Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Cb-22-2007.pdf
PDF · 157.83 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/22/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci navrhovateľa : Y. Y..N..K.., Y. Y. T. U., J. Q. Č.. XX/A, Z. XXXXXXXX, proti odporcovi : K. S., S. XX, Z. : XXXXXXXXX, zast. Advokátskou kanceláriou Ružička Csekes s.r.o., Vysoká č. 2/B, Bratislava, o návrhu na zaplatenie istiny 75.287,60 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 58.069,83 € a zmluvnú pokutu 0,05% zo sumy 58.069,83€ počnúc od 18.1.2007 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e ta.
Odporca je povinný zaplatí navrhovateľovi pomernú časť trov konania v sume 2 724,42€ do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť trovy konania titulom znalečného 179,48 € na účet Okresného súdu v Dunajskej Strede, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť trovy konania titulom znalečného 606,05 € na účet Okresného súdu v Dunajskej Strede, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 5.2.2007 domáhal zaplatenia istiny 2.268.114,17 Sk na tom právnom základe, že medzi ním a odporcom bola uzavretá zmluva o dielo dňa XX.XX.XXXX R. Č.. M. XXX/AA/XXXX, predmetom ktorej bola realizácia stavby s názvom Budovanie a rekonštrukcia infraštruktúry cestovného ruchu v areály športovo - rekreačného zariadenia v obci Lehnice, ktorú pohľadávku fakturoval odporcovi faktúrou č. XXXXXXXXXX Y. XX.X.XXXX M. T. R. Q. Y., G. G. A. Č.. XXXXXXXXXX splatnej 17.1.2007 titulom náhrady škody za prestoje spojené s pozastavením prác na stavbe, odsťahovaním materiálu, strojov, vrátane nákladov na zabezpečenia stráženia staveniska. Príslušenstvo pohľadávky žiadal priznať s odkazom na článok XI bod. 11.2 Zmluvy titulom zmluvnej pokuty vo výške 0,05% z nezaplatenej časti faktúry za každý deň omeškania.
Odporcovi bol doručený návrh na vyjadrenie v zmysle § 114 ods. 2 O.s.p., keď vo svojom stanovisku neuznal pohľadávku navrhovateľa, čo do dôvodu, ani čo do výšky majúc za to, že navrhovateľ dňom 25.4.2006 prerušil stavebné práce neodôvodnene potom, čo zistil, že pri realizácii diela vznikajú naviac práce, ktoré mali vyplynúť z nedostatku projektovej dokumentácie, keď v zmysle článku VIII bod. 8.6 Zmluvy bol povinný po obdržaní projektovej dokumentácie, bez zbytočného odkladu, najneskôr však ku dňu podpisu zmluvy o dielo preveriť, či nemá projektová dokumentácia chyby, či neobsahuje riešenia a materiály, ktoré sa ukázali ako nevhodné pri realizácii stavieb. Mal za to, že objednávateľ nemusel akceptovať neskoršie pripomienky zhotoviteľa k projektovej dokumentácii počas realizácie predmetu diela, že táto obsahuje chyby, z ktorých by mohli vyplynúť naviac práce pre zhotoviteľa. Rovnako nesplnil ani povinnosť vyplývajúcu z § 552 Obchodného zákona, oznámiť skryté prekážky miesta, kde sa má dielo vykonať a navrhnúť zmeny diela, keď následne k dohode o zmene diela v súvislosti so vzniknutými nad prácami nedošlo. Odporca dňom 4.5.2006 odstúpil od zmluvy z dôvodu článku XIII bod. 13.1. keď zhotoviteľ bez kvalifikovaných dôvodov resp. zastavil zhotovenie diela pred jeho dokončením. Ďalším dôvodom odstúpenia bolo prekročenie ceny diela o 10% oproti dohodnutej cene v zmysle § 547 ods. 5 Obch. zákona, keď podľa cenovej ponuky naviac práce mali navýšiť cenu diela o 5.763.669,-Sk, čo predstavovalo 14,41% namiesto pôvodnej ceny.
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa X. X. XXXX Č. X. X O. XX/XXXX - XXX bol zamietnutý návrh navrhovateľa na zaplatenie naviac prác, ako aj náhrady škody a priznaná náhrada trov konania úspešnému odporcovi, ktorý rozsudok bol zrušený uznesením X. Y. T. W. M. D. XX. J. XXXX Č. X. XX O. - XXX, kde odvolací súd konštatoval, že nesporne došlo k zrušeniu zmluvy odstúpením zo strany objednávateľa odporcu , ktoré zásadným spôsobom ovplyvnilo právnu podstatu vzájomných nárokov zmluvných strán, posudzovaniu v konaní uplatneného nároku podľa ustanovenia § 351 Obchodného zákona, keď navrhovateľ si uplatnil zaplatenie ceny prác naviac, ktoré neskôr kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie. Konštatoval že prvostupňový súd pochybil, nakoľko v podstatnej časti predmetu konania vec nesprávne právne posúdil a v súvislosti s tým nevykonal zodpovedajúce dokazovanie , najmä znalecký posudok za účelom zistenia výšky obohatenia odporcu. Rovnako súd sa nezaoberal otázkou dôvodnosti vykonaných prác navrhovateľom do odstúpenia odporcom z hľadiska riadnej realizácie diela nebyť nevyhnutné a ktorých objektívnym spôsobom zistená hodnota navrhovateľovi doposiaľ nebola uhradená. Súčasne konštatoval čiastočnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia v súvislosti s uplatneným nárokom na náhrady škody, aby bolo zrejmé v súvislosti s tvrdením, ktorej konkrétnej zmluvnej povinnosti tento nárok navrhovateľ posudzoval, neuviedol či návrh v tejto časti zamietol z dôvodu nepreukázania tvrdeného porušenia zmluvnej povinnosti, nepreukázania vzniku škody alebo nepreukázania danosti príčinnej súvislosti medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody.
Podľa§ 226 Obč.súd.por. , Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Odvolací súd vo svojom zrušovacom uznesenie vyslovil právny názor na danú vec , vychádzajú zo zostavu, ktorý tu existoval v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia, ktorým právnym názorom je súd 1. stupňa viazaný.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, svedkov R. Y. (Č.. XXX, Ľ. E. (Č.. XXX), Z.. W. Q. (Č.. XXX, R. J. Ä.S.. XXX), Z.. G.. R. D. (Č.. XXX), Z.. U. E. (Č.. XXX /., oboznámením sa s listinnými dôkazmi - zmluvou o dielo (čl. 4), oznámenie navrhovateľa zo dňa 21.3.2006 o predpokladaných naviac prácach (čl. 158), odstúpenia od zmluvy odporcom (čl. 379), odpoveď navrhovateľa na písomné odstúpenia odporcu od zmluvy dňa 10.5.2006 (čl. 53), stavebný denník (čl. 63), cenová ponuka navrhovateľa naviac prác zo dňa 18.4.2006 (čl. 91), stavebné povolenie zo dňa 6.9.2004 (čl. 159), súťažné podklady o verejnom obstarávaní pre verejné obstarávanie v zmysle Zákona 523/2003 Z.z. v platnom znení (čl. 161), znalecký posudok znalca Z.. R. Y. Č.. XX/XXXX (Č.. XXX),Doplnenie má znaleckého posudku číslo XX/XXXX vyhotovený dňa 30. 11. 2011, za dodatku číslo XX/XXXX stanoviska znalca zo dňa 7. 11. 2013, vypočutím znalca Z.. R. Y. ( Č..XXX ) na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že zotrváva na podanom návrhu v celom rozsahu, tvrdiac, že naviac práce vyčíslené v sume 2.081.801,82 Sk s DPH, zahrňovali skutočne prevedené naviac práce do odstúpenia od zmluvy odporcom a pohľadávka 186.312,35 Sk je škodou, ktorá vznikla navrhovateľovi v dôsledku prestojov pri pozastavení prác na stavbe, odsťahovaním materiálu, vrátane strojov a nákladov na stráženie staveniska. Dôvody odstúpenia uvádzané v písomnom odstúpení odporcu v zmluve, považoval navrhovateľ za právne neúčinné z dôvodu, jednak s poukazom na § 547 ods. 2 Obchodného zákona, že nebola prekročená hranica navýšenia ceny diela o 10%, keď naviac práce boli vyčíslené okolo 3.000.000,-Sk, z čoho časť odporca zaplatil, zvyšok ostal predmetom sporu. Rovnako odporca neodstúpil od zmluvy bez zbytočného odkladu, keď sa dozvedel o vykonaní naviac prác už v marci 2006 a odstúpil až v máji 2006. Mal za to, že všetky tieto naviac práce boli udobrené stavebným dozorom Z.. Q. - osobou poverenou odporcom. Poukázal na nedodržanie postupu odporcom v zmysle článku 8.6 Zmluvy, pre nedostatok projektovej dokumentácie, hlavne realizačného projektu, keď po začatí diela sa zistilo, že je potrebné odstrániť väčšiu vrstvu ornice, než ako bola určená v projektovej dokumentácie, čím vznikli naviac práce. V tomto smere navrhoval vypočuť odborníkov. Na svoje tvrdenia žiadal vypočuť svedka Z.. H.Q. Q., vykonávajúceho stavebný dozor na stavbe a na zistenie rozsahu naviac prác nariadiť znalecké dokazovanie z príslušného odboru majúc za to, že odporca získal týmto plnením bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Obč. zákona, na základe neplatného právneho úkonu.
Z výpovede odporcu doplnené výpoveďou právnej zástupkyne odporcu súd zistil, že ako starosta obce Lehnice vykonával všetky úkony ako štatutár v mene obce,. Nikoho nepoveroval v súvislosti s uzatváraním zmluvy o dielo. Mal za to, že projektová dokumentácia, ktorá bola poskytnutá v rámci W., keďže sa jednalo o vypísanie súťaže na výber najvhodnejšej ponuky, spĺňala všetky predpoklady, pretože bolo podkladom aj na vydanie stavebného povolenia. Pokiaľ ide o namietaný realizačný projekt navrhovateľom mal za to, že v tom sa upresňovali už len trasy, nakoľko sa jednalo o stavenisko v pamiatkovo chránenej oblasti, kde sa nachádzali niektoré chránené stromy a v prípade ďalšieho výrubu bol potrebný súhlas pamiatkového ústavu. Mal za to, že navrhovateľ nevyužil svoje právo v čase vypísania tendra možnosti obhliadnutia staveniska, kde bol stanovený limit sprístupnenia nehnuteľnosti, kladenia otázok, vykonania sondy podľa potreby, čo ani jeden zo záujemcov si neuplatnil, teda ani navrhovateľ. Stavenisko mal prevziať navrhovateľ 1.3.2006, k začatiu stavebných prác došlo 15.3.2006 a 21.3.2006 žiadal navrhovateľ navýšenie ceny vyhotovenia diela, keď obdržali rozpočet na sumu 4.500.000,-Sk, keď asi o dva týždne táto suma bola znížená okolo 3.000.000,-Sk, ktorý omyl navrhovateľa nepovažoval odporca za dôvodný, a takéto nedostatky mohol odstrániť do času uzavretia zmluvy od zahájenia súťaže. Poprel, že bol informovaný stavebným dozorom Z.. Q. o zistených navýšeniach stavebných prác, v súvislosti s čím došlo k jednaniu so štatutárom navrhovateľa pánom S. za prítomnosti pána E. G. R., keď on jednoznačne odmietol uhradiť navýšenie majúc za to, že navrhovateľ vyhral W.. Bola stanovená suma za vyhotovenie diela, pričom mal možnosť požiadať o vyššiu sumu z Eurofondov až 40.000.000,-Sk a tým že prijali nižšiu ponuku, stratili nárok na rozdiel 2.500.000,-Sk, čo by museli zaplatiť z vlastných zdrojov. Súčasne, každé navýšenie ceny si vyžadovalo schválenie obecným zastupiteľstvom, keďže o tom nerozhoduje sám starosta. Po zistení tohto navýšenia si vyžiadal odporca odborné stanovisko generálneho projektanta a zvolal obecné zastupiteľstvo. K odstúpeniu od zmluvy došlo až následne. Od generálneho projektanta zistil, že odstránenie ornice o hrúbke 60cm nebolo nevyhnutné, projekt sa mohol zrealizovať podľa pôvodného stavu.
Právna zástupkyňa doplnila výpoveď odporcu, že vzhľadom na neexistenciu dodatku k zmluve o dielo v zmysle bodu 5.3 článku V. neexistoval dôvod na zaplatení naviac prác, ktoré neboli udobrené odporcom. To, že tieto boli evidované v stavebnom denníku a potvrdené stavebným dozorom, neodôvodňovali opodstatnenosť nároku navrhovateľa. Odstúpenie od zmluvy odporcom dôvodila ustanovením článku XIII bod. 13.1, keď zhotoviteľ bez kvalifikovaného dôvodu zastavil zhotovenie diela pred jeho dokončením a zaplatenie naviac prác na základe záznamov v stavebnom denníku, nemohlo byť dôvodom vynutiteľnosti od objednávateľa, teda povinnosti uzavrieť v tomto smere Dodatok k zmluve. v súvislosti s ustanovením § 351 Obchodného zákona mala za to, že odvolací súd uznesením, ktorým zrušil rozsudok prvostupňového súdu nezohľadnil základné právne a skutkové argumenty odporcu, ktoré majú zásadný vplyv na správne rozhodnutie v prejednávanej veci. Ustanovenie § 351 Obchodného zákona, nie je kogentným ustanovením, od ktorého sa strany zmluvy nemôžu odchýliť. V súvislosti s dispozitívnymi ustanovením a v súlade so zmluvnou voľnosťou platnou pre súkromno právnu úpravu všeobecného znenia zmluvy o dielo číslo M. XXX/A G. I. D. XX. XX. XXXX medzi účastníkmi konania, mala za to, že si dojednali pre prípad akýchkoľvek prác naviac, ktoré sa po podpise zmluvy o dielo ukážu ako objektívne potrebné pre zhotovenie diela, budú zhotoviteľovi uhradené výlučne na základe oboma účastníkmi zmluvy podpísaného písomného dodatku k zmluve o dielo. Uvedené základné pravidlo obsahovali aj súťažné podklady tvrdeného obstarávania a žalobca mal o tejto skutočnosti dostatočnú vedomosť, čo dokazovalo výpoveď svedka Saba. Zmluva obsahovala dostatočne určité ustanovenia, podľa ktorých si bol zhotoviteľ vedomý, že akékoľvek práce naviac ( teda aj tie, ktoré neboli zhotoviteľom ocenené pred podpisom zmluvy o dielo) idú na vrub zhotoviteľa (bod 3. 3, 14. 2, 14. 3, a 5. 3 zmluvy o dielo) pokiaľ s ním odporca na takéto naviac práce neuzavrie písomný dodatok k zmluve o dielo. V súvislosti s nárokom navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia mohol vzniknúť nárok navrhovateľovi len výlučne v rozsahu uzavretej zmluvy o dielo, pričom navrhovateľ v konaní nepreukázal, že práce naviac vykonal na základe zmluvy o dielo. Rovnako nepreukázal, že zmluva o dielo nestanovila dostatočne určito absenciu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia prác nad jej rámec. Rovnako nepreukázal, to, že ustanovenia Obchodného zákonníka v rozsahu, v ktorom sa domáha vydania a údajného bezdôvodného obohatenia od odporcu, § 351, 543 a § 544 sú kogentné, a teda zmluva o dielo bola uzavretá v rozpore so zákonom, keď vylúčila zaplatenie prác nad zmluvu o dielo. V tomto smere poukázala na súťažné podklady verejného obstarávania ,o ktorých navrhovateľ mal dostatočnú vedomosť. Navrhovateľ si riadne nepreverili projektovú dokumentáciu, ktorú povinnosť mu ukladali súťažné podklady verejného obstarávania a zmluva o dielo a svojim správaním nútil odporcu akceptovať, že ním stanovená cena diela nie je správna. V tejto súvislosti poukázala na znenie zákona číslo 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní v platnom znení do 31.12.2009, ktoré neobsahovalo zákonné ustanovenie o možnosti a podmienkach zmien zmlúv uzatvorených procesom verejného obstarávania. Majúc za to že ide o významnú absenciu zákonnej možnosti zmeny ceny zakotvenej v zmluve uzavretej vo verejnom obstarávaní, a práve cena bola rozhodujúcou, a teda zásadnou podmienkou pri výbere ponuky uchádzačov súťaží o spornú zákazku.. V tomto smere poukázala aj na slovenskú právnu teóriu, že účastník obstarávania nesie podnikateľské riziko prípadného úspechu, z čoho vyplýva, že v prípade úspechu v procese obstarávania musí splniť to, na čo sa v ponuke zaviazal. Preto by nemali byť prípustné také zmeny zmluvy, pri ktorých by došlo k úprave okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na ponuku alebo na ich posudzovanie, respektíve na konanie ostatných záujemcov ( niektoré špecifiká zákazky ). Preto odporca mal za to, že nemôže nezodpovedať za nečinnosť navrhovateľa pri získaní potrebných informácií na spracovanie záväznej cenovej ponuky a žiadala, aby súd túto nečinnosti navrhovateľa posúdil ako konanie, ktoré nemôže zakladať nárok na žalovanú sumu a riadne aplikovala tak liberalizačný dôvod podľa § 442 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s dohodnutou cenou v zmluve o dielo podľa článku V mala za to, že táto bola záväzná a pevne dohodnutá , preto poukazujúc na ustanovenie § 547 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorých, pokiaľ je cena stanovená v zmluve, kde nemal zhotoviteľ žiadne právo žiadať zvýšenie ceny počas zhotovenia diela, a to ani ak sa vyskytnú nové okolnosti. Toto právo by mu vzniklo iba vtedy, ak by zmluva dohodu o cene neobsahovala a cena by bola dohodnutá iba rozpočtom, pričom zo zmluvy by súčasne muselo dostatočne určito vyplývať, že rozpočet nie je úplný.
Podľa § 536 ods. 1 a 6 3 Obchodného zákona, Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo, a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba a vykonanie dohodnutej opravy, alebo úpravy určitej veci, alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.
Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby, alebo jej časti.
Cena musí byť v zmluve dohodnutá, alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, iba, že strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 552 ods. 1 a 2 Obchodného zákona, ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky týkajúce sa veci, o ktoré sa má vykonať oprava, alebo úprava alebo miesta, kde sa má dielo vykonať, a tieto prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť to bez zbytočného dokladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene diela je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú na zmene zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť.
Ak zhotoviteľ neporušil svoju povinnosti zistiť pred začatím vykonávania diela prekážky uvedené v odseku 1, nemá žiadna zo strán nárok na náhradu škody, zhotoviteľ má nárok na cenu za časť diela, ktoré bolo vykonané do doby, než prekážky mohol odháliť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
Podľa § 547 Obch.zákona, Na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy.
Ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy.
Ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu.
Ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, určí jej zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa.
Objednávateľ môže bez zbytočného odkladu odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny podľa odsekov 2 a 3 o sumu, ktorá presahuje o viac ako 10% cenu určenú na základe rozpočtu. V tomto prípade je objednávateľ povinný nahradiť zhotoviteľovi časť ceny zodpovedajúcu rozsahu čiastočného vykonania diela podľa rozpočtu.
Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že spor medzi účastníkmi konania je sporom medzi podnikateľmi, pôvodne spoločnosťou Y. G..Y.., Q. U. Č.. XXX/XX, R. X, Z. : XXXXXXXX, M. T. K. N. J. Y. R. T. T. Č.. XXXX, X. U. M. T. R. X. Y. Y. Y..N..K.., U., J. Č.. XX/A, Z. : XXXXXXXX, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, T. T. Č.. XXX/B. Odporca právnická osoba - K. S., Y. Y. T. S. Č.. XX, Z. : XXXXXXXX z dôvodu ktorého spor sa posudzuje podľa ustanovenia Obch. zákona v zmysle § 1 ods. 1 keďže aj Obec ako právnická osoba má právo podnikať vo svojom mene.
Výpoveďami účastníkov konania bolo nesporne preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo potom, čo právny predchodca navrhovateľa vyhral Tender na vybudovanie rekonštrukcie infraštruktúry cestovného ruchu v areáli športovo rekreačného zariadenia v obci Lehnice, na základe čoho bola uzavretá zmluva o dielo dňa 21.12.2005 pod č. M., objednávateľ vystupoval K. S., zhotoviteľ právny predchodca navrhovateľa, predmetom ktorej zmluvy podľa článku III pod bod 3.1 bolo budovanie a rekonštrukcia infraštruktúry cestovného ruchu v areáli športovo rekreačného zariadenia v obci Lehnice v súlade s vypracovanou odsúhlasenou projektovou dokumentáciou a podmienok dohodnutých v zmluve s tým, že položkovitý rozpočet stavby tvorilo prílohu číslo 1 k zmluvy. Prechod vlastníctva k prevedeným prácam a materiálom prechádzal na objednávateľa momentom zabudovania a zaplatenia ich ceny objednávateľom (bod 3.4). podľa zmluvy bola dohodnutá doba plnenia 13.5.2006 so zahájením 15.3.2006. V článku V. bod 5.1 bola dohoda o cene diela vo výške 39.996.535,-Sk s tým, že podľa článku 5.2 v cene diela boli zahrnuté všetky náklady spojené s vyhotovením diela vrátane nákladov na zriadenie staveniska, všetky spotrebné energie, stráženie, osvetlenie, vodné, stočné, odvoz a poplatky za skládku vybúraného materiálu, požiarna ochrana, prípadné práce v noci, pracovné voľno, nadčasov, poistenie diela, riešenie obmedzených priestorov, možnosti zariadenia staveniska, práce vykonávané v zlom počasí a kompletná činnosť. V článku V pod bod 5.3 si účastníci dohodli, že počas realizácie diela zhotoviteľ môže fakturovať ceny len v rozsahu skutočne vykonaných merných jednotiek. Každé zvýšenie resp. zníženie merných jednotiek sa mali oceniť platnými jednotkovými cenami a v prípadoch nárokov práce neocenené v rámci prieskumu trhu, zhotoviteľ mal vypracovať návrh kalkulácie ceny v zmysle platného výmeru, a to odsúhlasiť objednávateľom, mala byť táto cena zavedená do dodatku k zmluve o dielo. Cena dodávky prác nad rozsah záväzku zhotoviteľa podľa tejto zmluvy, ako práce naviac neboli v cene diela zahrnuté. Podľa článku VIII bod. 8.6. bolo povinnosťou zhotoviteľa po obdržaní projektovej dokumentácie bez zbytočného dokladu najneskôr však ku dňu podpisu zmluvy o dielo preveriť, či nemá projektová dokumentácia, ktorá sa týka jeho dodávky zrejmé nedostatky a chyby, či neobsahuje riešenia, materiály, konštrukcie, ktoré sa ukázali ako nevhodné pri realizácii predchádzajúcich stavieb, pričom objednávateľ nemusel akceptovať neskoršie pripomienky zhotoviteľa projektovej dokumentácie počas realizácie predmetu diela, že táto obsahuje chyby, z ktorých by mohli vyplynúť naviac práce pre zhotoviteľa, ktoré by chcel uplatniť u objednávateľa.
Podľa článku V zmluvy o dielo, si účastníci konania upravili podmienky ceny vyhotovenia diela, kde bola stanovená cena výsledná 39 996 535 SK, ktorá zahrňovala cenu stavebných a montážnych prácach v rozpočte stavby podľa jednotkových cien tak na materiály, priame mzdy, ostatné priame náklady, výrobná réžia, správna réžia. Súčasťou rozpočtu boli všetky náklady spojené s vyhotovením diela a to zariadenie staveniska spotrebovaná energia, stráženie, osvetlenie, vodné stočné, odvoz a poplatky za skládku práce v noci, poistenie diela prácu vykonanú v zlom počasí kompletná činnosť. Podľa Z bodu 5. 3 zhotoviteľ diela mohol fakturovať dcéry a len v rozsahu skutočne vykonaných merných jednotiek. Zvýšená, respektíve zničené objemy merných jednotiek, než predpokladali východiskové podklady, mali byť ocenené platnými jednotkovými cenami. V prípadoch nárokov prác ocenené v rámci prieskumu trhu, zhotoviteľ mal vypracovať návrh kalkulácie ich ceny a po odsúhlasení objednávateľom, mala byť takto cena premietnutá do dodatku k zmluve o dielo. Cena dodávky a práce nad rozsah záväzku zhotoviteľom podľa tejto zmluvy - práce naviac - nebola v cene diela zahrnutá.
Odporca písomne odstúpil od zmluvy dňom 4.5.2006, kde ako dôvod odstúpenia uviedol článok 8.6 Zmluvy, majúc za to, že navrhovateľ do dňa podpísania zmluvy nevzniesol námietky proti projektovej dokumentácii, preto prerušenie zhotovenia diela hodnotili ako zastavenie zhotovenia diela bez kvalifikovaných dôvodov, ktoré v zmysle článku XIII bod. 13.1 tretia odrážka oprávňovali objednávateľa na odstúpenia od zmluvy. Podľa článku XIII pod bod 13.1. odrážka 3, objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy v týchto prípadoch, ak zhotoviteľ bez kvalifikovaných dôvodov neprevezme stavenisko, nedokáže zhotoviť dielo, alebo zastaví zhotovenie diela pred jeho dokončením.
Podľa dojednania v zmluve v článku VIII pod bod 8.6. mal navrhovateľ možnosť, keď obdržal projektovú dokumentáciu v rámci Tendrových podkladov, aby bez zbytočného dokladu najneskôr ku dňu podpísania zmluvy 26.11.2005 preveriť, či nemá projektová dokumentácia , ktorá sa týka jeho dodávky zrejme nedostatky, a chyby, či neobsahuje riešenia materiály, konštrukcie, ktoré sa ukázali, ako nevhodné pri realizácii predchádzajúcich stavieb.
Toto umožňovali aj pokyny, keď po jeho žiadosti mohla byť sprístupnená nehnuteľnosť, kde mohol vykonať sondáž vrstiev, ornice na odstránenie a tieto vytknúť prípadne v projektovej dokumentácii, ktoré právo nevyužil navrhovateľ ani potom, čo 1.3.2006 prevzal stavenisko, keď táto povinnosť mu vyplývala z § 552 ods. 1 obch. zákona, keď už pri samotnom vykonávaní diela zistí skryté prekážky týkajúce sa veci, na ktoré sa má vykonať oprava alebo úprava alebo miesta, kde sa má dielo vykonať, a tieto prekážky znemožnia vykonanie diela dohodnutým spôsobom, najneskôr do 15.3.2006, čo konštatoval aj sám znalec, teda vtedy, keď započal so stavenými prácami. Iba v tom prípade mohol prerušiť tieto práce, ak splní si túto úlohu, a oznámi odporcovi bez zbytočného odkladu a navrhne mu zmenu diela. Iba za týchto okolností mohol zhotoviteľ prerušiť práce, a v prípade ak sa nedohodnú odstúpiť od zmluvy. Navrhovateľ nesplnil svoju povinnosť včas vytknúť skryté prekážky, a nesplnil si ani povinnosť dojednanú v zmluve, z dôvodu ktorého nemohol prerušiť prevádzanie stavebných prác. Pre nedosiahnutie dohody mohol navrhovateľ od zmluvy odstúpiť, ktoré právo nevyužil, ale vypratal stavenisko a zastavil práce, potom, čo nedošlo k dohode s odporcom. Následne odporca potom, čo navrhovateľ opustil stanovisko 26.4.2006, dňom 4.5.2006 využil svoje právo v zmysle článku XIII pod bod 13.1. odrážka tretia, keď navrhovateľ zastavil zhotovenie diela pred jeho skončením, bez kvalifikovaného dôvodu. Nebolo preto možné považovať zastavenie prác navrhovateľom za kvalifikovaný dôvod, keď mal možnosť v zmysle zmluvy vytknúť včas objednávateľovi nedostatky projektu, ktoré právo nevyužil, keď vzhľadom na svoje odborné znalosti, tieto predpokladať mohol. Pokiaľ ide o ďalší dôvod odstúpenia od zmluvy v zmysle § 547 ods. 5 Obch. zákona, súd mal za to, že v tomto prípade neobstojí tvrdenie odporcu o navýšení dohodnutej ceny diela o 10%, nakoľko pôvodne predložená ponuka naviac prác odhadom 4.500.000,-Sk bola neskôr špecifikovaná 18.4.2006 podľa jednotkových mier vo výške 3.579.528,-Sk, ktoré obsahovalo okrem vytknutej hrúbky ornice, jeho odstránenie, aj dovoz vytvorenia miestnej komunikácii a chodníky, a kompletizovanie parkovísk, kde hodnota výrubu stromov , odvoz drevnej hmoty, odhumusovania predstavovala 127.570,-Sk a hodnotu vyše 2.000.000,-Sk predstavovali komunikácie a chodníky bez parkovísk. Vychádzajúc z dohodnutej ceny diela podľa článku V pod bod 5.1 Zmluvy bola stanovená výška 39.996.535,-Sk, čo predstavuje 8,90% z ceny, vyčíslené naviac práce. Preto uvedený dôvod na odstúpenie nebol opodstatnený zo strany odporcu. Vychádzajúc z uvedených skutočností, keďže súd posúdil odstúpenie od Zmluvy o dielo.
Podľa § 351 Obchod.zákona, Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
Podľa § 451 Obč.zák. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Obč.zák., Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Odstúpením od zmluvy podľa Obchodného zákonníka zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy okrem výnimiek vymedzených v ustanovení § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Všetky právne následky porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením však zostávajú zachované( M. XX/XXXX). Každá zmluvná strana je povinná vrátiť to plnenie, ktorej pred odstúpením prijala. Ak plne nevracia tá strana, ktorá od zmluvy odstúpila, má právo na náhradu nákladov s tým spojených. Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka práva na náhradu škody, ktorá vznikla porušením zmluvných povinnosti.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu za poskytnuté plnenie, ktoré mu vznikli vykonaním naviac prác na stavbe oproti projektu, ktoré odporca odmietol uhradiť, fakturované faktúrou číslo XXXXXXX XXX v sume 2 081 801, 82 SK, splatnej 17. 1. 2007, ako práce nevyhnutné za tým účelom, aby bola stavba vyhotovená kvalitne a následne nevznikali vady, ako aj náhradu škody, fakturovanú faktúrou číslo XXXXXXX XXX na sumu 186 312, 35 SK za prestoje spojené s pozastavením prác na stavbe , odsťahovaním materiálov, strojov vrátane nákladov na zabezpečenie stráženia staveniska.
V súvislosti s rozsahom vykonaných naviac prác, ich odsúhlasenia, následných jednaní o zaplatení , boli vypočutí svedkovia tak zo strany navrhovateľa, ako aj zo strany odporcu S vykonaním stavebného dozoru podľa tohto článku bodu 8.17 bol poverený Z.. W. Q.. Podľa článku XIII pod bod 13.1 si dojednali účastníci právo odstúpenia od zmluvy objednávateľom, ak zhotoviteľ bez kvalifikovaných dôvodov zastaví zhotovenie diela pred jeho dokončením. Táto zmluva bola uzavretá dňom 29.11.2005. navrhovateľ prevzal stavenisko dňom 1.3.2006 a začal so stavebnými prácami dňa 15.3.2006. Dňom 21.3.2006 oznámil navrhovateľ odporcovi rozsah naviac prác, ktoré zahrňovali cenu chýbajúcej šachty v hodnote približne 30.000,-Sk, chýbajúce mreže na UV 250.000,-Sk, zmena šácht na UV parkoviská, výškové nezhody parkoviska približne 620.000,-Sk, odhumusovanie predpoklad naviac prác 140.000,- Sk, osvetlenie rozdiel 1.600.000,-Sk, obvodové komunikácie 850.000,-Sk, odvoz a odstránenie ornice 1.000.000,-Sk. Spolu 4.500.000,-Sk, ktoré neskôr dňom 18.4.2006 znížil a oznámil odporcovi, že celková hodnota naviac prác predstavuje 3.579.528,-Sk, čo zahrňovalo prípravné práce výrub stromov, odvoz drevnej hmoty, vytrhanie koreňov, odhumusovanie, miestne komunikácie a chodníky bez parkovísk, parkoviská kompletne, podkanalizovanie parkovacích plôch, dažďová kanalizácia, sadové úpravy. Z toho časť pohľadávky odporca zaplatil, keď rozdiel nezaplatenej časti prevedených prác požadované navrhovateľom predstavovalo 2.081.801,82 Sk. Navrhovateľ v tomto smere tvrdil, že bola nedostatočná projektová dokumentácia, ktorá bola predložená k samotnému Tendru, ako aj podkladom pre zmluvu, keď realizačný projekt mali dostať až potom, čo došlo k začatiu prác po opakovaných urgenciách. Odporca sa bránil tým, že navrhovateľ mal dostatočný priestor, aby prekontroloval stavenisko od uzavretia zmluvy až do začatia prác, prípadne aj v čase vypísania Tendra, ktoré právo ani v jednom prípade nevyužil a mohol včas vytknúť nedostatky na samotnom stavenisku.
Zo súťažných podkladov vyhotovených odporcom pre obstaranie budovania a rekonštrukciu infraštruktúry cestovného ruchu v areáli športovo rekreačného zariadenia v K. S., vyplynulo, že tieto obsahovali pokyny pre uchádzačov, ako aj vzor zmluvy o dielo, kde v časti II bod 15 pokynov pod bod 15.1 uchádzačom, odporúčania vykonať obhliadku miesta uskutočnenia prác tak, aby si sami overili na vlastné náklady a získali potrebné informácie, ktoré budú potrebovať na prípravu a spracovanie ponuky. Pričom v bode 15.2 mali možnosť takýto uchádzači dostať informácie telefonicky alebo faxom, na telefónnych číslach priamo u zodpovednej osoby, K. Ú. S., kontakt na starostu obce, mobilné telefónne číslo ako aj fax.
Y. R. Y. - zamestnanec navrhovateľa, ako kalkulant, jednal v mene navrhovateľa v rámci tejto súťaže, po oboznámení sa s podmienkami súťaže, aj s obsahom budúcej zmluvy o dielo, nepovažoval za dôvodné vykonanie obhliadky miesta vyhotovenia diela, keď ku kalkulácii ceny diela mal k dispozícii Tendrovú projektovú dokumentáciu. Potvrdil, že samotný realizačný projekt bol poskytnutý až po uzavretí zmluvy.
Z tejto projektovej dokumentácie podľa neho nebolo možné zistiť, akú hrúbku si vyžaduje odstránenie ornice. Uvedená mala byť hrúbka bežná, 30cm. Svedok si bol vedomý, že vzhľadom na podmienky dojednané v zmluve o dielo, každé navýšenie prác oproti dohodnutej v zmluve pôjde na vrub zhotoviteľa, keď objednávateľ nemusel akceptovať akékoľvek naviac práce, uplatnené zhotoviteľom. Mal za to, že tieto naviac práce boli udobrené stavebným dozorom, preto pokračovali v prácach, z obavy, aby nedošlo k omeškaniu s odovzdaním diela a z toho vyplývajúcich sankcií. V súvislosti s vyčíslením naviac prác, v prvom prípade malo ísť o odhad a následne už išlo o vyčíslenie naviac prác podľa presných jednotiek prác, resp. jednotkovej ceny určenej v zmluve. Svedok nezistil žiadne nedostatky projektovej dokumentácii, keďže na základe tejto projektovej dokumentácie vypracovali ponuky aj ostatní účastníci súťaže.
V súvislosti s jednaniami o naviac prácach bol prítomný aj zamestnanec navrhovateľa Ľ. E. - ako vedúci strediska, kde pôsobil do mája 2005. Tvrdil, že naviac práce mali byť odsúhlasené investorom a žiadané, aby bolo pokračované v stavebných prácach, čo malo vyplynúť zo stavebného denníka a v súvislosti s tým sa mal dožadovať navrhovateľ vyhotovenia dodatku k zmluve, ktoré sa odkladalo na žiadosť investora, ktorý chcel konzultovať s projektantom otázku odhumusovania. Tvrdil, že geologický prieskum projektovej dokumentácii dodaný nebol, a skontrolovať hrúbku ornice bolo povinnosťou projektanta a po zistení stavu na mieste samom požadovať rozsah prepracovania projektu. K tomuto stanovisku svedok o povinnosti projektanta vykonať geologický prieskum sa pripojil aj svedok Z.. W. Q., ktorý vykonával stavebný dozor na uvedenej stavbe tým, že robil zápisy do stavebného denníka, ktorý bol vedený navrhovateľom. Rovnako skonštatoval, že hoci boli zistené naviac práce oproti projektovej dokumentácie, tieto mohol zistiť navrhovateľ ešte v čase verejného obstarávania pri vykonaní prieskumu miesta a vykonať určité sondy. K vykonaniu sondy došlo až potom, čo odstúpil odporca od zmluvy s navrhovateľom ako aj k celkovému zameraniu terénu, vyčísleniu nákladov na odstránenie primeranej hrúbky ornice, pritom sa zistilo, že náklady tvrdené navrhovateľom neboli úplne v takej výške, ako ich vyčíslil. Mal za to, že navrhovateľ mohol predvídať odlišnú hrúbku ornice, keďže na niektorých miestach bola časť zalesnená. Svedok mal za to, že projektová dokumentácia poskytnutá v súťaži postačovala na vyčíslenie nákladov, pokiaľ by neboli zistené chyby.
Z výpovede svedka Z.. G.. R. D., ktorý vyhotovil projekt diela vyplynulo, že v projektovej dokumentácii, keďže išlo o stavenisko pamiatkovo chránenej oblasti, bolo nevyhnutné zadovážiť stanovisko pamiatkového úradu a 28 stanovísk dotknutých organizácii. Boli zabezpečené podklady z hľadiska statiky. Tvrdil, že geologický prieskum nebol nevyhnutný. Robil sa len vtedy, keď o to požiadal niektorý projektant čiastkovo, alebo sám investor, alebo sa to zistí. Keďže išlo o areál, kde sa nachádzali už pôvodné stavby v súvislosti s ktorými mali k dispozícii podklady, nepovažoval za potrebné prevádzať geologický prieskum. Poukázal na čiastkový projekt, ktorý obsahoval dendrologický posudok, ktorý veľmi podrobne mal poznať uvedenú oblasť, ktorá bola vyhodnocovaná každoročne. Hrúbka ornice sa dala zistiť kopanou sondou a keďže sa jedná o rovinaté územie, bolo málo pravdepodobné kolísanie hrúbky ornice, pretože išlo o viac menej morfologicky podobné územie. Mal za to, že projekt obsahoval dostatočnú rezervu, aby sa zmestili do množstva kubíkov odstránenia ornice, ktorá je stanovená z výkazu výmer. Zásadne však podľa svedka platilo, že v prípade, ak sa jedná o cestné komunikácie, nepredpokladá sa väčšie zaťaženie vozidlami, pretože komunikácia je projektovaná podľa únosnosti podložia a typu zaťaženia, ktorá sa zisťuje výkopom na mieste samom. Poukázal na slabú súčinnosť navrhovateľa v čase vypracovania realizačného projektu, ktorý bol vo vysokom štádiu rozpracovania v čase prevzatia staveniska, kde mohol vytknúť určité nedostatky navrhovateľ ešte pred začatím stavby. Svedok mal za to, že navýšenie prác zo strany navrhovateľa muselo byť účelové, keďže tieto vznikali už od samého začiatku.
Odporca svoje tvrdenia o možnosti zrealizovania stavby za dohodnutú cenu navrhol vypočuť svedka R. J., majiteľa spoločnosti P., ktorý dokončil prevedenie diela, v dohodnutej cene, akú mali navrhovateľ s odporcom s tým, že dosiahli ešte zisk. Tiež poukázal na to, že zemné práce sú pre firmy najlukratívnejšie, pretože tam sa môže zarobiť až 100% zisku, a na druhej strane môžu byť práce, ktoré sú stratové, ale tieto sa dajú v rámci celkového prevedenia diela eliminovať. Preto on posudzoval stavbe v globále s tým, že niekde sa získa a niekde sa navýšia tieto práce. Po vyčíslení prác prevedených navrhovateľom, dokončili práce zhodne s vysúťaženou cenovou ponukou navrhovateľa.
S účelom zistenia hodnoty prevedených prác zo zrušenej zmluvy, ktoré nebolo možné vydať odporcom navrhovateľovi, tieto boli zdôvodnené v znaleckom posudku znalca Z.. R. Y. Č. XX/XXXX, vyhotovený dňa za 30. 4. 2013, z ktorého vyplynulo, že podľa geodetického zamerania, ktoré použil znalec, boli prevedené prípravné práce na objektoch na odstránenie ornice v objeme 4505 m3, v prípade komunikácii a chodníkov použitý násypový materiál 4856 t a v prípade parkoviska použitý násypový materiál 4858 t. V každom jednom prípade znalec použil jednotkovú cenu podľa vysúťaženej ceny a to v 1. prípade 16 SK na m3 v 2. prípade 280 SK na m3 a v v 3. prípade 180 SK na m3. Rovnako skonštatoval, že všetky podklady predložené navrhovateľom preukázateľne potvrdili rozsah a skutočnú množstvo použitého materiálu, dopravu a spracovanie, ktoré bolo zaplatené navrhovateľom rovnako konštatoval, že geodetické zameranie a z toho vychádzajúce výpočty množstiev naviac prác zodpovedajú fakturovaným cenám z faktúry číslo XX XX XX X XX G. Č. XXXX XX XX XXX.
Z dôvodu spochybnenia záverov znaleckého posudku odporcom, keď z posudku nevyplynula odpoveď na zásadnú otázku v prejednávanej veci, či odporca neplnil navrhovateľovi za tie vykonané práce, ktoré navrhovateľ vykonal na diele na základe a v rozsahu zmluvy o dielo. Bol vyzvaný znalec dňa 14. 10. 2013, keď sa vyjadril prípisom dňa 7. 11. 2013 odvolávajúc sa na údaje v znaleckom posudku, ako rekapitulácia na strane 18 znaleckého posudku uviedol, že fakturované položky v modrom stĺpci na sumu 6 744 858,74 SK predstavovali celkovú sumu prevedených práca do odstúpenia od zmluvy a práce naviac v červenom stĺpci v sume 3 397 279,80 SK a odpočet v žltom stĺpci vo výške 1 647 866,50 SK , kde potom rozdiel predstavovalo sumu 1 749 413,30 SK (3 397 279,80 SK - 1 647 866,50 SK) . Konštatoval, že rozdiel predstavuje výlučne práce naviac oproti projektovej dokumentácii len pri odstránení ornice .
Pokiaľ ide o dojednanie ceny diela podľa článku V bod 5. 1 stanovená podľa vysúťaženej ceny vo výške 39 996 535, 00 SK( 1 327 641, 70 euro ) , s tým že zhotoviteľ mohol fakturovať cenu len v rozsahu skutočne vykonaných merných jednotiek podľa jednotkovej ceny a podľa pod bodu 5. 3 zvýšené, respektíve znížené objemy merných jednotiek, než predpokladali východiskové podklady, mali byť ocenené platnými jednotkovými cenami s tým, že v prípadoch nárokov prácu neocenené v rámci prieskumu trhu, mal navrhovateľ vypracovať návrh kalkulácie ceny podľa článku IV bod 1 v a po odsúhlasení objednávateľom, mohla byť táto cena premietnutá do dodatku k zmluve o dielo. Výslovne bolo skonštatované že cena dodávky a prác nad rozsah záväzku zhotoviteľa podľa tejto zmluvy - práce najviac- neboli zahrnuté v cene diela.
Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zrušeniu zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy odporcom, súd posúdil nárok navrhovateľa v zmysle § 351 ods. 1 a 2 Obchodného zákona o vrátení poskytnutého plnenia do odstúpenia od zmluvy stranou, ktorej plnenie poskytla. V danom prípade navrhovateľ v dôsledku odstúpenia od zmluvy odporcom sa zmluva zrušila P. W., čím odporca bol povinný nahradiť navrhovateľovi plnenie, spolu s príslušenstvom, ktoré nebolo možné reálne vydať, spočívajúce v prevedených prácach, odhumusovanie a nanosenie štrku, ktoré už bolo zabudované následne dokončením diela. Zásadne platí, že musí vydať plnenie ten, ktorý plnenie dostal, pričom môže to byť aj je daná zo stránok, ak sa plnilo jednému z účastníkov. Výška tohto plnenia bola vyčíslená v znaleckom posudku Z.. R. Y. T. Y. X XXX XXX,XX Y. (XX XXX,XX€ ),vychádzajúc cez podkladov predložených navrhovateľom, ktoré náklady preukázateľne navrhovateľovi vznikli do doby odstúpenie od zmluvy odporcom. Námietka odporcu, že znalec vychádzal z jednostranných dokladov, nebola opodstatnená, nakoľko bolo dôkazné bremeno na strane navrhovateľa na preukázanie plnenia, či už v prevedených prácach alebo materiálov, ktoré vynaložil do zrušenia zmluvy a na strane druhej bola dôkazná povinnosť na strane odporcu, pokiaľ tieto spochybnil navrhnuté dôkazy spochybňujúce tvrdenia navrhovateľa. Odporca dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. V prípade, že nedôjde k zrušeniu zmluvy, mohli byť predmetom dojednania v zmysle v článku V bod 5. 3., k čomu aj smerovali jednania medzi účastníkmi konania, ako to vyplynulo z mailovej komunikácie svedka Y. s odporcom. Prevedené práce akceptoval aj stavebný dozor Z.. W. Q., ktorý túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi. Súčasne konštatoval, že tieto práce boli nevyhnutné pre riadne vyhotovenie diela. Zhodne so svedkom Sabom konštatovali, že zo samotnej projektovej dokumentácie nebolo možné predvídať skutočnú hrúbku odstraňovanej ornice.
Išlo o práce poskytnuté na základe zmluvy o dielo, ktoré vyplynuli z existencie rozdielov medzi projektom stavby a skutočnými nákladmi pri odhumusovaní, ktoré boli následne po odstúpení od zmluvy odporcom premerané, za súčinnosti aj navrhovateľa a dospeli k záveru že boli vykonané naviac práce, ktoré boli veľmi blízke výpočtom navrhovateľa. Sám stavebný dozor potvrdil predvídateľnosť rozdielností hrúbky ornice oproti projektovej dokumentácii, pre zalesnenie časti terénu. Rovnako potvrdil, že pri jednaniach investor v časti uznával naviac práce a akceptoval ich, konkrétne neuviedol ich rozsah. V prácach pokračoval práve z dôvodu nie jednoznačného postoja odporcu, potvrdením naviac prác stavebným dozorom, ktorého poveril odporca na základe mandátnej zmluvy. V prípade, že tieto práce boli nevyhnutné na realizáciu samotného diela a mohli byť predvídateľné odporcom a aj navrhovateľom, keď investor, odporca, vopred vedel, že tieto práce budú prevedené, len nepoznali skutočný rozsah, ktorý v rámci výkazu výmer v projektovej dokumentácii uviedol v hrubom priemere, bez dostatočných informácii pre zhotoviteľa, keď opomenul vykonať geologický prieskum na stavenisku a bol uzrozumený s tým, že tieto práce môžu byť v menšom, ale aj vo väčšom rozsahu . Tým, že tieto práce boli nevyhnutné previesť, aby nevznikla závažná ujma u odporcu boli tieto naviac práce nevyhnutné pre dokončenie predmetu pôvodnej verejnej zákazky. V skutočnosti išlo o dodatočné práce, nezahrnuté do pôvodného výkazu výmer v dôsledku chyby projektanta ( Jurčík, R. Zákon o veřejných zákazkách. Komentáře 3. vydání Praha: C.H. BECK strana 213 ).
Podľa § 544 Obč.zák. Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Vzhľadom na dôvodnosť nároku navrhovateľa z dôvodov uvedených ako vyššie, súd zaviazal odporcu na zaplatenie dodatočných prácach spolu s dojednanou zmluvnou pokutou v zmysle zmluvy o dielo v článku XI bod 11. 2 vo výške 0,05 % z nezaplatenej čilský faktúry za každý deň aj začatý omeškania s poukazom na § 351 ods. 2, ktorí sú účastníci konania dojednali namiesto úroku z omeškania. Faktúra číslo XXXXXXXXXX bola splatná ku dňu 17. 1. 2007, keď odporca sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry v zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákona v platnom znení .
Nebola namieste námietka odporcu s priznaním nároku rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3 občianskeho zákona ktoré odôvodnil odkazom na uzavretú zmluvu a výpovede svedkov, tvrdiac, že odporca nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, vykonať prieskum pred uzavretím zmluvy a súčasne vytknúť nedostatky projektu, s ktorým sa uspokojil, keď tomu mohol aktívnym správaním sa zabrániť. Podľa prevažujúcemu výkladu, výkon práva v rozpore s dobrými mravmi neznamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s uznávaným názorom rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť výkon práv, aby bol v súlade so základnými obecne rešpektovanými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti (so zásadou slušnosti, poctivosti, čestnosti, vzájomnou úctou, toleranciou a dôverou). V praxi rozpor s dobrými mravmi znamená, že ide o prípady, keď výkon práv síce formálne neodporuje zákonu, ocitá sa však v rozpore s dobrými mravmi, ako boli vymedzené. Tu postačuje objektívne posudzovanie výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi. Dôsledkom toho súd takémuto právu s poukazom na § 3 odoprie právnu ochranu. Predmetom konania bolo zaplatenie dodatočných prác zo zrušenej zmluvy, ktoré mohli obe strany predvídať, a pre prípadné naviac práce si dohodli uzavretie dodatku po odsúhlasení týchto prác. Tým, že išlo o vysúťaženú cenu, zákon nevylučuje zvýšenie ceny diela pokiaľ to pomery odôvodňujú ( § 23 ods. 7 písm. a) Zákona o verejnom obstarávaní). Ako už bolo vyššie uvedené súd považoval tieto práce, ktoré previedol navrhovateľ, za práce vyplývajúce zo zmluvy o dielo, ako práce dodatočné nezahrnuté do pôvodného výkazu výmer.
Právny názor rozsudku Q. Y. Y. Č. XObdo XX/XXXX nebolo možné aplikovať jednoznačne na predmetný spor, nakoľko v uvedenom spore, ktorej predmetom boli naviac práce na vyhotovenie diela, kde v dodatku k zmluve si účastníci výslovne vymienili, že zhotoviteľ garantuje realizáciu stavby v celkovom finančnom objeme 10 000 000 SK, ktorá cena bola konečná a zo strany zhotoviteľa nebolo možné ju prekročiť vo vecnom ani finančnom plnení. V prípade prekročenia nemal nárok na prípadnú úhradu vykonaných prác a malo sa za to, že objednávateľ si takéto práce neobjednal.
V tomto konaní si účastníci dojednali možnosť úhrady naviac prác, ktoré neboli zahrnuté do ceny diela, vzájomným odsúhlasením a vypracovaním dodatkov k zmluve. Odporca bol informovaný o prevádzaných naviac prácach pre odstránenie ornice. Hoci sa presvedčil o ich dôvodnosti, do určitého rozsahu po upozornení navrhovateľom, práce nezastaví. Hodnota vyčíslených naviac prác oproti cene diela predstavovala 5, 20 % ( cena diela 1 327 641, 7 eura, vyúčtované naviac prác 69 103, 16 euro ) tieto práce sú v skutočnosti dodatočnými prácami, ktoré neboli zahrnuté do pôvodného výkazu výmer v dôsledku chyby projektanta , pretože nie je možné neúplnosť nepresnosť na zadávacie dokumentácie, respektíve podkladov pre prípravu ponuky klásť len na ťarchu zhotoviteľa, ktoré bolo možné vylúčiť dôsledným geologickým prieskumom, ktorého odporca opomenul.
V časti nároku, rozdielu uplatnenej pohľadávky, čo do vykonaných naviac prác, súd návrh zamietol ako neodôvodnený, keď zo záverov znaleckého posudku v uplatnenej výške sa nepreukázali. Navrhovateľ v tejto časti návrh nezobral späť.
Podľa § 373 Ob.Z. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie náhrady škody vo výške 186.312,35 Sk, ktorá podľa faktúry Č.. XXXXXXXXXX spočívala v nákladoch spojené s prestojom, pozastavením prác a vyprataním staveniska, materiálov a strojov, vrátane stráženia, nepovažoval súd za dôvodné, potom čo sa preukázala dôvodnosť odstúpenia od zmluvy odporcom, po opustení staveniska navrhovateľom bez uvedenia kvalifikovaného dôvodu. Vzhľadom na to, že nebol daný dôvod na pozastavenie prác zo strany navrhovateľa pre správanie sa odporcu, nakoľko vynútenie uzavretia Dodatku k zmluve nebolo možné dosiahnuť pod nátlakom. Navrhovateľ mal možnosť od zmluvy odstúpiť, ktoré svoje právo nevyužil. Povinnosťou navrhovateľa bolo pokračovať v prácach, dokončiť dielo, a v prípade rozdielu vzniknutých nákladov po ukončení diela pri celkovej kalkulácii uplatniť si nárok u odporcu.
Vzhľadom na záver súdu, keď konštatoval platné odstúpenie od zmluvy odporcom, ktorá skutočnosť v ďalšom nebola sporná medzi účastníkmi konania, nebola zmluva porušená odporcom, naopak navrhovateľ porušil podmienky zmluvy, keď nepokračoval v prácach na stavbe. povinnosťou odporcu bolo zaplatiť cenu za zhotovenie diela navrhovateľovi v súlade s v položkovite rozpočtom stavby ako prílohy číslo 1 k zmluve o dielo, ktorú povinnosť odporca splnil. Odporca nezaplatil len naviac práce, ktoré neboli dojednané v samostatnom dodatkov k zmluve o dielo. Len v prípade neplatného odstúpenia od zmluvy, by to znamenalo porušenie zmluvnej povinnosti zo záväzkového vzťahu ( t. j. riadne odoberanie ponúkaného dohodnutého plnenia ), čím by bol splnený jeden zo zákonných predpokladov vzniku práva na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákona. Za predpokladu, že by navrhovateľovi vznikla škoda, je nesporná aj príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody, ktorú si uplatnil vo forme nákladov pri prestoji a vyprataní staveniska. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľovi nevznikol nárok na náhradu škody v súvislosti so zrušenou zmluvou, keď odporca svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy žiadnym spôsobom neporušil čím chýbal jeden z predpokladov k vzniku škody.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Súd priznal navrhovateľovi pomernú časť trov konania ktoré mu vznikli uplatnením práva. Navrhovateľovi vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku z návrhu Podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov 6 % z hodnoty konania najmenej 16, 50 euro ( 136 092 ,-Sk) 4517, 36 €., zložením preddavku na znalečné celkom 500 euro. Celková výška uplatnenej pohľadávky predstavovala sumu 2 268 114, 17 SK ( 75 287, 60 euro ), priznaná pohľadávka 1 749 413, 30 SK ( 58 069, 88 euro ) Percentuálna úspešnosť navrhovateľa bola 77, 13 % a odporcu v 22, 87 % . Navrhovateľ bol úspešný konaní rozdielu 77, 13 % - 22, 87 % = 54,26 %. Zo sumy zaplateného súdneho poplatku 4517, 36 euro a zaplatenej zálohy 500 euro predstavuje 54,26 % 2724, 42 euro.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Vznikli náklady štátu vypracovaním znaleckých posudkov ktoré neboli kryté preddavkom. M. Z.. Y. boli priznané odmeny za 2 znalecké posudky v 1. prípade vo výške 694,30 euro, keď bol zaplatený preddavok 400 euro rozdiel činí však 294,30 eura. V 2. prípade vo výške 749, 83 euro, kde bol zaplatený preddavok 300 euro navrhovateľom, neuhradená ostáva suma 449, 83 euro a odmena pri účasti na pojednávaní vyúčtovaná v sume 41, 40 euro. Celkom trovy znalečného, 1 485,53 euro, z ktorej sumy podiel pripadajúci podľa úspešnosti navrhovateľa činí 45, 74 % 679,48€ na odporcu 54, 26 % 806,05€. Navrhovateľ zaplatil preddavok 500€ zo sumy 679,48€, rozdiel činí 179,48€. Odporca zaplatil preddavok 200€, rozdiel činí 606,05€.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).