Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-3-2008.pdf
PDF · 111.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6C/3/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou JUDr. Teréziou Mecelovou v právnej veci žalobkyne Obce Banka, so sídlom Banka, Topoľčianska cesta 23, IČO: 35 594 233, zastúpená spoločnosťou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 866 598, proti žalovaným 1/ H. T.C., B.. XX.X.XXXX, X. P. X., Ž. XXXX/XX, 2/ Y. H., B.. XX.XX.XXXX, X. P. L., Q.. K.. U. XXXX/X, 3/ X. U., B.. XX.X.XXXX, X. P. L., Q.. K.. U. XXXX/XX, všetky zastúpené spoločnosťou Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS spol. s r.o., so sídlom Hlohovec, Nám. sv. Michala 30/27, IČO: 36 862 347, o zaplatenie 10.867,72 eur (327.401,- Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1/, 2/, 3/ náhradu trov konania spočívajúcich v iných trovách a v trovách právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd 30.6.2003 domáhala, aby súd zaviazal pôvodného žalovaného na zaplatenie sumy 327.401,- Sk s príslušenstvom titulom nedoplatku na nájomnom za obdobie od 1.3.1998 do 31.12.2002. Návrh odôvodnila tým, že zmluvou o nájme z 28.2.1998 prenajala žalobkyňa žalovanému Ivanovi Mojtovi - YMO, IČO: 14 123 681 nehnuteľnosti parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX o celkovej výmere 18.178 m2 na dobu 3 rokov do 28.2.2001. Súčasne bolo dohodnuté, že doba nájmu sa predĺži o ďalších 5 rokov, ak nájomca v lehote 30 dní pred skončením nájmu prenajímateľovi neoznámi, že netrvá na ďalšom nájme. Nájomné za rok 1998 v sume 200.000,- Sk sa žalovaný zaviazal preinvestovať na kúpalisku po odsúhlasení obecným zastupiteľstvom. Pretože si žalovaný nedal odsúhlasiť obecným zastupiteľstvom žiadne investície, bol k 31.12.1998 povinný zaplatiť žalobkyni dohodnuté nájomné vo výške 200.000,- Sk. Súčasne sa dohodli v článku V bod 5 zmluvy, že v prípade devalvácie alebo inflácie slovenskej koruny viac ako 10 % oproti stavu, keď sa uzatvárala nájomná zmluva, bude upravená výška nájomného ku dňu vyhlásenia devalvácie alebo inflácie pomerom percentuálne určeným touto skutočnosťou. Nájomné bolo splatné v dvoch splátkach k termínu 31.7. a 31.12. príslušného roka. Žalovaný za toto obdobie zaplatil žalobkyni nájomné iba vo výške 870.000,- Sk. Do konca roka 2002 žalovaný dlhuje na nájomnom 327.401,- Sk, ktoré ani napriek niekoľkým výzvam neuhradil. Poukázala na § 663, § 671 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
Súd návrhu žalobkyne vyhovel a vydal 21.10.2003 platobný rozkaz č. k. 11 C 184/2003-26.
V zákonom stanovenej lehote podal pôvodný žalovaný proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že v zmysle zmluvy mal preinvestovať 200.000,- Sk a na základe požiadavky obecného zastupiteľstva, resp. vtedajšieho starostu 14.8.1998 zaplatil 50.000,- Sk a stačilo potom preinvestovať
150.000,- Sk. Táto suma bola preinvestovaná na opravu prívodného potrubia teplej termálnej vody (vloženie 21 kompenzátorov), inak by kúpalisko v sezóne 1998 nebolo funkčné. Investícia (aj jej výška) bola odsúhlasená obecným zastupiteľstvom. Zmluva neurčuje spôsob ani formu odsúhlasenia. Spolu bola preinvestovaná suma 151.505,- Sk. Dodal, že devalvácia kurzu slovenskej koruny nebola za dobu platnosti predmetnej zmluvy vyhlásená. Zmluva ani neurčuje devalvačnú komparačnú menu. Okrem toho článok V bod 5 obsahoval, že „bude upravená výška nájomného“. Ku zmluve neboli podpísané žiadne dodatky, ktoré by obsahovali úpravu výšky nájomného.
V priebehu konania dňa 22.4.2007 zomrel žalovaný N. T.. Z osvedčenia o dedičstve z 28.11.2008 vyplýva, že dedičmi po poručiteľovi N. T., sú žalovaná 1/ (manželka) a žalované 2/, 3/ (dcéry).
Súd vykonal dokazovanie a to čítaním listinných dôkazov (najmä návrh, zmluva o nájme z 28.2.1998, výpoveď zmluvy o nájme z 28.2.2002, oznam o výške nájomného, výzva na zaplatenie nedoplatku, potvrdenky, odpor proti platobnému rozkazu, vyjadrenie žalobkyne k odporu, faktúra č. 23/2000, list žalobkyne zo 7.1.2002, odpoveď žalovaného, znalecký posudok, list žalobkyne z 2.4.2002, výzva na zaplatenie nedoplatku zo 4.6.2003 s doručenkou, vyjadrenie žalovaného z 15.5.2006, zmluva o pôžičke na č. l.70 spisu, vyjadrenie žalovaného z 20.6.2006, rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 11 C 65/2003, program zasadnutia obecnej rady zo 6.3.1998, prezenčná listina, vyjadrenie žalovaného z 9.3.2007, vyjadrenie žalobkyne z 27.4.2007, oznámenie o úmrtí žalovaného, úmrtný list, potvrdenie notárskeho úradu, osvedčenie o dedičstve, zásady hospodárenia s majetkom obce z roku 2000, čestné vyhlásenie starostu obce, čestné vyhlásenia poslancov obecného zastupiteľstva, čitateľná fotokópia zmluvy o pôžičke z 2.11.1999 č. 025/99 s potvrdenkou, zmluva o poskytnutí pôžičky z 2.8.1999, podanie žalovaných - kompenzačná námietka z 15.1.2014, späťvzatie odstúpenia zmluvy o nájme zo 7.5.2002, uznesenie Okresného súdu Trnava z 29.12.2006 č. k. 4 C 99/2001-158, rozsudok Okresného súdu Piešťany z 31.3.2004 č. k. 12 C 53/2002-53, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 11.4.2006 sp. zn. 9 Co25/2006, špecifikácia zo 4.2.2014, pokladničná kniha - List č. 414286, podstatný obsah spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4 C 99/2001- určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o nájme, nesúhlasné vyjadrenie k námietke premlčania, ako aj ďalší obsah spisu), výsluchom účastníkov konania, svedkov (R. V., Y. P. P. W., N.. H. S.). Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
Dňa 28.2.1998 bola medzi žalobkyňou a pôvodným žalovaným uzavretá zmluva o nájme (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Banka, zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX o celkovej výmere 18.178 m2 na dobu 3 rokov do 28.2.2001. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.3.1998 do 31.12.2002 (článok III bod 1 zmluvy). V zmysle článku III bod 2 zmluvy doba nájmu sa predĺži o ďalších 5 rokov, ak nájomca v lehote 30 dní pred skončením nájmu prenajímateľovi neoznámi, že netrvá na ďalšom nájme. Podľa článku V bod 2 nájomné za rok 1998 t.j. od 1.3.1998 do od 31.12.1998 v sume 200.000,- Sk nájomca sa zaväzuje preinvestovať uvedenú čiastku 200.000,- Sk na kúpalisku v celom jeho areáli, po odsúhlasení obecným zastupiteľstvom. Nájomné za rok 1999 t.j. od 1.1.1999 do od 31.12.1998 v sume 200.000,- Sk. Nájomné za rok 2000 t.j. od 1.1.2000 do od 31.12.2000 v sume 200.000,- Sk. Nájomné za každý ďalší kalendárny rok nájmu v sume 200.000,- Sk. Podľa článku V bod 3 nájomné je splatné v dvoch splátkach vo výške 1/2 ročného nájmu a to k termínu 31.7. a 31.12 príslušného roka. V zmysle článku V bod 5 zmluvy v prípade devalvácie alebo inflácie slovenskej koruny viac ako 10 % oproti stavu, keď sa uzatvárala nájomná zmluva, bude upravená výška nájomného ku dňu vyhlásenia devalvácie alebo inflácie pomerom percentuálne určeným touto skutočnosťou. Pôvodný žalovaný zaplatil žalobkyni: 14.8.1998 sumu 50.000,- Sk, 6.7.1999 sumu 100.000,- Sk, 20.7.1999 sumu 50.000,- Sk, 2.8.1999 sumu 50.000,- Sk, 20.7.2000 sumu 220.000,- Sk, 23.7.2001 sumu 100.000,- Sk, 17.10.2001 sumu 100.000,- Sk, 10.7.2002 sumu 100.000,- Sk, 23.8.2002 sumu 100.000,- Sk, spolu: 870.000,- Sk. Žalovaný tvrdil, že na kúpalisku preinvestoval sumu 151.505,- Sk na opravu prívodného potrubia teplej termálnej vody (vloženie 21 kompenzátorov). Žalobkyňa má za to, že žalovaný mal platiť nájomné nasledovne: nájomné za rok 1998 200.000,- Sk, za rok 1999 213.400,- Sk, za rok 2000 236.020,- Sk, za rok 2001 264.342,- Sk, za rok 2002 283.639,- Sk, spolu 1,197.401,- Sk a teda rozdiel predstavuje žalovanú sumu. Žalobkyňa odstúpila od zmluvy o nájme listom z 24.4.2001, pričom neskôr „zobrala toto odstúpenie späť“. Listom z 28.2.2002 žalobkyňa dala nájomcovi výpoveď podľa článku IV nájomnej zmluvy a v súlade s § 9 ods.
2 písm. a/ zákona č. 116/1990 Zb. z dôvodu, že nájomca užíva prenajatý priestor v rozpore so zmluvou. V rámci konania bola žalovanými 1/, 2/, 3/, vznesená námietka premlčania.
Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom alebo samosprávnou územnou jednotkou a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.
Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zámenná zmluva súvisiaca s podnikaním strán sa však spravuje týmto zákonom a použijú sa na ňu primerane ustanovenia tohto zákona o kúpnej zmluve; pri plnení záväzku dodať tovar má každá zo strán postavenie predávajúceho a pri prevzatí tovaru postavenie kupujúceho.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 664 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
Podľa § 666 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore so zmluvou, prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 671 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.
Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
Podľa § 677 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.
Podľa § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značná škoda. Ak nejde o byt alebo nebytový priestor, môže prenajímateľ tiež odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia ako tri mesiace, do troch mesiacov, alebo ak s ohľadom na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu treba prenajatú vec vypratať.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2001 zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä a) práva a povinnosti organizácií, ktoré obec založila alebo zriadila, pri správe majetku obce, b) podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec založila alebo zriadila, c) postup prenechávania majetku do užívania, d) nakladanie s cennými papiermi, e) ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi obce.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2001 schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy a) zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku, b) zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom, c) nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote, d) aukčný predaj vecí podľa osobitných predpisov.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 28.2.1998 bola medzi žalobkyňou a pôvodným žalovaným uzavretá zmluva o nájme v zmysle § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Banka, zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX o celkovej výmere 18.178 m2 na dobu 3 rokov do 28.2.2001 (s predĺžením o 5 rokov). V zmysle vtedy účinnej právnej úpravy uvádzajúc v súvislosti s námietkou účastníkov konania zákon nevyžadoval, aby k uzavretiu predmetnej nájomnej zmluvy bolo potrebné schválenie obecným zastupiteľstvom, nakoľko sa nejednalo o prípad, ktorý má na mysli § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. Takúto povinnosť mohli určovať zásady hospodárenia s majetkom obce, pričom v konaní nebolo preukázané, že by v rozhodnom čase zásady takúto povinnosť obsahovali. Na okraj sa dopĺňa, že zmluva bola obecným zastupiteľstvom schválená, čo vyplýva z čestných vyhlásení troch vtedajších členov obecného zastupiteľstva ako aj z výpovede starostu (č. l. 81, 162 až 164 spisu), pretože písomné uznesenie obecného zastupiteľstva sa nezachovalo. Túto skutočnosť nepoprel ani samotný pôvodný žalovaný, keď na pojednávaní uviedol, že tvrdí, že zmluvu obecné zastupiteľstvo neschvaľovalo, aj keď na druhej strane to nespochybňuje (č. l. 81 spisu).
Súd ako predbežnú otázku skúmal platnosť odstúpenia od zmluvy o nájme z 24.4.2001 a dospel k záveru, že toto je neplatné. Podľa článku VI bod 2 si prenajímateľ vyhradzuje právo rozhodovania o prenechaní resp. jeho časti (pozn. súdu: zrejme predmetu nájmu) do podnájmu tretím osobám a to na návrh nájomcu. Podľa § 666 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore so zmluvou, prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy. Prenajímateľ mal právo od zmluvy odstúpiť v zmysle § 666 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s článkom VI bod 2 zmluvy. Ako dôvod odstúpenia prenajímateľ uviedol, že v rokoch 1998, 1999, 2000 prenechal nájomca do podnájmu tretím osobám časti prenajatého majetku obce bez súhlasu prenajímateľa a to N.. T. J., Q. L., C. U., S. X.. Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4 C 99/2001 súd zistil, že neboli v rámci konania predložené žiadne listinné dôkazy preukazujúce prenechanie prenajatých nehnuteľností do podnájmu tretím osobám a tieto neboli predložené ani v rámci tohto konania. Nájomca totiž zabezpečoval občerstvenie a iné služby cez osoby spôsobilé na túto činnosť. Vlastnil predajné stánky, ktoré neboli majetkom obce a pozemky, ktoré mal prenajaté, nedal ďalej do podnájmu. Nakoľko tu nebol dôvod na odstúpenie od zmluvy, súd považuje takého odstúpenie od zmluvy za neplatné. Pokiaľ ide o konanie sp. zn. 4 C 99/2001 toto bolo zastavené pre späťvzatie návrhu (§ 96 O.s.p.) uznesením Okresného súd Trnava z 29.12.2006 č. k. 4 C 99/2001-198.
Listom z 28.2.2002 žalobkyňa dala nájomcovi výpoveď podľa článku IV nájomnej zmluvy a v súlade s § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 116/1990 Zb. z dôvodu, že nájomca užíva prenajatý priestor v rozpore so zmluvou. Súd ako predbežnú otázku skúmal platnosť výpovede (č. l. 8 spisu). Podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Z tohto vyplýva, že v zmysle zákona nie je možné vypovedať zmluvu na dobu určitú. To však nevylučuje, aby si účastníci možnosť výpovede zmluvy na dobu určitú dohodli, tak ako v tomto prípade. Hoci si však účastníci zmluvy túto možnosť dohodli, pričom konkrétne ďalej uviedli „a len z dôvodov uvedených v § 9 zákona č. 116/1990 Zb.“ súd má za to, že takéto dojednanie je neurčité a preto neplatné, pretože výpovedné dôvody nemôžu byť v danom prípade uvedené len odkazom na zákonné ustanovenia zákona, ktorý sa na danú zmluvu navyše nevzťahuje, t. j. bez vymenovania konkrétnych dôvodov (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nakoľko
išlo o výpoveď, ktorú zákon nepripúšťal a dojednanie o výpovedi súd považoval za neplatné, neplatná je aj samotná výpoveď (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pre úplnosť sa dodáva, že o neplatnosti tejto výpovede prebiehalo na súde konanie, pričom Okresný súd Piešťany rozhodol rozsudkom z 31.3.2004 č. k. 12 C 53/2002-53 v spojení s opravným uznesením zo 4. augusta 2005 č. k. 12 C 53/2002-84 tak, že určil, že výpoveď je neplatná. Krajský súd v Trnave rozsudkom z 11.4.2006 sp. zn. 9 Co 25/2006 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu, že v danej veci nebol preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.).
K nároku žalobkyne „na nájomné za rok 1998“, súd uvádza, že podľa článku V bod 2 nájomné za rok 1998 t.j. od 1.3.1998 do od 31.12.1998 v sume 200.000,- Sk nájomca sa zaväzuje preinvestovať uvedenú čiastku 200.000,- Sk na kúpalisku v celom jeho areáli, po odsúhlasení obecným zastupiteľstvom. Nájomné za rok 1999 t.j. od 1.1.1999 do od 31.12.1998 v sume 200.000,- Sk. Nájomné za rok 2000 t.j. od 1.1.2000 do od 31.12.2000 v sume 200.000,- Sk. Nájomné za každý ďalší kalendárny rok nájmu v sume 200.000,- Sk.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovanému, resp. jeho právnym nástupcom sa nepodarilo preukázať výšku investície, ktorá bola na kúpalisku vykonaná vložením kompenzátorov (vloženie kompenzátorov potvrdili svedkovia - zamestnanci pôvodného žalovaného). Je nepochybné, že pôvodný žalovaný investoval v roku 1998 na kúpalisku, čo je však dôležité v tejto veci, nebolo preukázané, že takáto prípadne iná investícia bola schválená obecným zastupiteľstvom tak, ako to zmluva vyžadovala (argument, že zmluva neurčovala písomný spôsob schválenia neobstojí). Žalovaný teda nepostupoval v zmysle zmluvy. Súd preto vychádza z toho, že nebol dodržaný postup, ktorý mal na mysli článok V bod 2 zmluvy. Na druhej strane však súd zhodnotil, a stotožnil sa s názorom žalovaných, že zmluva neupravovala danú situáciu. Zo zmluvy nevyplýva, že pre prípad, ak by nájomca takúto sumu nepreinvestoval, je povinný uhradiť nájomné. V prípade, že žalobkyňa mala za to, že nájomca porušil článok V bod 2 zmluvy, teda v danom prípade investoval v roku 1998 bez toho, aby to schválilo obecné zastupiteľstvo môže sa domáhať z vyššie uvedeného dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia v sume 150.000,- Sk (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka). Nájomca dňa 14.8.1998 zaplatil žalovanej 50.000,- Sk, keďže mal za to, že zvyšok preinvestoval. Z obsahu tohto článku zmluvy vyplýva, že investícia mala byť vykonaná do konca roka 1998, po odsúhlasení obecným zastupiteľstvom. Je zrejmé, že žiaden písomný návrh na prejednanie investície v rámci tohto obdobia (od 1.3.1998 do 31.12.1998) obecnému zastupiteľstvu predložený nebol. Pokiaľ ide o tento nárok súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.
Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, v danom prípade 1.1.1999 (do 31.12.1998 mal žalovaný investovať). 3-ročná objektívna premlčacia doba uplynula 1.1.2002 a keďže žaloba bola podaná na súde až 30.6.2003, bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť, preto súd samostatne už túto neposudzoval.
Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Vzhľadom na uvedené súd nemohol žalobe v tejto časti vyhovieť.
Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na zvýšené nájomné titulom článku V bod 5 zmluvy, súd v tejto časti nepovažuje nárok za dôvodný, pretože predmetný článok považuje na neplatný z nasledovných dôvodov.
V zmysle článku V bod 5 zmluvy, že v prípade devalvácie alebo inflácie slovenskej koruny viac ako 10 % oproti stavu, keď sa uzatvárala nájomná zmluva, bude upravená výška nájomného ku dňu vyhlásenia devalvácie alebo inflácie pomerom percentuálne určeným touto skutočnosťou.
Inflácia označuje v národnom hospodárstve všeobecný nárast cien ekonomických statkov čo má za následok zníženie kúpnej sily. Inflácia v praxi je prejavom ekonomickej nerovnováhy a znamená, že napríklad za 1 euro sa pri zvýšenej inflácii dá kúpiť menej ako v minulosti, euro má menšiu hodnotu ako predtým, jeho kúpna sila sa znížila. Na Slovensku takúto štatistiku takúto štatistiku vykonáva a zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky.
K devalvácii dochádza ak emisná banka jednorázovo zníži oficiálny menový kurz vo vzťahu k iným menám (kol. autorov. Hospodárska politika. vydavateľstvo KON-PRESS. 1997. s. 176).
V úvode posúdenia sporného článku súd musí uviesť, že ekonomická teória pojem „inflácia slovenskej koruny“ nepozná. Definícia inflácie je uvedená vyššie. Preto nie je jasné, či žalobkyňa mala na mysli revalváciu slovenskej koruny alebo samotnú infláciu. Z tohto článku nie je zrejmý ďalej spôsob, resp. postup, akým mala byť upravená výška nájomného. Z formulácie „bude upravená výška nájomného ku dňu vyhlásenia devalvácie alebo inflácie“ nevyplýva automaticky povinnosť nájomcu platiť vyššie (príp. nižšie) nájomné. Z tohto článku ani žiadna iná povinnosť nájomcu (napr. povinnosť uzavrieť dodatok k zmluve pod následkom možnosti vypovedania zmluvy atď.). Pokiaľ ide o devalváciu, tu treba uviesť, že neurčitosť, resp. nejasnosť, nezrozumiteľnosť spočíva v tom, že nie je určené vo vzťahu k akej mene sa malo sledovať zníženie oficiálneho menového kurzu slovenskej koruny. Ďalej článok ani jasne neupravuje, či by sa malo zvýšiť nájomné za celý rok, alebo len jeho alikvotná časť ku dňu zverejnenia inflácie (nie vyhlásenia inflácie, nakoľko inflácia sa zverejňuje, nie vyhlasuje).
Zmluva je tak v tejto časti nejasná, neurčitá a nezrozumiteľná a teda súd konštatuje, že v tejto časti je neplatná (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené žalovanému, resp. žalovaným nevznikla povinnosť platiť zvýšené nájomné.
Nakoľko nájomcovi zo zmluvy nevyplývala konkrétna povinnosť vo vzťahu k plateniu zvýšeného nájomného, nemohol ju teda porušiť a preto nárok ani z pohľadu náhrady škody nie je dôvodný. Nájomca sa v tomto prípade ani bezdôvodne neobohatil, keďže platil nájomné v zmysle zmluvy v sume 200.000,- Sk.
Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania v časti nezaplatenia zvýšeného nájomného súd uvádza nasledovné. Premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Preto, keď súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na zaplatenie zvýšeného nájomného nevznikol, vznesenou námietkou premlčania sa už v tejto časti nezaoberal.
Súd v závere uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V danej žalovaným 1/, 2/, 3/ vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Súd v zmysle vyššie citovaného § 151 ods. 7 O.s.p. o náhrade trov konania rozhodol tak, že namiesto určenia výšky trov priznal žalovaným náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trnave prostredníctvom Okresného súdu Piešťany, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.