Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/179/2010

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: X. A., bytom K. XX, D. S., zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Debnárom, Metodova 7, Bratislava, proti odporcom: 1/ Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpenému Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, 2/ J. J., naposledy bytom T. XX, U., zastúpenému opatrovníčkou D. Patkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava II, o náhradu škody, na odvolanie odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -250, zo dňa 16.2.2010, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľke 52.114,68 eura a trovy právneho zastúpenia 19.988,99 eura; vo zvyšku návrh zamietol. Odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 3.126,50 eura a trovy znaleckého dokazovania 136,80 eura.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala zaplatenia náhrady škody na zdraví, veciach a mimoriadne zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.000.000,- Sk. Návrh odôvodnila tým, že zavinením odporcu 2/ utrpela dňa 14.11.2005 ťažký úraz. Podaním doručeným dňa 2.4.2009 vyčíslila žalovanú sumu na 53.613,37 eura. Táto pozostávala z 1/ náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 38.014,70 eura, 2/ náhrady za bolestné 4.124,43 eura, 3/ náhrady nákladov na liečenie 342,73 eura, 4/ náhrady cestovných nákladov spojených s liečením 987 eur, 5/ náhrady ušlej mzdy 7.666,57 eura, 6/ náhrady nákladov na ošetrovné členom jej rodiny 434 eura, 7/ náhrady nákladov rodinného príslušníka spojených s jej liečením 769 eur, 8/ náhrady hotových výdavkov manžela navrhovateľky spojených s návštevami v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová 621,92 eura, 9/ náhrady nákladov spojených s uplatnením náhrady škody 199,20 eura.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že navrhovateľka dňa 14.11.2005 utrpela ťažkú ujmu na zdraví v dôsledku automobilovej nehody zavinenej odporcom 2/, ktorý bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.1.2008. Nakoľko táto ťažká ujma na zdraví si u navrhovateľky ako mladej športujúcej ženy s predpokladaným kariérnym postupom vyžadovala nielen opakované operačné zákroky, užívanie liekov a rehabilitácie, ale aj zmenu životného štýlu a zamestnania, súd prvého stupňa jej priznal s poukazom na § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2 a § 444 Obč. zák. titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 38.015,70 eura, titulom náhrady za bolesť 4.124,43 eura a titulom náhrady nákladov na liečbu 330,98 eura.

Titulom náhrady škody na veciach priznal navrhovateľke 451,44 eura. Vzhľadom k námietke premlčania vznesenej odporcom 1/ uviedol, že škoda jej vznikla v deň úrazu, kedy začala plynúť trojročná

objektívna lehota na uplatnenie škody. Dňom právoplatnosti trestného rozkazu 31.1.2008 jej začala plynúť dvojročná subjektívna lehota. Nakoľko si navrhovateľka uplatnila náhradu škody na veciach dňa 14.11.2008, nárok uplatnila včas.

Súd prvého stupňa ďalej priznal navrhovateľke náhradu cestovných výdavkov spojených s liečením 891,85 eura, pričom zohľadnil opotrebenie vozidla, ku ktorému došlo jeho používaním a skutočnosť, že navrhovateľka uvedenú sumu nahradila svojmu bratovi, od ktorého mala auto požičané. Taktiež zohľadnil aj spotrebu vozidla, cenu benzínu a počet najazdených kilometrov do nemocničných, ambulantných a rehabilitačných zariadení, ktoré navrhovateľka podrobne rozpísala v prílohe „G“ svojho návrhu. Mal za preukázané, že navrhovateľka si uplatnila náhradu cestovných výdavkov spojených s liečením riadne a včas vzhľadom na prvú cestu dňa 23.11.2005 a uplatnenú náhradu škody dňom 14.11.2008, t.j. v trojročnej objektívnej lehote.

Ďalej priznal navrhovateľke titulom náhrady ušlej mzdy počas práceneschopnosti s poukazom na § 445 Obč. zák. 7.666,57 eura s ohľadom na sumy vyplatené Sociálnou poisťovňou, zamestnávateľom a odporcom 1/, priemerný denný zárobok navrhovateľky a počet dní práceneschopnosti.

Priznal navrhovateľke aj náhradu za náklady a výdavky pre členov jej rodiny 434,51 eura, ktorú navrhovateľka vyplatila svojej sestre titulom ošetrovného; ohľadom uvedeného nároku mal aktívnu legitimáciu navrhovateľky preukázanú.

Ďalej súd prvého stupňa priznal navrhovateľke 199,20 eura, ktoré vyplatila znalkyni Doc. MUDr. Jiřiny Bauerovej, CSc. za vypracovanie znaleckého posudku, ktorý bol podkladom na vyčíslenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky jej nepriznal 769,52 eura uplatnených titulom náhrady za stratu času manžela, ktorý strávil jej prepravovaním a jeho ušlého zisku, rovnako ako náhradu za návštevy manžela v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová 621,92 eura.

O trovách konania rozhodol v zmysle a priznal navrhovateľke náhradu trov konania 19.988, eura v podrobnej špecifikácii.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok rozhodol v zmysle

O náhrade trov konania štátu za vyplatené znalečné rozhodol v zmysle

Proti zaväzujúcim častiam rozsudku (proti výroku o uložení povinnosti zaplatiť 52.114,68 eura v časti prevyšujúcej sumu 42.339,33 eura, t.j. v časti o zaplatenie 9.775,35 eura a proti výrokom o uložení povinnosti zaplatiť trovy právneho zastúpenia, súdny poplatok a náhradu trov konania štátu) podal odvolanie odporca 1/ a žiadal rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Uviedol, že nárok navrhovateľky na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 38.015,70 eura a na náhradu za bolestné 4.124,43 eura mal za preukázaný a celkovú sumu 42.140,13 eura poukázal dňa 3.3.2010 na účet navrhovateľky. Rovnako nespochybnil nárok na náhradu na vypracovanie znaleckého posudku 199,20 eura, ktorú sumu rovnako poukázal navrhovateľke dňa 3.3.2010. Nestotožnil sa však s napadnutým rozsudkom ohľadom vecnej škody, nákladov na liečenie, cestovných nákladov, ušlej mzdy a ošetrovného členom rodiny.

V časti náhrady škody na veciach 451,44 eura zotrval na vznesenej námietke premlčania vzhľadom na dátum doručenia návrhu na začatie konania súdu a okamih, kedy sa navrhovateľka o škode dozvedela. Mal za to, že navrhovateľka sa dozvedela o tom, kto škodu spôsobil, už dňom dopravnej nehody, nakoľko už v tom čase mala subjektívnu vedomosť o tejto skutočnosti. Navrhovateľka uviedla, že oblečenie bolo v dôsledku dopravnej nehody úplne zničené; preto sa o rozsahu škody rovnako dozvedela dňom dopravnej nehody.

V časti náhrady nákladov za liečenie 330,98 eura a náhrady cestovných nákladov 891,85 eura rovnako zotrval na vznesenej námietke premlčania. Pri cestovných nákladoch nesúhlasil s postupom navrhovateľky podľa Mal za to, že uvedený predpis nie je možné použiť

na výpočet výšky škody v zmysle , ktorá vznikla navrhovateľke, nakoľko sa vzťahuje najmä na zamestnancov a na poskytovanie náhrad výdavkov pri pracovných cestách. Účelnosť a primeranosť nákladov spojených s liečením nemožno stotožňovať s výpočtom cestovných nákladov podľa , keď výdavky a plnenia zamestnancov pri pracovných cestách nemožno chápať ako ich škodu, ale ako výdavky pri výkone zamestnania. Odporca 1/ zohľadnil spotrebu vozidla použitého navrhovateľkou a priemernú cenu benzínu; na uvedenom základe mal za to, že jej nárok na náhradu cestovných nákladov vysporiadal v plnej miere.

V súvislosti s priznanou náhradou ušlej mzdy 7.666,57 eura uviedol, že navrhovateľke vyplatil 3.422,29 eura za obdobie práceneschopnosti od 14.11.2005 do 14.11.2006; mal za to, že navrhovateľke vznikol nárok na ušlú mzdu len za uvedené obdobie. Argumentoval , v zmysle ktorého sa náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného posudzuje a suma sa určuje rovnako ako úrazový príplatok. Podľa sa nárok na úrazový príplatok viaže na nárok na nemocenské. Nárok na nemocenské podľa zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od jej vzniku. Odporca 1/ namietol, že súd prvého stupňa sa touto argumentáciou nezaoberal.

V časti náhrady nákladov za ošetrovanie členom rodiny 434,51 eura namietol nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky. Náklady vynaložila sestra navrhovateľky, ktorá na pojednávaní uviedla, že žiadna škoda jej poskytovaním ošetrovania nevznikla. Navrhovateľka na preukázanie nároku predložila čestné vyhlásenie, v ktorom jej sestra uviedla, že finančnú náhradu žiada poukázať na účet navrhovateľky. Mal za to, že navrhovateľka nie je oprávnená požadovať náhradu nákladov, ktoré podľa jej slov vynaložila sestra. Aktívne legitimovaným subjektom je sestra navrhovateľky.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdiť. Nesúhlasila so vznesenou námietkou premlčania nároku na náhradu škody na veciach, náhradu nákladov za liečenie a náhradu cestovných výdavkov. Poistná udalosť nastala dňa 14.11.2005 a v tento deň bolo začaté trestné stíhanie. Týmto sa zastavila premlčacia doba až do 31.1.2008, kedy nadobudol trestný rozkaz právoplatnosť. Uvedeným dňom začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba. O tom, kto zodpovedá za škodu, sa dozvedela až právoplatnosťou trestného rozkazu.

Ďalej uviedla, že nevylúčil možnosť jeho analogickej platnosti na iné prípade, napr. na cestu motorovým vozidlom za lekárom. Nárok na náhradu ušlej mzdy si uplatnila tak, ako keby vykonávala prácu u svojho zamestnávateľa. V súvislosti s nárokom na náhradu za ošetrovanie členom rodiny uviedla, že jej sestra X. X. potvrdila, že (navrhovateľka) jej poukázala 779,89 eura za ušlú mzdu počas neplateného voľna, kedy zabezpečovala jej potreby, čím jej vznikla škoda; nakoľko jej navrhovateľka túto škodu nahradila, je aktívne legitimovaná na jej uplatnenie.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania ( ), preskúmal rozsudok v napadnutých častiach, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutých častiach zrušiť.

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 14.11.2008 domáhala voči odporcom 1/ a 2/ zaplatenia 2.000.000,- Sk (66.387,83 eura) titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podaním zo dňa 31.3.2009, doručeným súdu prvého stupňa dňa 2.4.2009, špecifikovala svoj návrh na zaplatenie celkovej sumy 53.613,37 eura, v rámci ktorej si uplatnila okrem mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia i nárok na náhradu nákladov na liečbu, náhradu škody na veciach, náhradu cestovných výdavkov, náhradu ušlej mzdy a náhradu za náklady a výdavky pre členov rodiny. Aj keď navrhovateľka výslovne neuviedla, že berie návrh v časti o zaplatenie 12.774,46 eura (66.387,83 eura - 53.613,37 eura) späť, podľa obsahu uvedeného podania zo dňa 31.3.2009 vzala návrh v časti o zaplatenie 12.774,46 eura späť. Súd prvého stupňa však napriek čiastočnému späťvzatiu návrhu v rozpore s nerozhodol o zastavení konania v tejto časti.

Odporca 1/ odvolaním napadol priznanie náhrady nákladov na liečbu 330,98 eura, náhrady škody na veciach 451,44 eura, náhrady cestovných výdavkov 891,85 eura, náhrady ušlej mzdy 7.666,57 eura a náhrady za náklady a výdavky pre členov rodiny 434,51 eura.

V súvislosti s posúdením ním vznesenej námietky premlčania (nároku na náhradu nákladov na liečbu, nároku na náhradu škody na veciach a nároku na náhradu cestovných výdavkov) namietol nesprávne právne posúdenie veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Obč. zák. sa právo na náhradu škody najneskoršie premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania v občianskom súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky škody a pod. (porovnaj R 29/1983).

v ustanovuje premlčaciu dobu subjektívnu ( Obč. zák.) a objektívnu ( Obč. zák.). Ich začiatok je upravený odlišne, pričom ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému prípadne ešte plynie druhá premlčacia doba. viaže premlčanie práva na náhradu škody uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a) o škode - majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu vyčísliteľnej v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; b) o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.

Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (R 16/2014).

Rozhodujúcim teda je, kedy sa poškodený o skutkových okolnostiach preukázateľne dozvedel, a nie či a kedy si mohol na ich základe vytvoriť právny záver o zodpovednosti určitej osoby. Začiatok subjektívnej premlčacej doby nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy si vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. Subjektívna vedomosť poškodeného o osobe, ktorá zodpovedá za škodu, teda nepredpokladá nespochybniteľnú istotu v určení osoby zodpovednej za vznik škody, ale vychádza z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody, možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde, ak má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, za ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná.

Názor súdu prvého stupňa, že navrhovateľka vedomosť o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, získala až dňom 31.1.2008, kedy nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III sp. zn. , zo dňa 30.11.2006, ktorým bol odporca 2/ uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví a ktorým bola navrhovateľka ako poškodená odkázaná so svojim nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie (t.j. názor, že k tomuto dňu sa viaže začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody), nie je správny. Nebol daný dôvod, aby sa plynutie subjektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody začalo odvíjať až od právoplatnosti uvedeného trestného rozkazu (premlčacia doba však spočívala od uplatnenia náhrady škody v trestnom konaní - za daného stavu predmetného konania nie je zrejmé, akej konkrétnej náhrady škody sa v trestnom konaní navrhovateľka domáhala a kedy si svoj nárok v trestnom konaní uplatnila - do právoplatnosti trestného rozkazu). To, že navrhovateľka v trestnom konaní uplatnila svoj nárok na náhradu škody proti odporcovi 2/ však potvrdzuje, že informáciu o zodpovednom subjekte mala už skôr.

Pri posúdení dôvodnosti vznesenej námietky premlčania bolo navyše potrebné vychádzať aj z dátumu 2.4.2009, kedy si navrhovateľka uplatnila na súde prvého stupňa nárok na náhradu nákladov na liečbu, nárok na náhradu škody na veciach a nárok na náhradu cestovných výdavkov; aj keď v návrhu zo dňa 14.11.2008 skonštatovala, že utrpela škodu na zdraví s nákladmi na liečenie a tiež na veciach, tak si uplatnila zaplatenie žalovanej sumy len titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie i postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, pričom takýmto právom je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa účastníkovi odníma možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia predstavuje potom porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa

Odôvodnenie priznanej náhrady nákladov na liečbu 330,98 eura, náhrady škody na veciach 451,44 eura a náhrady cestovných výdavkov 891,85 eura (pri ktorých nebol správne ustálený začiatok subjektívnej premlčacej doby) nie je v súlade s V napadnutom rozsudku absentuje presná špecifikácia výpočtu jednotlivo priznaných nárokov (odkaz na prílohu „G“ návrhu je bez ďalšieho nepostačujúci - obsah tejto prílohy súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku neuviedol), čo môže byť podstatné aj vzhľadom k vznesenej námietke premlčania (náklady na liečbu a cestovné výdavky neboli vynaložené jednorazovo, ale boli vynakladané postupne) pričom súd prvého stupňa neuviedol, ako vec v týchto častiach právne posúdil (je nepochybné, že sa nemôže jednať o náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle uvedeného Obč. zák. a ani o stratu na zárobku v zmysle Obč. zák.).

Rovnako nepreskúmateľné je odôvodnenie priznanej náhrady za stratu na zárobku 7.666,57 eura. Navrhovateľka si uplatnila nárok na náhradu za stratu na zárobku za obdobie pracovnej neschopnosti od 14.11.2005 do 30.6.2007, t.j. za 425 pracovných dní. Pri poukaze na samotný § 445 Obč. zák. (bez zohľadnenia § 446 Obč. zák.) sa súd prvého stupňa nezaoberal dĺžkou trvania pracovnej neschopnosti navrhovateľky a nevyhodnotil tvrdenie odporcu 1/ ohľadom vzniku nároku na náhradu za stratu na zárobku len za obdobie od 14.11.2005 do 14.11.2006.

Aktívnu legitimáciu navrhovateľky pri nároku na náhradu za náklady a výdavky pre členov rodiny 434,51 eura odôvodnil súd prvého stupňa bez ďalšieho len konštatovaním jej preukázania. Napriek námietkam odporcu 1/ tak aktívnu legitimáciu navrhovateľky v tejto časti nezdôvodnil a neuviedol, ako vec v tejto časti právne posúdil (je nepochybné, že sa nemôže jednať o náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle uvedeného § 444 Obč. zák. a ani o stratu na zárobku v zmysle § 445 Obč. zák.).

Súd prvého stupňa aplikáciou § 449 ods. 1, 3 Obč. zák. neargumentoval. Odvolací súd nespochybňuje, že pod účelné náklady spojené s liečením v zmysle § 449 ods. 1 Obč. zák. môžu patriť aj cestovné náklady a náklady na starostlivosť o osobu, ktorá utrpela škodu na zdraví; tieto sú však v zmysle § 449

ods. 3 Obč. zák. hradené tomu, kto ich vynaložil; nakoľko ide o priamy nárok, uplatniť si ho môže len táto osoba.

Na uvedenom základe odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach (t.j. uloženia povinnosti zaplatiť 9.775,35 eura, náhradu trov konania navrhovateľky, súdny poplatok a náhradu trov konania štátu) podľa a v spojení s zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa bude prioritne zaoberať vznesenou námietkou premlčania, doplní dokazovanie podľa prípadných návrhoch účastníkov konania a opätovne rozhodne vo veci, pričom svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ; vzhľadom k späťvzatiu návrhu v časti o zaplatenie 12.774, eura rozhodne aj o zastavení konania v tejto časti.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.