Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7Csp-82-2020.pdf
PDF · 138.48 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/82/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: T. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. U. XXX, o zaplatenie 2.687,59 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovanej súd náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva..
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Poštová banka, a. s. so sídlo Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO 31 340 890 sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 18.9.2019 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2.687,59 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 2.467,29 eur od 7.7.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že uzatvoril ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 3.600,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru žalobca upozornil žalovaného na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a nakoľko žalovaný na upozornenie nereagoval, vyhlásil 19.4.2017 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný vykonal úhrady dňa 15.5.2017 sumu vo výške 56,88 eur, dňa 22.6.2017 sumu vo výške 43,35 eur, dňa 6.7.2017 sumu vo výške 6,14 eur. Žalobca si neuplatnil voči žalovanému zmluvné úroky po zosplatnení úveru. Uplatnil si zákonné úroky z omeškania 5,05 % ročne. Žalovaný je tak povinný zaplatiť žalobcovi istinu 2.467,29 eur, vyčíslený úrok z istiny 188,54 eur (ide o súčet dlžného zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), vyčíslený zákonný úrok z omeškania 27,01 eur (ide o vyčíslený úrok z omeškania od momentu zosplatnenia úveru do vykonania poslednej úhrady žalovaným), zákonný úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 2.467,29 eur od 7.7.2017 do zaplatenia, poplatky vo výške 4,75 eur.
3. Na základe výzvy Okresného súdu v Banskej Bystrici pôvodný žalobca oznámil súdu, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t.j. v časti istiny 2.687,59 eur, úrokov z omeškania 5 % ročne z 2.467,29 eur od 7.7.2017 do zaplatenia a trov konania.
4. Okresný súd Banská Bystrica dňa 29.11.2019 vydal platobný rozkaz č.k. 13Up/1214/2019, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk. Žalobca na základe výzvy upomínacieho súdu
navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Podaním návrhu na pokračovanie v konaní došlo zo zákona podľa ust. § 10 ods. 3 Zák. č. 307/2016 Z.z. k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina (ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.
5. Uznesením č.k. 7Csp/82/2020-87 zo dňa 14.1.2021 tunajší súd v súlade s ustanovením § 80 ods. 1 CSP pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že do konania na miesto doterajšieho žalobcu Poštová banka a.s. vstúpil žalobca EOS KSI Slovensko s.r.o.
6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe túto neuznala a považuje ju za nedôvodnú. Uviedla, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Je typ formulárový (predtlačené tlačivo), kde sa do koloniek dopisovali údaje žalovanej a údaje o úvere. Bola vopred naformulovaná, bez možnosti spotrebiteľa individuálne tieto ovplyvniť, musela ju podpísať v znení ako ju prichystal právny predchodca žalobcu. Poukázala na nedostatky zmluvy a to neprávne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov v neprospech spotrebiteľa. Poukázala na ustanovenie § 53 OZ, zákon č. 250/2007 Z.z., smernicu Rady 93/EHS. Žalovaná má za to, že zmluva neobsahuje údaj celkovú výšku spotrebiteľského úveru, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť za poskytnutý úver. Má za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Poukázala na rozhodnutia viacerých súdov. Zmluva neobsahuje celkovú výšku, koľko spotrebiteľ musí zaplatiť za poskytnutý úver, nesprávny údaj celkové náklady na zmluve je napísané 2.005,92 eur , ale v skutočnosti vychádza až 2.088,- eur, tým pádom nesprávne uvedená aj RPMN a zmluva nemá písomnú formu, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa výpisu z úverového účtu zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu úhradu vo výške 2.748,43 eur a neskôr právny predchodca žalobcu píše vo vyjadrení 106,- eur, dokopy 2.854,80 eur. Do istiny chýba doplatiť 745,20 eur. Ďalej žalovaná citovala ustanovenia § 11 ods. 1, písm. d/ Zák.č. 129/2010 Z.z., § 53 ods. 09 OZ, § 52 OZ, § 54a OZ, § 100 ods. 1, 2 OZ, § 101 a § 103 OZ. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, má za to, že v zmysle § 54a OZ je súd povinný prihliadnuť na premlčanie z úradnej povinnosti bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával. V prejednávanom spore je potrebné za účelom správneho určenia počiatku plynutia premlčacej doby aplikovať § 103 OZ. V danom prípade mohol veriteľ zosplatniť úver už v prípade, keď žalovaná bola v omeškaní so splatením splátky splatnej 10.9.2017 a teda od tohto momentu začala plynúť premlčacia doba, keďže žalobca podal žalobu na súde až 18.9.2019, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Žalobca mohol žalobu podať do 20.7.2019. Žiadala žalobu zamietnuť.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že zmluva bola žalovanému v rámci kontraktačného procesu predložená na preštudovanie, pričom súhlas so všetkými jej ustanoveniami vyjadril vlastnoručným podpisom. Z vykonaného dokazovania podľa názoru žalobcu jednoznačne vyplynulo, že v čase uzavretia zmluvy neexistovala žiadna objektívna a už vôbec nie vážna prekážka, ktorá by žalovanému znemožňovala resp. sťažovala oboznámiť sa s textom navrhovanej zmluvy (žalovaný: 1. nebol v časovej tiesni, 2. nikto ho k podpisu nenútil, 3.neinformoval postupcu, že by text bol preňho prípadne nečitateľným, či už z dôvodu veľkosti písma, prípadne očnej vady, nedostatku svetla, straty poskytnutých dokumentov, prípadne iných rýdzo subjektívnych dôvodov navrhovateľa; 4. nežiadal postupcu ani nikoho iného o dodatočné podrobnejšie vysvetlenie zmyslu niektorých navrhovaných zmluvných klauzúl a ani vysvetlenie právnych dôsledkov jednotlivých klauzúl). Žalobca má za to, že žalovaný nebol donútený zmluvu za ponúkaných podmienok podpisovať, nakoľko však podpisom vyjadril súhlas, postupca nemal dôvod pristupovať k individuálnemu dojednávaniu podmienok. Individuálne dojednávanie podmienok s každým záujemcom o úverový produkt by neúmerne zvýšilo náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré by sa mohli odraziť v ďalších poplatkoch s týmto úverom spojených. Tvrdenia žalovaného o tom, že predložená zmluva bola pripravená dodávateľom, žalobca nerozporuje. Samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere, je najmä s poukazom na rozsiahle povinnosti poskytovateľa, štandardne pripravená dodávateľom služby - bankou. Tá na základe žiadosti klienta a po posúdení jeho bonity, predloží klientovi návrh zmluvy (ktorý je v prejedávanom prípade plne v súlade so zákonom). Po oboznámení sa z jeho obsahom je následne len na uvážení klienta či do zmluvného vzťahu za ponúkaných podmienok vstúpi alebo nie. Samotná skutočnosť, že zmluva je pripravená dodávateľom, nemôže bez ďalšieho spôsobiť neplatnosť zmluvy ani jej časti. Žalobca ďalej poukázal na definíciu priemerného spotrebiteľa, s tým, že ani európske a ani vnútroštátne predpisy nechránia spotrebiteľa, ktorý bol a zostal neinformovaný v dôsledku svojej nevšímavosti prípadne neobozretnosti (alebo až ľahostajnosti a ľahkomyseľnosti). Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 12CoCsp/4/2020 z 08.12.2020. Pokiaľ sa týka žalovaným namietanej nesprávnej celkovej výšky spotrebiteľského úveru
a RPMN, žalobca poukázal na § 2 písm. g/ ZoU a § 19 ods. 2 tohto zákona s tým, že spotrebiteľský úver mal žalovaný splácať v 72 mesačných splátkach, výška mesačnej splátky bola stanovená na sumu vo výške 79,- eur. „dlžník si v zmluve o úvere, ktorej súčasťou je aj žiadosť o úver, uviedol výšku požadovaného úveru spolu s dobou splatnosti úveru v rokoch. V čase uzavretia tohto úveru, bankový informačný systém zaokrúhľoval výšku splátky na celé číslo, pričom rozpočítaním na počet splátok požadovaných v zmluve o úvere vychádzali splátky tak, že posledná splátka bola v nižšej výške, resp. posledné splátky mohli byť aj vo výške 0,00 Eur, nakoľko systém nevedel podľa vyššie uvedených kritérií rozpočítať splátky na požadovanú dobu úveru.“ 3600,- EUR=(79,- EUR)/((1+i) 37/365)+(79,- EUR)/ ((1+i) 67/365)+(79,- EUR)/((1+i) 98/365)+# +(75,92 EUR)/((1+i) 2166/365)+(0,00 EUR)/((1+i) 2197/365) i = 0,1722592533. Ročná percentuálna miera nákladov je 17,22 % (pri presnosti na dve desatinné miesta). Interný systém pôvodného veriteľa zaokrúhľoval výšku splátok na celé číslo, čo spôsobilo, že 71. splátka úveru bola v nižšej výške než bola predpísaná výška splátky a to vo výške 75,92 EUR v zmysle amortizačnej tabuľky a 72. splátka bola vo výške 0,00 EUR v zmysle amortizačnej tabuľky. Spotrebiteľský úver mal žalovaný v skutočnosti splácať v 71. mesačných splátkach, pričom 70. splátok bolo splatných vo výške 79,- EUR a 71. splátka bola splatná vo výške 75,92 eur. Podľa článku 3 zmluvy je celková čiastka úveru vo výške 5605,92 EUR a bola vypočítaná nasledovne: 70 * 79,- EUR + 1 * 75,92 EUR = 5530,- EUR + 75,92 EUR = 5605,92 EUR. Žalobca si dovoľuje uviesť, že predmetné rozpočítanie splátok nijak negatívne zmluvu neovplyvňuje, ba naopak pri predom dohodnutej výške mesačných splátok (79,- EUR), ponižuje celkovú sumu spojenú s úverom a teda by zmluva nemala byť sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. K tvrdeniam žalovanej o podaní žaloby na súd po uplynutí trojročnej premlčacej doby žalobca uviedol, že neuplatnenie práva podľa § 565 OZ do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V posudzovanom prípade bolo platobnou históriou preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (19.4.2017) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace (od 20.01.2017). Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie prvej nezaplatenej splatnej splátky. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka splatnosťou ďalšej splátky úveru. Zároveň je potrebné uviesť, že ak by žalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, potom by porušil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nebol v tom čase v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Taktiež by bol takýto postup žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko by odňal žalovanému možnosť prípadného do uhradenia omeškanej splátky. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 19.04.2017 - toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.03.2017 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.03.2017. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 20.03.2017 tak začala v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od splátky splatnej dňa 20.03.2017) a uplynula by najskôr dňa 20.03.2020. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 18.09.2019, žalobca má za to, že svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby. Žalobca poukázal na rozhodovaciu prax súdov a citoval viaceré rozhodnutia. Zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko nárok uplatnený žalobou nemožno považovať za premlčaný.
8. Tunajší súd rozsudkom č.k. 7Csp 82/2020- 131 zo dňa 13.9.2021 žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 2687,59 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 2467,29 eur od 7.7.2017 do zaplatenia a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v celom rozsahu. V odôvodnení okrem iného konštatoval, že v zmysle § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. preskúmal náležitosti predmetnej zmluvy, pričom konštatoval, že zmluva obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti a nie je teda možné vyvodiť záver, že by bola bezúročná a bez poplatkov (§ 11 zákona č. 129/2010 Z.z.). Pokiaľ sa týka námietky premlčania uplatnenej žalovanou túto súd nepovažoval za dôvodnú.
9. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 8CoCsp 34/2022-208 zo dňa 29.7.-2022 vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
10. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd v bode 26 uviedol, že „považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že v danej veci uzatvorená zmluva ako právny vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom predstavuje spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zároveň spadá aj pod charakteristiku spotrebiteľského úveru upraveného zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch“. V bode 27. uviedol „pre spotrebiteľský úver sa v zákone o spotrebiteľských úveroch z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Ustanovenie § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutnými podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ okresný súd považuje zmluvu uzavretú stranami za spotrebiteľskú, zaoberá sa i tým, či táto obsahuje zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže medzi normy práva Slovenskej republiky slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa patrí i zákon o spotrebiteľských úveroch. V bode 28.uviedol, že okresný súd v bode 29. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že nakoľko ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súd v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch preskúmal náležitosti tejto zmluvy, pričom konštatoval, že zmluva obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti a nie je teda možné vyvodiť záver, že by bola bezúročná a bez poplatkov (§ 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).“ V bode 29. uviedol „odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nereagoval na tvrdenia žalovanej uvedené vo vyjadrení zo dňa 17.08.2021, v ktorých namietala rovnaké skutočnosti ako v odvolaní ohľadom nesplnenia povinných náležitostí zmluvy o úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Jeho závery v bode 29. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o tom, že zmluva má zákonné náležitosti, nereagujú tak na to, že zmluva podľa žalovanej neobsahuje údaj predstavujúci celkovú výšku spotrebiteľského úveru, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť za poskytnutý úver ako i RPMN. Rovnako sa nevysporiadal ani s vyjadrením žalobcu v replike zo dňa 08.09.2021 k námietke žalovanej ohľadom nesprávnej celkovej výšky spotrebiteľského úveru a výpočtu RPMN, a to konkrétne v bode II. vysvetľujúcom rozpočítanie splátok podľa zmluvy. K ďalšej námietke žalovanej, že zmluva nemá písomnú formu okresný súd svoje právne úvahy nezdôvodnil. Pokiaľ ide o neprihliadnutie na námietku premlčania tak jeho závery uvedené v bode 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za všeobecné. Nie je zrejmé ako námietku posúdil s ohľadom na prejednávaný prípad. Nevyplývali tak z neho zistenia opierajúce sa o dôkazy a závery ohľadom okamžitého zosplatnenia úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu. Posúdenie, či si žalobca uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe, neobsahovalo uvedenie aj začiatku a konca plynutia premlčacej doby. Dôvody tak nedávali odpoveď na tvrdenie žalovanej už vo vyjadrení zo dňa 17.08.2021, že veriteľ mohol zosplatniť úver už v prípade, keď ona bola v omeškaní so splatením splátky splatnej dňa 20.07.2016.“ V bode 33. uviedol „ z týchto dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu okresného súdu pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľný. Nedostatok dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie súdu spočívajúce v porušení práva na spravodlivý proces, ktorý odvolací dôvod bol tak žalovanou dôvodne namietaný. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu, a to vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p. a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec mu vrátil na ďalšie konanie. V bode 34 uviedol „ v ďalšom konaní okresný súd následne vec ohľadom uplatneného nároku opätovne prejedná, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky. Následne tieto posúdi z hľadiska všetkých na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení. Vec opätovne rozhodne, pričom v odôvodnení rozhodnutia náležite vysvetlí, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery (§ 220 ods. 2 C. s. p.). V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.“
11. Po vrátení veci odvolacím súdom súd nariadil pojednávanie na deň 15.3.2023. Na nariadené pojednávanie sa nedostavila žalovaná, ktorá svoju neprítomnosť písomne aj telefonicky ospravedlnila z
dôvodu, že je chorá, o čom predložila potvrdenie od ošetrujúceho lekára a stará sa aj o chorú matku. Zároveň uviedla, že súhlasí aby sa pojednávalo aj v jej neprítomnosti, pričom sa pridržiavala svojej obhajoby a poukázala na rozhodnutie krajského súdu. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalovanej.
12. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu súdu zotrval na žalobe v celom rozsahu, na písomných vyjadreniach, ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemal.
13. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom zistil nasledovný skutkový stav:
14. Dňa 14.8.2013 uzatvorili Poštová banka a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zmluvu o úvere - dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej úver vo výške 3.600,- eur za týchto podmienok: výška mesačnej splátky 79,- eur, dátum prvej platby do 20.9.2013, dátum ďalšej platby k 20. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 20.8.2019, počet splátok 72 mesiacov, úroková sadzba % p.a. 16, RPMN banky v % 17,22, priemerná RPMN na trhu v % 19,47, celková výška nákladov 2.005,92 eur. Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom.
15. Listom zo dňa 23.3.2017, podaným na pošte dňa 24.3.2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.8.2013 a obchodných podmienok a neuhradila svoje záväzky voči Poštovej banke a.s. V zmysle § 53 ods. 9 OZ ju upozornil , že k 23.3.2017 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 751,44 eur. Upozornil ju, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, banka je oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky.
16. Listom zo dňa 19.4.2017 právny predchodca žalobcu z dôvodu, že žalovaná svojim konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 14.8.2013, oznámil žalovanej, že sa stala jej úverová pohľadávka k 19.4.2017 predčasne splatnou v celom rozsahu. Vyzval ju na úhradu dlžnej sumy 2.573,66 eur, úroku 188.54 eur, poplatkov za upomienky 4,75 eur v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy.
17. Predžalobnou výzvou zo dňa 26.8.2019, podanou na pošte dňa 26.8.2019 právny predchodca žalobcu s poukázaním na to, že doposiaľ nebol uhradený dlh z predmetnej úverovej zmluvy oznamoval žalovanej, že ak nedôjde k úhrade dlhu do 4.9.2019 banka podá návrh na príslušný súd a bude od nej vymáhaný dlh 3934,07 eur vrátane úrokov, úrokov z omeškania, nákladov súdneho konania a právneho zastúpenia.
18. Podľa aktuálneho stavu úveru k 31.8.2019 číslo úverovej zmluvy 1399161078 bola výška vyčerpaného úveru 3.600,- eur, splatené 1.026,34 eur, celková istina 2.573,66 eur. Z uvedeného výpisu zároveň vyplýva že tento obsahuje platby žalovanej za obdobie od 20.9.2013 do 6.7.2017 ako aj ich započítanie na jednotlivé splátky. Žalovaná za obdobie od 20.9.2013 do 14.11.2016 podľa výpisu zaplatila celkovo sumu 2796,02 eur, po vyhlásení okamžitej splatnosti ku dňu 19.4.2017 zaplatila dňa 15.5. 2017 sumu 56,88 eur, dňa 22.6.2017 sumu 43,35 eur a dňa 6.7. 2017 sumu 6,14 eur, celkovo zaplatila 2902,39 eur. Právny predchodca žalobcu započítal platby žalovanej na splátky za obdobie od 20.9.2013 do 20.6.2016 vo výške po 79 eur mesačne a dňa 20.7.2016 vo výške 62,43 eur, od 20.8.2016 do vyhlásenia predčasnej splatnosti nie v stĺpci úhrada uvedená žiadna suma.
19. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. I/2020 zo dňa 31.3.2020 uzatvorenou medzi Poštovou bankou, a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom postúpil postupca na postupníka odplatne pohľadávky voči dlžníkom vrátane jej príslušenstva, uvedené a špecifikované v prílohe 1 k tejto zmluve. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok predmetom postúpenia bola aj pohľadávka voči žalovanej z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 4338,13 eur ku dňu 30.3.2020.
20. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa ustanovenia § 2, písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného do 31.5.2014 ( v čase uzatvorenia zmluvy ) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 23. Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 24. Podľa § 11 Zák.č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 26. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 27. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 28. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 29. Žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru.
Právny predchodca žalobcu - banka ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie úverov. Zároveň podľa webovej stránky NBS je žalobca evidovaný ako nebankový veriteľ oprávnený na poskytovanie spotrebiteľských úverov. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
30. V konaní nebolo sporné, že medzi Poštovou bankou, a.s.. a žalovanou bola dňa 14.8.2013 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytla táto spoločnosť žalovanej úver 3600,- eur.
31. Nakoľko ide o spotrebiteľský úver, súd opätovne vzhľadom na závery vyslovené krajským súdom ako aj námietky žalovanej preskúmal predmetnú zmluvu z hľadiska jej obsahových náležitostí vyžadovaných zákonom č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 9 ods. 2 účinného v čase uzatvorenia zmluvy. V ods. 3 zmluvy s názvom Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia boli uvedené jednotlivé náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. medzi iným takto: výška
mesačnej splátky 79,- eur, dátum prvej platby do 20.9.2013, ďalšie platby k 20.dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 20.8.2019, počet splátok ( v mesiacoch ) 72, celková čiastka spojená s úverom [rozumej tým celková čiastka, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť podľa ust. § 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.] je vymedzená tak, že táto predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, celková čiastka teda nebola uvedená presným vyjadrením sumy, avšak pri takto vymedzenom spôsobe jej určenia pri výške úveru 3600,- eur a celkových nákladov uvedených v zmluve vo výške 2005,92 eur predstavuje sumu 5605,92 eur. Vychádzajúc z obsahu tohto ustanovenia predmetnej zmluvy o splátkovom úvere jednoznačne bez najmenších pochybností vyplýva, že spotrebiteľ v danom prípade žalovaná sa mala zaviazať splatiť poskytnutý spotrebiteľský úver veriteľovi (Poštová banka, a.s. ) v 72- och splátkach so splatnosťou prvej z nich dňa 20.9.2013 a poslednej dňa 20.8.2019, so splatnosťou ku 20. dňu príslušného mesiaca. Výška splátky bola v uvedenom ust.. bodu 3 predmetnej zmluvy uvedená jedinou sumou 79,- eur, z čoho nepochybne vyplýva, že každá zo 72 splátok mala byť podľa uvedeného ustanovenia zmluvy o splátkovom úvere vo výške 79,-eur. Vychádzajúc potom z už uvedeného celková čiastka, ktorú mal v danom prípade spotrebiteľ zaplatiť, bola tvorená súčtom 72 splátok vo výške 79,- eur, t. j. bola v celkovej sume 5688 eur (72x79 eur). Táto suma však nekorešponduje so sumou celkovej čiastky spojenej s úverom, uvedenou v predmetnej zmluve vo výške tak ako bola vymedzená v zmluve a ktorá predstavuje sumu 5605,92 eur (rozdiel 82,08 eur). Tvrdenie žalobcu o zaokrúhľovaní výšky splátky bankovým systémom na celé číslo, pričom v skutočnosti mala splácať 71 splátok, pričom 71 splátka bola v nižšej sume 75,92 eur a posledná splátka bola 0,- eur v zmysle amortizačnej tabuľky,- eur, bez ohľadu na to, že žalobca tieto skutočnosti nijako nepreukázal, nezodpovedá obsahu zmluvy. Z obsahu zmluvy vôbec nevyplýva, že posledná splátka by mala byť zaplatená v inej výške. Z uvedeného teda súd zistil, že v zmluve je nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej s úverom, čo je obsahová náležitosť podľa písm. j/ uvedeného ustanovenia. Ak je nesprávne uvedená obsahová náležitosť zmluvy, ako keby táto uvedená nebola vôbec. Následkom neuvedenia celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy to, že takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na uvedené skutočnosti je tak možné zároveň konštatovať, že zo strany Poštovej banky ako veriteľa došlo uvedeným spôsobom k podhodnoteniu výšky ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), teda k jej uvedeniu v neprospech spotrebiteľa, čo zákon č. 129/2010 Z. z. v cit. ust. § 11 ods. 1 písm. d) účinného v čase uzatvorenia zmluvy sankcionuje tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade tak súd aj z tohto dôvodu považoval žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver na základe predmetnej zmluvy o úvere za poskytnutý bez úrokov a poplatkov.
32. Vychádzajúc z uvedeného, ak žalovaná mala právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť istinu bezúročného a bezpoplatkového úveru 3600,- eur v 72 mesačných splátkach, mesačné splátky boli vo výške 50,- eur. Ak ku dňu zosplatnenia úveru ( 19.4.2017 ) zaplatila žalovaná sumu 2796,02 eur, uhradila 55,92 splátok , teda splátky do 20.3.2018 v celej výške a časť splátky splatnej 20.4.2018 vo výške 46,02 eur., žalovaná teda k 23.3.2017 kedy ju právny predchodca žalobcu upozorňoval na omeškanie so splácaním vo výške 751,44 eur nebola v omeškaní viac ako tri mesiace zo žiadnou splátkou. Je teda nepochybné, že neboli splnené podmienky v zmysle citovaného § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na to, aby právny predchodca žalobcu dňa 19.4.2017 úver zosplatnil, takéto zosplatnenie ako právny úkon v rozpore so zákonom je teda v zmysle § 39 ods. 1 OZ neplatné.
33. Žalobca, uplatnený nárok skutkovo vymedzil a špecifikoval ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, na zaplatenie ktorého však žalobcovi nárok nevznikol. Súd zosplatnenie úveru z dôvodov uvedených v bode 32. tohto odôvodnenia vyhodnotil za neplatné, nič na tom nemení ani skutočnosť, že konečná splatnosť úveru nastala 8/2019 a na žalobcu bola postúpená pohľadávka po konečnej splatnosti. Súd sa preto už ani nezaoberal prípadným premlčaním uplatneného nároku, keďže, tak ako už súd konštatoval, nárok na zaplatenie z predčasného zosplatnenia úveru žalobcovi nevznikol. Nárok nebolo možné posudzovať inak, napríklad/predovšetkým ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný nárok (žalobcom neuplatnený), súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
34. O trovách konania rozhodol súdu podľa § 255 ods. 1 CSP, žalobca bol v konaní neúspešný, žalovaná má tak právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu. Nakoľko súd zo spisového materiálu nezistil, žeby žalovanej v súvislosti s týmto konaním nejaké trovy vznikli, ich náhradu jej nepriznal. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, avšak podľa obsahu spisu jej v konaní žiadne trovy
nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris), súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania žalovanej princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak strane podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že jej náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).