Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-373-2010.pdf
PDF · 83.69 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/373/2010
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: VZOR výrobné družstvo Zvolen, so sídlom Lihoveckého 1805, 960 22 Zvolen, IČO: 00 168 238, zast. JUDr. Alenou Cvopovou, advokátkou, Nogradyho 37, 960 01 Zvolen, proti povinnému: GRANDFORMAT, s.r.o., so sídlom Kollárova 46, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 34 133 887,
na vymoženie pohľadávky vo výške 1845,98 Eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,94 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému trovy exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, na vymoženie pohľadávky vo výške 1846,98 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, číslo konania 63 Cb 186/08-62 zo dňa 20.04.2009.
Poverením č. 5601 052164 zo dňa 12.03.2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Evu Uhaľovú, so sídlom Exekútorského úradu Zvolen, Nám. SNP 6/11, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 234/10.
Dňa 23.12.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Oprávnený v návrhu uviedol, že do dnešného dňa nedošlo zo strany exekútora k vymoženiu jeho pohľadávky ani z časti, pretože povinný je nemajetný a nevykonáva žiadnu činnosť a preto navrhuje zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ( ďalej len " Exekučný poriadok" ) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
V exekučnom konaní platí tzv. dispozičná zásada, na základe ktorej má oprávnený možnosť disponovať s návrhom na vykonanie exekúcie. Avšak, ak oprávnený výslovne žiada exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného, šetrenie majetkových pomerov povinného realizuje súdny exekútor, a až v prípade, že výsledkom šetrenia majetkových pomerov povinného dôjde k záveru, že tento je nemajetný, môže poverený exekútor podať na súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, t.j. podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd, vychádzajúc z obsahu predloženého exekútorského spisu EX 234/2010 a z Oznámenia o stave exekúcie zo dňa 02.09.2010 má preukázané, že súdny exekútor za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku. vykonal lustráciu majetku povinného. Zo správ, doručených súdnemu exekútorovi v rámci súčinnosti vyplýva, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, nevlastní a ani nie je držiteľom motorového vozidla a ani iného hnuteľného majetku. Na účte obchodnej spoločnosti, zistenom v rámci súčinnosti s Daňovým úradom Banská Bystrica, ktorý je vedený v S., W..S.., Z. I. I. neboli zistené žiadne finančné prostriedky, z ktorých by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Zo správ ďalej vyplýva, že povinný v mieste sídla obchodnej spoločnosti nevykonáva obchodnú činnosť a v dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Súd, vychádzajúc zo zisteného stavu, exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l, písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Poverený exekútor si v písomnom podaní zo dňa 24.02.2014 uplatnil trovy exekúcie vo výške 68,38 Eur ( z toho odmenu 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov 21,65 Eur, náhradu za stratu času 1,98 Eur a 20 % DPH z trov exekúcie 11,56 Eur).
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1) Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 2, prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( § 196).
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") / v znení platnom od 01.05.2008 /, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 ods. 1 vyhl. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhl. náhrada podľa odseku 1 je 0,66 Eur za každú aj len začatú polhodinu.
Vzhľadom na dôvod zastavenia je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, avšak nie vo výške, v akej si ich uplatnil súdny exekútor.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si uplatnil náhradu hotových výdavkov za doposiaľ nevykonané úkony vo výške 4,85 Eur (poštovné na konečné vyúčtovanie exekučného konania - oprávnený, povinný, vrátenie poverenie). Po zastavení exekúcie, súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Z tohto dôvodu súd exekútorovi nepriznal náhradu hotových nákladov vo výške 4,85 Eur.
Po vykonanej úprave, súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom trovy exekúcie vo výške 61,94 Eur (z toho odmenu vo výške 33,19 Eur, náhradu hotových nákladov / poštovné 12,13 Eur, súčinnosť 0,70 Eur, cestovné náhrady 5,64 Eur/ vo výške 18,47 Eur, náhrada za stratu času 1,98 Eur a 20 % DPH / z 41,51 Eur/ vo výške 8,30 Eur).
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu /Exekučného poriadku/ použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko oprávnený, ktorý si uplatnil trovy exekúcie, v konaní úspech nemal, súd vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia mu náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.