Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-8-2014.pdf
PDF · 88.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9Cb/8/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci navrhovateľa Zdeňka Bauera, podnikajúceho pod obchodným menom Zdeněk Bauer, s miestom podnikania Česká republika, Tachov, Záhradní 192, IČO: 42823323, proti odporcovi CRISPAT, s.r.o., so sídlom Slovenská republika, Čachtice, Želovany 1128, IČO: 36699101, o zaplatenie 23.549,-Kč s s prísl., takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 23.549,- Kč so 7,5 %
ročným úrokom z omeškania od 20.12.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania
spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku v sume 54,-Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 23.549,-Kč s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 20.12.2012 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uviedol, že podniká v oblasti maloobchodu s elektrospotrebičmi a elektronikou, a to tak v kamennom obchode ako aj prostredníctvom internetu. Odporca si dňa 05.12.2012 prostredníctvom internetu objednal u navrhovateľa tovar, a to televíziu Gogen TVL42983DLEDCRR, LED za 11.989,69 Kč, komplet Sunsat S 100HDi/Skylink/80 Fe za 5.448,-Kč a Sony Xperia J (ST26i) White za 5.912,-Kč. Odporca si ako spôsob dopravy zvolil prepravu za cenu 199,-Kč. Navrhovateľ tovar odporcovi riadne dodal, vystavil faktúru na sumu 23.549,-Kč so splatnosťou 19.12.2012. Táto suma zahŕňala i cenu prepravy. Odporca tovar prevzal, avšak k zaplateniu vyúčtovanej sumy nedošlo.
Platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25.11.2013 č.k. 3Rob/205/2013-17 súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.01.2014 č.k. 9Cb/8/2014-24 súd platobný rozkaz pre nemožnosť doručenia odporcovi zrušil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výpismi z obchodného a živnostenského registra na účastníkov konania, faktúrou č. 120808, objednávkou, výzvou na zaplatenie, mailami odporcu zo dňa 02.04.2013, 10.04.2013 a 07.05.2013.
Ako vyplýva z dokladov predložených navrhovateľom, odporca si u navrhovateľa objednal dňa 05.12.2012 horeuvedené produkty za celkovú cenu 23.349,69 Eur. Zvolil si tiež spôsob dopravy cez PPL za 199,-Kč. Platba mala byť realizovaná bankovým prevodom.
Faktúrou č. FAK120808 vyúčtoval navrhovateľ odporcovi sumu 23.549,-Kč. Splatnosť faktúry bola 19.12.2012, k zaplateniu nedošlo. Listom zo dňa 15.02.2013 vyzval navrhovateľ odporcu k zaplateniu.
Z mailovej komunikácie medzi navrhovateľom a odporcom vedenej v apríli a máji 2013 vyplýva, že odporca bol ochotný dlh uhradiť v splátkach z dôvodu, že nemal dostatok finančných prostriedkov. Napriek tomu k úhrade nedošlo.
Pokiaľ ide o právne posúdenie, tunajší súd má právomoc v danej veci konať. Pre posúdenie tejto otázky je rozhodujúce Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Podľa Kapitoly II, oddielu 1, článku 2 tohto nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. I podľa Kapitoly II, oddielu 2, článku 5 tohto nariadenia (osobitná právomoc) je možné odporcu žalovať na tunajšom súde, keďže ide o predaj tovaru a v danom prípade možno žalovať v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať.
Pokiaľ ide o posúdenie rozhodného práva, podľa kapitoly II. článku 4 bod. 1 písm. a/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje v prípade zmluvy o predaji tovaru právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu. Podľa čl. 25 tohto Nariadenia, toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvou stranou je jeden alebo viacero členských štátov v čase prijatia tohto nariadenia a ktoré ustanovujú kolízne normy pre zmluvné záväzky.
Medzi účastníkmi ide o obchodnoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý je s ohľadom na jeho obsah a charakter potrebné posúdiť podľa Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ktorým je viazaná Slovenská i Česká republika. Navrhovateľ je fyzickou osobou- podnikateľom v Českej republike, tu vykonáva podnikateľskú činnosť. Odporca je podnikateľom- právnickou osobou.
Podľa čl. 1 Dohovoru o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (uverejnený pod č. 160/1991 Zb.) tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, a) ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi; alebo b) ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu. Na skutočnosť, že strany majú miesta podnikania v rôznych štátoch sa neprihliada, ak táto skutočnosť nevyplýva buď zo zmluvy, alebo z rokovania medzi stranami alebo z informácií poskytnutých stranami kedykoľvek do uzavretia zmluvy alebo pri jej uzavretí. Pri určovaní použiteľnosti tohto Dohovoru sa neprihliada na štátnu príslušnosť strán a ani na to, či strany alebo zmluva majú občianskoprávnu alebo obchodnú povahu.
Podľa čl. 4 tohto Dohovoru tento Dohovor upravuje iba uzavieranie zmluvy o kúpe a práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho vznikajúce z takej zmluvy. Pokiaľ niečo iné nie je výslovne ustanovené v tomto Dohovore, nedotýka sa najmä a) platnosti zmluvy alebo ktoréhokoľvek jej ustanovenia alebo akejkoľvek zvyklosti; b) účinku, ktorý môže mať zmluva na vlastnícke právo k predávanému tovaru.
Podľa čl. 7 ods. 2 Dohovoru otázky patriace do predmetu úpravy tohto Dohovoru, ktoré sa v ňom výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých Dohovor spočíva, alebo, ak také
zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy podľa tohto dohovoru vychádzajúc z procesu vzniku tejto zmluvy upraveného v čl. 14 a nasl. Dohovoru.
Podľa čl. 30 Dohovoru predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom.
Je nepochybné, že navrhovateľ si svoju povinnosť z uzatvorenej kúpnej zmluvy splnil, keď odporcovi dodal tovar a previedol na neho vlastnícke právo k nemu. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.
Podľa čl. 53 Dohovoru kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.
Odporca kúpnu cenu neuhradil, jej výška medzi účastníkmi sporná nebola. Odporca nepreukázal ani to, že by prípadne jeho záväzok zanikol iným spôsobom ako zaplatením. Z tohto dôvodu bol súdom zaviazaný k zaplateniu celkovej sumy 23.549,-Kč.
Navrhovateľ sa ďalej domáhal zaplatenia úroku z omeškania. Úrok z omeškania bolo potrebné s ohľadom na horecitované Dohovory posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka platného v Českej republike. Dohovor o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru otázku úroku z omeškania nerieši. Z tohto dôvodu je potrebné postupovať podľa článku 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.)
Podľa § 365 Obchodného zákonníka ČR dlužník je v prodlení, jestliže nesplní řádně a včas svůj závazek, a to až do doby poskytnutí řádného plnění nebo do doby, kdy závazek zanikne jiným způsobem. Dlužník však není v prodlení, pokud nemůže plnit svůj závazek v důsledku prodlení věřitele (preklad: „dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, kedy záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa“).
Podľa § 369 ods.l Obchodného zákonníka ČR, je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského (predklad: „ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho práva).
Podľa Nariadenia Vlády ČR č. 142/1994 Sb. (účinného ku dňu vzniku omeškania i záväzku) výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.
Výška repo sadzby v rozhodnom období ( k 30.06.2012) bola 0,5%, navrhovateľovi preto patrí úrok z omeškania vo výške 7,5% ročne. Odporca bol preto zaviazaný k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 7,5% ročne z dlžnej sumy 23.549,-Kč do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal priznania vyššieho úroku z omeškania, bol návrh zamietnutý ako nedôvodný.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Neúspech navrhovateľa bol iba v nepatrnej časti, preto súd navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania. Trovy sú tvorené zaplateným súdnym poplatkom vo výške 54,-Eur. Tieto trovy konania je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods. l O.s.p).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca,
súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.