Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-140-2013.pdf
PDF · 84.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/140/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého M. C., G.. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice IV, na návrh matky N. C., G.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej Z. C. G. F. L. Č.. X, za účasti otca M. C., G.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho Z. U. C. G. I., C. - U., toho času sa zdržiavajúceho na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom B.. O. V., J. Okresného A. C. - U., v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 41C 49/2008 zo dňa 1.7.2009 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na maloletého M. C., G.. X.X.XXXX, od 1.7.2013 do budúcna zo sumy 25,36 € na sumu 110 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.
V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému M. za obdobie od 1.7.2013 do 30.4.2014 vo výške 846,40 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého doručila tunajšiemu súdu dňa 12.7.2013 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného na maloletého zo strany otca na sumu 150 € mesačne, ktorý návrh odôvodňovala tým, že naposledy bolo súdom určené výživné v roku 2009, maloletý ukončil 8. ročník, zvýšili sa jeho potreby a ich uspokojenie sa stalo finančne náročnejším, jediným príjmom matky je príjem vo výške minimálnej mzdy, ktorý jej nestačí na krytie potrieb maloletého syna.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 16.8.2013 doporučil návrhu matky vyhovieť a výživné zvýšiť na základe odôvodnených potrieb dieťaťa s prihliadnutím na pomery na strane povinného rodiča.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Otec dieťaťa sa v súčasnosti zdržiava na neznámom mieste, súdu sa miesto jeho pobytu nepodarilo zistiť a preto bol otcovi v súlade s ust. § 29 O.s.p. uznesením sp. zn. 23P 140/2013 zo dňa 5.12.2013 ustanovený opatrovník.
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 41C 49/2008 zo dňa 1.7.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.8.2009, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, na čas po rozvode manželstva rodičov bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške po 25,36 € mesačne, t.j. v tom čase minimálnym zákonom stanoveným výživným, v čase konania o rozvode manželstva rodičov maloletého sa otec dieťaťa nachádzal na neznámom mieste a obdobne ako v tomto konaní bol zastúpený opatrovníkom. Šetrením súdu v uvedenom konaní bolo zistené, že otec bol naposledy zamestnaný Z. V. O. M. C., od 1.10.1997 do 29.11.2006 pracovný pomer s ním bol skončený z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny a od 7.12.2006 do 23.2.2007 v spoločnosti C. Q..A.. C. , maloletý M. v tom čase navštevoval 4. ročník základnej školy, matka maloletého bola zamestnaná v spoločnosti A. Q..A.. C., kde dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 432 €.
Maloletý M. je toho času žiakom 9. ročníka súkromnej základnej školy, kde mu matka hradí mesačný poplatok - školné 7 €, za obedy v školskej jedálni mu uhrádza okolo 25 € mesačne, pripravuje sa na prijímacie pohovory na strednú školu, v súvislosti s čím matka uhradila poplatok za 2 prihlášky po 3 €, maloletý v dôsledku vady zraku nosí dioptrické okuliare, s čím súvisia výdavky na ich údržbu a výmenu v priemere 100 € ročne, mimoškolsky plateným aktivitám sa nevenuje, ináč má potreby primerané veku dieťaťa.
Matka maloletého bola od 25.7.2011 do 24.7.2013 zamestnankyňou spoločnosti R. A., A..P..U.., tento pracovný pomer mala uzavretý na dobu určitú a ako vyplýva z opisu jej mzdových listov u tohto zamestnávateľa dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 382,70 €. Od 1.8.2013 je zamestnankyňou spoločnosti M. - Q. A.. A..P..U.., u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 446 €. Matka spolu so synom bývajú v podnájme v 1 a pol izbovom byte, úhrada za ktorý je 190 € mesačne, matka zároveň hradí poplatok za internet 17,92 €, pričom internet maloletý potrebuje k príprave na vyučovanie a synovi hradí matka poplatok za kredit do mobilného telefónu 7 € na 3 mesiace. Matka okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Ako vyplýva zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, otec maloletého bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 6.3. do 25.3.2007, kedy bol vyradený z dôvodu nástupu do zamestnania v členskom štáte EÚ.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5T/92/2011 bolo zistené, že otec bol v uvedenom konaní uznaný za vinného pre neplnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému M. C., G.. X.X.XXXX a za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy trestným rozkazom bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, pričom výkon trestu odňatia slobody mu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov.
Zo správy V. O. M. C. súd ďalej zistil, že ako už bolo zistené v konaní vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletého, aj tento zamestnávateľ s otcom skončil pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny a v prípade, ak by v tomto zamestnaní bol zotrval, ako vyplýva zo správy V. O. M. C. zo dňa 9.4.2014, mohol v roku 2013 dosiahnuť priemerný mesačný čistý príjem 517 € a v roku 2014 536 €.
Súdom ďalej bolo zistené, že otec maloletého bol naposledy riadne zamestnaný v spoločnosti C., Q..A.. C., zo správy ktorej spoločnosti vyplýva, že otec u nich bol zamestnaný od 7.12.2006 do 23.2.2007, pracovný pomer bol s ním skončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, keďže dychovou skúškou mu bolo preukázané požitie alkoholu, v prípade, ak by nebolo došlo k tomuto ním zavinenému skončeniu pracovného pomeru, u tohto zamestnávateľa mohol dosahovať priemerný mesačný čistý príjem v roku 2013 - 477,22 € a v roku 2014 - 496,53 €, pričom v roku 2008 to bolo 11.106 Sk (t.j. 369 €), v roku 2009 - 402,93 €.
Otec sa s maloletým M. nijako nekontaktuje a na jeho výživu neprispieva žiadnou formou, z dôvodu čoho k rukám matky je vyplácané náhradné výživné vo výške doposiaľ súdom určeného výživného.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca na maloletého M., keďže dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov odôvodňujúcim rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, takáto zmena pomerov nastala predovšetkým na strane maloletého, ktorý sa medzičasom stal žiakom 2. stupňa základnej školy, čím bez ďalšieho jeho podstatné odôvodnené potreby podstatne vzrástli a jeho odôvodnené potreby vzrástli aj v súvislosti s fyzickým a psychickým vývinom maloletého v náväznosti na uplynutie doby viac ako troch rokov od poslednej úpravy výživného, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s ošatením, bývaním, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom na strane matky súd zohľadnil jednak výšku jej priemerného mesačného čistého príjmu, pomernú časť plnenia si vyživovacej
povinnosti z jej strany voči maloletému formou osobnej starostlivosti oňho, ako i rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu uhrádzaným na úhradu potrieb dieťaťa, ktoré sú vyplácané k rukám matky a na strane otca súd zohľadnil, keďže sa súdu nepodarilo zistiť žiadne reálne skutočnosti o ňom, potencionalitu jeho príjmu, ako to vyplýva z ustanovenia § 75 Zákona o rodine a teda z toho, že otec, ak by si nebol spôsobil skončenie posledných dvoch súdu známych pracovných pomerov v spoločnosti C. a v spoločnosti V. C., mohol dosahovať príjmy, aké sú uvedené vyššie, ktoré by boli o minimálne 80 € vyššie, než príjem, ktorý takto mohol dosiahnuť v rokoch 2008, 2009 a vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil, že otec bol a je schopný prispievať na úhradu potrieb maloletého súdom novostanoveným výživným.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti, súd návrh matky zamietol.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.7.2013 do 30.4.2014 k vzniku dlžného výživného vo výške 846,40 € (t.j. rozdiel medzi súdom určeným výživným 110 € a výškou pôvodne určeného výživného vyššie uvedeným rozsudkom z roku 2009 po 25,36 €, čo je rozdiel 84,64 € mesačne za 10 mesiacov sporného obdobia), ktoré dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).