Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27C-185-2011.pdf
PDF · 86.4 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/185/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Česká republika, s.r.o., IČO: 25 117 483, so sídlom v Prahe, Novodvorská ul.č. 994, právne zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska ul.č. 5 proti odporkyni J.. J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom W. H. č. XXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom v Prešove, Važecká ul.č. 16, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Ul. Sov. Hrdinov č. 163/66 v konaní o zaplatenie 7.378,84 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa zamieta.
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 587,93 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 22.08.2011, sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 7.378,84 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe zmluvy o osobnom úvere A. sa odporca zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach, čo sa však nedodržal a preto mu vznikol dlh vo výške 7.378,84 €, ktorý pozostáva z istiny vo výške 6.691,23 €, úroku vo výške 453,86 €, zmluvnej pokuty za omeškané splátky vo výške 49,79 € a zmluvnej pokuty za predčasné ukončenie zmluvy vo výške 637,82 €. Navrhovateľ si uplatňoval aj zákonný úrok z omeškania, a to odo dňa 15.7.2009.
Odporkyňa sa vo veci písomne nevyjadrila. Na pojednávaní dňa 28.4.2014 pristúpila k vznesenej námietke premlčania.
Dňa 23.01.2012 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré dňa 9.2.2012 vznieslo námietku premlčania.
Súd dňa 22.6.2012 rozhodol o tom, že zmier, ktorý chceli uzavrieť navrhovateľ s odporkyňou neschvaľuje. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníkmi navrhnutý zmier je v rozpore s právnymi predpismi. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa tiež vyjadril k oprávnenosti vedľajšieho účastníka vzniesť námietku premlčania. Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.2.2014, č.k. 19Co 307/2012-49.
Následne súd vo veci nariadil a dňa 28.04.2013 vykonal pojednávanie v prítomnosti odporkyne a právneho zástupcu navrhovateľa. Pojednávania sa nezúčastnil vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý súhlasil s tým, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Preto súd vec podľa § 101 ods.2 O.s.p. prejednal, pričom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.08.2009, zmluvou osobnom úvere zo dňa 5.10.2007, obchodnými podmienkami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, výpisom z úverového účtu A., pokusom o zmier zo dňa 26.06.2011 a zistil tento skutkový stav veci :
Navrhovateľ ako aj právny predchodca navrhovateľa sú obchodnými spoločnosťami zapísanými v obchodnom registri, odporca je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Odporkyňa uzavrela dňa 5.10.2007 s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o osobnom úvere, na základe ktorej jej právny predchodca navrhovateľa poskytol úver vo výške 250.000,- SK (8.298,48 €), ktorú sa zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach po 6.075,- Sk (201,65 €). Následne došlo k zosplatneniu úveru a postupca odstúpil od zmluvy písomným podaním zo dňa 10.7.2009, pričom určil lehotu na plnenie do 14.7.2009. Vo veci bola zo strany vedľajšieho účastníka ako aj zo strany odporkyne vznesená námietka premlčania.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platného v rozhodnom čase t.j. účinného do 31.12.2007, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
V tomto smere súd považuje za potrebné aj uviesť, že vzťah medzi spoločnosťou U. A., a.s. a odporcom je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský, a to s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného poskytovanie úverov a poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie. Odporca v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd preto posudzoval plynutie premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní je potrebné prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania, nakoľko (ako už súd uviedol) splatnosť uplatnenej pohľadávky nastala ku dňu 14.07.2009 na základe toho, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak bol medzi účastníkmi založený záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia skutkovej podstaty plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Pre takýto prípad v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí dvojročná subjektívna premlčacia doba. Ako už bolo konštatované, splatnosť uplatnenej pohľadávky nastala 14.07.2009, navrhovateľ však uplatnil tvrdené právo na súde až dňa 22.08.2011, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá sa na daný prípad vzťahuje. Súdu teda nezostávalo iné ako konštatovať, že právo navrhovateľa je premlčané a nemožno ho - s prihliadnutím k námietke vedľajšieho účastníka na strane odporkyne - priznať ( § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Čo sa týka oprávnenia vedľajšieho účastníka vzniesť námietku premlčania (ktorú skutočnosť navrhovateľ namietal), k uvedenej skutočnosti sa súd podrobne vyjadril vo svojom uznesení zo dňa 22.6.2012 a rovnako sa k tomu vyjadril aj Krajský súd v Trenčíne vo svojom uznesení zo dňa 12.2.2014, a preto súd na ne v plnom rozsahu odkazuje a nebude ich duplicitne uvádzať, pričom tiež zdôrazňuje, že k uvedenej námietke premlčania sa pripojila aj samotná odporkyňa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi ako plne úspešnému účastníkovi konania trovy konania. Nakoľko odporkyni žiadne nevznikli, súd jej ich náhradu voči navrhovateľovi nepriznal.
Trovy konania si rovnako uplatnil aj vedľajší účastník na strane odporcu. Jeho trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 587,93 €.
Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vo výške stanovenej v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t.j. vo výške 237,34 € za 1 úkon, paušálnej náhrady režijných výdavkov a DPH. Súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu odmenu za 2 úkony právnej služby, a to:
- Prevzatie a prípravu zastúpenia
- Písomné podanie - vyjadrenie sa k návrhu
Súd v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. podľa ktorej od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu paušálnu náhradu režijných výdavkov vo výške 7,63 € za každý úkon právnej služby v roku 2012, t. j. vo výške 15,26 € (7,63 € x 2).
Právny zástupca je od 11.11.2004 platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo zdokladoval fotokópiou osvedčenia o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla (č.l. 32), a preto mu súd v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb priznal odmenu spolu s náhradou režijných výdavkov zvýšenú o daň z pridanej hodnoty vo výške 97,99 € (20% z 489,94 €).
Trovy konania je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).