Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25C-37-2007.pdf
PDF · 96.21 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/37/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: A., J.. S.. Z.., O.: XX XXX XXX, F. XX, J., právne zastúpený D.. E. J., I. J. J. R. H., U. XXX, proti žalovanému: E. T., F.. XX.XX.XXXX, T. J., F. XX, právne zastúpený D.. W. E., I. J. J. R. H., E. XX, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
žalobu zamieta,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby zaviazal žalovaného na vypratanie nebytových priestorov č. XXX o výmere XXX m2, nachádzajúcich sa na prízemí v budove na ul. F. číslo orientačné XX, číslo súpisné XXX, v kat. úz. J., v meste J., ktoré je zapísané na LV č. XXXX ako iný nebytový priestor. Zároveň žiadal od žalovaného náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom tohto priestoru a žalovaný daný nebytový priestor užíva bez akéhokoľvek právneho titulu. Ani po opakovaných výzvach nepodpísal zmluvný vzťah o užívaní priestorov a ani o nákladoch súvisiacich s jeho užívaním. Taktiež uviedol, že hoci rozsudkom Krajského súdu Prešov č. k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XXX XXX Sk so XX%-ným úrokom z omeškania z titulu neuhradených energií za roky XXXX I. XXXX, žalovaný tento právoplatný rozsudok nerešpektoval.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Tvrdil, že priestor, ktorý užíva, je bytom a z tohto dôvodu nie je povinný ho vypratať.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s čiastočným výpisom z LV č. XXXX v kat. úz. J., rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou k úhrade, výzvou na vypratanie nebytového priestoru zo dňa XX.XX.XXXX, notárskou zápisnicou F. XX/XXXX, F. XX XXX/ XXXX, spísanou dňa XX.XX.XXXX u notárky JUDr. E. Š., výpoveďou z nájmu zo dňa XX.XX.XXXX, prehľadom dlhu žalovaného ku dňu XX.XX.XXXX, oboznámením sa s obsahom tunajšieho spisu sp. zn. XXC XXX/XXXX, uznesením Najvyššieho súdu SR č. X B. XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a po zistení skutkového stavu dňa XX.XX.XXXX žalobe vyhovel a uložil žalovanému vypratať a odovzdať žalobcovi predmetné nebytové priestory. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný.
Krajský súd svojim uznesením č. k. XCo XXX/XXXXX- zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozsudok súdu 1. stupňa a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. Mimo iného Krajský súd v odôvodnení uvádza, že pokiaľ bola žaloba o vypratanie nehnuteľnosti zamietnutá s tým, že výkon inak nesporného práva
žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, netvorí subjektívne právo žalovaného v byte naďalej bývať. Jeho hmotnoprávna povinnosť byt vyprať trvá, avšak štát reprezentovaný súdom splnenie tejto povinnosti odmieta dočasne vynútiť. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že nezaniká ani právo žalobcu domáhať sa vypratania nehnuteľnosti, avšak musí dôjsť k zmene skutočností, ktoré mali za následok rozpor výkonu práva s dobrými mravmi, v dôsledku ktorých nemožno tomuto právu poskytnúť ochranu. Krajský súd ďalej konštatuje, že nechce nijako spochybňovať právo žalobcu ako vlastníka na úhradu za užívanie nehnuteľností v jeho vlastníctve, nemožno však pri posudzovaní zmeny pomerov brať do úvahy vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného týkajúce sa nájomného. Treba brať na zreteľ v prvom rade výšku požadovaného nájomného, ktorá nie je ničím regulovaná. Žalovaný hradí podľa svojich tvrdení žalobcovi nájomné vo výške cca. XX,XX Eur, čo považuje za adekvátne nájomné, preto nemožno dospieť k záveru, že je zrejmé, že nemá záujem uhrádzať ani platby za energie, ktoré spolu s rodinou užíva. Nemožno opomenúť, že treba vždy dôkladne skúmať, či vypratanie obydlia je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Z obsahu rozhodnutia musí byť zjavné porovnanie zmeny pomerov, za akých sa poskytla žalovanému ochrana v prvom zamietajúcom rozhodnutí vo veci pod sp. zn. XXC XXX/XXXX s terajšími pomermi. Úlohou súdu 1. stupňa po vrátení veci bude postupovať vo vyššie naznačenom smere, s tým, že bude prihliadať na právo bývania a dobromyseľnosť žalovaného pri procese vzniku užívania predmetnej nehnuteľnosti. V prípade, že by pri dôslednom porovnaní pomerov opätovne dospel k záveru o potrebe vypratania nehnuteľnosti, vezme na zreteľ schopnosti žalobcu zabezpečiť žalovanému náhradné ubytovanie, resp. či je v možnostiach žalovaného zadovážiť si právo na dôstojné obydlie, najmä vo vzťahu k zriadenému vecnému bremenu notárskou zápisnicou F. XX/XXXX, F. XXXXX/ XXXX, F. XXXXX/XXXX. Zároveň Kkrajský súd uviedol, že je treba preukázať, či výzva na vypratanie zo dňa XX.XX.XXXX bola žalovanému doručená.
Súd doplnil dokazovanie vyjadrením odporcu, kópiou doručenky výzvy na vypratanie zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrením odporcu z C. XXXX, oboznámením sa s výpisom z LV XXX v kat. úz. Z., uznesením tunajšieho súdu XEr XXXX/XXXX, lekárskymi správami o zdravotnom stave odporcu, ako aj jeho manželky, pôdorysom slobodárne predloženým žalovaným, obsahom tunajšieho spisu XXC XXX/XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe opätovne vyhovel. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný.
Krajský súd svojim uznesením XXCo XXX/XXXXXXX- zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozsudok a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení Krajský súd mimo iného konštatuje, že Okresný súd neaplikoval správny predpis a to konkrétne § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa stotožnil s prvostupňovým súdom v tom, že žalovaný nemá žiadny zmluvný vzťah k predmetným priestorom. Odvolací súd však zároveň konštatuje, že nemôže ustúpiť z dôležitej pozície o favorizovaní práva na obydlie starých a chorých ľudí pred v skutočnosti biznisom žalobcu - kúpa nehnuteľností a následne speňažovanie tohto majetku. Podľa Krajského súdu žalobca v čase kupovania nehnuteľnosti musel dobre vedieť, že v nehnuteľnosti bývajú ľudia a majú tam obydlia. Podstatu obydlia môže plnohodnotne poskytnúť aj predmetný priestor. Krajský súd zopakoval, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Takýto stav hrozí aj v prípade žalovaného a jeho rodiny. Žalovaný nemá istotu obydlia, keďže nie je zrejmé, o aké priestory sa v obci Z. jedná. Podľa Krajského súdu je len ťažko možné si predstaviť, čo by pre žalovaného a jeho zdravie znamenalo, ak by sa pôvodný rozsudok súdu 1. stupňa presadil aj vzhľadom na prebiehajúcu exekúciu na rodinný dom žalovaného. V závere Krajský súd konštatuje, že úlohou prvostupňového súdu bude zistiť, či náhrada bývania v obci Z. je tou náhradou, ktorá sa vyžaduje pre ľudsky dôstojnú existenciu človeka, či bude nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby sa žalovaný s manželkou vypratal. Prvostupňový súd mal použiť ustanovenia § 3 ods. 1 O.s.p. (zrejme myslené OZ).
Súd doplnil dokazovanie vyjadrením žalobcu a žalovaného, vyjadrením Obecného úradu Z., vyjadrením mesta J., vyjadrením T.É. C. H., projektovou dokumentáciou objektu na ulici F. XX, potvrdeniami o zdravotnom stave žalovaného a jeho manželky, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
Žalobca A., J.. S.. Z.., J. je výlučným vlastníkom priestoru č. XXX na prízemí v budove č. XXX na ul. F. Č.. XX, č. súp. XXX v kat. úz. J., ktoré je zapísané na LV č. XXXX ako iný nebytový priestor. Uvedený priestor užíva žalovaný spolu s manželkou. Uvedený priestor bol žalovanému pridelený ako X-izbový podnikový byt pozostávajúci z X izieb, kuchyne s príslušenstvom a pivnice. Pridelením tohto priestoru dostal rozhodnutie o pridelení podnikového bytu zo dňa XX.XX.XXXX od W. Ť. J., F. H. P., W. J.. Za daný priestor žalovaný čiastočne uhrádzal platby, ale ako je zrejmé zo spisu XXC XXX/XXXX,
už aj u predchádzajúceho vlastníka, teda W. J.v, mal nedoplatky za nájomné, a to konkrétne v roku 2000 sumu XX XXX Sk. Po zmene vlastníka objektu, v ktorom sa predmetné priestory nachádzajú, nedošlo k zmene kolaudačného rozhodnutia, ktoré je z XX.XX.XXXX a ktoré povoľuje užívanie stavby, XXX-posteľovej slobodárne, ktorá obsahuje vlastný objekt pozostávajúci z výškovej ubytovacej časti a prízemnej prevádzkovej časti a nedošlo ani k dohode o spôsobe užívania tohto priestoru medzi novým vlastníkom, žalobcom a žalovaným.
V konaní XXC XXX/XXXX sa žalobca domáhal už vypratania predmetných priestorov voči žalovanému, pričom súd žalobu zamietol a konštatoval, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi návrhu vyhovieť, keďže žalovaný má rozhodnutie o pridelení podnikového bytu a dlhodobo predmetný byt užíva, uhrádza za neho nájomné. V kolaudačnom rozhodnutí nie je uvedené, že na prízemní predmetnej nehnuteľnosti sa nachádza aj bytová jednotka, toto však nemôže byť na ujmu žalovaného, ktorý danú skutočnosť nespôsobil. V danej veci rozhodoval aj Krajský súd, ktorý konštatoval, že žalovaný užíva dané priestory neoprávnene a žalobca sa mohol domáhať vypratania predmetných priestorov a u žalovaného nemohol vzniknúť chránený nájom, keďže formálna dohoda medzi pôvodným vlastníkom a žalovaným uzatvorená podľa § 154 ods. 1 OZ v znení platnom do XX.XX.XXXX upravovala účel užívania priestorov odlišne než bol určený v kolaudačnom rozhodnutí, a teda v rozpore so zákonom a z tohto dôvodu je neplatná a žalovaný užíval len nebytové priestory. Taktiež sa Krajský súd odvolal na dobré mravy a na základe nich podľa súdu bolo potrebné poskytnúť žalovanému a jeho rodine ochranu, keďže vypratanie žalovaného s jeho rodinou by bolo práve v rozpore s dobrými mravmi.
Súd z doručenky prevzatej žalovaným dňa XX.XX.XXXX zistil, že výzva na vypratanie predmetných priestorov a zápisničné odovzdanie zo dňa XX.XX.XXXX mu bola doručená.
Súd ďalej z pripojených spisov XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, ako aj z výpovedí žalovaného zistil, že v predmetnom byte v súčasnosti býva s manželkou. Jeho synovia bývajú inde.
Zo spisu tunajšieho súdu XXC XXX/XXXX súd zistil, že darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzatvoril žalovaný so svojimi synmi H. I. H. T. je vo vzťahu k žalobcovi právne neúčinná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX. Touto darovacou zmluvou daroval žalovaný svojim synom garáž zapísanú na LV XXXX v kat. úz. J., par. č. XXXX, zastavené plochy a nádvoria vo výmere XX m2. Garáž súp. č. XXXX, postavený na parcele P. XXXX s príslušenstvom a pozemkom každému zo žalovaných v podiele X/X. V odôvodnení mimo iného Okresný súd konštatuje, že žalovaní v danom konaní, teda synovia žalovaného, v tomto konaní spolu so svojim otcom, teda žalovaným, konali v úmysle ukrátiť veriteľa, o čom svedčí aj skutočnosť, že rozsudok Krajského súdu vyhlásený dňa XX.XX.XXXX, ktorý žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi XXX XXX Sk bol vyhlásený daného dňa, pričom darovacia zmluva, o ktorú v tomto konaní ide, bola uzatvorená XX.XX.XXXX. Vo veci rozhodoval aj Krajský súd, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu 1. stupňa.
Zo spisu XXC XXX/XXXX súd zistil, že darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorená medzi žalovaným a jeho synmi, je vo vzťahu k žalobcovi právne neúčinná. Predmetom tejto darovacej zmluvy bola nehnuteľnosť v kat. úz. Z., zapísanej na A. XXX, XXXX v kat. úz. J. a LV č. XX v kat. úz. Z.. Rozsudok taktiež prešiel odvolacím konaním a bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu XXCo XX/ XXXX a nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX.
Z pripojených spisov, ako aj z výpovede žalovaného súdu zistil, že v mesiaci Z. XXXX zakúpil formou leasingu osobné auto P. J. a ako akontácia bolo zložených XXX XXX Sk, teda XX XXX,XX Eur. Mesačná splátka bola vo výške XX XXX Sk, teda XXX,XX Eur. Žalovaný vo svojich vyjadreniach uvádzal, že rodinný dom, ktorý daroval svojim synom bol obývaný jeho otcom až do jeho smrti, v súčasnosti je v zlom stave. Je tam zavedená elektrina a nie je tam sociálne zariadenie, dom je neužívaný a neudržiavaný od roku XXXX, odkedy zomrel otec žalovaného. Žalovaný pripustil možnosť vypratania nehnuteľnosti, ale za poskytnutie bytovej náhrady. Odvolával sa na svoj zhoršený zdravotný stav, ako aj zdravotný stav manželky. Žalovaný taktiež predložil pôdorys slobodárne v J., kde v popise pôdorysu prízemia je uvedený pod bodom XX byt domovníka vo výmere XX m2.
Z vyjadrenia obce Z. súd zistil, že v obci nie je zavedený vodovod a obec nie je plynofikovaná. V takýchto podmienkach žijú všetci obyvatelia predmetnej obce.
Z lekárskeho potvrdenia o zdravotnom stave žalobcu súd zistil, že tento sa dlhodobo lieči na R. P. Q., O. B. J. J. H. S., na čo bol aj opakovane hospitalizovaný, B. Z. B. H.Ú., H. I., H. E. Q., B. T. B., Z. H. Z.. Jeho manželka sa dlhodobo lieči na ochorenie R. P. Q., R. U. B., B. W. J. Z., I. P. P., Z. a ďalšie.
Žalovaný žiadal doplniť dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania za účelom zistenia výšky nájomného, aké by mal platiť. Vzhľadom na pokyny Krajského súdu a predmet konania však súd mal za to, že takýto návrh absolútne presahuje rámec tohto konania a pre rozhodnutie vo veci nemá žiadny význam, z tohto dôvodu tento návrh zamietol.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len citovaného zákona), práva užívania nebytových priestorov, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov, sa spravujú týmto zákonom a považujú sa za vzťahy vzniknuté na základe zmluvy uzavretej na neurčitý čas. Týmto ustanovením nie sú dotknuté práva užívania vyplývajúce z vecného bremena.
Podľa § 10 citovaného zákona, ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.
Podľa § 12 citovaného zákona, výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Vykonaným dokazovaním v tomto konaní, ako aj oboznámením vykonaného dokazovania v ďalších konaniach, ktoré na tunajšom súde majú žalobca a žalovaný a doplnením dokazovania nedošlo k zmene skutkového stavu. Žalovaný naďalej obýva nebytový priestor žalobcu bez právneho dôvodu. Neplatí za predmetný priestor nájomné, neumožňuje žalobcovi vstup do jeho nehnuteľnosti, nejaví záujem o uzavretie nájomnej zmluvy so žalobcom a nerešpektuje ani právoplatné rozhodnutia súdov, ktoré uložili žalovanému zaplatiť finančné čiastky z rôznych právnych titulov a tieto musia byť vymáhané exekučne. Žalovaný tiež robil úkony smerujúce k poškodeniu svojho veriteľa, teda žalobcu. Tento stav trvá už minimálne XX rokov.
Súd 1. stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Keďže ani po doplnení dokazovania nedošlo k prieniku názorov prvostupňového a odvolacieho súdu, súd v ďalšom v celom rozsahu poukazuje na dôvody uvedené v uzneseniach Krajského súdu a povinnosť použitia § 3 ods. 1 OZ uloženú súdu odvolacím súdom.
Čo sa týka dobrých mravov, v Občianskom zákonníku sa neuvádza definícia, avšak dobré mravy vo všeobecnosti sú pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn vžitých etických a kultúrnych noriem v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno preto označiť za činnosť proti dobrým mravom. Podľa názoru krajského súdu právo na aplikáciu § 3 ods. 1 OZ má žalovaný. Súd konštatuje, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Hoci žalovaný nemá žiadny zmluvný vzťah k predmetným priestorom, z hľadiska práva na obydlie a súkromie je dôležité, že nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby tieto priestory vypratal, ak predstavujú od roku XXXX jediné ľudsky dôstojné bývanie. Je potrebné favorizovať právo na obydlie starých a chorých ľudí pred podnikaním žalobcu, teda kúpou nehnuteľností a následným predajom bytov jednotlivým záujemcom.
Súd mal zato, že rodinný dom žalovaného v obci Z. nepredstavuje v súčasnosti dôstojné bývanie pre žalovaného, keďže je žalovaným neudržiavaný od roku XXXX, v dome nie je zavedený vodovod, nie je tam sociálne zariadenie a plyn. Taktiež v prípade realizovania exekučného záložného práva na
predmetný dom, z dôvodu dobrovoľného neplnenia právoplatných rozsudkov súdu, by toto mohlo mať značný dosah na už aj tak podlomené zdravie žalovaného a jeho manželky.
Súd nijako nespochybňuje právo žalobcu vlastniť majetok ani ho užívať. Priestor, ktorý v súčasnosti bez právneho dôvodu užíva žalovaný s manželkou, však môže žalobca žiadať vypratať až vtedy, ak dôjde, niekedy v budúcnosti, k podstatnej zmene pomerov oproti súčasnosti. Z tohto dôvodu preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Úspešnému žalovanému by patrila náhrada trov konania. Keďže však z vykonaného dokazovania je zrejme, že žalovaný užíva predmetný priestor bez právneho dôvodu a ochranu mu poskytol súd len na základe § 3 ods. 1 OZ a neaplikujúc toto ustanovenie by bol žalobca v konaní úspešný, teda dôvodne sa domáhal svojho práva, súd mal za to, že je to dôvod hodný osobitného zreteľa, aby neboli priznané žalovanému trovy konania. Neúspešný žalobca by bol postihnutý 2 krát, nielen tým, že hoci podal oprávnene žalobu, tejto nebolo vyhovené, ale bol by nútený žalovanému platiť aj náhradu trov konania, hoci žalovaný obýva jeho priestor bez právneho dôvodu a má voči žalobcovi značné množstvo záväzkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.