Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-217-2013.pdf
PDF · 93.88 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/217/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Pajerchinovou, Dr. v právnej veci žalobkyne: Z. C., H.. X.X.XXXX, R.. Č.. C. N., D. XXX proti žalovanému: Z. C., H..XX.X.XXXX, C. N., T. XXX/XX, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom: Z. C., H.. XX.X.XXXX, F. C., H.. X.X.XXXX B. Z. C., H..X.X.XXXX. mal. deti zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, pre čas po rozvode manželstva s prísl., takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov Z. C., Q.. H., H.. X.X.XXXX B. Z. C., H.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K. C. N. T.. X, Q.. XXXX, K.. XXX, S.. Č.. XX r o z v á d z a.
Pre čas po rozvode manželstva súd z v e r u j e mal. dieťa Z. C., H.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca Z. C., H.. XX.X.XXXX, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a matku Z. C. H.. X.X.XXXX z a v ä z u j e platiť výživné na toto mal. dieťa otcovi v sume 50,- eur mesačne a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozvodu manželstva až do doby, kým sa nezmenia pomery.
Pre čas po rozvode manželstva súd z v e r u j e mal. deti F. C., H.. X.X.XXXX B. Z. C., H.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky Z. C., H.. X.X.XXXX, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otca Z. C. H.. XX.X.XXXX z a v ä z u j e platiť výživné matke na mal. F. v sume 90,- eur mesačne a na mal. Z. v sume 60,- eur mesačne, spolu v sume 150,- eur mesačne a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozvodu manželstva až do doby, kým sa nezmenia pomery.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Žalovaný Z. C. j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tohto súdu polovicu súdneho poplatku za návrh v sume 33,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa podala na tento súd dňa 1.10.2013 návrh o rozvod manželstva so žalovaným a to z dôvodu, že manželia pre pretrvávajúce nezhody ukončili manželské spolužitie a žalovaný doslova vyhodil žalobkyňu z miesta ich spoločného trvalého bydliska vo N., T. XXX/XX. Pre čas po rozvode manželstva navrhla zveriť 3 mal. deti pochádzajúce z manželstva účastníkov do jej osobnej starostlivosti.
Na pojednávaniach súdu žalobkyňa trvala na rozvode manželstva a tým, že v súčasnom období si prenajala rodinný dom vo N., V.. D. XXX, aby vytvorila vhodné bytové podmienky pre seba a mal. deti účastníkov. Účastníci spolu nežijú polroka a so žalovaným nechce obnoviť spolužitie. Naďalej trvala na tom, aby všetky 3 mal. deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a aby otcovi bolo určené výživné na jednotlivé deti v sumách 100,- eur, 90,- eur a 60,- eur mesačne od najstaršieho po najmladšie dieťa. Poukázala na to, že žalovaný po ukončení ich spolužitia naďalej zostal žiť v rodinnom dome so svojimi rodičmi a ktorý dom má 2 samostatné bytové jednotky. V jednej bytovej jednotke býva vydatá sestra žalovaného so svojou rodinou a žalovaný pracuje v ČR, takže vlastne nemá možnosť denne sa starať o deti tak, ako ona, pretože je na čiastočnom invalidnom dôchodku. Otcovi detí nebude brániť stretávať sa s nimi.
Žalovaný na pojednávaniach súdu s rozvodom manželstva súhlasil, pričom rešpektuje výsledok osobného pohovoru s deťmi vykonaného kolíznym opatrovníkom, ako aj výsluch mal. Z. C. na pojednávaní súdu dňa 25.4.2014 a z ktorých vyplýva, že mladšie deti chcú naďalej žiť s matkou, ale najstarší syn chce žiť s ním. Súhlasil s určením výživného na 2 mladšie deti v sumách 90,- eur a 60,- eur mesačne a navrhol určiť matke výživné na mal Z. v sume 60,- eur mesačne. V čase jeho neprítomnosti, keď bude pracovať v ČR a nebude mať voľno, mu pomôžu postarať sa o najstaršieho syna jeho rodičia, ktorí sú na dôchodku a medzi nimi a týmto synom je pekný citový vzťah. Maloletý Z. často navštevuje matku a mladších súrodencov, pretože bývajú v blízkosti seba, ale domov chce mať u otca.
Kolízny opatrovník navrhol pre prípad rozvodu manželstva a to vzhľadom na výsledok pohovoru vykonaného s deťmi, ako aj na výsluch mal. Z. pred súdom, aby 2 mladšie deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené na nich navrhované výživné a najstarší syn, aby bol zverený do osobnej starostlivosti otca a matke bolo určené na neho výživné v sume 50,- eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie: výsluchom účastníkov, mal. dieťaťa Z. C., výsluchom kolízneho opatrovníka, sobášnym listom, rodnými listami mal. detí, dokladmi o príjme rodičov, správami kolízneho opatrovníka o prešetrení rodinného prostredia detí u otca a u matky vrátane vykonaného osobného pohovoru s deťmi, nájomnou zmluvou predloženou matkou a oboznámením sa so stavom predchádzajúcich konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k deťom do rozvodu manželstva a to na návrh matky pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX a na návrh otca pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX, na základe čoho súd zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 26.7.2003, obaja ako prvé a z ich manželstva pochádzajú 3 mal. deti. Manželia ukončili spolužitie pred polrokom a to z dôvodu pretrvávajúcich vážnych nezhôd, keď žalovaná doslova vyhodil žalobkyňu z ich spoločného bydliska v rodinnom dome rodičov žalovaného, kde žalovaný naďalej býva. Na pojednávaní súdu obaja účastníci s rozvodom súhlasili a uviedli, že inú známosť nemajú.
Podľa § 18 Zák. o rodine č. 36/2005 Z. z., s účinnosťou od 1.4.2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 cit. zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 cit. zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 až 3 cit. zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §§ 18 a 19 cit. zákona.
Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy súd dospel k právnemu záveru, že v manželstve účastníkov nastal vážny a trvalý rozvrat a nie je reálna perspektíva, aby toto manželstvo v budúcnosti riadne fungovalo a plnilo svoj účel. Obaja manželia s rozvodom súhlasili, a preto súd manželstvo účastníkov rozviedol. Hlavnými príčinami rozvratu manželstva sú: závažné nezhody medzi manželmi vrátane ukončenia spolužitia.
Podľa § 113 OSP je rozvodové konanie spojené s konaním o úpravu pomerov k mal. deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 Zák. o rodine č. 36/2005 Z. z. v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a obaja majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či striedavá osobná starostlivosť bude v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 cit. zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 cit. zákona ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 3 cit. zákona pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
O úprave výkonu rodičovských práv a povinností k 3 mal. deťom pochádzajúcim z manželstva účastníkov a to pre čas po rozvode manželstva bolo rozhodnuté tak, že najstaršie mal. dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, pretože dieťa preferuje otca pred matkou a súd prihliadol na osobný názor dieťaťa, ktoré pred súdom uviedlo, že po rozvode manželstva chce žiť s otcom a matku s mladšími súrodencami chce často navštevovať. Dve mladšie deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, pretože tieto deti žijú s matkou a chcú aj naďalej s ňou žiť. Vzhľadom k tomu, že tak matka ako aj otec žijú v jednej obci, majú možnosť vzájomne sa navštevovať, v čom im žiaden z rodičov nebráni, a preto ani rodičia a ani kolízny opatrovník nežiadali upravovať styk každého rodiča s deťmi. Pokiaľ sa týka výživného súd vychádzal jednak z veku a potrieb jednotlivých detí a jednak z príjmu každého rodiča. Matka je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku v sume 120,- eur mesačne, tiež poberala dávku v hmotnej núdzi v sume 186,- eur mesačne a má vo vybavovaní prídavky na deti. Otec pracuje v ČR a jeho preukázaná čistá mzda je 27 395,- Kč, uviedol však, že jeho príjem klesne po vyčerpaní nadčasov. Na základe zhodných návrhov oboch rodičov súd určil výživné otcovi na mal. F. v sume 90,- eur mesačne a na mal. Z. v sume 60,- eur mesačne a ďalej určil výživné matke na mal. Z. s prihliadnutím na jej obmedzený príjem a zdravotné problémy, pre ktoré má sťažené možnosti nájsť si vhodnú prácu a to v sume 50,- eur mesačne, ktorú navrhol kolízny opatrovník. Doteraz nebola súdna úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom do rozvodu manželstva, pretože konanie pod sp. zn. XXP/ XXX/XXXX bolo zastavené a konanie pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX nie je skončené.
V prípade zmeny pomerov u rodičov alebo mal. detí Zákon o rodine umožňuje, aby došlo k zmene doterajšej súdnej úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom pre čas po rozvode manželstva na základe nového súdneho rozhodnutia alebo rodičovskej dohody schválenej súdom a to v zmysle § 163 OSP.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 144 veta prvá OSP tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
O poplatkovej povinnosti otca bolo rozhodnuté podľa § 2 ods.2 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v platnom znení tak, že keďže žalobkyni bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, v tomto rozvodovom konaní aj žalovaný nesie vinu spoločne so žalobkyňou za rozpad manželstva a tak ho súd zaviazal na zaplatenie polovice súdneho poplatku za návrh o rozvod manželstva podľa položky 7, písm.a/ Sadzobníka súdnych poplatkov a to v sume 33,- eur.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.
V Poprade dňa 25. apríla 2014
Mgr. Mária Pajerchinová, Dr., v.r.
samosudca
Za správnosť vyhotovenia:
Ing. Ingrid Vajdíková