Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_18P-5-2013.pdf
PDF · 78.17 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/5/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou Zdenkou Zamecovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. Y., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odborom sociálnych vecí, dieťa matky: J. Y., nar. XX.X.XXXX, T. XX, W. a otca: J. Y., F. XXX/XX, T., na návrh otca o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
odôvodnenie:
Otec maloletej R. sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.1.2013 domáhal zníženia výživného na maloletú. Výživné žiadal znížiť zo sumy 83 eur na sumu 40 eur mesačne od januára 2013 a to z dôvodu, že v čase podania návrhu nepracoval a momentálne z toho, čo zarába, t.j. zo sumy okolo 320 eur nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť na maloletú v doterajšej výške. Uviedol, že bol vo výkone trestu odňatia slobody z dôvodu neplatenia výživného na maloletú, z výkonu trestu sa vrátil 18.9.2012. Bez zamestnania bol do marca 2013, potom pracoval asi dva týždne v zamestnávateľa A., W., od mája 2013 pracoval u zamestnávateľa M.. Od decembra 2013 znova pracuje, dosahuje čistý mesačný zárobok okolo 640 eur. Žije striedavo u rodičov alebo v osobnom motorovom vozidle A., ktoré si kúpil asi pred dvomi mesiacmi za sumu 100 eur, aby som mohol dochádzať do zamestnania v W.. Poukázal na to, že z príjmu, ktorý dosahuje, má ešte zrážky v dôsledku čoho dostane na výplatu sumu okolo 300-310 eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
Matka s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila z dôvodu, že otec na maloletú výživné riadne neplatil, od decembra 2012 jej z titulu výživného nezaplatil nič, predtým platil výživné nepravidelne, každý druhý mesiac jej zaslal asi 20 eur. Poukázala na to, že potreby maloletej sa zvýšili, maloletá navštevuje 3. triedu základnej školy. Uviedla, že má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej W. S., nar. XX.X.XXXX, ktorá pochádza z jej partnerského vzťahu s N. S., s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Jej partner pracuje s mesačným príjmom okolo 350 eur. Ona tiež pracuje s čistým mesačným príjmom okolo 300 eur.
Kolízny opatrovník navrhol návrh na zníženie výživného zamietnuť, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme maloletej.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ako aj s obsahom pripojeného spisu a zistil tento skutkový stav:
Výživné na maloletú bolo naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26.10.2006, č.k. 35C/160/2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 21.12.2006. Týmto rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletej Petry rozvedené, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol povinný prispievať na výživu maloletej výživným v sume 82,98 eur (2.500 Sk) mesačne. V čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal z príjmu otca 331,93 eur (10.000 Sk) mesačne a zo skutočnosti, že matka maloletej bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 146,38 eur.
V súčasnej dobe otec maloletej pracuje, v období od 13.5.2013 do 30.11.2013 dosahoval čistý priemerný mesačný zárobok 326,93 eur, od 1.12.2013 pracuje ako údržbár odpadového hospodárstva, dosahuje čistý priemerný mesačný zárobok okolo 645 eur mesačne. Otec iné vyživovacie povinnosti nemá.
Matka maloletej dosahuje čistý priemerný mesačný zárobok okolo 300 eur mesačne. Pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletej W. S., nar. XX.X.XXXX, ktorá pochádza z jej vzťahu s N. S., s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Partner matky pracuje s čistým mesačným príjmom okolo 350 eur mesačne. Matka na maloletú poberá rodinný prídavok. Maloletá R. chodí do tretej triedy základnej školy.
V zmysle § 62 Zákona o rodine:
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná vyživovacia povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov:
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
(4) Pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnakým spôsobom, ak rodičia žijú spolu, avšak jeden z nich neplní dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.
V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd návrh otca na zníženie výživného na maloletú R. zamietol, keď skonštatoval, že na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala výšku výživného znížiť, naopak súd skonštatoval, že odôvodnené potreby maloletej R. sa zvýšili, na strane maloletej od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko už navštevuje základnú školu, ktorá skutočnosť je dôvodom na zvýšenie výživného, nie na jeho zníženie. V tejto súvislosti súd zohľadnil aj skutočnosť, že matke maloletej pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, k maloletej W., nar. XX.X.XXXX, pričom jej čistý mesačný príjem sa pohybuje okolo 300 eur mesačne. Súd skonštatoval, že čistý mesačný príjem otca sa od poslednej úpravy výživného zvýšil zo sumy okolo 330 eur na 645 eur mesačne, ktorý zárobok dosahuje u doterajšieho zamestnávateľa, súd vzhľadom na uvedené skutočnosti nezistil žiaden dôvod na zníženie výživného, preto súd návrh otca zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.