Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-45-2014.pdf
PDF · 78.1 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/45/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: C. U. B. P. C., štát. občan Z. S., bytom S. XXX, W., proti žalovanému: H. R. W.. s.r.o. v likvidácii, IČO: XX XXX XXX, Q. XX, W., o ochranu osobnosti, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 14C/143/2010-114 z 11.11.2013
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (ďalej len súd) konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že ust. § 10 ods.1 zák. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.
Žalobca dňa 11.2.2011 doručil súdu žiadosť o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku. Uznesením zo dňa 2.1.2012 žalobcovi nebolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Zároveň žalobca dňa 27.1.2012 zaslal súdu návrh na zmenu petitu žaloby, v ktorom už nevyčíslil nemajetkovú ujmu. Proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia zo dňa 2.1.2012 podal žalobca dňa 30.1.2012 odvolanie, v ktorom namietal, že kde nie je vyčíslená nemajetková ujma je navrhovateľ v zmysle § 4 ods. 2, písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, oslobodený od súdneho poplatku v konaní pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru. Predmetné uznesenie bolo dňa 30.5.2012 potvrdené Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 5Co/47/2012, v ktorom uviedol, že návrh na zmenu petitu žaloby, v ktorom žalobca už neuvádza výšku nemajetkovej ujmy, sa javí ako účelový (snaha vyhnúť sa poplatkovej povinnosti ) a súd bude povinný ho vyzvať na odstránenie nedostatku žaloby, spočívajúcej v neuvedení výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Uznesením zo dňa 12.11.2012 bola žalobcovi uložená povinnosť, aby v lehote 10 dní upresnil výrok rozsudku tak, aby bolo súdu jednoznačne zrejmé, čoho sa v konaní domáha, t. j. aby uviedol výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd dňa 18.3.2013 uznesením odmietol podanie žalobcu, návrh na zmenu petitu žaloby z dôvodu, že žalobca svoje podanie nedoplnil v lehote, ktorú mu určil súd. Proti tomuto uzneseniu sa žalobca dňa 13.2.2013 odvolal, v ktorom uviedol, že neuvedenie výšky škody, ujmy a pod. je obvyklé v rôznych podaniach a nech súd určí výšku nemajetkovej ujmy, ak má právo túto znížiť pri svojom rozhodovaní a prizná ju podľa svojho uváženia. Krajský súd
v Košiciach zrušil uznesenie Okresného súdu Michalovce o odmietnutí podania s tým, že postup súdu podľa § 43 ods. 2 O. s. p. spočívajúci v odmietnutí podania sa môže týkať iba podania, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu podaním vo veci samej a jeho odmietnutím dochádza súčasne k ukončeniu konania vo veci samej, preto súd poučil žalobcu o následku nezaplatenia súdneho poplatku a keď tento uvedený poplatok v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy, t.j. do 5.2.2001 nezaplatil žalobca, považoval vyrubený poplatok za zákonný, žalobca v zákonnej lehote nepodal žalobcu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a teda sa na okamžité skončenie pracovného pomeru hľadí ako na platné, a preto tu nie je dôvod na oslobodenie od poplatku podľa § 4 ods.2 písm.d/ O.s.p. aj v ostatných nárokoch žalobcu.
V podanom odvolaní žiadal žalobca zastúpený X.. V. zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa.
V odvolaní namietal, že o nesprávnom postupe podľa § 221 ods.1 O.s.p., keď prvostupňový súd konanie zastavil, mu to vytkol aj Krajský súd v Košiciach v odôvodnení rozhodnutia vo veci 1Co/135/2013. Následne sa prvostupňový súd neriadil závermi druhostupňového súdu a pochybil, lebo (ak nebola podaná žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru - hľadí sa na pracovný pomer ako platný a potom nie je dôvod na oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku), avšak takýto záver je nesprávny. Nesprávne právne posúdenie veci vychádza z pracovných predpisov, lebo súd mal posúdiť nárok v žalobe antidiskriminačným zákonom č. 365/2004 Z.z., lebo zo strany žalovaného došlo k porušeniu aj § 13 Zákonníka práce, lebo s ním žalovaný okamžite zrušil pracovný pomer pre neexistujúci dôvod a to jeho náboženstvo a vieru, ale samotný nárok bol uplatnený v zmysle § 6 ods.3, § 11, § 9 antidiskriminačného zákona. V zmysle § 9 ods.4 cit.zák. uplatnil si právo na náhradu škody z dôvodu absolútnej neplatnosti jednostranného právneho úkonu žalovaného - skončenie pracovného pomeru zo dňa 6.11.2008, ktoré nemalo ani zákonné predpoklady (nie je v súlade so Zákonníkom práce ani s ust. § 39 Obč.zák.). Pracovný pomer okamžite s ním skončil W. Z., ktorý vtedy ešte nebol konateľom spoločnosti, bol zapísaný až 19.11.2008. Aj napriek uvedeným skutočnostiam prvostupňový súd svojim predmetným rozhodnutím, keď konanie zastavil, opätovne porušuje zákon, zásadu rovnosti strán a nerozhodol z úradnej povinnosti o absolútnej neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, odďaľuje tak rozhodnutie vo veci. O.i. sa náležite nevysporiadal s pokynmi odvolacieho súdu, pokiaľ ide o ust. § 4 ods.2 písm.d/ Zákona o súdnych poplatkoch.
Odvolací súd postupom podľa § 214 ods.2 O.s.p. preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa a to v oboch výrokoch tak vo výroku o zastavení konania ako aj vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania účastníkom a zistil, že odvolanie je neopodstatnené a súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol, preto toto uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. (keď podľa § 1 zák. č. 97/63 Zb. a Nar. Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a ...., bol oprávnený konať súd SR).
Zo žaloby č.l. 1-4 vyplýva, že žalobca žiadal priznať od žalovaného sumu 108 144 € z titulu náhrady mzdy a odmeny za výkon funkcie konateľa, ako aj náhradu 300 000 € ako nemajetkovú ujmu za porušenie antidiskriminačných ustanovení zákonov. Ďalej je žalovaný povinný zaplatiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu.
Z uznesenia krajského súdu č.k. 1Co/135/2013-85 vyplýva, že nesprávne súd postupoval (t.j. súd prvého stupňa - ďalej len súd), keď žalobca súdom vyrubený poplatok z uplatnených nárokov predmetu konania vymedzeného v žalobe zo dňa 19.10.2010 nezaplatil a súd prvého stupňa podľa § 10 ods.1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch konanie zastavil. Ďalej v uznesení je uvedené len to, že žalobca namieta nesprávnosť vyrubenia súdneho poplatku z nároku na náhradu mzdy (nedôvodnosť). Na str. 3 tohto zrušujúceho uznesenia krajského súdu je uvedené v poslednej vete, že za tejto procesnej situácie ostali predmetom konania nároky, ktoré žalobca uplatnil a vyčíslil v pôvodnej žalobe. Keď o.i. odvolací súd nepovažoval za správny ďalší postup súdu prvého stupňa a po uplynutí lehoty „v ktorej žalobca vadu takéhoto procesného podania neopravil, podanie odmietol s poukazom na § 43 ods.2 O.s.p., tento postup súdu odvolací súd nepovažoval za správny, za takéhoto stavu záver súdu, že pôvodne vyrubený súdny poplatok bol dôvodný a to preto, že žalobca v stanovenej zákonnej lehote (v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť), nepodal žalobu o určení neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, a preto sa musí na okamžité skončenie pracovného pomeru hľadieť ako na platné, preto tu nevznikol dôvod na oslobodenie od poplatku podľa § 4 ods.2 písm.d/ zák.č. 71/1992 Zb., je preto záver správny a zákonný.
Totiž predmetné uznesenie bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co/47/2012-70 zo 30.mája 2012 potvrdené ako zákonné a správne, t.j. išlo o uznesenie z 2.1.2012 sp.zn. 14C/143/2010, ktorým súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. V tomto uznesení o.i. konštatoval odvolací súd, že návrh na zmenu petitu žaloby z 23.1.2012 na č.l. 65, v ktorom žalobca už neuvádza výšku nemajetkovej ujmy sa javí ako účelový v snahe vyhnúť sa poplatkovej povinnosti so zreteľom na skutočnosť, že náhradu nemajetkovej ujmy za porušenie diskriminačných ustanovení vyčíslil v žalobe na 300 000 €. V tejto súvislosti zdôrazňuje odvolací súd, že podstatnou náležitosťou žaloby podľa § 79 ods.1 druhá veta O.s.p. je uvedenie, čoho sa žalobca domáha, t.j. v prejednávanej veci, uvedenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a súd bude povinný ho vyzvať na odstránenie nedostatku žaloby spočívajúce v neuvedení výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že pôvodne vyrubený súdny poplatok bol dôvodný, lebo žalobca v zákonom stanovenej lehote podľa Zákonníka práce nepodal žalobu o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, a preto nie je oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods.2 písm.d/ zák.č. 71/1992 Zb. a ak súd prvého stupňa konanie zastavil, v zákone tak urobil podľa § 10 ods.1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Žalobca nezaplatil súdny poplatok ani v odvolacej lehote, preto odvolací súd hodnotí odvolanie ako neopodstatnené a bez právneho významu.
O.i. ostatné časti odvolania o výklade § 9 ods.4 zák.č. 365/2004 Z.z. v spojení s § 13 Zákonníka práce sú vo vzťahu k napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa špekulatívne. Je nenáležité tvrdenie žalobcu, že by sa súd prvého stupňa nevysporiadal s pokynmi odvolacieho súdu podľa citovaného uznesenia krajského súdu. Aj keď tu predsa ide o nárok z pracovnoprávneho vzťahu a žalobca tvrdí, že existuje aj iný právny titul, na základe ktorého sa práva domáha a ide o zákonný dôvod, zákonná povinnosť podľa ustálenej súdnej praxe platiť súdne poplatky stíha aj žalobcu, pretože je dominus litis, t.j. pánom žaloby je žalobca.
Výrok o trovách konania sa odôvodňuje ust. § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p., lebo žalobca nemal úspech v odvolacom konaní.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.