Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_5Cpr-1-2014.pdf
PDF · 95.68 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cpr/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jurajom Szökölom v právnej veci navrhovateľa B. T. Transport s.r.o., IČO: 36331171, ulica Piaristická 6911 01 Trenčín zast.: Advokátska kancelária agner & partners, s.r.o. Špitálska 10811 09 Bratislava proti odporcovi R. L., W. XX.XX.XXXX, F. E. XXXX/XX, XXX XX N. v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a určenia skončenia pracovného pomeru dohodou takto
rozhodol:
Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru uskutočnené odporcom 16.11.2013 a doručené navrhovateľovi 21.11.2013 je neplatné.
Súd určuje, že pracovný pomer odporcu založený pracovnou zmluvou z 30.04.2013 u navrhovateľa sa skončil dohodou podľa § 78 odsek 3 písm. b zákonníka práce ku dňu 21.11.2013.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na náhrade trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa 401,52 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť na súdnom poplatku na účet Okresného súdu Lučenec 99,50 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania sa domáhal voči odporcovi určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru uskutočnené odporcom 16.11.2013 a doručené navrhovateľovi 21.11.2013 je neplatné. Ďalej žiadal určiť, že pracovný pomer odporcu založený pracovnou zmluvou z 30.04.2013 u navrhovateľa sa skončil dohodou podľa § 78 odsek 3 písm. b Zákonníka práce ku dňu 21.11.2013. Taktiež trval na náhrade trov konania. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania ďalej uviedol, že na oznámenie odporcu o okamžitom skončení pracovného pomeru reagoval prípisom z 05.12.2013 v ktorom oznámil odporcovi, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné v celom rozsahu a naďalej trvá na tom, aby odporca, ako zamestnanec naďalej vykonával u neho prácu. Navrhovateľ trval na tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom nespĺňa požiadavku § 70 Zákonníka práce, lebo tvrdenie odporcu o nevyplatení časti cestovných náhrad vo výške 321,-Eur za obdobie od 01.09.2013 do 13.09.2013 je neurčité, pričom odporcom uvedené vymedzenie nie je ani len presné ohľadne akej pracovnej cesty sa údajné nevyplatenie časti cestovných náhrad týka, ďalej nie je skutkovo vymedzený ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 odsek 1písm.b Zákonníka práce, ďalej je nesprávne právne interpretovaný, pretože nie je pravdou, že cestovné náhrady podľa zákona o cestovných náhradách sú splatné mesačne pozadu, ďalej je netransparentný, neúplný a neurčitý, lebo nie je zrejmé, ako odporca dospel k záveru, že za obdobie od 01.09.2013 do 13.09.2013 mu bol navrhovateľ povinný vyplatiť stravné lístky v celkovej
hodnote 520.-Eur a že navrhovateľ je od 01.11.2013 v omeškaní s vyplatením časti cestovných náhrad vo výške 321.-Eur.
Navrhovateľ trval na tom, že podľa zákona o cestovných náhradách sa cestovné náhrady vyplácajú v závislosti od trvania a času pracovnej cesty a v závislosti od vyúčtovania pracovnej cesty, ktoré sa uskutočňuje po jej skončení a nie tak, ako uviedol odporca, že cestovné náhrady sú splatné mesačne pozadu vždy najneskôr do posledného dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý je mzda splatná. Odporca v oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru neuviedol, akej pracovnej cesty sa údajné nevyplatenie časti cestovných náhrad týka, dá sa len domnievať, že ide o zahraničnú pracovnú cestu v trvaní od 29.06.2013 do 13.09.2013. Táto pracovná cesta začala 29.06.2013 a skončila 13.09.2013, pričom odporca jej konečné vyúčtovanie urobil 30.09.2013. Navrhovateľ, ako zamestnávateľ bol povinný do 10-tich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty a uspokojiť nároky odporcu t.j. najneskôr do 14.10.2013. Za pracovnú cestu v trvaní od 29.06.2013 do 13.09.2013 vznikol odporcovi nárok na cestovné náhrady so zohľadnením ustanovení pracovnej zmluvy vo výške 2673,74 Eur ,pričom navrhovateľ omylom za danú pracovnú cestu vyčíslil odporcovi cestovné náhrady vo výške 3294,-Eur z ktorej mu navrhovateľ už ku dňu 20.09.2013 t.j. pred termínom splatnosti cestovných náhrad za danú pracovnú cestu vyplatil sumu 2925,-Eur t.j. sumu vyššiu ako bol vôbec nárok odporcu. Je preto nesporné, že neboli splnené podmienky na okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom podľa § 69 odsek 1 písm. b Zákonníka práce, nakoľko cestovné náhrady z danej zahraničnej pracovnej cesty, ktorá sa začala 29.06.2013 a skončila 13.09.2013 boli odporcovi vyplatené riadne a včas a to vo výške vyššej ako bol jeho zákonný nárok.
Z týchto dôvodov sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcom zo 16.11.2013 a súčasne žiada určiť, že pracovný pomer odporcu a navrhovateľa sa skončil dňa 21.11.2013 v súlade s § 78 odsek 3 Zákonníka práce.
Ďalej navrhovateľ upresnil na pojednávaní, že 13 dní mesiaca september r. 2013 odporcovi mala byť vyplatená sumu 444,77 Eur titulom cestovných náhrad, vyplatených mu bolo 199.-Eur a zvyšok predstavujú nevrátené preddavky.
Navrhovateľ zdôraznil, že odporca sa doteraz nedomáhal žiadnych nárokov, ktoré by vyplývali z okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Súd konal a rozhodol bez prítomnosti odporcu, ktorý oznámenie o termíne pojednávania prevzal 24.03.2014 a na pojednávanie sa nedostavil. Po skončení pojednávania bolo k spisu pripojené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti odporcu, avšak bez jeho žiadosti o odročenie termínu pojednávania. Preto vznikli zákonné podmienky, aby súd konal aj v jeho neprítomnosti v súlade s § 101 odsek 2 O.s.p.
Podľa § 101 odsek 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zást. navrhovateľa, konštatovaním obsahu návrhu na začatie konania, pracovnej zmluvy uzavretej účastníkmi konania 30.04.2013, prípisom navrhovateľa odporcovi z 05.12.2013, výpisom z účtu navrhovateľa, oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru a dospel k týmto skutkovým a právnym záverom:
Odporca bol zamestnancom navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy uzavretej 30.04.2013 s tým, že bude vykonávať prácu vodiča Medzinárodnej kamiónovej dopravy pre Európu a deň nástupu do práce je určený 30.04.2013. Pracovný pomer sa uzavrel na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiacov.
Odporca prípisom zo 16.11.2013 oznámil navrhovateľovi , že okamžite končí pracovný pomer preto, lebo mzda aj cestovné náhrady sú splatné mesačne pozadu vždy najneskôr do posledného dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý je mzda splatná. Za obdobie od 01.09.2013 do 13.09.2013 mu navrhovateľ bol povinný vyplatiť mzdu a stravné najneskôr do 31.10.2013, avšak
stravné v celkovej výške 520.-Eur t.j. 40.-Eur denne za 13 dní mu nebolo uhradené do 31.10.2013. Dňa 04.11.2013 dostal od žalobcu len sumu 199.-Eur a suma 321,-Eur ostala nevyplatená. Preto v súlade s § 69 odsek 1 písm. b Zákonníka práce okamžite končí pracovný pomer so žalobcom. Zároveň v súlade s § 69 odsek 4 Zákonníka práce si uplatnil vyplatenie náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za výpovednú lehotu 2 mesiacov. Toto písomné oznámenie žalovaného bolo žalobcovi doručené 21.11.2013.
Písomným podaním na súde zo 14.01.2014 sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a určenia, že pracovný pomer žalovaného sa skončil dohodou podľa § 78 odsek 3 písm. b Zákonníka práce ku dňu 21.11.2013.
Podľa § 69 odsek 1 písm.b Zákonníka práce, zák. 311/2001 Z.z. v znení zmien a doplnkov , zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.
Podľa § 77 citovaného zákona, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 78 odsek 3 citovaného zákona, ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť, bol pracovný pomer neplatne skončený v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 1 odsek 1 písm. a zákona číslo 283/2002 Z.z. tento zákon upravuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení (ďalej len "náhrada") pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len "dočasné pridelenie"), pri vyslaní do členského štátu Európskej únie (ďalej len "vyslanie do štátu Európskej únie"), pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (ďalej len "vznik pracovného pomeru"), pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 2 odsek 1 citovaného zákona, pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko ( odsek 3), vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.
Podľa § 2 odsek 2 citovaného zákona, zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas pracovnej cesty ( odsek 1) v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.
Podľa § 13 odsek 1 citovaného zákona ,pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma do 6 hodín vrátane, nad 6 hodín až 12 hodín, nad 12 hodín.
Podľa § 36 odsek 1 zák.č.283/2002 Z.z. zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na náhrady podľa tohto zákona do sumy predpokladaných náhrad (ďalej len "preddavok") pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady iba na žiadosť zamestnanca.
Podľa § 36 odsek 7 citovaného zákona, zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.
Podľa § 36 odsek 8 citovaného zákona, zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.
Podľa § 36 odsek 9 citovaného zákona, sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len "preplatok v eurách"), vracia zamestnanec zamestnávateľovi v eurách; po dohode so zamestnávateľom môže zamestnanec pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie preplatok v eurách alebo jeho časť vrátiť v cudzej mene.
Podľa § 36a citovaného zákona, náhrady poskytované podľa tohto zákona sú splatné v lehote podľa § 36 ods. 8. Ak má zamestnávateľ z dôvodu neprítomnosti zamestnanca na pracovisku zamestnávateľa znemožnené v lehote splatnosti poskytnúť náhrady v cudzej mene, poskytne ich v lehote splatnosti v eurách.
Z obsahu písomného oznámenia odporcu o okamžitom skončení pracovného pomeru nevyplýva, ktorého dňa predložil navrhovateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a nevyplýva ani tá okolnosť, akým spôsobom sa odporca vyporiada s tou časťou poskytnutého preddavku, ktorú mal povinnosť vrátiť navrhovateľovi po skončení pracovnej cesty, pritom je nepochybné, že povinnosť navrhovateľa, ako zamestnávateľa vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty závisí výlučne odo dňa predloženia písomných dokladov odporcom potrebných na vyúčtovanie náhrad.
Z vyúčtovania cestovných náhrad za pracovnú cestu v trvaní od 29.06.2013 do 13.09.2013 vykonaného navrhovateľom pritom vyplýva, že za toto obdobie t.j. 29.06.2013 do 13.09.2013 odporcovi vznikol nárok na vyplatenie cestovných náhrad v sume 2673,74 Eur, ale navrhovateľ omylom vyčíslil túto náhradu sumou 3294,-Eur a z tejto sumy odporcovi ku dňu 20.09.2013 vyplatil 2925,-Eur t.j. sumu vyššiu, ako bol nárok odporcu.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, zák.č.40/1964 Zb. v znení zmien a doplnkov, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 odsek 1 citovaného zákona, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Ako bolo uvedené, jednostranný právny úkon odporcu o okamžitom skončení pracovného pomeru potom nie je možné považovať za platný právny úkon práve pre nedostatok určitosti a zrozumiteľnosti. Navyše nebolo preukázané, že navrhovateľ by bol v omeškaní voči odporcovi pri vyplácaní cestovných náhrad za pracovnú cestu trvajúcu od 29.06.2013 do 13.09.2013.
Napriek tomu, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu je potrebné považovať za neplatné, navrhovateľ netrval na tom, aby odporca u neho naďalej pracoval a preto oprávnene sa domáhal určenia, že pracovný pomer sa skončil dohodou dňom, keď mal pracovný pomer skončiť.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 odsek 1 O.s.p. na základe úspešnosti v konaní.
Trovy konanie na strane žalobcu ako úspešného účastníka konania spočívajú v trovách jeho právneho zastúpenia nasledovne:
3 úkony právnej služby pod 61,85 Eur a to prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie návrhu na začatie konania a účasť na pojednávaní 25.04.2014, 3x režijný paušál po 8,04 Eur , DPH 20% t.j. 41,93 Eur spolu 251,60 Eur. Cestovné výdavky spojené s účasťou právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, cesta z Košíc do Lučenca a späť spolu 318 km x 0,058 x1,341 +318 km x 0,183 = 24,73 Eur a + 58,19 Eur, spolu 82,92 Eur. Náhrada za stratu času predstavuje 10 polhodín po 13,40 Eur t.j. 67,- Eur spolu 401,52 Eur.
Takto vypočítaná odmena právneho zástupcu žalobcu je v súlade s § 11 odsek 1 ,§ 16 odsek 3 , § 18 odsek 3 , § 17 odsek 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. Trovy právneho zastúpenia žalobcu je žalovaný povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária agner & partners, s.r.o. Špitálska 10811 09 Bratislava číslo účtu 2628727394/1100 vedený v Tatra banke a.s.
Podľa § 4 odsek 2 písm.d Zák.č.71/1992 Zb v znení mien a doplnkov, od poplatku sú oslobodení: navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.
Podľa § 2 odsek 2 citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Podľa pol.1 písm.b Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy zák.č.71/1992 Zb. poplatok z návrhu na začatie konania ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi je 99,50 Eur. Nakoľko navrhovateľ bol v konaní oslobodený od súdneho poplatku a súd jeho žalobe vyhovel, súdny poplatok je povinný zaplatiť odporca.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali, j) je odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.