aké trovy môžu žalovanému vzniknúť.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že odvolanie žalobcu smerujúce proti rozhodnutiu vo veci samej nie je opodstatnené.

Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať, že spor medzi účastníkmi nemá verejnoprávnu povahu. Pre verejnoprávne vzťahy je charakteristický vzťah nadriadenosti orgánu verejnej moci a podradenosti subjektu, o ktorého právach a povinnostiach orgán verejnej moci rozhoduje. Pod pojmom verejná moc sa rozumie taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, a to či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Kritériom pre určenie či iný subjekt koná ako orgán verejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú vynútiteľné alebo či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať. Orgánom v právnom zmysle slove je právnická osoba vykonávajúca svoju činnosť ako povinnosť alebo kompetenciu a je zriadená k trvalému a opakujúcemu sa výkonu činnosti. K tomu, aby žalobca mal postavenie orgánu verejnej moci, musel by mať oprávnenie o uplatnenom nároku rozhodnúť. Žiadne takéto oprávnenie pre žalobcu z ustanovení v znení neskorších predpisov nevyplýva. O nároku žalobcu na zaplatenie pokuty v súvislosti s nedodržaním povinnosti žalovaného zaplatiť príspevok na činnosť Slovenskej advokátskej komory za rok 2008 do 30. 04. 2008 ( uznesenia Konferencie advokátov o príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej komory zo dňa 19. 06. 2004) mohlo byť rozhodnuté jedine v občianskom súdnom konaní, v ktorom je vylúčené, aby účastníci sporu nemali rovnaké postavenie. Vyplýva to z ust. veta prvá , podľa ktorého účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Rovnosť účastníkov v občianskoprávnych vzťahov je tiež základnou zásadou vyplývajúcou z ust. .

Žalobou uplatnený nárok má oporu v záväzkovom práve upravenom v 8.časti ( a nasl.). Záväzkovým vzťahom vychádzajúc z ust. je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Vznik záväzkov je upravený v ust. . Podľa tohto ustanovenia záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Iné v zákone uvedené skutočnosti neupravuje spoločne a všeobecne, ale na rôznych miestach, a to nielen v práve záväzkovom, ale aj v práve vecnom alebo dedičskom. Patria sem aj právne skutočnosti upravené v iných zákonoch a právnych predpisoch, pokiaľ nejde o také skutočnosti, ktoré treba zaradiť do niektorej zo skupiny záväzkových dôvodov uvedených v ust. . Týchto skutočností je veľmi veľa a sú veľmi rôznorodé, a preto nie je možný ich úplný výpočet, prípadne ich systematické usporiadanie podľa spoločných znakov. Za takúto inú skutočnosť je potrebné považovať i uznesenie Konferencie advokátov o príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej komory zo dňa 19. 06. 2004 upravujúce okrem iného i možnosť uloženia pokuty za nedodržanie lehoty na zaplatenie príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej komory. Za takejto situácie neexistoval dôvod, aby pre posúdenie vznesenej námietky premlčania sa nemali aplikovať predpisy občianskeho práva, a to konkrétne ust. a .

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. , napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

Ďalším rozhodnutím, a to uznesením zo dňa 13. 12. 2013, č. k. -62 nebolo žalovanému priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vo včas podanom odvolaní žalovaný navrhol uznesenie zmeniť tak, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. K svojej žiadosti pripojil tlačivo pre dokladov pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

Z predloženého tlačiva vyplynulo, že žalovaný je nemajetný a bez akýchkoľvek príjmov. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 11. 09. 2012 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

S prihliadnutím na takto zistené pomery žalovaného odvolací súd mal za to, že sú splnené predpoklady na úplné oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle ust. . V dôsledku uvedeného bolo potrebné uznesenie zmeniť ( ) a žalovanému priznať oslobodenie od súdnych poplatkov.

O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo v súlade s ust. v spojení s ust. . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že vo veci samej úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.