Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3C-86-2014.pdf
PDF · 72.31 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3C/86/2014
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci navrhovateľky Y., proti odporcovi T., v konaní o vydanie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd z a m i e t a návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia.
II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka dňa 01.04.2014 podala na tunajší súd návrh na zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu po rozvode manželov.
Zároveň podala návrh na vydanie predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p., ktorým mal súd nariadiť odporcovi, aby dočasne nevstupoval do bytu, v ktorom býva navrhovateľka a syn S., nakoľko je voči týmto osobám dôvodne podozrivý z násilia, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že s odporcom nie sú schopní dohodnúť sa na užívaní bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu na ulici D., ktorý pozostáva z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva, na podieloch na platbách za nájomné, energie a služby. Manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené rozsudkom č.k. 5P 118/2013-31 Okresného súdu Kežmarok ku dňu 30.07.2013. Dňa 18.01.2014 sa odporca vrátil z trojmesačného protialkoholického liečenia, ktoré absolvoval po druhýkrát. Od 27.02.2014 je denne pod vplyvom alkoholu, ktorý požíva priamo v byte, kde následne v priebehu dňa spí. Po nociach chodí po byte, je hlučný, vykrikuje, búcha do nábytku a dvier, čím ruší nočný kľud. Nedodržiava základné hygienické návyky, bol videný s bezdomovcami. Na snahu navrhovateľky o dohodu reaguje vyhrážkami. Na základe týchto skutočností sa syn navrhovateľky bojí chodiť domov, keď sa v byte nenachádza navrhovateľka. Správanie odporcu dlhodobo zapríčiňuje dôvodné obavy o jje a synovo zdravie, predovšetkým však znemožňuje priaznivý vývoj a adekvátne podmienky pre život maloletého syna. Existuje reálna obava z agresivity odporcu, ktorý by mohla mať za následok nebezpečenstvo násilia a bezprostredne hroziacu ujmu na zdraví navrhovateľky a jej syna.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
Súd v tomto konaní rozhodol bez výsluchu účastníkov podľa § 75 ods. 6 O.s.p.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu navrhovateľky na vydaní rozhodnutia o návrhu na predbežné opatrenie. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ustanovenia § 74 ods. 1 O.s.p. a súčasne, či navrhovateľka v návrhu osvedčila potrebnosť dočasnej úpravy pomerov odporcu.
Zároveň skúmal, či navrhovateľka tvrdeniami obsiahnutými v návrhu osvedčila, že prípadným nariadením predbežného opatrenia je možné v danom prípade dosiahnuť účel ochrany poskytovanej súdom, teda či existuje potreba dočasného zabezpečenia jej práv a oprávnení vyplývajúcich z právnych úkonov realizovaných účastníkmi.
Predbežné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie, ktorým sa predbežne, dočasne a urýchlene upravujú pomery účastníkov. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.
Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Osvedčovanie nároku na rozdiel od dokazovanie (vo veci samej) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní sa nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako pri riadnom procesnom dokazovaní, avšak výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.
Z ustanovenia § 76 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%252376'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ods. l, písm. g) O.s.p. vyplýva, že nariadiť účastníkovi, aby nevstupoval dočasne do bytu, alebo domu je preukázanie, že tento je dôvodne podozrivý z násilia k osobám s ktorými býva.
Navrhovateľka k návrhu na vydanie predbežného opatrenia nepriložila žiadne listinné dôkazy preukazujúce jej tvrdenia obsiahnuté v návrhu. Zo skutočností uvedených navrhovateľkou sa dá usúdiť, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené ( manželstvo bolo právoplatne rozvedené v roku 2013), avšak z uvedených skutočností súd nezistil, žeby miera intenzity vzájomných rozporov dosahovala také rozmery, pri ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu života, resp. zdravia navrhovateľky a jej syna. Navrhovateľka síce uviedla, že odporca sa po druhýkrát vrátil z protialkoholického liečenia, alkohol požíva priamo v byte, pričom je hlučný, po nociach chodí po byte a búcha do dvier a nábytku, avšak neuviedla ani nepreukázala, že by na základe požívania alkoholických nápojov došlo k nejakému fyzickému či psychickému útoku takej intenzity, ktorý by odôvodňoval taký zásadný zásah do užívateľských práv odporcu k predmetnému bytu, že by mu súd mal zakázať vstúpiť do uvedeného bytu. Navrhovateľka nepreukázala, že by správanie odporcu vyústilo do tak vážnej situácie, že by bola nútená riešiť správanie odporcu cestou polície, či už formou podania trestného oznámenia z dôvodu týrania blízkej a zverenej osoby, prípadne iného násilia páchaného odporcom na nej či ich spoločnom synovi, prípadne volaním polície z dôvodu momentálneho násilného správania odporcu voči nej či ich spoločnému synovi. Odporcovo správanie voči navrhovateľke nebolo riešené ani formou priestupkového
konania. Akékoľvek násilie odporcu vo vzťahu k navrhovateľke a synovi teda podľa názoru súdu nebolo preukázané.
Na základe uvedeného súd má za to, že navrhovateľka existenciu konkrétneho fyzického alebo psychického násilia náležite súdu nepreukázala. Neosvedčila dôvodnosť bezprostredne hroziacej ujmy ani naliehavosť potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Neboli teda splnené podmienky, ktoré by odôvodňovali nariadenie predbežného opatrenia v zmysle jej návrhu, preto tento návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa zásady úspechu v konaní. Úspešnému odporcovi však v konaní o nariadenie predbežného opatrenia žiadne trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že mu ich náhradu nepriznáva.
Poučenie:
O Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.