Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/19/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa vo veci samej z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným na tunajší súd dňa 27.09.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia 175,- Eur titulom majetkovej škody a 110,64 Eur titulom nemajetkovej ujmy ako aj náhrady trov konania vychádzajúcej z nesprávneho úradného postupu okresného súdu.

Svoj návrh odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 130409 dlžníkom S. Súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 14324/2011. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, tj do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Navrhovateľ tvrdil, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Opísaný postup súdu hodnotil navrhovateľ ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu uplatnil náhradu majetkovej škody, ktorá pozostávala z vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom sume 175,- Eur (správa pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému v sume 70,- Eur, udržiavanie a správa informačného systému v sume 40,- Eur a administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde v sume 15,- Eur). Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 110,64 Eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a práva na prejednanie veci v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizík - neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a k insolvencii povinného. Ďalšími dôvodmi pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy uviedol navrhovateľ neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, ktoré vyvolali u navrhovateľa, resp. členov riadiacich orgánov spoločnosti a jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, ďalej úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov, čo malo za následok hospodársku stratu na strane navrhovateľa. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal navrhovateľ pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 Eur: 12 mesiacov v roku = 55,32 Eur za mesiac, pričom v danej veci súd bezdôvodne nečinný viac ako 71 dní.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 24.09.2013, v ktorom žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Odporca mal zároveň za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo ústavný súd. Odporca poukázal aj na znenie , v ktorom je explicitne uvedené, z čoho výlučne možno vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Z príslušných ustanovení vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V tejto súvislosti preto považoval žalobu za predčasne podanú. Navrhovateľ zároveň neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie nároku, čím zmaril akúkoľvek možnosť prerokovať nárok na náhradu škody, z toho dôvodu odporca nepovažuje nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný. Odporca ďalej argumentoval tým, že prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. V zmysle Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 15-dňová lehota pre exekučný súd na vydanie poverenia neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a Exekučného poriadku. Pred 01.06.2011 Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“, pričom v rámci novely uvedeného ustanovenia sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“. Uvedené predstavovalo iba explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia, pričom ust. Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské súdy aj pred 01.06.2011. Podľa názoru odporcu navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatnil, považoval za hypotetické. Poukázal na to, že akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému vznikala/vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považoval odporca za účelové. Pokiaľ ide o položku udržiavania systému, tiež ide o činnosť, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje navrhovateľ. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. V súvislosti s uvedeným, ako aj s paušálnou sumou na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje, je zrejmé, že navrhovateľ si uplatňuje neprimerané čiastky, najmä s ohľadom na skutočnosť, že väčšina žiadostí o poskytnutie informácií sa mohla vykonať hospodárnejšie elektronicky. Uplatňovanie si takéhoto nároku považoval odporca za nepodložené, nadhodnotené a nepreukázané, navrhovateľ v konaní nepreukázal jednak vznik škody a ani jeho výšku. Odporca nemal za preukázaný ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch, pričom poukázal na irelevantnosť odôvodnenia ujmy v pocitoch frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery, keďže náhradu škody a nemajetkovej ujmy si uplatnila spoločnosť. Zároveň poukázal na potrebu prihliadnutia na dobré mravy a na poškodenú osobu, v súvislosti s jej negatívnym vnímaním verejnosťou ako aj

špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov, keď konanie navrhovateľa považoval za v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Odporca zároveň uviedol, že nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 28.04.2012 ( pred začatím pojednávania) žiadal nariadené pojednávanie z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu zrušiť vedené súdne konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, ktorej dôsledkom má byť zrušenie rozhodnutia Krajského súdu vo veci vylúčenia sudcu povereného prejednaním veci.

Súd po oboznámení sa s návrhom navrhovateľa na prerušenie konania, ako aj s obsahom jeho ústavnej sťažnosti dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania tak v zmysle , ako aj v zmysle nie je v danom štádiu konania dôvodný.

V prvom rade má súd za to, že predmetom ústavnej sťažnosti navrhovateľa (pri ktorej nemal relevantným spôsobom preukázané jej skutočné doručenie Ústavnému súdu SR- pozn. súdu) nie je taká otázka, od vyriešenia ktorej by bolo závislé rozhodnutie súdu vo veci samej ( veta prvá ), resp. by mala význam pre rozhodnutie súdu o veci ( ). Z obsahu súdneho spisu totiž jednoznačne vyplýva, že konajúci súd, pred rozhodnutím o návrhu navrhovateľa, disponoval (a naďalej disponuje) právoplatným rozhodnutím ohľadne navrhovateľom namietanej nestrannosti sudcov Okresného súdu Bratislava I, za ktoré treba považovať uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.10.2012, sp. zn. . Z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že predmetný súd sa zaoberal otázkou existencie pomeru sudcov Okresného súdu Bratislava I k veci, k účastníkom konania a ich zástupcom z hľadiska objektívneho, ako aj subjektívneho, tak ako to má na mysli ustanovenie , pričom nezistil a nekonštatoval prítomnosť akéhokoľvek pomeru zakladajúceho pochybnosti o nestrannosti tak u vec prejednávajúcej zákonnej sudkyne, príp. ostatných sudcov tohto súdu. Z tohto dôvodu krajský súd nevidel dôvod zaoberať sa návrhom navrhovateľa na prikázanie veci inému súdu z dôvodu nutnosti. Navrhovateľ v návrhu na prerušenie konania nenamietal rozpor všeobecne záväzného právneho predpisu s , ústavným zákonom, príp. medzinárodnou zmluvou, preto súd nevzhliadol dôvody na prerušenie konania podľa druhej vety ustanovenia

Navyše v danom prípade mal súd z uznesenia Ústavného súdu zo dňa 29.05.2013, č.k. -10 za preukázané, že o predmetnej sťažnosti navrhovateľa už bolo rozhodnuté a to tak, že sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol (č.l. 62).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa na prerušenie prebiehajúceho konania až do času rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti navrhovateľa, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd zamietol ako nedôvodnú.

Na pojednávaní dňa 28.04.2014 súd, na ktorom konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorého návrh na zrušenie pojednávania posúdil v súlade s ako nedôvodný vykonal vo veci samej dokazovanie obsahom súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. ako aj ostatným obsahom spisu, keď zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ ako oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Martina Máčaja podal dňa 7.11.2006 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Diane Mindekovej na vymoženie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu - notárskej zápisnice uloženej v Zbierke listín pod č. N 2901/2005, NZ 29112/2005, vyhotovenej notárom JUDr,. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom, dňa 25.6.2005. Z notárskej zápisnice vyplýval pre povinného záväzok zaplatiť oprávnenému pohľadávku vo výške 29 433 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 25 200 Sk od 26.02.2005 do zaplatenia. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Sucháčka, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava. Dňa 06.10.2010 podal oprávnený (navrhovateľ) na Okresný súd Bratislava I návrh na zmenu súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku na zmenu súdneho exekútora a žiadal vykonaním

predmetnej exekúcie overiť Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava.

Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 15.12.2010, sp. zn. -20 vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie pôvodne vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčkom, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom záhradnícka 60, Bratislava.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 3 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 cit. zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu

Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je dôvodný a preto mu nemožno vyhovieť.

Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle

Podľa citovaného zákona štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne za súčasného splnenia troch podmienok:

- poškodenému vznikla škoda

- príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu

- škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ nepreukázal jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a teda nepreukázal jednu z podmienok priznania nároku na náhradu škody.

Z obsahu exekučného spisu vyplynulo, že Okresný súd Bratislava I rozhodol o návrhu na zmenu exekútora doručeného súdu dňa 06.10.2010, dňa 15.12.2010, čím podľa názoru navrhovateľa došlo nedodržaním zákonom stanovenej lehoty k nesprávnemu úradnému postupu.

Súd pri posúdení otázky, či v danom prípade došlo zo strany odporcu k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v nedodržaní zákonom stanovenej lehoty (30dní - v zmysle Exekučného poriadku) vychádzal predovšetkým z právneho názoru, vychádzajúceho z ust. , že pre ustálenie nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch v konaní nemá v prejednávanom prípade podklad a právny základ, nakoľko prieťahy v konaní neboli konštatované príslušným orgánom (v režime sťažností predsedom súdu alebo ústavnej sťažnosti nálezom ústavného súdu o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov).

V súvislosti s nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora, ktorá bola v danom prípade konajúcim exekučným súdom prekročená cca o jeden mesiac súd poukazuje na právny názor prezentovaný v judikatúre Ústavného súdu SR (sp. zn. ), aplikovateľný na posudzovaný prípad, podľa ktorého pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle .

Súd na základe vyššie uvedeného posúdil nárok navrhovateľa ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol, keď v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup, teda základný predpoklad vyvodenia zodpovednosti odporcu za škodu. Z uvedeného dôvodu sa potom ani nezaoberal samotnou škodou a nevyhodnocoval dôkazy s tým súvisiace.

O trovách konania súd rozhodol podľa keď odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Proti výroku rozsudku súdu, ktorým súd návrh navrhovateľa zo dňa 16.01.2014 na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol, odvolanie nie je prípustné ( )