Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Medzitýmny_rozsudok_5C-1-2013.pdf
PDF · 103.65 KB
No categories available
5C/1/2013
Medzitýmny rozsudok
Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu : C. V., G.. XX.XX.L., Š. O. P. Y. A. X, Q. - M. XXXXXX, R. (Č.Č. ), P. Y., zast. advokátkou JUDr. Miroslavou Mittelmannovou, so sídlom Hurbanovo nám. 5, Bratislava, proti žalovanému : M. Z.Ú. A. P., O. Č.. X, K., o žalobe na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov takto
rozhodol:
Nárok žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa Zák.č. 514/2013 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je daný.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3. 1. 2013 domáhal náhrady škody, titulom nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 2, ods. 4 zákona, spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zákona číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Uvedená škoda mala byť spôsobená pri výkone verejnej moci, v súvislosti s nezákonným rozhodnutím oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č.p.: O. -I. - K. - Q. - XX
- XX/XXXX zo dňa 14. 10. 2011, ktorým bol žalobca v zmysle § 62 ods. 1 písmena a/ zákona číslo 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene doplnení niektorých zákonov zaistený, za účelom výkonu administratívneho vyhostenia.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, majúc za to že v prípade vydaného rozhodnutia orgánom cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda o zaistení žalobcu zo dňa 14. 10. 2011 rozhodol Krajský súd v Trnave pod spisovou značkou XXSp/XX/XXXX - XX, ktorým zrušil uvedený rozsudok podľa § 250 j ods. 2 písm. b) O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 13. 1. 2012, keď zo samotného výroku rozsudku krajského súdu zrušené a vrátené podľa § 250 J ods. 2 písm. d) O.s.p. nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nekonštatoval, ktorá v skutočnosti je podmienkou pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona číslo 514/2003 Z.z., nešlo o prípad podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z..
Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím právnej zástupkyne žalobcu, žalovaného, zadovážením listinných dôkazov : rozhodnutia o zaistení zo dňa 14. 10. 2011, O. -I. - K. - Q. - XX - XX/XXXX , žiadosti žalobcu urýchlené rozhodnutie adresované Krajskému súdu dňa 30. 10. 2011, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 9. 1. 2012 číslo konania XXSp/XX/XXXX - XX, návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škôd spôsobenými rozhodnutím správneho orgánu zo dňa 13. 6. 2012 adresované Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, odpoveď Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 22.10.2012, s oboznámením sa s obsahom spisu oddelenia cudzineckej polície policajného zboru Dunajská A. O. - I. - K. - Q. - XX - XX/XXXX, rozhodnutie odvolaním
žalobcu vydané prezídium policajného zboru, úradu hraničnej cudzineckej polície je často hraničnej a cudzineckej polície Bratislava zo dňa 21.06.2013 pod číslom O. - I. - K. X - XXXX/XXXXXX - XXX , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. 3. 2013 číslo konania X A. a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. 11.2012 číslo konania X A. XX/XXXX - XX. Správy o stave konania O. -I. - K. - Q. - XX - XX/XXXX zo dňa 19. 11. 2013, písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 14. 1. 2014, 2 zápisnica o vyhostení cudzinca z územia SR zo dňa 28. 10. 2011 prezídia policajného zboru, úradu hraničnej a cudzineckej polície, útvar policajného zaistenia pre cudzincov na veriteľov, spisu tunajšieho súdu XT XX/XXXX na základe, ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:
Právna zástupkyňa žalobcu sa v celom rozsahu pridržiavala písomne podanej žaloby, ako aj doplňujúcich vyjadrení poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky XCdo XX/ XXXX majúc za to, že zákon nevyžaduje, aby zrušujúce rozhodnutie sa výslovne uviedlo, že rozhodnutie správneho orgánu sa zrušilo z dôvodu porušenia zákona, ale ho treba chápať v širšom rozsahu z obsahu odôvodnenia krajského súdu, ktorým bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, že došlo k porušeniu jednak ústavného článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv, ktoré výslovne uvádza aj porušenie práva žalobcu vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré boli predmetom správneho konania. V tomto smere poukázala na iniciatívu zo strany verejné ochrankyne právu B.. V. v prípade rozhodovania v obdobných veciach Ústavného súdu, ktorý mal posúdi súlad na ustanovení zákona o pobyte cudzincov a zákona o azyle s Ústavou, s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež s Medzinárodným paktom občianskych a politických práv, majúc za to že napadnuté ustanovenia umožnili, aby policajné útvary a Migračný úrad Ministerstva vnútra SR odôvodňovali niektoré svoje rozhodnutia iba skutočnosťou, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Mala za to, že takýmto legislatívnym riešením nie je v súlade s požiadavkou o rovnom postavení strán v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy. Neumožňuje dotknutým osobám účinne sa brániť a ani predkladať dôkazy, ktorými by sa dali vyvrátiť skutočnosti, ktoré tvoria podklad rozhodnutia policajných útvarov.
Žalovaná zotrvala na svojom stanovisku aj v poslednom vyjadrení zo dňa 14. 1. 2014 konštatujúc, že v uvedenej veci nedošlo zo strany orgánu cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda k vydaniu nezákonného rozhodnutia v zmysle zákona číslo 514/2003 Z.z .poukazujúc na § 7 odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR spisová značka Z. XCdo XXX/XXXX zo dňa 30. 3. 2011 podľa ktorého ak konanie trpelo procesnými nedostatkami a vadami, v ktorých sa dopustil pri zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutie . Nesprávnym postupom orgánu štátu, ktorý vyústil v nesprávne rozhodnutie, ktoré nenadobudlo právoplatnosť, ale bolo zrušené odvolacím orgánom, preto nemôže založiť objektívnu zodpovednosť štátu, keď pochybenie orgánu štátu bolo napravené. Zodpovednosť žalovanej za škodu v zmysle § 9 zákona číslo 514/2003 Z.z.. nie je daná. Rovnako nesúhlasila s nárokom na zaplatenie nemajetkovej ujmy uplatnenej žalobcom v zmysle § 17 ods. 2 z citovaného zákona, keď žalobca neuviedol také skutočnosti a nenavrhol vykonať dôkazy, ktoré sú relevantné pre posúdenie výšky nemajetkovej ujmy a, ktoré by odôvodňovali uvedený nárok žalobcu, nepostačujúce samotné konštatovanie porušenia práva.
Podľa § 7 Zákona č.514/2003Z.z. o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v platnom znení do 31.12.2012.
Rozhodnutie o zatknutí, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody
Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.
Podľa § 9 citovaného zákona, Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 16 citovaného zákona, ods.1 Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Každý je povinný bezodplatne poskytnúť súčinnosť potrebnú pre predbežné prerokovanie návrhu príslušnému orgánu v lehote určenej príslušným orgánom.
Podľa článku 11 Ústavy slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd.
Podľa článku 23 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa článku 13 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, podľa ktorého cudzinec nachádzajúci sa právoplatne na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou paktu, môže byť z neho vyhostený len na základe rozhodnutia, ku ktorému sa dospelo v súlade so zákonom, a má možnosť, okrem prípadov, keď naliehavé dôvody národnej bezpečnosti vyžadujú iný postup, predložiť námietky proti svojmu vyhosteniu a dať svoj prípade preskúmať príslušným orgánom alebo osobou alebo osobami príslušným orgánom osobitne označenými a byť pred nimi na tento účel zastúpený.
Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, rozhodnutím číslo.: O. -I. - K. - Q. - XX - XX/XXXX zo dňa 14. 10. 2011 podľa § 62 ods. 1 písmena a zákona číslo XX/XXXX A. A. o pobyte cudzincov zaistilo dňom 14. 10. 2011 od 9, 40 hod štátneho občana Ruskej federácie menom C. V., G. XX. XX. XXXX na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 14. 4. 2012 a menovaný bol umiestnený v útvare policajného zaistenia pre cudzincov Z. M.. Dôvodom zaistenia bola podľa správneho orgánu skutočnú , že žalobca vážne ohrozuje bezpečnosť štátu a na základe toho bolo rozhodnuté, o jeho administratívnom vyhostení, pričom samotné zaistenie slúžilo ako zabezpečujúci úkon pre výkon tohto vyhostenia. V zákonnej lehote žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, ktoré považoval za nezákonné a nepreskúmateľné, keď nezohľadnil pomery žalobcu, čo bolo hrubým zásahom do práv žalobcu porušujúcu ustanovenie článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Rovnako poukázal na vady správneho konania, v dôsledku čoho rozhodnutie bolo nezákonné, keď sa nemohol žalobca vyjadriť k zaisteniu.
Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 9. januára 2012 číslo konania XXSpr/XX/XXXX - XX odvolací súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie a priznal náhradu trov konania právnej zástupkyne žalobcu, keď dospel k záveru, že dôvodom, pre ktorý bol žalobca zaistený malo byť ohrozenie bezpečnosti nášho štátu, ktorý dôvod nebol špecifikovaný bol uvedený, že bezpečnostný záujem Slovenskej republiky je podložený vyjadrením orgánov presahujúcim právo č.p. XX/XXX - Z. - XX - X/XXXX - XXXX, ktoré bolo utajovanou písomnosťou a nemôže byť teda zverejnený. Nezdôvodnenie dôvodu a účelu zaistenia bolo tiež námietkou spôsobilou na zrušenie predmetného rozhodnutia, keď v samotnom rozhodnutí sa odôvodnilo zaistenie bezpečnostným záujmom, bez jeho bližšej špecifikácie , ktoré súd tak nemal možnosť preskúmať či takýto dôvod na zaistenie skutočne existoval, pokiaľ nepoznal skutočnosti, ktoré odôvodňujú, že pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky ohrozuje bezpečnosť štátu, keď pri jeho vycestovaní z územia Slovenskej republiky dňa 28. 10. 2011 sa nezabezpečilo vycestovanie prostredníctvom eskorty do domovského štátu a neinformovali sa bezpečnostné orgány domovského štátu žalobcu o jeho návrate. Súd rovnako konštatoval že bolo povinnosťou správneho orgánu sa zaoberať skutočnosťou a v rozhodnutí sa vysporiadať a zdôvodniť prečo bolo potrebné obmedziť žalobcu na rodičovských právach, tým, že došlo u neho k zaisteniu, keď mu boli známe okolnosti rodinného života žalobcu. Súd konštatoval že v súvislosti s námietkou týkajúcej sa vady konania, ktorá mala zásadný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď zistil, že v administratívnom spise sa nachádza zápisnica o vyjadrení žalobcu spísaná dňa 14. 10. 2011 v čase od 9, 40 hod do 10, 00 hod, pričom z jej obsahu je jasné, že ide o zápisnicu, v ktorej sa žalobca mal vyjadriť k administratívnemu vyhosteniu. Ďalšia zápisnica o výsluchu žalobcu sa v administratívnom spise nenachádzala. Krajský súd konštatoval, čo bolo povinnosťou správneho orgánu rozhodovania o zaistení navrhovateľa umožniť mu vyjadriť sa
tejto skutočnosti, čo však zrejme správny orgán nespravil a tým odňal navrhovateľom možnosť konať a vyjadrovať sa ku skutočnostiam, ktoré boli predmetom správneho konania. Z tohto dôvodu vzhliadol súd námietku týkajúcu sa zistenej vady konania, ktorá mala zásadný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia za dôvodnú.
Žalobca si uplatnil svoj nárok na predbežné prerokovanie na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím správneho orgánu podaním dňa 13. 6. 2012 na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na, ktoré obdržal negatívnu odpoveď dňa 22. 10. 2012 a odkázal žalobcu sme sa tak a k 16 ods. 1 zákona číslo 514/2030 za so svojim nárokom na náhradu škody na súd.
Podľa § 250j O.s.p., Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že
a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,
c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,
d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,
e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 3 Zákona č.514/2003Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých predpisov
Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Zodpovednosť podľa uvedeného zákonného ustanovenia je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie). Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1/ existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2/ nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3/príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Uvedený zákon bližšiu definíciu tohto pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších podrobnosti, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu, ktorého postup štátneho orgánu smeruje .k nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť tak rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, aj pri činnosti, pri ktorej nerozhoduje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia určených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v určenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu
na prejednanie veci bez byt od nich prieťahov (článok 48 ods. 1 ústavy SR). ( rozhodnutí G. A. A. XCdo XX/XXXX ).
Podľa § 9 zákona č.171/1993 Z.z. - o Policajnom zbore, Policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania.
Služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.
Podľa § 17 ods. 1/citovaného zákona , Policajt je oprávnený požadovať potrebné vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie priestupku alebo správneho deliktu a na zistenie jeho páchateľa, ako aj na vypátranie hľadaných alebo nezvestných osôb a vecí. V prípade potreby je policajt oprávnený vyzvať osobu, aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavila na útvar Policajného zboru na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia alebo, ak ide o objasňovanie priestupku, na spísanie záznamu alebo zapísania výsledkov úkonov do správy o výsledku objasňovania priestupku.
Úradný záznam o predvedení, zápisnica o podaní vysvetlenia a záznam o úkone pri objasňovaní priestupku musia byť spísané ihneď po predvedení osoby.
Vysvetlenie môže odmietnuť iba osoba, ktorá by ním sebe alebo blízkej osobe 8) spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania alebo osoba, ktorá by ním porušila spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá jej bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou.
Policajt je povinný poučiť osobu o možnosti odmietnuť vysvetlenie podľa odsekov 4 a 5. Policajt je povinný predvedenú osobu odovzdať orgánom činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu, ak zistí, že sú dôvody na jej odovzdanie, inak musí osobu ihneď prepustiť, čo vyznačí v úradnom zázname o predvedení.
Podľa § 19 Zákona o policajnom zbore ,Policajt je oprávnený zaistiť osobu,
a) ktorá svojím konaním bezprostredne ohrozuje svoj život alebo svoje zdravie alebo život a zdravie iných osôb alebo majetok,
b) pristihnutú pri páchaní priestupku, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci,
c) ktorá sa pokúsila o útek pri predvedení podľa § 17 alebo § 18, a dôvodná obava z jej úteku trvá,
e) na ktorú bolo vyhlásené medzinárodné policajné pátranie,
Útvar Policajného zboru, ktorý prevzal od policajta zaistenú osobu, bezodkladne vydá o zaistení osoby rozhodnutie, v ktorom uvedie dôvod, pre ktorý bola osoba zaistená, a bez zbytočných prieťahov ho odovzdá zaistenej osobe. Proti rozhodnutiu o zaistení osoby môže zaistená osoba podať odvolanie. Odvolanie nemá odkladný účinok.
Na konanie a rozhodovanie o zaistenej osobe sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 10)
Podľa § 22 Zákona č.71/1967 Zb. - o správnom konaní (správny poriadok) , O ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu.
Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania.
Zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec (člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu o hlasovaní všetci prítomní členovia správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
Z predloženého spisu číslo O.-I.-K.-Q.-XX/XXXX oddelenia cudzineckej polície policajného zboru Dunajská Streda Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície K. Ú. I. Q. R. O. O. O. J. vyplynulo, že dňa 14. 10. 2011 sa žalobca dobrovoľne dostavil na policajný úrad v Dunajskej Strede a v ten istý deň o 9, 40 hod bola spísaná zápisnica o vyjadrenie účastníka konania podľa § 22 ods. 1 zákona číslo 71/67 Zb. o správnom konaní, mal podať vyjadrenie týkajúce sa pobytu na území Slovenskej republiky. Vyjadrenie sa žalobcu bolo tlmočené ustanoveným tlmočníkom z jazyka ruského T.. C., kde po poučení v zmysle § 22 až 43 zákona o správnom konaní sa žalobca odmietol sa vyjadriť vo veci pobytu na území Slovenskej republiky, ako aj podpísať zápisnicu. V tej istej zápisnici bolo začaté voči žalobcovi správne konanie vo veci administratívneho vyhostenia a to z dôvodu, že vážne ohrozuje bezpečnosť štátu a následne v tej istej zápisnici sa mal vyjadriť, čo uvádza na svoju obranu k týmto skutočnostiam v súvislosti s administratívnym vyhostením. Žalobca odmietol sa vyjadriť a podpísať zápisnicu.
Vychádzajúc z ustanovenia § 22 ods.2 o správnom konaní v platnom znení zo zápisnice musí byť zrejmé, kto kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania. Zápisnica zo dňa 14.10.2011 je zápisnicou o vyjadrení sa účastníka konania vo veci pobytu na území Slovenskej republiky. Keď policajný orgán uviedol do zápisnice začatie konania vo veci administratívneho vyhostenia cudzinca, opomenul vyhotovenie zápisnice v súlade s ustanovením § 22 ods.2 O.s.p. a poučením žalobcu, keď z ustanovenia § 19 ods.3 o s policajnom zbore sa vzťahujú na konanie o zaistení ustanovenia zákona o správnom konaní. Zápisnica zo dňa 14.10.2011 o vyjadrení sa účastníka bola spísaná z dôvodov ustanovenia § 17 ods.1 Zákona o policajnom zbore o podaní vysvetlenia k pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky. Okrem poučenia v zmysle § 32 a 33 zákona o správnom konaní, bolo povinnosťou v zápisnici o výsluchu žalobcu, ho poučiť aj v zmysle § 17 ods.4 a 5 Zákona o policajnom zbore s odkazom na § 17 ods.6 tohto zákona, ktorú povinnosť opomenul, čím odňal možnosť žalobcovi konať a vyjadrovať sa k skutočnostiam, ktoré boli predmetom správneho konania, tak ako to konštatoval vo svojom odôvodnení rozsudku Krajský súd Trnava zo dňa 9,1.2012, ako dôvodnú námietku vady konania, ktorá mal vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca už v tom čase bol ženatý na území Slovenskej republiky. Manželka je občiankou Slovenskej republiky. Z tohto manželstva pochádza spoločné dieťa.
Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že príslušný orgán konajúci o zaistení žalobcu, nesprávnym úradným postupom, spočívajúcim zbavení osoby práv priznaných v právnom poriadku , o ktoré právo sa podľa právneho poriadku mohol uchádzať, týmto postupom znemožnili. Nesprávny úradný postu ako vyššie, treba považovať každé vybočenie orgánu verejnej moci z medzí ustanovených zákonom, v danom prípade opomenutia vyhotovenie zápisnice o vyjadrení sa žalobcu k zaisteniu s príslušnými poučeniami, čím boli splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle § 3 ods.1 písm. d/ Zákona č.514/2003Z.z., čím orgánu verejnej moci porušilo právo priznané osobe v súvislosti s právomocou orgánu verejnej moci.
V zmysle § 152 ods. 2 O.s.p. súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom, ak o základe uplatneného nároku, od ktorého sa bude odvíjať dôvodnosť a výška uplatneného nároku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).