Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-73-2014.pdf
PDF · 103.78 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/73/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: VB LEASING SK, spol. s r.o., so sídlom Košická 49, 821 08 Bratislava, IČO: 31 378 528, zastúpeného advokátskou kanceláriou: LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: SYNERGY, s.r.o., so sídlom Moyzesova 4358/9, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 432 661, v konaní o zaplatenie 10.757,06 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/55/2013-82 zo dňa 29.07.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 9Cb/55/2013-105 zo dňa 10.09.2013
rozhodol:
Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/55/2013-82 zo dňa 29.07.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 9Cb/55/2013-105 zo dňa 10.09.2013 o d m i e t a .
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 334,01 Eur za trovy právneho zastúpenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu žalobcu, LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením (ďalej len „rozsudok“ alebo „kontumačný rozsudok“) okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 10.757,06 Eur s úrokom z omeškania 0,2 % denne zo sumy 10.757,06 Eur od 13.09.2011 do zaplatenia, trovy konania 645,- Eur a trovy právneho zastúpenia 667,80 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení okresný súd uviedol, že rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 114 ods. 5 OSP, pričom uviedol procesné ustanovenia § 114 ods. 3, 4, 5, 6, § 153b ods. 2, § 156 ods. 3, § 157 ods. 4, § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 48 ods. 2 OSP, t.j. zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OSP“). K rozhodnutiu vo veci samej okresný súd uviedol hmotno-právne ustanovenia § 261 ods. 1 OBZ, § 269 ods. 2 OBZ, § 369 ods. 1 OBZ v znení účinnom do 31.01.2013, § 344 OBZ, § 349 ods. 1 OBZ, § 351 ods. 1 OBZ a konštatoval, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávok žalobcu vo výške 10.757,06 Eur s príslušenstvom, ktorými sú zmluvne dohodnuté úroky z omeškania 0,2 % denne z dlžnej sumy, ktoré pohľadávky žalobcovi vznikli z Leasingovej zmluvy č. LZF/08/30189 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 07.08.2009 (správne malo byť 07.08.2008), ktorých neoddeliteľnou časťou boli všeobecné leasingové podmienky, ktorá zmluva bola zmenená dodatkom č. 1 uzavretým dňa 24.07.2009, ako zmluvne dohodnuté nároky v dôsledku odstúpenia od zmluvy žalobcu zo dňa 28.02.2011 (predčasné ukončenie leasingovej zmluvy), ktoré pohľadávky si žalobca voči žalovanému uplatnil záverečným finančným vysporiadaním leasingovej zmluvy zo dňa 04.08.2011, s výzvou na úhradu do 10 kalendárnych dní, ktorá výzva bola doručená žalovanému dňa 02.09.2011. K náhrade trov prvostupňového konania okresný súd s odkazom na § 142 ods. 1 OSP uviedol, že žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku 645,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 667,80 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal žalovaný včas odvolanie (č.l. 85-96 spisu), ktorým žiadal o zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Namietol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolateľa neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku, keďže mu okresný súd nedoručil žalobu spolu s rovnopisom a prílohami žaloby do vlastných rúk. V odôvodnení rozsudku okresný súd „uviedol len veľmi stručne čo bolo predmetom konania a na základe akého ustanovenia súd rozhodol vo veci samej a to aj napriek tej skutočnosti, že v zmysle § 157 OSP by mal byť predmet konania špecifikovaný v žalobnom návrhu, prípadne vo výrokovej časti uznesenia, ktorým sa konanie začalo“. Žalovaný uviedol, že mu postupom okresného súdu v prvostupňovom konaní bola odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa žalovaného neboli splnené materiálne predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, v ktorom smere poukázal na viaceré rozhodnutia českých súdov. Podľa žalovaného je nesporné, že žaloba neobsahuje odôvodnenie, podľa ktorého by bolo možné posúdiť povahu nároku - či ide o zmluvný úrok z omeškania alebo zákonný úrok z omeškania, prečo si žalobca uplatnil svoj nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 13.09.2011. Okresný súd sa nezaoberal otázkou, ako žalobca dospel k tomu, že výšku, ktorú žiada, je tá, na zaplatenie ktorej má nárok, tzn. nešpecifikoval, ako dospel k výške sumy, zaplatenie ktorej si žiada; „odvolateľ nemá vedomosť, či žaloba neobsahuje žiadne podstatné náležitosti, ktoré by preukázali dôvodnosť a nespornosť nároku uplatneného žalobou“. Podľa žalovaného napadnutým rozsudkom okresného súdu došlo k odmietnutiu práva „žalobcu“ na spravodlivý proces a k porušeniu „žalobcovho“ práva domáhať sa ochrany svojich práv na súde, „aj keď žalobca výškou svojho práva neporušil žiaden zákonný predpis“. Záverom odvolania žalovaný sumarizoval, že „minimálne v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, považuje odvolateľ rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj jeho postup za nesprávny“.
K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právneho zástupcu (č.l. 118-119 spisu). Odvolanie žalovaného považoval za oneskorené a neprípustné a navrhoval, aby ho odvolací súd odmietol. Zdôraznil, že okresný súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu procesnej pasivity žalovaného. Žalobca uplatnil a vyčíslil i náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) postupom v rámci danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku okresného súdu v spojení s opravným uznesením odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Primárne v procesnej rovine bolo potrebné sa zaoberať otázkou, či boli splnené podmienky pre konanie odvolacieho súdu, keďže z obsahu spisového materiálu, napadnutého rozsudku, jeho odôvodnenia i poučenia bolo zrejmé, že okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 153b OSP vo väzbe na ust. § 114 ods. 3, 4, 5 OSP. Súčasne žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na jeho oneskorenosť. V tomto smere odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok okresného súdu podľa obsahu doručenky na č.l. 78 rub spisu bol žalovanému doručený dňom 12.08.2013 a odvolanie bolo podané telefaxom dňa 22. augusta 2013, pričom originál bol podaný poštou na Pošte Košice 19 dňa 22. augusta 2013 a došiel na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 26.08.2013. Rozhodujúca teda bola okolnosť plynutia odvolacej lehoty odo dňa nasledujúceho po doručení rozsudku, t.j. od 13.08.2013, ktorá končila dňom 27. augusta 2013. Teda v prípade, ak by odvolanie proti napadnutému rozsudku bolo prípustné, tak odvolacia 15-dňová lehota by skončila až po vykonaní úkonu podania odvolania zo strany žalovaného. V danom prípade však bolo relevantné ust. § 202 ods. 1 OSP, správne citované v napadnutom rozsudku, jeho písomnom vyhotovení v spojení s opravným uznesením a z ktorého vyplýva, že odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Z obsahu podaného odvolania žalovaného bolo zistené, že odvolanie proti predmetnému kontumačnému rozsudku bolo podané tak z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie ako aj z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z tohto dôvodu sa krajský súd v odvolacom konaní zaoberal, v rozsahu vymedzených odvolacích dôvodov (§ 212 ods. 1 OSP) primárne tým, či boli splnené procesné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej rozsudkom pre zmeškanie a následne, či napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pri preskúmavaní odvolacích dôvodov žalovaného vychádzal odvolací súd z nasledujúcej právnej úpravy, ktorú považoval za potrebné citovať.
Podľa ust. § 114 ods. 3 OSP, ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach uvedených v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.
Podľa ust. § 114 ods. 4 OSP, uznesenie podľa odseku 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk. Náhradné doručenie je vylúčené; to neplatí, ak ide o doručovanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 114 ods. 5 OSP, ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.
Podľa ust. § 115 ods. 1 OSP, ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa) neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.
Podľa ust. § 153b ods. 1 OSP, ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.
Podľa ust.§ 153b ods. 2 písm. b) OSP, rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2)
Podľa ust. § 153b ods. 3 OSP, skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.
Podľa ust. § 156 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou OSP, rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne.
Podľa ust. § 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa ust. § 201 veta prvá OSP, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa ust. § 202 ods. 1 OSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Za aplikácie vyššie citovanej právnej úpravy a za vychádzania zo zisteného stavu vo veci podľa obsahu spisového materiálu, dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade došlo k splneniu všetkých zákonom vyžadovaných podmienok pre rozhodnutie okresným súdom vo veci napadnutým rozsudkom pre zmeškanie.
Nosnou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že mu nebola doručená do vlastných rúk žaloba spolu s prílohami. Uvedená námietka nebola opodstatnená, keďže z obsahu spisového materiálu vyplývalo, že žaloba žalobcu v podaní z 02.01.2013 došla na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 15.01.2013, pričom v rovnopise, spolu s prílohami tak, ako boli žurnalizované na č.l. 1 až 55 spisu, boli tieto listiny doručené žalovanému doručovaním doporučene do vlastných rúk, prvýkrát spolu s platobným rozkazom, vydaným vo veci Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 9Rob/9/2013 zo dňa 13.02.2013, avšak ako vyplýva z vrátenej zásielky (obálky na č.l. 69 spisu), žalovanému bol platobný rozkaz so žalobou a prílohami doručený za aplikácie § 48 ods. 2 OSP na adresu sídla spoločnosti zapísanej v obchodnom registri, Moyzesova 4358/9, 031 01 Liptovský Mikuláš tak, že nedoručená zásielka sa vrátila súdu dňa 13.03.2013 a po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky bolo potrebné považovať túto zásielku, obsahujúcu aj žalobu v rovnopise s prílohami za doručené, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. Vyplýva to z ust. § 48 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. Opakovane k doručeniu žaloby v rovnopise spolu s prílohami k žalobe došlo doporučenou zásielkou určenou do vlastných rúk na adresu žalovaného, t.j. na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri, ako vyplýva z vrátenej nedoručenej zásielky na č.l. 76 spisu, pričom Poštou Liptovský Mikuláš 1 bolo poznačené, že zásielka bola neprevzatá žalovaným v odbernej lehote a zásielka sa vrátila Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 06.06.2013. Teda za aplikácie fikcie doručenia v zmysle § 48 ods. 2 OSP k doručeniu žaloby došlo opakovane spolu s prílohami žalovanému najneskôr dňom 11. júna 2013 (pondelok), a to aj s prihliadnutím na počítanie lehôt podľa § 57 OSP s posunom konca lehoty na doručenie na najbližší pracovný deň. Uvedené konštatoval správne i okresný súd v úradnom zázname na č.l. 77 spisu, správne tiež uviedol, že lehota na podanie vyjadrenia podľa výzvy žalovanému v uznesení č.k. 9Cb/55/2013-74 zo dňa 02.05.2013 uplynula dňom 26.06.2013, a to bezvýsledne. V citovanom uznesení okresný súd uložil žalovanému, aby sa k veci písomne vyjadril v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, tiež mu uložil, aby v prípade, že nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu neuzná, vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to v dvoch rovnopisoch. Okresný súd žalovaného riadne poučil, že ak žalovaný bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú týmto uznesením, tak môže dôjsť, a to bez nariadenia pojednávania k rozhodnutiu o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b OSP. Okresný súd teda postupoval tak, ako mu to umožňuje právna úprava v § 114 ods. 3, 4, 5 OSP.
Pokiaľ ide o doručenie žaloby, tak z ust. § 114 ods. 2 vyplýva, že doručenie žaloby je potrebné vykonať do vlastných rúk, čo aj bolo vykonané, pričom ust. § 114 ods. 2 OSP nestanovuje výhradu, že v danom prípade náhradné doručenie žaloby by bolo vylúčené. Okresný súd tak postupoval v súlade so zákonnou úpravou, ak žalobu doručil žalovanému ako právnickej osobe s vyhodnotením doručenia za aplikácie § 48 ods. 2 OSP. Súčasne z ust. § 114 ods. 4 OSP vyplýva, že uznesenie vydané okresným súdom podľa § 114 ods. 3 OSP bolo potrebné doručiť žalovanému do vlastných rúk, pričom u právnických osôb, ktoré sú podnikateľom a spor sa týka ich podnikateľskej činnosti, bolo možné i náhradné doručenie.
Odvolací súd zvýrazňuje, že žalovanému bola žaloba v rovnopise spolu s prílohami žaloby doručovaná na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri opakovane, pričom z obsahu vrátených zásielok bolo zrejmé, že opakovane žalovaný si zásielku z Pošty Liptovský Mikuláš 1 nevyzdvihol, hoci z obsahu doručeniek je zrejmé, že pošta ho o doručovaní doporučených zásielok určených do vlastných rúk opakovane informovala a doručovala mu tieto zásielky súdu opakovane. V tomto smere odvolací súd tiež poukazuje na ust. § 45 ods. 2 OSP, podľa ktorého údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. V danom prípade žalovaný netvrdil, ani nepreukázal, že by údaje vyplývajúce z doručeniek - v rámci vrátených zásielok na č.l. 69, 76 spisu, boli nepravdivé. Preto okresný súd uzavrel, že došlo k splneniu procesných podmienok pre možnosť rozhodnutia vo veci kontumačne a súčasne bez nariadenia ústneho pojednávania, ako to umožňuje ust. § 114 ods. 5 OSP. O tomto následku nesplnenia povinnosti žalovaným uloženej
uznesením okresného súdu č.k. 9Cb/55/2013-74 zo dňa 02.05.2013 bol žalovaný poučený. V takom prípade sa ust. § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) nepoužijú. Ide práve o tie ustanovenia, ktoré sa týkajú rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie v prípade potreby prejednania veci na nariadenom pojednávaní. Odvolací súd zistil, že okresný súd žalovaného (i žalobcu) upovedomil i o verejnom vyhlásení rozsudku, ako vyplýva z obsahu spisu na č.l. 77, 78 spisu.
Vo všeobecnej rovine je potrebné uviesť, že ak súd postupuje v zmysle ust. § 114 ods. 3 OSP a žalovanému uloží, aby sa k veci písomne vyjadril a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a žalovaný túto povinnosť (v určenej lehote) nesplní, môže súd podľa § 114 ods. 5 OSP rozhodnúť kontumačným rozsudkom bez nariadenia pojednávania. Občiansky súdny poriadok upravuje dva druhy kontumačných rozsudkov - podľa § 114 ods. 5 OSP a podľa § 153b OSP. V danom prípade išlo o rozsudok pre zmeškanie v zmysle ust. § 114 ods. 5 OSP, ktorým môže súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Okresný súd tak neporušil zákon, ak v danom prípade rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom (kontumačný) rozsudok verejne vyhlásil vo včas oznámenom termíne vyvesením na úradnej tabuli Okresného súdu Žilina, ako o tom svedčia údaje na č.l. 78 spisu.
K námietke nesplnenia súčasne všetkých podmienok pre rozhodnutie o veci kontumačným rozsudkom odvolací súd uvádza, že v danej veci nezistil opodstatnenosť ani tohto odvolacieho dôvodu. Okresný súd správne pri rozhodovaní vychádzal vo väzbe na ust. § 114 ods. 5 OSP len z ust. § 153b ods. 1 písm. b) OSP, podľa ktorého rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, keďže žalovaný sa k doručenej žalobe a k prílohám písomne nevyjadril v lehote do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené (t.j. do 26.06.2013), hoci ho okresný súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že okresný súd žalovanému uznesením č.k. 9Cb/55/2013-74 zo dňa 02.05.2013 uložil vyjadriť sa písomne do 15 dní od doručenia uznesenia k žalobe a náležite ho poučil i o možnosti vydania kontumačného rozsudku. Keďže žalovaný bez vážneho dôvodu nesplnil povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa § 114 ods. 3 OSP, okresný súd rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 114 ods. 5 OSP; v tomto prípade sa ust. § 153b ods. 1, 2 písm. a), c) nepoužijú. Relevantné bolo, že išlo o kontumačný rozsudok vydaný postupom primárne cez ust. § 114 ods. 3, 4, 5 OSP. Preto odvolací súd zhodne s okresným súdom vyhodnotil, že všetky podmienky vyžadované zákonnou úpravou pre vydanie kontumačného rozsudku splnené boli.
Pre úplnosť vo všeobecnej rovine odvolací súd uvádza, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia; ide o následok procesnej pasivity žalovaného v sporovom občianskom súdnom konaní. Procesná pasivita žalovaného v konaní sa prejavuje tým, že si neplní základné povinnosti účastníka konania. Vyjadrenie k žalobe predstavuje právo, ale aj základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní, pričom absencia vyjadrenia - povinnosti tvrdenia žalovaného, predstavuje porušenie zákonom vyžadovanej súčinnosti súdu a účastníkov konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým). Uvedená zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj účastník občianskeho súdneho konania sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ohrozovaniu a poškodzovaniu a predpokladá, že účastník musí využiť prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv (obdobne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16.01.2013, sp.zn. I. ÚS 25/2013). Odvolací súd tiež zdôrazňuje úpravu v ust. § 101 ods. 1, 2 OSP, z ktorej vyplýva, že účastníci sú okrem iného povinní dbať na pokyny súdu, pričom súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Bola to práve nečinnosť žalovaného v rozhodnom štádiu prvostupňového konania, ktorá viedla k rozhodnutiu vo veci rozsudkom pre zmeškanie, pričom odvolací súd všetky podmienky pre jeho vydanie okresným súdom považoval za súčasne splnené.
K druhej nosnej odvolacej námietke, a to, že „odvolateľ nemá vedomosť o tom, či žaloba neobsahuje žiadne podstatné náležitosti, ktoré by preukázali dôvodnosť a nespornosť nároku uplatneného Žalobou“ vo väzbe na tvrdenie, že okresný súd sa nezaoberal otázkou ako žalobca dospel k tomu, že výšku ktorú žiada, je tá na zaplatenie ktorej má nárok, tzn. nešpecifikoval ako dospel k výške sumy zaplatenie ktorej si žiada, tak odvolací súd uvádza, že v zmysle § 153b ods. 3 OSP skutkovým základom rozsudku pre zmeškanie je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný. Okolnosť, že okresný súd vydal vo veci kontumačný rozsudok, svedčí o tom, že skutkový základ kontumačného rozsudku, ktorým podľa § 153b OSP je žalobcom tvrdený skutkový stav, považoval okresný súd za nesporný. Odvolací súd sa oboznámil aj s obsahom žaloby, v ktorej žalobca dostatočne skutkovo a
následne aj právne kvalifikoval, vymedzil nárok uplatnený voči žalovanému (žaloba č.l. 1-7 spisu). To sa týkalo tak žalovanej istiny predstavujúcej nároky zo záverečného finančného vysporiadania po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy účastníkov č. LZF/08/30189 ako aj úrokov z omeškania, kde s odkazom na znenie všeobecných leasingových podmienok si uplatnil dojednaný úrok z omeškania 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (Čl. 6 ods. 6.3. všeobecných leasingových podmienok). Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol a odcitoval aj hmotno-právnu úpravu, pod ktorú podradil skutkovo vymedzený nárok podľa žaloby žalobcu. Žalovaný v odvolaní uviedol len všeobecné námietky vo vzťahu k (ne)správnemu právnemu posúdeniu veci, avšak odvolací súd nezistil opodstatnenie tohto odvolacieho dôvodu. Pokiaľ odvolanie smerovalo k tomu, že okresný súd v podrobnostiach nevysvetlil, ako dospel k zaviazaniu žalovaného žalovanou výškou pohľadávky žalobcu z príslušenstvom, tak odvolací súd zhodne s okresným súdom upriamuje pozornosť odvolateľa na § 157 ods. 4 OSP, citovaného aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa ktorého v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 OSP uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol. Z vyššie uvedeného odvolací súd uzavrel, že všetky podmienky pre vydanie napadnutého kontumačného rozsudku okresným súdom považoval za súčasne splnené, pričom nezistil dôvodnosť odvolania žalovaného v zmysle § 202 ods. 1 OSP, teda, že by neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia alebo že by napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobca okrem predmetného odvolania podal dňa 22.08.2013 i návrh na zrušenie predmetného kontumačného rozsudku, tak o tomto samostatnom návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie okresný súd rozhodol uznesením č.k. 9Cb/55/2013-108 zo dňa 10.09.2013 tak, že návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 26.11.2013. Aj s odkazom k ust. § 153c ods. 2 (a contrario) OSP bolo potrebné, aby odvolací súd rozhodoval o podanom odvolaní žalovaného proti vydanému kontumačnému rozsudku okresného súdu, avšak pri závere, že nezistil opodstatnenosť odvolania v tom smere, že všetky podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku okresného súdu boli súčasne splnené, tak došlo k vyhodnoteniu odvolania žalovaného ako neprípustného (§ 202 ods. 1 OSP) a v zmysle § 218 ods. 1 písm. c) OSP došlo k jeho odmietnutiu.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 2 OSP, § 151 ods. 1, 2, 8 OSP, za analogickej aplikácie. Odmietnutie odvolania vyvolal žalovaný, keď jeho odvolanie bolo zhodnotené ako neprípustné, preto z procesného hľadiska je zavinenie za výsledok odvolacieho konania na jeho strane a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania vzniknuté na strane žalobcu. Odvolací súd priznal žalobcovi uplatnené a včas vyčíslené trovy odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia v dôvodnej výške v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za jeden vykonaný úkon právnej služby - písomné vyjadrenie advokátskej kancelárie splnomocnenej žalobcom na zastupovanie v konaní zo dňa 19.12.2013, s doručením okresnému súdu 27.12.2013 (č.l. 118, 119 spisu) á 270,53 Eur tarifnej odmeny + 7,81 Eur režijný paušál + 20 % DPH 55,67 Eur = 334,01 Eur, ktorú sumu zaplatí žalovaný v lehote v zmysle § 160 ods. 1 OSP, a to priamo na účet advokátskej kancelárie v zmysle § 149 ods. 1 OSP.
Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.