Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/68/2012

Potvrdené rozhodnutím 3Sžo/60/2014
„Identifikačné číslo spisu: 8012200621 Dátum vydania rozhodnutia: 19.05.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8012200621.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcov 1/ R. Q., trvale bytom C., 2/ L. U., trvale bytom C., oboch právne zastúpených JUDr. Martinom Spakom, advokátom so sídlom Spišská Nová Ves, Odborárov 49, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, za účasti 1/ L. A., trvale bytom C. a 2/ Ing. J. P., trvale bytom B., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu bývalého Krajského stavebného úradu v Prešove zo dňa 14. júna 2012 č. 2012-502/1774-2/SP-KC, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/68/2012-55 zo dňa 25.04.2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/68/2012-55 zo dňa 25.04.2014 p o t v r d z u j e. Žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobkýň 1/ R. Q., trvale bytom C. X, 2/ L. U., trvale bytom C. X, obe právne zastúpené JUDr. Martinom Špakom, advokátom so sídlom Spišská Nová Ves, Odborárov 49, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, za účasti 1./L. A., trvale bytom C. X a 2./Ing. J. P., trvale bytom B. M. L., G. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu bývalého Krajského stavebného úradu v Prešove zo dňa 14. júna 2012, č. 2012-502/1774-2/SP-KC na základe žaloby, jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím bývalý Krajský stavebný úrad v Prešove (ďalej len žalovaný) ako príslušný správny orgán na základe spoločného odvolania žalobkýň preskúmal rozhodnutie stavebného úradu Obce C. zo dňa 30.06.2011 č.j. SP 60/02/2011/Pk (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), ktorým podľa , Stavebného zákona a , vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona (ďalej len Z .z.) dodatočne povolil zmenu nedokončenej stavby: „Prístavba k hospodárskej budove“ na pozemku KN-C 35 v k. ú. C. pre stavebníčky R. Q. a L. U. tak, že podľa Správneho poriadku odvolanie žalobkýň zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 30.06.2011, ktorým rozhodol o dodatočnom povolení zmeny nedokončenej stavby: „Prístavby k hospodárskej budove“ na pozemku KN-C , parcelné č. 35 v k. ú. C., podali žalobkyne v zákonom stanovenej lehote spoločné odvolanie. V ňom namietali bod 7 napadnutého rozhodnutia, pretože nesúhlasili s lehotou na dokončenie stavby, ktorú stavebný úrad stanovil do 31.12.2012. Požadovali, aby lehota bola stanovená do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti dodatočného povolenia zmeny nedokončenej stavby. Argumentovali, že napadnuté rozhodnutie im bolo doručené 265 dní po jeho vydaní, čo považovali za prieťahy konaní. Tiež namietali znenie bodu 20 napadnutého rozhodnutia, ktorým sa stanovila povinnosť zriadiť betónový žľab, resp. rigol, osadený na teréne súbežne s juhozápadnou stenou stavby za účelom zvedenia dažďových vôd z uličky pri hranici so susedným domom na pozemku parcelné č. C-KN 32 v k. ú. C.. Dažďová voda má byť zvedená na vlastný pozemok. Namietali, že rigol nebol predmetom konania na mieste samom a stavebný úrad ju napriek tomu zahrnul do podmienok pre dokončenie stavby. Aby sa vylúčili pochybnosti o možnom zatekaní vody z ich pozemku k domu suseda L. A., a aby nedošlo k legalizácii stavu, že budú musieť odvádzať dažďové vody z pozemku a stavieb suseda A. po svojom pozemku navrhli, že na hranici medzi pozemkami

zriadia plot, ktorý bude mať betónový základ a betónovú podmurovku. O povolenie plota požiadajú stavebný úrad formou ohlásenia. Pokiaľ ide o požiadavku vlastníka susedného pozemku, aby mal prístup k fasáde svojho domu z ich pozemku, uviedli, že už na ústnom pojednávaní dňa 14.06.2011 súhlasili s prístupom za účelom nutných prác na fasáde jeho domu a súčasne špecifikovali podmienky pre takýto vstup na ich pozemok. Boli toho názoru, že namiesto rigolu je potrebné vybudovať plot na hranici so susedným pozemkom v súbehu s rodinným domom suseda L. A., v konštrukčnom prevedení s odmontovateľnými rámikmi, čo považujú za ústretovosť voči susedovi. Namietli tiež výrok rozhodnutia o námietkach účastníkov konania, pričom navrhli jeho zmenu tak, aby sa námietkam nevyhovelo. Sused L. A. namietal, že stavba, ktorá je predmetom konania je umiestnená od steny jeho rodinného domu len 0,75 m, čo spôsobuje zamedzenie plynulého odtoku vody, hlavne po daždi a na jar pri topení snehu. Voda následne zateká do základov jeho domu, čím dochádza k zamáčaniu a plesniveniu stien. Návrh na zamietnutie uvedenej námietky odôvodnili tým, že dodatočne povoľovaná stavba neovplyvňuje odtokové pomery medzi prístavbou k hospodárskej budove a rodinným domom L. A.. Popierali tiež akékoľvek moknutie stien a ich plesnivenie, pretože strecha prístavby je so sklonom ku ceste a preto dažďová voda zo strechy nemôže spôsobiť moknutie a vlhnutie stien domu suseda L. A.. Nie je uvedené, ktoré steny susedného domu sú podmáčané a plesnivejú. Ak k tomu došlo, tak to bolo rozhodne ešte pred uskutočnením prístavby a bolo to spôsobené nevhodným stavebným vyhotovením domu L. A..

K odvolaniu sa vyjadril vlastník susedného pozemku a stavby L. A.. Uviedol, že naďalej trvá na plnom znení podmienok určených pre dokončenie stavby vo všetkých bodoch okrem bodu 7, v ktorom stavebníčky žiadajú o predĺženie lehoty na dokončenie stavby. So zrušením bodu 20 podmienok nesúhlasil, pretože stekajúce vody sú výlučne z ich pozemku a pochádzajú z ich záhrad a striech, pretože neexistuje žiadny dôkaz ani predpoklad, aby pochádzali z jeho stavieb alebo pozemkov. Jediná jeho stavba, ktorej spodná časť strechy smeruje do uličky pri hranici pozemkov je osadená dažďovým zvodom, ktorý všetku vodu zberá a odvádza mimo pozemok stavebničiek. Ďalej uviedol, že jeden odkvap a voda z celej strechy jednej z hospodárskych budov (ktorá nemá v spodnej časti strechy osadené odkvapy a smeruje do uličky pri hranici, stojí na pozemku stavebničiek) steká do uličky na hranici, kde sa v jej spodnej časti, v zúženom priestore medzi jeho domom a nelegálnou stavbou stavebničiek môže kumulovať aj presakovať voda, a tak poškodzovať jeho dom. Z tohto dôvodu nesúhlasí s názorom, že osadením rigolu by sa legalizovalo odvádzanie dažďovej vody z jeho pozemku a stavieb. Nesúhlasí s realizáciou plota, pretože ten nezabezpečí elimináciu presakovania vody smerom nadol, k základom jeho domu. Naviac sa ešte zhoršia možnosti odtekania dažďovej vody z vrchných pozemkov a spomínanej hospodárskej budovy bez odkvapov, čím sa len prehĺbi riziko spojené s poškodzovaním jeho domu. Jednoduchšie a finančne menej náročné osadenie rigolu by oveľa efektívnejšie vyriešilo tento problém.

Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, porovnal ho so všeobecne záväznými a v tejto veci aplikovateľnými právnymi predpismi, ako aj s dôvodmi odvolateliek, zistil právny stav a podrobne popísal skutkový stav v čase vydania rozhodnutia.

Zo spisu týkajúceho sa povolenia stavby vyplýva, že stavebný úrad listom č. 60/2011 zo dňa 14.03.2011 oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania o dodatočnom povolení stavby, upovedomil ich o zmene v osobách účastníkov konania a vyzval stavebníčky na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie zmien stavby s vymenovanými prílohami- popisu uskutočnených zmien stavby oproti stavebnému povoleniu, projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, projektovej dokumentácie zmeny stavby v dvoch vyhotoveniach vrátane situácie osadenia stavby do terénu s vyznačením napojenia inžinierskych sieti v mierke 1:200 a 1:500, dokladov preukazujúcich vlastnícke právo k pozemku a stavbe, projektu posúdenia stavby z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti vypracovaného špecialistom požiarnej ochrany. Na predloženie dokladov stanovil lehotu 60 dní a konanie prerušil. Následne listom č 60/0102012 zo dňa 31.05.2011 nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 14.06.2011. Zároveň upozornil účastníkov konania, že svoje námietky k prejednávanej stavbe môžu uplatniť najneskôr na tomto pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad na základe výsledkov ústneho pojednávania, dokumentácie stavby, stanovísk dotknutých orgánov a účastníkov konania, odborného posudku špecialistu požiarnej ochrany a vlastných zistení pri štátnom stavebnom dohľade, povolil doteraz vykonané stavebné práce a určil podmienky na dokončenie stavby. Rozhodol aj o námietkach účastníkov konania a svoje rozhodnutie odôvodnil. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu sa odvolali obidve stavebníčky.

Žalovaný na podklade priloženého spisového materiálu a stanovísk dotknutých orgánov dospel k záveru, že odvolacie námietky stavebničiek smerujú proti opatreniam stavebného úradu, ktoré boli uložené na ochranu verejných záujmov a právom chránených záujmov účastníkov konania podľa vyhlášky č. Na uloženie opatrenia v rámci rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby sa nevyžaduje súhlas vlastníka dodatočne povoľovanej stavby. Poukázal, že zámer žalobkýň na dodatočné uskutočnenie plota s murovaným základom v stiesnenej uličke medzi domami je neprijateľný, pretože nerieši základný problém ochrany stavby v zmysle základných požiadaviek na stavby. Pre posúdenie záväzných podmienok pre dokončenie stavby bolo pre stavebný úrad rozhodujúce posúdenie protipožiarnej bezpečnosti, možnosti údržby obidvoch stavieb a posúdenie spoľahlivého odvádzania vôd zo stavby stavieb na vlastný pozemok. Zdôraznil, že dokazovanie v konaní o dodatočnom povolení stavby leží na strane vlastníka nepovolenej stavby, a nie na strane vlastníka susedného pozemku a stavby, ako sa mylne domnievajú stavebničky. Argumentoval, že predĺženie lehoty na dokončenie stavby je vo výlučnej pôsobnosti stavebného úradu a prichádza do úvahy vtedy, ak by sa preukázal opodstatnený dôvod na túto zmenu. Lehota na dokončenie stavby je jednou z podmienok určených v dodatočnom povolení stavby a jej nedodržanie nemá za následok stratu platnosti stavebného povolenia. Nedodržanie lehoty môže byť stavebným úradom posúdené ako priestupok podľa Stavebného zákona. Stanovenie lehoty na dokončenie stavby a stanovenie podmienok na ochranu verejných záujmov a právom chránených záujmov účastníkov konania je nástrojom na spravodlivé prinútenie vlastníkov nepovolenej stavby dokončiť stavbu v čo najkratšom čase, s cieľom nepredlžovať bezdôvodne dobu výstavby a zabezpečiť dokončenie stavby v súlade s právnymi predpismi a oprávnenými záujmami účastníkov konania. K námietke oneskoreného doručovania rozhodnutia uviedol, že oneskorenie v doručovaní bolo spôsobené reklamáciami doručovaných zásielok poštou, ale aj prieťahmi na strane žalobkýň pri preukazovaní náležitosti stanovených vo výzve zo dňa 14.03.2011. Podľa názoru žalovaného stavebný úrad bol veľmi zhovievavý, keď stavebníčkam uznal dokumentáciu z júna 2002, ktorá nebyť aktuálneho geometrického plánu založenému v spise a veľmi kvalitne spracovanej dokumentácie protipožiarnej bezpečnosti, by pravdepodobne nezodpovedala v celom rozsahu požiadavke stanovenej stavebným úradom vo výzve zo dňa 14.03.2011. Žalobkyňami namietaný nedostatok v doručovaní rozhodnutia nemá za následok spôsobenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

Včas podanou žalobou žalobkyne žiadali zrušiť rozhodnutie vydané bývalým Krajským stavebným úradom v Prešove zo dňa 14.06.2012 a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili právo na náhradu trov konania.

Argumentovali, že stavebný úrad vydal stavebné povolenie dňa 30.06.2011 a im bolo toto rozhodnutie doručené až 22.03.2012. Namietali, že stavebný úrad na ústnom prejednaní k predmetnému stavebnému povoleniu im neoznámil z jeho strany zamýšľanú záväznú podmienku uvedenú v bode 20 stavebného povolenia. Nie je im známe, na základe akých skutočností, resp. akého podnetu bola vyššie uvedené podmienka zapracovaná do stavebného povolenia, keďže túto podmienku nevzniesol žiaden dotknutý orgán štátnej správy a ďalší účastník stavebného konania L. A. sám uviedol, že on o žiadnom ústnom konaní nevie a preto žalobkyniam nie je známe ako mohla byť námietka tohto účastníka konania zapracovaná do zápisnice z ústneho pojednávania. Vyslovili dôvodné podozrenie, že v procese vydania stavebného povolenia došlo k falšovaniu úradných záznamov, nakoľko sa L. A. na ústnom prejednávaní nezúčastnil. Navrhli vypočuť ako svedka Ing. J. P.. Ďalej namietali, že žalobkyňa v 1/ rade bola v čase pred vydaním stavebného povolenia na Obecnom úrade C. z dôvodu nahliadnutia do administratívneho spisu, avšak na jej žiadosť bolo nahliadnutie do tohto spisu pracovníkom stavebného úradu znemožnené. Spochybnili aj schopnosť stavebného úradu zavádzať princíp rovnosti účastníkov stavebného konania, nakoľko si bez primeraného dôvodu, bez následného overenia osvojil tvrdenia účastníka konania L. A. vo veci údajného zamákania a presakovania vody smerom nadol od žalobkýň. Ak by stavebný úrad pozorne sledoval vzniknutý skutkový stav, dospel by k zisteniu, že sklon svahu smeruje k nehnuteľnostiam žalobkýň. Je právom každého občana chrániť svoj majetok pred jeho poškodením, resp. pred vstupom cudzích ľudí a to najmä vybudovaním oplotenia. Postupom stavebného úradu v podobe začlenenia bodu 20 do stavebného povolenia uložil bez predchádzajúceho prejednania žalobkyniam neprimeranú podmienku, pri ktorej dôjde k znehodnoteniu ich nehnuteľnosti a touto podmienkou sa vyrieši protipovodňový stav práve L. A. a nie žalobkýň. Pripomenuli, že L. A. sústavne porušuje ich domovú slobodu na účely opráv fasád svojho rodinného domu.

Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyne v závere žaloby zdôraznili, že vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu došlo k porušeniu § 49 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko mal orgán verejnej správy rozhodnúť v lehote do 60 dní a zo správneho spisu vyplýva, že omeškanie nespôsobil účastník konania, že stavebný úrad porušil stavebný poriadok tým, že nevyzval účastníkov stavebného konania, aby predložili listiny preukazujúce, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom a že stavebný úrad im stanovil neprimeranú podmienku vybudovania odvodňovacieho rigolu bez prejednania s nimi.

Žalovaný zotrval na skutkovej a právnej argumentácií uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -25 zo dňa 17.12.2013 postupom podľa (ďalej len ) pribral do konania ďalších účastníkov v 1/ a 2 / rade, ktorí boli účastníkmi správneho konania.

Krajský súd podľa (ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým podľa § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a Stavebného zákona dodatočne povolil zmenu nedokončenej stavby „Prístavba k hospodárskej budove“ tak, ako je to uvedené vo výroku preskúmavaného rozhodnutia za podmienok uvedených v rozhodnutí pod poradovým číslom 1 až 21. Na základe odvolania žalovaný odvolanie žalobkýň zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením tak, ako ho zistil a posúdil stavebný úrad.

Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

Podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.

Podľa § 88a ods. 7 Stavebného zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

Z rozhodnutí správnych orgánov aj z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyne v rozpore s vydaným stavebným povolením Obce C. zo dňa 13.11.2002 č. SP 1622/2002/Bn-vl zrealizovali prístavbu k hospodárskej budove tak, že zväčšili jej pôdorys smerom k spoločnej hranici s pozemkom suseda L. A. tak, že vzdialenosť zadnej steny hospodárskej budovy je 0,75 m od spoločnej hranice. Stavebný oznámením č. Sp 60/2011/Pk zo dňa 14.03.2011 oznámil účastníkom konania začatie konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a Stavebného zákona. Vyzval žalobkyne ako vlastníkov stavby na predloženie žiadosti s dokladmi určenými v deviatich bodoch a konanie vo veci prerušil na dobu určenú vo výzve. Zároveň ich upozornil, že ak požadované doklady nepredložia v určenej lehote, alebo ak sa na nich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Následne stavebný úrad nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 14.06.2011, ktoré bolo žalobkyniam aj susedovi L. A. riadne oznámené. Stavebný

úrad vydal dňa 30.06.2011 rozhodnutie, ktorým zmenu nedokončenej stavby dodatočne povolil a pre dokončenie stavby určil 21 podmienok.

Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou správnych orgánov, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia stavby uskutočnenej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Verejnými záujmami sú záujmy chránené stavebným zákonom, t.j. také ktoré sú v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový správny orgán. Z citovaných ustanovení Stavebného zákona vyplýva, že určenie podmienok rozhodnutia je podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona v pôsobnosti stavebného úradu. Stavebný úrad má voči neoprávnenému stavebníkovi nie len právo, ale aj povinnosť chrániť oprávnené záujmy účastníkov konania vo vzťahu k stavbám, čo vykonáva uložením takých opatrení, ktoré znížia riziko poškodzovania stavieb na minimum. Môže nariadiť aj také opatrenia, s ktorými vlastníci stavieb nesúhlasia. Žalobkyne by si mali uvedomiť, že jedinou cestou legalizácie zmeny stavby uskutočnenej bez povolenia stavebného úradu je konsenzus s vlastníkom susedného pozemku. Ak by sa nedosiahla zhoda, existovalo by len jediné riešenie, ktorým je odstránenie stavby prípadne jej časti, pretože žalobkyne bez povolenia stavebného úradu zasiahli do územia takým spôsobom, že ohrozili susednú stavbu. Pre stavebný úrad bolo rozhodujúce pri posúdení záväzných podmienok pre dokončenia stavby posúdenie protipožiarnej bezpečnosti, možnosti údržby obdivoch stavieb a posúdenie spoľahlivého odvádzania vôd zo stavieb na vlastný pozemok. Žalobkyne uskutočnili zmenu stavby bez povolenia, usadili prístavbu takmer na hranici pozemku, čím stiesnili priestor na udržiavanie stavieb, napriek tomu neboli nijako ukrátené na svojich právach. Práve naopak stavebný úrad im vyhovel vydaním dodatočného stavebného povolenia zmien na prístavbe a boli ušetrené od materiálnej škody, ktorá mohla vzniknúť vydaním rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby.

K námietke žalobkýň, že stavebný úrad vydal stavebné povolenie dňa 30.06.2011 a žalobkyniam bolo toto rozhodnutie doručené až dňa 22.03.2012, súd poukazuje na argumentáciu správnych orgánov, že stavebný úrad v čase od dátumu uvedeného na rozhodnutí až do doručenia rozhodnutia nekonal a právo žalobkýň podať odvolanie nebolo nijak dotknuté. Nedodržanie lehoty nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia ani na platnosť správneho konania.

Tvrdenie žalobkýň, že došlo k falšovaniu úradných záznamov prvostupňovým právnym orgánom, pretože L. A. sa na ústnom pojednávaní dňa 14.06.2011 s miestnym zisťovaním nezúčastnil, nie je pravdivé. L. A. na pojednávaní pred súdom uviedol, že na ústnom pojednávaní spojeným s miestnym zisťovaním dňa 14.06.2011 sa zúčastnil a zároveň predložil správnemu orgánu písomné námietky týkajúce sa nedodržania 120 cm vzdialenosti prístavby k hospodárskej budove vykonanej žalobkyňami. Tie isté písomné námietky L. A. sú aj súčasťou administratívneho spisu.

Námietka žalobkýň, že stavebný úrad porušil Stavebný zákon, lebo im stanovil podmienku v bode 20 dodatočného stavebného povolenia bez prejednania s nimi je nedôvodná, pretože určenie podmienok v rozhodnutí o dodatočnom stavebnom povolení vyplýva stavebnému úradu priamo zo zákona (§ 88a ods. 4 Stavebného zákona). Napadnutou podmienkou v bode 20 stavebný úrad zabezpečil ochranu pri užívaní susediacich stavieb so snahou vylúčenia alebo obmedzenia negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie spočívajúce v poškodzovaní stavieb stekajúcou vodou. Podmienka betónového žľabu resp. rigolu zabezpečí, že stekajúca voda bez ohľadu na to, z ktorého pozemku pochádza, bude bezpečne odvedená a je finančne aj priestorovo menej náročným riešením ako žalobkyňami navrhovaný plot s murovaným základom.

Žalovaný sa náležite vysporiadal s námietkami žalobkýň uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu, dostatočne skúmal otázku súladu predmetnej stavby postavenej žalobkyňami v rozpore so stavebným povolením a s verejnými záujmami. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol skutkové aj právne závery, ku ktorým dospel po preskúmaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

Žalobkyne žiadnym relevantným dôkazom nepreukázali súdu, že boli rozhodnutiami a postupom stavebného úradu a žalovaného ukrátené na svojich právach v zmysle ustanovenia Naopak správne orgány svojimi rozhodnutiami „zhojili“ protiprávne konanie žalobkýň. Je nelogické napádať žalobou rozhodnutie správneho orgánu, ktoré je vydané v prospech žalobkýň, aj s poukazom

na skutočnosť, že účastník konania L. A. žiadal stavebný úrad o odstránenie predmetnej stavby a takáto možnosť je stavebnému úradu daná ustanovením § 88 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa Žalobkyne neboli v konaní úspešné, žalovaný ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.