Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_28C-46-2014.pdf
PDF · 83.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-28C/46/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: P. P., bytom H. XX, Košice, nar. X.X.XXXX, proti odporcovi: E. A., bytom H. XX, Košice, nar. X.X.XXXX, zastúpený JUDr. Jánom Čisárom, advokátom, so sídlom Murgašova 3, Košice, v konaní o zaplatenie 473,67 Eur s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Návrh na začatie konania navrhovateľa z a m i e t a.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 122,06 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Jána Čisára, advokáta.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 10.8.2009, sa navrhovateľ pôvodne domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 473,67 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 2% denne od 2.8.2008 do zaplatenia a proti L. Ž. zaplatenia sumy 100,- Eur. Konanie o tomto návrhu bolo vedené pred tunajším súdom pod sp. zn. 28C/81/2009, v ktorom rozhodnutím zo dňa 13.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2010, súd návrh voči L. Ž. zamietol a vo vzťahu medzi ňou a navrhovateľom rozhodol tiež o trovách konania a vec o návrhu na začatie konania navrhovateľa v časti o zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom voči odporcovi vylúčil na toto samostatné konanie.
Vychádzajúc z opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu, nárok uplatnený proti odporcovi v istine predstavoval, náhradu škody, ktorú mu mal podľa tvrdenia navrhovateľa spôsobiť odporca poškodením vstupných dverí v oblasti zámku a poškodením tiež zárubne tým, že dňa 14.6.2008 v čase okolo 21:00 hod. do týchto dverí kopal. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Obvodného úradu Košice, odboru Všeobecnej vnútornej správy sp. zn. A/2009/05970 zo dňa 30.6.2009, ktorým bol odporca za tento skutok uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu pôvodne nerozporoval základ uplatneného nároku avšak za dôvodnú považoval jeho výšku len v rozsahu sumy 137,09 Eur, ktorá bola už v priestupkovom konaní ustálená znalcom. V rozsahu prevyšujúcom túto sumu odporca uplatnený nárok navrhovateľa neuznal, dôvodiac jednak tým, že navrhovateľ podľa znaleckého posudku pôvodné poškodené dvere vymenil za dvere kvalitnejšie a jednak tým, že navrhovateľovi poškodil len dvere a nie tiež zárubňu. V priebehu konania odporca spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, tvrdiac, že byt, vstupné dvere do ktorého odporca dňa 14.6.2008 poškodil, nebol vo vlastníctve navrhovateľa a preto mu škoda na majetku vzniknúť nemohla.
Navrhovateľ k svojej aktívnej vecnej legitimácii vo vzťahu k uplatnenému nároku v konaní (na pojednávaní dňa 13.9.2010) tvrdil, že byt č. X na H. XX v Košiciach, vstupné dvere do ktorého a zárubňu odporca dňa 14.6.2008 poškodil, v čase keď k tomuto poškodeniu došlo, vlastnícky patril jeho príbuznej (sestre jeho otca) P. P., s ktorou, ako uviedol, dlhé roky žije v spoločnej domácnosti a má k nej vzťah
ako by k matke, i keď jej synom nie je. Tvrdil ďalej v tejto súvislosti, na jednom mieste, že Katarína Kollárová na neho práva zo zodpovednosti za škodu na dverách postúpila, a to bez písomnej dohody len tým, že mu povedala : „... že keď túto náhradu ja chcem a keď sa chcem ťahať po súdoch tak nech sa páči“ a na inom mieste zase, že „dostal oprávnenie“ aby v tejto veci mohol konať. Na pojednávaní dňa 28.4.2014 navrhovateľ tiež tvrdil, že v čase, keď došlo k poškodeniu vstupných dverí do bytu č. 2 na Panelovej 11 v Košiciach k tomuto bytu nemal žiadne vecné ani obligačné právo, pričom v tomto byte iba býval (v tom čase ako poznamenal už 20 rokov). Uviedol tiež, že veriteľom uplatnenej pohľadávky sa stal na základe písomného splnomocnenia, udeleného mu dňa 16.9.2010 P. P. a výslovne v tomto zmysle poprel aby P. P. naňho pohľadávku postúpila písomnou zmluvou. V tejto súvislosti v prílohe listu, doručeného súdu dňa 17.9.2010 (čl. 59), predložila P. P. písomné splnomocnenie a mimo iného v ňom tiež uviedla, že brala ako samozrejmosť že navrhovateľ má právo ju pri právnom úkone zastupovať, keďže bol zverený do jej osobnej starostlivosti a jej majetok je aj jeho, ako poznamenala. Právo zastupovať ju odvodzovala Katarína Kollárová tiež z toho, že utrpela mozgovú príhodu a preto ťažšie znáša nápor na psychiku. Písomným plnomocenstvom zo dňa 16.9.2010 (čl. 62), podľa zistenia súdu P. P. splnomocnila navrhovateľa na zastupovanie vo veci „zaplatenia rozbitých vchodových dverí, susedom E. A., pojednávanom na Okresnom súde v Košiciach“.
Zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 14.6.1998 (čl. 63) súd zistil, že dňa 24.7.1998, kedy došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy do katastra nehnuteľností, nadobudla P. P. okrem iného tiež vlastnícke právo k bytu č. 2 na H. XX v Košiciach. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXXX pre kat. úz. Južné Mesto (čl. 17) mal súd za preukázané, že až od 30.6.2011 je v katastri nehnuteľností ako vlastník označeného bytu evidovaný navrhovateľ.
Rozhodnutím Obvodného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy sp. zn. A/2009/05970 zo dňa 30.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.8.2009 (čl. 3 spisu 28C/81/2009), bol odporca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti majetku podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 14.6.2009 v čase okolo 21:00 hod. na prízemí v bloku na ul. H. XX v Košiciach kopaním do vchodových dverí bytu navrhovateľa tieto poškodil v oblasti zámku a kovovej zárubne, a tým mu spôsobil škodu vo výške 137,09 Eur. Táto výška škody bola podľa zistenia súdu v priestupkovom konaní ustálená na podklade znaleckého posudku č. 002/2009 zo dňa 28.2.2009 (čl. 18 priestupkového spisu) Ing. E. R., znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie Oceňovanie nehnuteľností a oceňovanie stavebných prác.
Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona: Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 442 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa ust. § 126 občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. (2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa ust. § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy dospel súd k záveru, že nárok uplatnený navrhovateľom proti odporcovi nie je dôvodný, a preto návrh na začatie konania navrhovateľa zamietol. Vo svojich úvahách vedúcich k tomuto záveru súd vo všeobecnosti vyšiel z toho, že účastníkmi právneho vzťahu zo zodpovednosti za škodu sú ten, kto škodu spôsobil (škodca) a ten komu škoda bola spôsobená (poškodený). Škodou sa pritom rozumie ujma v majetkovej sfére poškodeného, prejavujúca sa na veci, majetku alebo na zdraví, ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom (peniazmi). Obsahom tohto právneho vzťahu v prípade škody na veci je právna povinnosť škodcu nahradiť poškodenému majetkovú hodnotu, potrebnú na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu, eventuálne ( pokiaľ o to poškodený požiada a je to možné a účelné) právna povinnosť škodcu sám uviesť vec do predchádzajúceho stavu. Tejto povinnosti škodcu zodpovedá právo poškodeného na nahradenie škody v peniazoch alebo na uvedenie veci do predošlého stavu. Z pohľadu tohto všeobecného východiska, v danom prípade nebolo sporným a preukázané bolo tiež vykonaným dokazovaním, že vstupné dvere do bytu č. X na H. XX v Košiciach, poškodil protiprávnym konaním, pre ktoré bol právoplatným rozhodnutím uznaný za vinného, odporca, ktorý tak je ako škodca povinný spôsobenú škodu nahradiť. Otáznym však bolo, či práve navrhovateľ je nositeľom práva, ktorému táto povinnosť odporcu zodpovedá. Podľa posúdenia súdu, tak tomu nie je. V konaní bolo zistené (skutkové zistenia v tomto smere sú bližšie rozvedené na inom mieste tohto odôvodnenia), že vlastníčkou bytu č. X na H. XX v Košiciach bola v čase, keď vstupné dvere doň odporca poškodil, bola P. P., pričom i keď navrhovateľ v tomto byte spoločne s P. P. býval, k tomuto bytu nemal vecný alebo obligačný vzťah, len existencia ktorých, prípadne právna povinnosť z nich vyplývajúca, by mohla vyvolať právnu situáciu, kedy by škoda na veci mohla vzniknúť i inému subjektu ako jej vlastníkovi. Škoda v danom prípade preto vznikla len P. P., a to už v okamihu kedy k poškodeniu dverí ako takému došlo. Len ona je preto nositeľom oprávnenia vyplývajúceho z hmotného práva na náhradu škody, na čom nie je nič spôsobilé zmeniť ani to, že poškodené dvere prípadne opravil alebo opravu z vlastného zaplatil navrhovateľ. V takomto prípade medzi poškodenou a tým kto opravu zabezpečil alebo náklady s tým spojené uhradil vzniká ohľadne takto poskytnutého plnenia samostatný právny vzťah, od zodpovednostného vzťahu medzi poškodeným a škodcom nezávislý, ktorý nemá vplyv na obsah tohto zodpovednostného vzťahu, medzi inými tiež na právnu povinnosť škodcu nahradiť poškodenému spôsobenú škodu. Iná právna situácia by nastala len v prípade, ak by poškodená P. P. právo na náhradu škody jej prislúchajúce previedla na navrhovateľa. Tento právny úkon (postúpenie pohľadávky) však, vychádzajúc z ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vyžadoval písomnú formu, a preto pokiaľ i navrhovateľ, i keď zmätočne (na jednom mieste tvrdil že mu P. P. právo na náhradu škody postúpila, na inom mieste, že ho na uplatnenie práva splnomocnila) tvrdil, mimo iného tiež, že mu právo na náhradu škody bolo postúpené, nedošlo k tomu, vychádzajúc z tvrdenia samotného navrhovateľa, písomnou zmluvou, a preto i pokiaľ by k nemu došlo, takéto postúpenie by bolo neplatné v zmysle ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke nezaložilo ani plnomocenstvo udelené navrhovateľovi P. P. na zastúpenie „...v právnej veci zaplatenia rozbitých vchodových dverí susedom P. A....“, nakoľko, vychádzajúc z ust. § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupca koná v mene zastúpeného a len priamo zastúpenému vznikajú zo zastúpenia práva a povinnosti, z čoho vyplýva, že len udelením plnomocenstva k zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka rozhodne nedochádza. Nakoľko zákon zmenu v osobe veriteľa pohľadávky zo zodpovednosti za škodu nespája ani s prevodom vlastníckeho práva k poškodenej veci, uplatnenú pohľadávku navrhovateľ podľa posúdenia súdu nenadobudol ani tým, že dňa 30.6.2011 sa na základe kúpnej zmluvy stal vlastníkom tiež bytu č. 2 na H. XX v Košiciach.
Odporca mal vo veci plný úspech, a preto mu súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Priznaná náhrada trov konania pozostáva z náhrady odmeny a náhrady hotových výdavkov advokáta, podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorý odporcu v konaní zastupoval. Vychádzajúc z ust. § 9 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle ktorého sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, v spojení s ust. § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, určujúcim základné sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa tarifnej hodnoty veci a v spojení s ust. 14 ods. 1 vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, druhovo vymedzujúcim jednotlivé úkony právnej služby za ktoré patrí advokátovi odmena, súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby advokáta: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady dňa 1.6.2010 v sume 33,20 Eur, účasť na pojednávaní dňa 13.9.2010 v sume 33,20 Eur a účasť na pojednávaní dňa 28.4.2014 v sume 33,20 Eur. V súlade s ust § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, súd priznal odporcovi proti navrhovateľovi tiež náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu (režijný paušál) vo výške jednej stotiny výpočtového základu (výpočtový základ platný pre rok 2010 činí 721,40 Eur a výpočtový základ platný pre rok 2014 činí 804,- Eur) za každý úkon právnej služby takto: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady dňa 1.6.2010 v sume 7,21 Eur, účasť na pojednávaní dňa 13.9.2010 v sume 7,21 Eur a účasť na pojednávaní dňa 28.4.2014 v sume 8,04 Eur. Spolu náhrada odmeny a hotových výdavkov advokáta, zastupujúceho odporcu v konaní predstavuje sumu 122,06 Eur.
O povinnosti navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania na účet advokáta, ktorý ho v konaní zastupoval, súd rozhodol podľa ust § 149 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
V Košiciach 28. apríla 2014