Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-483-2008.pdf
PDF · 81.56 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/483/2008
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Liptovský Mikuláš, proti povinnému: Stavresta, spol. s r.o., naposledy so sídlom M. Nešporu 120, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 429 074, pre vymoženie pohľadávky 2 062,97 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Liborom Samecom, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Košická 6, pod sp. zn. EX 288/08, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Liborovi Samecovi trovy exekúcie vo výške 27,80 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Liborom Samecom sa dňa 01.08.2008 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 288/08 pre vymoženie pohľadávky vo výške 62 149,- Sk. Pohľadávka bola priznaná vykonateľným rozhodnutím číslo 700-1910648708-GC04/08 zo dňa 19.05.2008, vydaným Sociálnou poisťovňou, pobočkou Liptovský Mikuláš. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 014374* zo dňa 16.09.2008, ktoré tunajší súd v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 62 149,-Sk (2 062,97 eura) a trovy exekúcie.
Písomným podaním, doručeným dňa 26.03.2014, predložil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra dňa 10.11.2012. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 322,40 eura, predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd ma za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Žilina mal súd za preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5CbR/198/2011-42 zo dňa 19.07.2012 bol povinný zrušený bez likvidácie a v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka vymazaný z obchodného registra dňa 10.11.2012.
Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je to dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Iný dôvod zastavenia exekúcie neprichádza do úvahy, keďže povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a zánik jeho spôsobilosti byť účastníkom konania je v takom prípade dôsledkom jeho nemajetnosti. Ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nedisponuje obchodným majetkom, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, exekučný súd zastaví exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 13/2011 zo dňa 11.10.2012).
Nakoľko bol povinný zrušený bez likvidácie, teda bez zanechania majetku a bez právneho nástupcu, súd v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd v súlade s ustanoveniami § 14 ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 16,60 eura, a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, každé zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného a doručenie exekučného príkazu (2x). Z predloženého exekútorského spisu mal súd preukázané iba vykonanie uvedených úkonov exekučnej činnosti a osobné doručenie exekučných príkazov bankám, v ktorých mal povinný vedené účty. Exekútorovi nepatrí paušálna suma za vykonanie ďalších úkonov z dôvodu, že súd nepovažuje za účelné doručovanie príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov bankám, v ktorých povinný podľa príslušného daňového úradu nemal vedené žiadne účty. Exekučný poriadok v ustanovení § 200 ods. 1 druhej vety upravuje, že exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku, v prípade uvedeného postupu súdneho exekútora však podľa názoru súdu nemožno hovoriť o účelne vynaložených trovách potrebných na vymáhanie pohľadávky oprávneného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi aj náhrada hotových výdavkov predstavujúcich poštovné v celkovej výške 11,20 eura, a to za doručenie žiadosti o udelenie poverenia, upovedomenia o začatí exekúcie, žiadosti o poskytnutie súčinnosti (2x), exekučného príkazu (3x) a podnetu na zastavenie exekúcie (všetko po 1,40 eura). Súdny exekútor má popri odmene bezpochyby nárok aj na náhradu hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené pri vykonávaní exekučnej činnosti a náležite preukázané. Doručovanie sedemnástich príkazov na začatie exekúcie a devätnástich exekučných príkazov bankám súd nepovažuje za výdavky účelne vynaložené v súvislosti s exekučnou činnosťou, na ktorých náhradu by mal zaviazať oprávneného. Pokiaľ exekútor vydá a doručí sedemnásť príkazov na začatie exekúcie a devätnásť exekučným príkazov, takýto postup nemá charakter účelného a hospodárneho vymáhania pohľadávky oprávneného. Podľa názoru súdu je účelnejšie a určite hospodárnejšie, aby exekútor najprv zisťoval existenciu prípadného účtu povinného prostredníctvom príslušného daňového úradu či Sociálnej poisťovne a až následne zasielal príkazy na začatie exekúcie a exekučné príkazy tým bankám, v ktorých má povinný vedené účty. Navyše aj Exekučný poriadok v ustanovení § 95 ods. 1 písm. a) upravuje, že exekútor prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva. Z predloženého exekútorského spisu je zrejmé, že Daňový úrad Liptovský Mikuláš oznámil exekútorovi tri účty povinného v dvoch bankách (Tatra banke, a.s. a Všeobecnej úverovej banke, a.s.), napriek tomu tento doručoval príkazy na začatie exekúcie a exekučné príkazy aj ostatným bankám, v ktorých povinný nemal evidované žiadne účty. Exekučné príkazy obidvom relevantným bankám boli doručované osobne, preto bola exekútorovi priznaná paušálna suma za doručenie týchto úkonov a nepatrí mu už náhrada poštovného, nakoľko na ich doručenie nevyužil služby iného subjektu (pošty). Súd súdnemu exekútorovi nepriznal ani náhradu poštovného podľa faktúry č. 20120959 za kuriérske služby vo výške 122,76 eura. Z exekútorského spisu bolo preukázané, že uvedená faktúra bola vyhotovená dňa 31.12.2012, pričom povinný bol vymazaný z obchodného registra ešte dňa 10.11.2012. V prípade, že súdny exekútor pokračoval vo vykonávaní ďalších úkonov exekučnej činnosti a doručoval ďalšie listiny aj po zániku povinného bez právneho nástupcu, nemožno v žiadnom prípade hovoriť o účelnosti vynaloženého poštovného.
Na základe uvedeného tak súd v zmysle § 196 Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 27,80 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.