Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-72-1999.pdf
PDF · 78.07 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-0Er/72/1999
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci vykonania exekúcie oprávneného: D. F., F. L. XX, M., proti povinnému: MOS, spol. s r.o., posledne sídlom Slančík 74, IČ 31701442, vedenej u JUDr. Ladislava Kováča, PhD. Na Exekútorskom úrade Košice, Južná tr. 93 pod sp. zn. EX 18/1999, v konaní o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
V hore uvedenej veci bol doručený súdu podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku povinného výmazom z obchodného registra. a zároveň požiadal o priznanie vyčíslených trov exekúcie. Dotazom do obchodného registra exekučný súd zistil, že povinný bol dňa 2.5.2003 z obchodného registra vymazaný, z dôvodu zrušenia obchodnej spoločnosti bez likvidácie na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1K 97/99.
Podľa § 251 ods.4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a na exekučné konanie podľa osobitného zákona sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak nie je v tejto časti uvedené inak.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku sú účastníkmi exekučného konania oprávnený a povinný. Oprávnený a povinný musia mať spôsobilosť byť účastníkmi exekučného konania podľa prísl ust. OZ a procesnú spôsobilosť podľa § 19 a 20 O.s.p.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 18 ods. 1 OZ spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 19a ods. 2 OZ právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra.
Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra.
Podľa § 20 ods. 1 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník konať samostatne v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (tzv. procesná spôsobilosť).
Z dôvodu výmazu oprávneného z obchodného registra, tento stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti ako i procesnú spôsobilosť, pričom ide o neodstrániteľnú podmienku konania.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Povinný bol vymazaný z obchodného registra, nemôže byť preto ďalej účastníkom konania. Ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a preto súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd exekúciu zastavil.
Zastavenie exekúcie je jedným z troch dôvodov, z ktorých môže nastať skončenie exekúcie. Ďalším dvoma sú upustenie od vykonania exekúcie alebo vymoženie pohľadávky a trov exekúcie. Súd rozhoduje však iba v prípade zastavenia exekúcie, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti, teda bez rozhodnutia súdu. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodom výslovne uvedených v zákone, ktorých existenciu súd je povinný skúmať a rozhodnúť o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 200 ods. 2 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súčasťou rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie je teda i rozhodnutie o trovách exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku patrí exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu (§ 3 z.č. 222/2004 Z.z.) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. Č. 288/1995 Z.z.. ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa odseku 2 cit. ust. vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200,- Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa odseku 3 je paušálne suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti 100,- Sk. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, upravuje § 15 cit. Vyhlášky. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 citovaného zákona ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Základnou zásadou exekučného konania je, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197). Iba výnimočne, keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného ( § 203 ods. 1) môže súd zaviazať k náhrade
trov exekúcie i oprávneného a ďalej pokiaľ je zistená nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2) znáša trovy exekúcie oprávnený.
Súd s poukazom na uvedené skúmal, či je tu daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 1 EP, pričom toto citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ust. § 197 a jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Súd teda skúmal, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a či sú splnené podmienky pre úhradu trov exekúcie oprávneným.
Vychádzajúc zo zákonnej dikcie ust. § 203 EP, podľa ktorého má súd možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného riadiac sa úvahou o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie, dospel súd k záveru, že oprávnený nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu vzhľadom na časové obdobie od podania návrhu na vykonanie exekúcie ku dňu výmazu. Zavinenie oprávneného, následkom ktorého je zastavenie exekučného konania tak ako to vyžaduje zákon, teda súd nekonštatoval.
Ďalej súd skúmal, či je daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 EP, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súd nemôže použiť ani ust. § 203 ods. 2, nakoľko tento sa viaže na zastavenie exekúcie podľa písm. h), kedy dochádza k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo nie je však tento prípad, pretože exekúcia bola zastavená pre jej neprípustnosť z dôvodu zániku povinného.
Súhrne povedané, oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie podľa § 203 ods. 1 zákona, pretože k zastaveniu došlo v dôsledku zániku povinného výmazom z obchodného registra. Taktiež pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súd nemohol použiť ust. § 203 ods. 2, nakoľko exekučné konanie bolo zastavené pre povinného.
Ak oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil a v konaní nebola ani zistená nemajetnosť povinného, môže nastať situácia, že súdny exekútor nebude mať uhradené vynaložené náklady a že vykonal úkony bez nároku na odmenu od účastníka konania. Uvedenej problematike sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval i Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojich nálezoch sp. zn III. ÚS 432/08-16, III. ÚS 351//07-11, v uznesení sp. zn. IV. ÚS 236//08-12, I. ÚS 148/2010-11 zo dňa 22. 4. 2010, . II. ÚS 142/08-14 zo dňa 2. 4. 2008 konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko spojené s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd súčasne konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia súdu pri priznaní náhrady trov exekúcie opierajúc sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Túto podmienku je potrebné aplikovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Preto § 203 ods. 1 Exekučného poriadku hovorí o opatrnosti náležitej. Súdny exekútor nemá nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon ustanovuje výnimku z pravidla zaplatenia odmeny exekútorovi za výkon exekučnej činnosti. Takouto výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v § 203 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného dôjde k zániku povinného. Napriek tomu nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v
prípade, ak povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Vzhľadom k tomu, že oprávnenému nemožno pripočítať zavinenie na zastavení exekúcie a tiež keďže nenastal prípad, že u povinného nebol nezistený postihnuteľný majetok, nemožno preto mu ani uložiť povinnosť k náhrade trov exekúcie.
Taktiež Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach opakovane konštatoval, že profesia súdneho exekútora so sebou prináša aj riziko nezaplatenia odmeny a hotových výdavkov v prípade zániku oprávneného a povinného subjektu. Uvedené vyplýva i z právnych predpisov vzhľadom na svoju všeobecnú záväznosť. Súdny exekútor však na druhej strane požíva výhodu, pretože súdni exekútori majú od 1. septembra 2005 exkluzivitu pri výkone súdnych rozhodnutí, za čo dostávajú odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Európsky súd pre ľudské práva ďalej akceptoval argument, že súdny exekútor mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné konanie v prípade jeho nezaplatenia. Exekučný súd k tomu dodáva, že súdny exekútor mal taktiež možnosť pri náležitom výkone exekúcie včas postrehnúť ekonomickú a majetkovú situácia povinného a včas podať podnet súdu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, taktiež s poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodol tak, že exekúciu zastavil a exekútorovi náhradu trov exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.