Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_47P-24-2023.pdf
PDF · 102.46 KB
Case nature
Area
Subarea
47P/24/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Matúšovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa W. I., E. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matky - P. I., E. XX.XX.XXXX, I. O. G.C. XXX, I. a otca - O. I., E. XX.XX.XXXX, I. J. XX, J., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletého W. I., E. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého W. I., narodeného XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne, počnúc dňom 03.02.2023, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred.
IV. Zročné výživné na maloletého W. I., narodeného XX.XX.XXXX za obdobie od 03.02.2023 do 31.03.2023 v sume 378,57 eur je otec povinný uhradiť jednorazovo do 30.04.2023 k rukám matky.
V. Súd styk otca s maloletým W. I., E.. XX.XX.XXXX neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 03.02.2023 žiadala matka, aby súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému W. a určil výživné na maloletého W. vo výške 200 euro mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci s účinnosťou od 15.02.2023. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec maloletého od nich odišiel, keď mal maloletý 1 mesiac, po čase sa síce na pár dní vrátil, ale potom znovu odišiel nastálo. Matka je podľa jej tvrdenia evidovaná na úrade práce a hľadá si prácu. Maloletý navštevuje predškolskú triedu v MŠ, do ktorej nastúpil dňa 01. septembra 2022. Otec sa s maloletým nestretáva a nejaví záujem o stretnutie s ním. Výživné platí vždy len na vyžiadanie matky. Maloletému na sviatky len prostredníctvom matky zablahoželá. Matka otcovi v stretnutí s maloletým nebráni a veľakrát ho, podľa jej tvrdenia, volala, aby za maloletým prišiel, ale nestalo sa.
2. Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril a ani v stanovenej lehote nepredložil žiadne doklady na preukázanie svojich majetkových pomerov.
3. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 15.03.2023, na ktorom predovšetkým v prvom rade vyzval matku na odstránenie vád podania, nakoľko súdu nebolo zrejmé, čoho presne sa matka svojím podaním domáhala. Matka na pojednávaní uviedla, že sa domáha, aby súd rozhodol, že maloletý W. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia, otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200 euro mesačne vždy k 15. dňu v mesiacu, počnúc podaním návrhu k rukám matky a styk otca s maloletým žiadala neupravovať. Na takto špecifikovanom návrhu na začatie konania matka trvala. Otec s návrhom matky súhlasil vo všetkých častiach s výnimkou výšky výživného, nakoľko sumu 200 euro považoval za vysokú, keďže je nezamestnaný a nepoberá dávku v nezamestnanosti.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámil sa s listinnými dôkazmi: rodným listom maloletého W., správou kolízneho opatrovníka zo dňa 13.03.2023, posudkom o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 25.03.2020 a potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 13.03.2023 ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav.
5. Maloletý W.r sa narodil z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na matrike. Rodičia žili v spoločnej domácnosti do času, kým mal maloletý 1 mesiac, potom na krátky čas obnovili spolužitie, otec maloletého prichádzal vždy na krátke etapy na pár dní a od decembra 2020 sa s maloletým nevidel.
6. Maloletý W. je vo veku necelých 7 rokov. Navštevuje predškolskú triedu v A. a od septembra 2023 začne navštevovať Y.. Je zdravý a žiadne krúžky nenavštevuje. Priemerné mesačné výdavky matky na maloletého predstavujú sumu 328,50 eur a pozostávajú z alikvótnej časti výdavkov na bývanie vo výške 62,50 eur a výdavkov: na stravu v domácnosti vo výške 120 eur, na MŠ vo výške 46 eur, na drogériu vo výške 20 eur, na oblečenie, obuv vo výške 50 eur, na zdravotnú starostlivosť vo výške 15 eur a voľnočasové aktivity a hračky vo výške 15 eur. Matka počas pojednávania uviedla, že očakáva zvýšený jednorazový výdavok spojený s tým, že maloletý W. nastupuje do 1. ročníka základnej školy, pričom tento vyčíslila na sumu 250 eur a tiež ročné výdavky spojené s tým, že maloletý bude navštevovať v rámci základnej školy rôzne výlety a exkurzie, ktoré vyčíslila na sumu 200 eur ročne. Otec sa s maloletým nijakým spôsobom nestretáva a ani o neho nejaví záujem. Otec uhrádza výživné na maloletého vo výške 100 eur vždy len na vyžiadanie matky, s tým, že od decembra 2022 nepoukázal matke titulom výživného žiadnu sumu.
7. Matka je slobodná, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Do 6 rokov veku maloletého sa o maloletého osobne starala, nakoľko mal nepriaznivý zdravotný stav. Od 09.05.2022 je matka evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná a momentálne nepoberá dávku v nezamestnanosti. V čase rozhodovania súdu si hľadá prácu. V januári 2023 sa snažila zamestnať ako chyžná, ale po tom, ako nastúpila do práce, maloletý ochorel, a tak s ňou zamestnávateľ neuzavrel ani pracovnú zmluvu ani dohodu o vykonaní práce. Poberá prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne. Matka s maloletým býva v rodinnom dome u jej rodičov. V tomto dome býva s jej otcom, bratom a maloletým W.. Náklady na bývanie v tomto dome predstavujú sumu 250 eur. Matka rodičom za bývanie nič neuhrádza, namiesto toho sa im snaží pomôcť s prácami okolo domu. Matka mesačne na svoju osobu minie na stravu 80 eur, na hygienické potreby a drogériu 20 eur, oblečenie, obuv 20 eur, lieky 5 eur, telefón 30 eur. Pôžičky ani exekúcie nemá.
8. Otec je slobodný, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, avšak s terajšou partnerkou čaká v auguste 2023 bábätko. Otec je dobrovoľne nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce a nepoberá dávku v nezamestnanosti. Nepracuje od decembra 2022. Dovtedy bol zamestnaný v spoločnosti ML TRADING s.r.o. a jeho čistý mesačný príjem predstavoval sumu 400 eur mesačne. Občas brigádoval tak, že pomáhal známym na záhrade alebo okolo domu, pričom za jednu takúto brigádu si vedel zarobiť asi 30 euro. V čase rozhodovania súdu nepracoval, ale predpokladal, že na jar by mal znovu nastúpiť do betonárky, kde pracoval predtým. Otec býva v J. s priateľkou Z. v rodinnom dome, ktorý zdedil, pričom jeho spoluvlastnícky podiel predstavuje ? k celku. Mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu 180 eur. Jeho priateľa Z. B. je tiež nezamestnaná, je evidovaná na úrade práce a poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 350 eur mesačne. Mesačné náklady otca predstavujú 150 eur na stravu, 20 eur na hygienické potreby a drogériu, 20 eur na oblečenie a obuv, 5 eur na lieky, 30 eur na telefón. Otec má exekúciu vo výške 6.000 eur, na ktorú v čase rozhodovania súdu neuhrádzal žiadne finančné prostriedky. Jedná sa o exekúciu, ktorú zdedil v rámci dedičského konania po jeho matke.
9. Podľa čl. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZoR"), rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
10. Podľa čl. 4 ZoR, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
11. Podľa čl. 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
12. Podľa § 36 ods. 1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 28 ods. 1 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa; b) zastupovanie maloletého dieťaťa; c) správa majetku maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 28 ods. 2 ZoR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich z ákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
22. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi stranami nebolo sporné, komu má byť maloletý W. zverený do osobnej starostlivosti, kto ho má zastupovať a spravovať jeho majetok a ani otázka úpravy styku otca s maloletým Alexandrom. Obaja rodičia súhlasili s tým, aby bol maloletý Alexander zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá od jeho narodenia zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, pričom otec o maloletého záujem nejaví, nekontaktuje ho. Súd konajúc v súčinnosti s kolíznym opatrovníkom nezistil v starostlivosti o maloletého zo strany matky žiadne nedostatky. V súlade s uvedeným teda rozhodol tak, že maloletého W. zveril do osobnej starostlivosti matke. Súd ďalej rozhodol, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, nakoľko otec nebol pozbavený rodičovských práv a povinností a jeho rodičovské práva a povinnosti k maloletému neboli obmedzené. Pokiaľ ide o styk s maloletým W., tento súd neupravoval, nakoľko obaja rodičia navrhovali, aby súd ponechal styk otca s maloletým neupravený, najmä s ohľadom na to, že matka v styku otca s maloletým nijakým spôsobom nebráni, práve naopak, otca na stretávanie s maloletým vyzýva, avšak neúspešne, nakoľko otec záujem o styk s maloletým nejaví.
24. Spornou medzi účastníkmi konania zostala otázka výživného, ktoré je otec povinný uhrádzať na maloletého W.. Súd mal preukázané, že sú splnené podmienky vyžadované ust. § 65 ods. 1 ZoR,, za ktorých súd môže upraviť rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému Alexandrovi, nakoľko mal v konaní preukázané, že rodičia maloletého spolu najmenej od decembra roku 2020 nežijú.
25. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadol na osobnú starostlivosť matky o maloletého, zobral do úvahy potreby dieťaťa vo veku maloletého, matkou vyčíslené výdavky na maloletého , ktoré sú vo výške 328,50 eur. Tiež zobral do úvahy príjmy oboch rodičov a skutočnosť, že obaja rodičia majú rovnakú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.
26. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletého W., ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca a matky. Súd mal v konaní preukázané, že mesačné výdavky matky na maloletého predstavujú sumu minimálne vo výške 328,50 euro, ktorú sumu otec nijakým spôsobom nerozporoval. Súd mal za to, že matkou vyčíslená suma je naozaj minimálnym základom na to, aby odôvodnené potreby maloletého boli zabezpečené a zahŕňa len základné výdavky spojené so stravovaním, bývaním, obliekaním, hygienou a zdravotnou starostlivosťou. Súd matkou vyčíslené mesačné výdavky na maloletého W. považoval za primerané, nakoľko v danom prípade išlo o bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Vyživovacia povinnosť povinného rodiča nemôže pokrývať iba vitálne funkcie maloletého dieťaťa, ale musia byť zabezpečené všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa týkajúce sa aj jeho osobnostného rozvoja, školských a mimoškolských aktivít.
27. Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca súd mal preukázané, že otec časť kalendárneho roka pracuje v spoločnosti ML TRADING s.r.o. s tým, že jeho mesačný príjem predstavuje podľa jeho tvrdenia sumu cca 400 eur. Zvyšok kalendárneho roka je otec dobrovoľne nezamestnaný, neeviduje sa na úrade práce a prácu si ani aktívne nehľadá. Otec podľa svojich tvrdení je schopný príležitostne si nájsť brigádu, z ktorej si privyrobí asi 30 eur za jeden deň. Otec sa nijakým spôsobom nepodieľa na starostlivosti a výchove maloletého W., nekupuje mu žiadne darčeky alebo nijakým iným
spôsobom neparticipuje na výdavkoch, ktoré matke pri výchove a starostlivosti o maloletého vznikajú. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd neprihliada len na skutočné príjmy, ktoré povinný rodič v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza aj z jeho potenciálnych príjmov, t. j. z príjmov, ktoré by mal resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a pod.) Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Súd je povinný vždy skúmať, prečo prišlo k skončeniu pracovného pomeru, aký bol príjem povinného rodiča v predchádzajúcich obdobiach. Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že otec maloletého má ukončené základné vzdelanie, je zdravý, nebola u neho zistená miera funkčnej poruchy, pracuje v oblasti stavebníctva, jednak časť roka v pracovnom pomere v betonárke a jednak občasne brigádnicky. Súd mal za to, že s ohľadom na uvedené a tiež na región, v ktorom otec maloletého žije a pracuje, by otec mohol dosahovať príjmy presahujúce ním uvádzanú sumu vo výške 400 eur mesačne. Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že rodič ktorý nemá maloleté dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti nemôže celú starostlivosť presúvať na druhého rodiča s odôvodnením, že nemá dostatok finančných prostriedkov. Otec si musí svoje finančné záležitosti zariadiť tak, aby výživa a výchova maloletého dieťaťa nebola ohrozená. Skutočnosť, že otec časť kalendárneho roka nedosahuje žiadny príjem, nie je okolnosťou, ktorá by odôvodňovala určenie nižšej výšky výživného, nakoľko ide o slobodné rozhodnutie otca, že nie je evidovaný na úrade práce a že si aktívne nehľadá prácu, ktorá by ho živila po celý kalendárny rok, ale uspokojí sa s tým, že časť roka ho živí jeho partnerka, ako deklaroval na pojednávaní. Toto slobodné rozhodnutie otca však nemôže ísť na ťarchu maloletého, ktorého odôvodnené potreby musia byť zabezpečované priebežne počas celého kalendárneho roka. Súd sa ďalej vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že otec očakáva v auguste 2023 narodenie ďalšieho potomka, pričom dospel k záveru, že táto okolnosť nemôže ísť na ťarchu maloletého W., nakoľko otec už v čase, kedy sa rozhodoval o ďalšom dieťati vedel, že má vyživovaciu povinnosť voči jednému svojmu synovi z predchádzajúceho vzťahu a mal brať ohľad na to, aby jeho práva a právom chránené záujmy boli z jeho strany naplnené.
28. K schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom na strane matky súd uvádza, že matka je od 09.05.2022, t. j. od času, kedy prestala poberať príspevok od štátu z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletého, nezamestnaná, je evidovaná na úrade práce, avšak dávku v nezamestnanosti nepoberá. Poberá prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne. Matka od narodenia takmer výlučne (s výnimkou krátkeho času bezprostredne po narodení maloletého) zabezpečuje starostlivosť o maloletého Alexandra, na ktorú skutočnosť je potrebné, aby súd zobral ohľad pri určení jej vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému Alexandrovi. Rozsah osobnej starostlivosti, ktorú je matka povinná maloletému W. poskytovať je stále značný, pričom je možné očakávať, že požiadavky maloletého na to, aby sa mu matka venovala, ešte vzrastú, keďže od septembra 2023 si začína plniť povinnú školskú dochádzku. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že majetkové pomery na strane matky, jej možnosti a schopnosti, ako aj rozsah osobnej starostlivosti o maloletého, odôvodňujú, aby matka maloletého hradila titulom výživného len sumu prevyšujúcu určené výživné v sume 200 eur, na ktoré súd otca týmto rozsudkom zaviazal. Súd mal za to, že od matky maloletého nemožno spravodlivo požadovať, aby si zariadila svoje pracovné záležitosti tak, aby bola schopná uhrádzať všetky náklady, ktoré jej vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o maloletého, na hradení ktorých sa má podieľať aj otec. Otec nemôže prenášať svoj podiel zodpovednosti za starostlivosť o maloletého na príbuzných matky, ktorí jej so starostlivosťou o maloletého a s hradením jeho výdavkov pomáhajú.
29. Na základe všetkého vyššie uvedeného, zhodnotiac všetky vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach súd návrhu matky v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
30. Vzhľadom na určené výživné za obdobie od 03.02.2023 do 31.03.2023 vzniklo otcovi zročné výživné vo výške 378,57 eur. Súd mal z výpovedí matky a otca preukázané, že otec od decembra 2022 matke titulom výživného nezaslal žiadnu sumu. Zročné výživné bolo vypočítané, ako súčet alivkótnej čiastky výživného za mesiac február 2023 vo výške 178,57 eur ( t. j. za 25 dní po 7,14 eur) a plnej čiastky vo výške 200 eur za mesiac marec, nakoľko v čase rozhodovania súdu už výživné za mesiac marec bolo splatné. Celkové zročné výživné v sume 378,57 Eur zaviazal súd otca uhradiť jednorazovo do 30.04.2023 k rukám matky.
31. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením Civilného mimosporového poriadku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. (§ 356 Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku )
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§127 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 Civilného sporového poriadku)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 Civilného sporového poriadku)
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku)