Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/30/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. R., R.. XX.XX.XXXX a N. R., nar. XX.XX.XXXX, obe zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, deti rodičov: matka - J. R., W.. P., R.. XX.XX.XXXX, bytom C. Č.. XXX a otec - T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. Č.. XXX, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom takto

rozhodol:

Maloletý N., nar. XX.XX.XXXX a maloletý T., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

Otec maloletých je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého N. mesačne v sume 120,- eur, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom 17.03.2014.

Otec maloletých je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého T. mesačne v sume 80,- eur, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom 17.03.2014.

Za obdobie od 17.03.2014 do 30.04.2014 má otec dlh na zročnom výživnom spolu na obe maloleté deti vo výške 196,75 eura, ktorý dlh je povinný zaplatiť v piatich mesačných splátkach spolu s bežným výživným k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd styk otca s maloletým N. a maloletým T. ponecháva n e u -

p r a v e n ý.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletých detí podala dňa 17.03.2014 na tunajší súd návrh na úpravu práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom. Uviedla, že s otcom maloletých detí sú manželia, avšak nežijú spolu od septembra 2013, kedy otec maloletých detí opustil spoločnú domácnosť. Otec maloletých detí toho času žije u svojich rodičov. Matka maloletých detí uviedla, že býva spolu s oboma deťmi u jej rodičov. Pracuje ako masérka v nemocnici v Dunajskej Strede, kde dosahuje príjem cca 360,- eur mesačne. Navrhla obe deti zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať k plateniu výživného v sume 120,- eur mesačne na

maloletého N. a v sume 80,- eur mesačne na maloletého T.. Styk nežiadala upraviť, nakoľko v tomto smere sa s otcom detí dokážu dohodnúť.

Otec maloletých sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Zo sobášneho listu predloženého matkou maloletých detí vyplýva, že otec a matka maloletých detí sú manželia, manželstvo uzavreli dňa 16.05.1998. Z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti

- maloletý N., ktorý má t.č. 15 rokov a maloletý T., ktorý má t.č. 9 rokov. Ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku ich manželstvo stále trvá. Žili v spoločnej domácnosti až do septembra 2013. Od tohto času žijú oddelene, nevedú spoločnú domácnosť, nezabezpečujú ani spoločne výchovu a výživu maloletých detí. Z vyjadrenia účastníkov ako aj z lustrácie súdu vyplýva, že návrh na rozvod manželstva si účastníci konania nepodali. Ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom súdy doposiaľ nerozhodovali.

Na pojednávaní v rámci výsluchu ako účastníčka konania matka maloletých uviedla, že na návrhu trvá, od septembra 2013 s otcom maloletých detí, ktorý je jej manželom, spolu nežijú v spoločnej domácnosti. Odsťahoval sa k svojim rodičom. Ona žije s oboma synmi u svojich rodičov v rodinnom dome, ktorý patrí jej rodičom. Deti tam majú všetko potrebné, osobne sa riadne o ich výchovu s výživu stará. Preto navrhla, aby súd obe maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa týka výživného navhla, aby súd zaviazal otca k plateniu výžviného na maloletého N. mesačne v sume 120,- eur a na maloeltého T. mesačne v sume 80,- eur, a to počnúc od januára 2014. V roku 2014 jej zatiaľ otec maloletých detí titulom výžviného pre deti neposlal žiadnu sumu. V roku 2013 poslal dva krát sumu 100,- eur. Matka uviedla, že pracuje ako masérka, predložila súdu zárobkový výkaz, z ktorého vyplýva, že dosahuje priemerný čistý mesačný príjem v sume 380,03 eura. Okrem toho poberá rodinné prídavky na obe maloleté deti. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Iný príjem nemá, nevlastní žiaden majetok. Maloletý N. má 15 rokov, navštevuje 9. ročník základnej školy, po jej ukončení chce študovať na strednej hotelovej škole v Dunajskej Strede, stravuje sa už teraz doma. Výdavky spojené s výchovou s výživou maloletého N. sú nasledovné: cca 50,- eur mesačne na stavu doma, cca 40,- eur mesačne na ošatenie a obuv, 8,80 eura mesačne na cestovné, rodičovský príspevok do školy 20,- eur ročne, 70,- eur jednorazový poplatok za „venček“, 40,- eur poplatok za školský výlet, 70,- eur za oblek na „venček“, cca 50,- eur na školské pomôcky ročne. Maloletý T. má 9 rokov, navštevuje 2. ročník základnej školy, stravuje sa v školskej jedálni, navštevuje aj školskú družinu. Výdavky spojené s výchovou a výživou maloletého T. sú nasledovné: cca 50,- eur mesačne na stavu doma, cca 40,- eur mesačne na ošatenie a obuv, 8,80 eura mesačne na cestovné, školská družina 12,- eur mesačne, 19,80 eura mesačne strava v školskej jedálni, 20,- eur poplatok za školský výlet, cca 30,- eur na školské pomôcky ročne. Matka uviedla, že podľa možností dáva synom aj vreckové, mesačne približne po 20,- eur. Obe deti sú v podstate zdravé, nosia však dioptrické okuliare a to s dioptriou mínus 2 a mínus 3, s čím sú spojené výdavky na rámy a sklá, tieto sa však kupujú podľa predpisu lekára, ak dôjde k zhoršeniu zraku u detí. Naposledy obom synom kupovala rámy aj sklá v októbri 2013, pričom za jedny okuliare platila 81,19 eura. Pokiaľ sa týka výdavkov matky uviedla, že na cestovné do práce minie 20,- eur mesačne a rodičom prispieva po 50,- eur mesačne na chod domácnosti. Uviedla, že výživné žiada určiť od januára 2014. Stretávanie sa otca s maloletými deťmi navrhla ponechať bez obmedzenia.

Na pojednávaní v rámci výsluchu ako účastník konania otec maloletých uviedol, že s návrhom matky súhlasí pokiaľ sa týka zverenia detí do jej osobnej starostlivosti a výživného. Stretávanie sa navrhuje ponechať neobmedzené. Je pravdou, že od septembra 2013 odišiel zo spoločnej domácnosti. Na pojednávaní predložil originál poštového poukazu, z ktorého vyplýva, že dňa 24.04.2014 (t.j. deň pred pojednávaním) zaslal matke poštou sumu 100,- eur titulom výživného. Otec ďalej uviedol, že t.č. pracuje ako vodič od 03.03.2014 v spoločnosti I. O. W., s.r.o., momentálne je v skúšobnej dobe. Jeho mesačný príjem v čistom je cca 450,- eur. Za obdobie posledných 12 mesiacov pred podaním návrhu matky pracoval ešte v spoločnosti T., spol. s.r.o., kde pracoval od 15.08.2013 do 03.09.2013, kde však nemal

žiaden príjem a od 10.09.2013 do 09.12.2013 pracoval v spoločnosti K. I. N. s.r.o., kde podľa potrvrdenia o príjme zarobil za uvedené obdobie spolu 2.325,87 eura (september: 525,36 eura, október: 711,32 eura, november: 781,- eur a december: 308,19 eura). Otec maloletých detí ďalej uviedol, že býva u rodičov, kde im mesačne prispieva po 100,- eur na chod domácnosti. Iný príjem nemá, nepoberá žiadne dávky a nevlastní žiaden majetok. Okrem toho uviedol, že je voči nemu vedená exekúcia, kde mesačne po dohode platí 50,- eur, a tiež má dlh titulom pôžičky od nebankového subjektu, kde mesačne spláca po 50,- eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Kolízna opatrovníčka navrhla maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matke, pričom poukázala na správu o prešetrení pomerov v bydlisku matky, z ktorej vyplýva, že matka sa o obe deti riadne stará a že bytové pomery sú vyhovujúce. Výživné navrhla určiť tak, aby to zodpovedalo zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov a odôvodneným potrebám maloletých detí, styk otca s deťmi navrhla ponechať neupravený.

Podľa ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ust. súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ust. ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa ust. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. /veta druhá/ súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne za preukázané, že rodičia maloletých detí spolu nežijú. Z tohto zistenia potom vyplýva záver, že je potrebné práva a povinnosti rodičov k ich maloletým deťom upraviť rozhodnutím súdu.

Z vyjadrenia oboch rodičov, ako aj zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že osobnú starostlivosť o obe maloleté deti zabezpečuje ich matka. Zo šetrenia výchovného prostredia kolíznym opatrovníkom vyplýva, že matka sa o obe deti riadne stará, má vytvorené všetky podmienky na ich výchovu a všestranný rozvoj. So zverením oboch detí do osobnej starostlivosti matke súhlasil na pojednávaní aj otec maloletých detí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti ich matke, ktorá starostlivosť o nich osobne vykonávala i doteraz, preto nebol dôvod na iné rozhodnutie súdu o výchovnom prostredí.

Súd pri rozhodovaní o výživnom musí nielen celistvo zhodnotiť pomery účastníkov a prihliadať na odôvodnené potreby oprávneného (teda maloletých detí), ale aj zhodnotiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (v tomto prípade otca maloletých detí). Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie,

príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i citované ust. /veta druhá/ , ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

V preskúmavanej veci súd teda vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení preskúmal pomery na strane všetkých účastníkov konania, odôvodnené potreby oprávnených (oboch maloletých detí), ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (t.j. otca maloletých detí).

Pokiaľ sa týka výšky výživného na maloleté deti, toto matka žiadala určiť na staršieho syna v sume 120,- eur mesačne a na mladšieho syna v sume 80,- eur mesačne, počnúc od januára 2014. S jej návrhom na pojednávaní súhlasil aj otec maloletých detí. Z ich zhodného vyjadrenia vyplynulo, že od septembra 2013 otec maloletých poslal matke maloletých titulom výživného 2 x po 100,- eur. V roku 2014 neposlal podľa vyjadrenia matky žiadnu sumu. Z vyjadrenia otca ako aj z ním predloženého originálu poštového poukazu na pojednávaní dňa 25.04.2014 vyplynulo, že dňa 24.04.2014 poslal otec prostredníctvom pošty matke titulom výživného na maloleté deti sumu 100,- eur. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že matka ako masérka v nemocnici dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 380,03 eura. Okrem toho poberá rodinné prídavky na obe maloleté deti. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, nemá ani iný príjem a je nemajetná. Maloletý Patrik má 15 rokov, navštevuje 9. ročník základnej školy, momentálne sa stravuje doma. Výdavky spojené s výchovou a výživou maloletého N. matka podrobne rozpísala a zdôvodnila. Súd ich považuje vzhľadom na jeho vek a odôvodnené potreby za opodstatnené. Maloletý T. má 9 rokov, navštevuje 2. ročník základnej školy, cez obed sa stravuje v školskej jedálni, navštevuje aj školskú družinu. Výdavky spojené s výchovou a výživou maloletého T. matka taktiež podrobne špecifikovala a zdôvodnila. Súd ich považuje vzhľadom na jeho vek a odôvodnené potreby za opodstatnené.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v súčasnosti otec maloletých detí zarába ako vodič v čistom mesačne 450,- eur. Za ostatných 12 mesiacov bol zamestnaný aj u iných zamestnávateľov, kde napríklad za obdobie od 10.09.2013 do 09.12.2013 podľa potvrdenia zamestnávateľa o príjme zarobil spolu 2.325,87 eura (september: 525,36 eura, október: 711,32 eura, november: 781,- eur a december: 308,19 eura). Je teda možné usudzovať, že je v schopnostiach a možnostiach otca zarobiť aj vyššiu sumu ako zarába v súčasnosti. Okrem toho, za uvedené obdobie titulom výživného na maloletého deti poslal len 2 x po 100,- eur. Otec maloletých detí ďalej uviedol, že býva u rodičov, kde im mesačne prispieva po 100,- eur na chod domácnosti. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Iný príjem nemá, nepoberá žiadne dávky a nevlastní žiaden majetok. Okrem toho uviedol, že je voči nemu vedená exekúcia, kde mesačne po dohode platí 50,- eur, a tiež má dlh titulom pôžičky od nebankového subjektu, kde mesačne spláca po 50,- eur. Na výdavky otca maloletých detí ako sú splátky pôžičiek či exekúcia však súd neprihliadal, nakoľko výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Z tohto dôvodu takúto položku nemôže súd zohľadniť v prospech otca (a tým pádom v neprospech dieťaťa). Platenie určeného výživného (120,- eur plus 80,- eur mesačne) ani za situácie hradenia otcom preukázaných opodstatnených výdavkov spojených s bývaním, vzhľadom na zistené zárobkové pomery, možnosti a schopnosti otca, neohrozí jeho vlastnú výživu. Treba mať tiež na zreteli, že matka svoju vyživovaciu povinnosť k deťom čiastočne vyvažuje i svojou osobnou starostlivosťou o maloletých a tiež skutočnosť, že výživa maloletých je sčasti krytá i prídavkami na dieťa, preto je súd toho názoru, že súdom určené výživné tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku v plnom rozsahu zohľadňuje všetky právne významné kritériá pre posúdenie dôvodnosti návrhu matky.

Súd len záverom poznamenáva, že vyživovacia povinnosť rodičov má prednosť pred inými výdavkami, a povinný rodič musí plniť výživné aj na vlastný úkor. Ako už bolo uvedené, výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj

ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru v danom čase, a z týchto súd pri stanovovaní výšky výživného aj vychádzal. Otcovi súd dáva do pozornosti, že vyživovacia povinnosť rodičov voči ich maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť, ktorú sú povinní si plniť, a to hoc i na svoj vlastný úkor.

Matka žiadala určiť výživné aj spätne, a to od januára 2014. V tomto smere je nutné uviesť, že jej návrh v tomto rozsahu nie je dôvodný. V zásade je možné žiadať a priznať výživné aj spätne (t.j. nie len odo dňa podania návrhu na súd), ale len v tom prípade, ak osobe, ktorá výživné žiada, bránila vážna prekážka, pre ktorú návrh nemohla podať skôr, než ho podala. V danom prípade, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žiadna takáto prekážka na strane matky maloletých detí, ktorá návrh podala, neexistovala, preto nebolo možné určiť výživné spätne.

Výživné bolo teda určené odo dňa podania návrhu na súd, t.j. od 17.03.2014 v sume 120,- eur mesačne na maloletého N. a v sume 80,- eur mesačne na maloletého T.. Súd mal za preukázané, že otec maloletých detí v mesiaci apríl 2014 matke poslal titulom výživného sumu 100,- eur, ktorú súd zohľadnil pri ustálení výšky tzv. zročného výživného. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 17.03.2014 do 30.04.2014 spolu na obe maloleté deti má otec vo výške 296,75 eura, z ktorej sumy je potrebné odpočítať ním uhradenú sumu v apríli 2014 vo výške 100,- eur. Dlh na zročnom výživnom za uvedené obdobie teda predstavuje sumu 196,75 eura (za 15 dní v mesiaci marec 2014 /15 dní po 6,45 eura = 96,75 eura/ a za celý mesiac apríl 2014 po zohľadnení vykonanej úhrady /100,- eur/).

Postupujúc v intenciách ust. povolil súd otcovi maloletých zaplatiť tento dlh v piatich mesačných splátkach spolu s bežným výživným k rukám matky maloletých, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Keďže o styku otca s maloletými deťmi sú rodičia schopní sa navzájom dohodnúť, súd otázku styku otca s maloletými deťmi neupravoval a tento ponechal bez obmedzenia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( ). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( ).