Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-7-2010.pdf
PDF · 103.57 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/7/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou v právnej veci navrhovateľa: Z. Š., R. C. C. V..Č.. XXXX/XX, R., T. A.. P. Š., R. C. C. V..Č.. XXXX/XX, R. a odporcu: Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava o náhradu škody takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 08.01.2010 a doplneným dňa 8.3.2010 (čl. 143) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu označeného ako Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR k úhrade čiastky 60.457,554 eur. Suma 457,544 eur má predstavovať majetkovú škodu spočívajúcu v trovách trestného konania, suma 60.000,- eur nemateriálnu ujmu, ktorú utrpel navrhovateľ v súvislosti s prebehnuvším trestným konaním pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 1T 16/2005, a to titulom nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. a 514/2003 Z.z.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na podklade nepravdivého konania policajtov PMJ v Bratislave II bolo voči osobe navrhovateľa nezákonne začaté trestné stíhanie na tom podklade, že dňa 26.04.2003 v čase o 00,50 hod., v Bratislave na Rádiovej ul. potom, čo počas kontroly osobného motorového vozidla zn. TATRA 613, EČV TO 460AS hliadkou PMJ PZ v Bratislave, ktorého vodičom bol navrhovateľ, spolujazdcami N. E. B. Z. S. bolo vo vozidle prevážaných väčšie množstvo CD nosičov, DVD nosičov, kaziet, ktoré boli majetkom Z. S. a 2 reproduktory neznámej značky spolu s autorádiom neznámej značky, ktoré boli majetkom navrhovateľa. Pritom na prevoz uvedených vecí bol navrhovateľ požiadaný Z. S. z dôvodu konzumácie alkoholického nápoja. Hliadkou PMJ boli následne obvinení zo skutku, ktorý sa nestal. Na podklade rozsudku sp. zn. 1T 16/2005 zo dňa 31.07.2008 bol navrhovateľ spolu s ďalšími obžalovanými spod obžaloby pre trestný čin podplácania spolupáchateľstvom oslobodený. Navrhovateľovi vznikla majetková škoda - trovy v prípravnom a súdnom konaní v súvislosti s jeho účasťou na 24 v žalobe označených vyšetrovacích úkonoch a úkonoch pred súdom pozostávajúce z cestovného z Topoľčian do Bratislavy a späť vo výške 11,285 eur x 24, čo činí 270,84 eur (má ísť o cestovné autobusom) a zo straty na zárobku vo výške 186,714 eur.
Nesprávnym úradným postupom a postojom zložiek MV-SR a postupom prokuratúry navrhovateľovi vznikla aj nemajetková ujma za poškodenie jeho dobrého mena ako podnikateľa, ktorú vyčíslil na sumu 10.000,- eur, za poškodenia jeho mena ako osoby samej sumu vyčíslenú na sumu 20.000,- eur a za poškodenie jeho osoby do budúcna ako následok vzhľadom na jeho mladý vek sumu, ktorú vyčíslil na sumu 30.000,- eur. Celkom tak ide o sumu 60.000,- eur.
Odporca sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súde dňa 26.03.2010. Má za to, že právne posúdenie uplatneného nároku spadá pod režim zákona č. 58/1969 Zb. s odkazom na ustanovenie § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Náhradu trov trestného konania vo výške 457,544 eur si mal navrhovateľ možnosť uplatniť na súde, ktorý vo veci konal, a to podľa príslušných ustanovení Spravovacieho poriadku. Uplatnenú majetkovú škodu spočívajúcu v trovách trestného konania preto odporca považuje podľa zákona č. 58/1969 Zb. za právne bezzákladnú. Takisto za nedôvodnú tiež považuje aj uplatnenú nemajetkovú ujmu vo výške 60.000,- eur, pretože zákon č. 58/1969 Zb. takúto náhradu neumožňuje, pričom postup podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa na predmetnú veci nevzťahuje. Z dôvodu právnej neopodstatnenosti odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Odporca sa zároveň vyjadril, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nebol predbežne prerokovaný v šesťmesačnej lehote od jej obdržania.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne , ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v súlade s citovanými ustanoveniami O.s.p. , v rámci ktorého vypočul navrhovateľa, jeho splnomocneného zástupcu, povereného zástupcu odporcu, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T 16/05, fotokópiou výpisu zo živnostenského registra subjektu Michal Šiška - AKSIS, IČO 40799425, daňovými priznaniami navrhovateľa za rok 2003, 2004, 2005, 2006, 2007, 2008, žiadosťou navrhovateľa na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 30.06.2009, písomnou odpoveďou Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 12.8.2009, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Z obsahu pripojeného spisu zn. 1T 16/05 vyplýva, že uznesením ORPZ, oddelenie ekonomickej kriminality Bratislava II, ČVS:ORP-168/2003 KL zo dňa 12. júna 2003 bolo začaté trestné stíhania navrhovateľa Z. Š. B. Z. S. ako obvinených pre trestný čin podplácania podľa §9 ods. 2, § 161a ods. 1 a 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe že dňa 26.4.2003 o 00,50 hod. v Bratislave na Rádiovej ulici počas kontrolovania osobného motorového vozidla zn. TATRA EČV TO 460AS, ktorého bol Z. Š. vodičom a ako spolujazdci N. E. B. Z. S. boli vo vozidle nájdené CD nosiče v počte 275 ks, 4ks DVD a 4 ks MG kaziet a iné, po čom N. E. B. Z. Š. požiadali hliadku, aby z toho nič nerobili, že sa finančne vyrovnajú, po čom N. E. podal hliadke 4.000,- Sk v hotovosti. Voči predmetnému uzneseniu podal dňa 24.6.2003 navrhovateľ sťažnosť. Okresná prokuratúra Bratislava II Uznesením zo dňa 3.6.2003 predmetnú sťažnosť zamietla, pre jej nedôvodnosť. Obdobne rozhodla aj Krajská prokuratúra Bratislava Uznesením zo dňa 6.8.2003. Dňa 24.6.2003 udelil navrhovateľ splnomocnenie na svoje právne zastúpenie vo veci ORPZ Bratislava II, č.k. ČVS:ORP-168/2003 KL advokátovi JUDr. Jozefovi Holičovi.
Zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby vyplýva, že v tom čase podozrivý Z. Š., nar. 4.2.1982 bol dňa 26.4.2003 o 01,00 hod. zadržaný na ORPZ Bratislava II, kde bola vykonaná jeho osobná prehliadka, k prepustenie zo zadržania došlo dňa 26.4.2003 o 9,55 hod.
Zo zápisnice z výsluchu obvineného Z. Š. spísanej na ORPZ Bratislava II dňa 19.6.2003 vyplýva, že navrhovateľ bol v tom čase bez pracovného pomeru, a bez príjmu.
Dňa 13.10.2005 Okresná prokuratúra Bratislava II podala na Okresný súd Bratislava II obžalobu na obvinených N. E., Z. Š. B. Z. S..
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T 16/05 zo dňa 27.8.2007 boli obžalovaní , vr. navrhovateľa Z. Š., uznaní za vinných, že dňa 26.04.2003 o 00,50 hod. v Bratislave na Rádiovej ulici potom, čo počas kontroly policajnou hliadkou PMJ Bratislava osobného motorového vozidla zn. TATRA EČV TO 460AS, ktorého vodičom bol Z. Š. a spolujazdci N. E. B. Z. S. a kontroly vedľa odparkovaného osobného motorového vozidla Z. S. zn. Opel Omega, EČV CA 651AN, boli vo vozidlách nájdené väčšie množstvo CD nosičov, DVD nosičov a MG kaziet a reproduktory neznámej značky spolu s autorádiom neznámej značky, obžalovaní N. E., Z. Š. B. Z. S. pristúpili k hliadke a poskytli jej úplatok vo výške 4.000,- Sk teda spoločným konaním v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu priamo poskytli úplatok a čin spáchali voči verejnému činiteľovi, čím spáchali trestný čin podplácania spolupáchateľstvom podľa §9 ods. 2 k §161a ods. 1,2 TZ účinného v čase spáchania skutku.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To 124/2007 zo dňa 31.1.2008 bol predmetný rozsudok zrušený a vec vrátená súdu I. stupňa na prejednanie a rozhodnutie.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T 16/05 zo dňa 31.7.2008 boli obžalovaní (vr. obžalovaného navrhovateľa) pre trestný čin podplácania spolupáchateľstvom podľa §9ods. 2 k §161a ods. 1,2 trestného zákona účinného v čase spáchania skutku spod obžaloby oslobodení. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.6.2009.
Písomným podaním zo dňa 30.6.2009 podal navrhovateľ žiadosť na Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., v ktorom si v súvislosti s trestným konaním na podklade rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. 1T 16/2005 zo dňa 31.7.2008 uplatnil škodu celkom vo výške 60.457,554 eur, z toho 270,84 eur (cestovné) a 186,714 eur (strata príjmu) ako majetkovú škodu, sumu 60.000,- eur ako nemajetkovú škodu.
Z výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu v Topoľčanoch č. 406-10682 vystaveného dňa 11.03.2009 vyplýva, že navrhovateľovi vzniklo ku dňu 1.10.2003 živnostenské oprávnenie na maloobchod, veľkoobchod, sprostredkovanie obchodu, služieb a výroby, predaj tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov, oprava a údržba elektrického zariadenia pre motory a vozidlá, realitná činnosť. Ustanoveným zodpovedným zástupcom je A.. P. Š.. Ďalej bolo navrhovateľovi vydané oprávnenie na prekladateľské a tlmočnícke služby, výroba rozhlasových a TV prijímačov, výroba elektronickej techniky a elektronických zariadení, fotografické služby, producentská činnosť v oblasti videotvorby a na ďalších 29 činností vr. diskotékarskej činnosti, záložne, finančného leasingu, upratovacích prác a služieb, správy trhových miest atď.
Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom - Daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2003, Výkazu majetku a záväzkov, Výkazu príjmov a výdavkov za uvedený rok vyplýva, že navrhovateľ v zdaňovacom období 2003 mal deklarované príjmy vo výške 75.565,- Sk, výdavky 123.539,- Sk, majetok vykázal vo výške 13.431,- Sk (Výkaz majetku a záväzkov 2003), nulový základ dane.
Z daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2004 vyplýva, že navrhovateľ v zdaňovacom období 2004 mal príjmy zo živnosti 305.646,- Sk, výdavky 334.345,- Sk, majetok v sume 66.171,- Sk (Výkaz majetku a záväzkov 2004), nulový základ dane.
Z daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2005 vyplýva, že navrhovateľ v zdaňovacom období 2005 mal príjmy zo živnosti 261.426,- Sk, výdavky 224327,- Sk, zisk činil 37.099,- Sk, majetok v sume 70.708,- Sk (Výkaz majetku a záväzkov 2005), základ dane nulový.
Z daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2006 vyplýva, že navrhovateľ v zdaňovacom období 2006 mal príjmy zo živnosti 411.470,- Sk, výdavky 280.189,- Sk, zisk 131.281,- Sk, majetok v sume 95.426,77 Sk (Výkaz majetku a záväzkov 2006) , základ dane 91.707,- Sk.
Z daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2007 vyplýva, že navrhovateľ v zdaňovacom období 2007 mal príjmy zo živnosti 271.627,- Sk, výdavky 153224,- Sk, majetok vykázal v sume 253.096,- Sk (Výkaz majetku a záväzkov 2007), základ dane 118.403,- Sk.
Z daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2008 vyplýva, že navrhovateľ v zdaňovacom období 2008 mal príjmy zo živnosti 239.004,- Sk, výdavky 168852,- Sk, majetok vykázal v sume 661.109,- Sk (Výkaz majetku a záväzkov 2008), základ dane 70.152,- Sk.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 1 ods. 1 veta prvá Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie.
Podľa §1 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa §2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
Podľa § 3 zák. č. 58/1969 Zb. ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.
Podľa §9 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti.
Podľa § 10 zák. č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho časti na súde.
Podľa § 20 zák. č. 58/1969 Zb, pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.
Podľa § 21 cit. Zákona strata na zárobku sa uhrádza, aj keď nejde o škodu na zdraví. Ustanovenie §447 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí aj v týchto prípadoch obdobne.
V žalobnom návrhu navrhovateľ odôvodňuje pasívnu legitimáciu odporcu nesprávnym úradným postupom zložiek MV SR a postupom prokuratúry. Z pohľadu zisteného skutkové stavu sa však nejedná o prípadnú zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup, ale o prípadnú zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Za nesprávny úradný postup sa totiž považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z pripojeného trestného spisu vyplýva, že trestné konanie bolo voči navrhovateľovi vedené od 12. júna 2003, kedy bolo vydané uznesenie o začatí trestné stíhania, do 9.6.2009, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.07.2008, ktorým bol spod obžaloby oslobodený. Právoplatnosťou oslobodzujúceho rozsudku sa tak skončilo trestné konanie, to znamená, že zanikli účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Výsledok trestného konanie ukázal, že v prípade navrhovateľa sa nepotvrdilo, že išlo o trestný čin, ktorý sa mu kládol za vinu a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia voči nemu. Vo všeobecnosti tak štát nesie objektívnu zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s uvedeným trestným konaním.
Z hľadiska právneho posúdenia prejednávanej veci je, podľa názoru súdu, potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, konkrétne ustanovenie §2 cit. zákona, nakoľko Uznesenie, ktorým bolo začaté trestné stíhanie voči navrhovateľovi Z. Š., nar. 4.2.1982 pre trestný čin podplácania spolupáchateľstvom podľa §9 ods. 2 k §161a ods. 1,2 TZ bolo vydané dňa 12. júna 2003, teda pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (1. júla 2004). V tomto kontexte je teda bezpredmetné, že oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T 16/05-320 nadobudol právoplatnosť až dňa 9.6.2009. S poukazom na vyššie cit. § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. za štát v prejednávanom prípade koná Ministerstvo spravodlivosti SR.
Zákon č. 58/1969 Zb. náhradu nemajetkovej ujmy pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, príp. nesprávnym úradným postupom neupravuje. Výnimku predstavuje len prípad, keď bolo v trestnom konaní vydané a realizované rozhodnutie o väzbe (zatknutie alebo zadržanie, alebo iné nezákonné pozbavenie osobnej slobody), kedy je potrebné postupovať podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v aplikačnej praxi s podporným použitím ustanovenia § 17 ods. 2 až 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Prípad navrhovateľa však uvedené podmienky nespĺňa. Navrhovateľ nebol počas trestného konania pozbavený osobnej slobody, nebol vo výkone väzby, bol stíhaný na slobode, preto mu nemohol vzniknúť právny nárok na nemajetkovú ujmu.
V citovanom zákone o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci č. 58/1969 Zb. je definovaná objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci za súčasného splnenia troch podmienok, a to 1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 2/ existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, príp. nesprávnym úradným postupom.
Z hľadiska naplnenia zákonných podmienok pre konštatovanie zodpovednosti štátu za škodu je z výsledkov vykonaného dokazovanie zrejmé, že navrhovateľ v konaní preukázal existenciu nezákonného rozhodnutia vydaného orgánom činným v trestnom konaní, konkrétne ide o Uznesenie ORPZ, Oddelenie ekonomickej kriminality Bratislava II, ČVS ORP-168/2003 o začatí trestného stíhania vydaného dňa 12. 06.2003 (nejedná sa o nesprávny úradný postup, ako to navrhovateľ tvrdí v odôvodnení svojho žalobného nároku na str. 3). S odkazom na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 58/1969 Zb., ktorá odškodnenie nemajetkovej ujmy neupravuje, je možné posúdiť len právny nárok v rozsahu uplatnenej majetkovej škody vo výške 457,544 eur spočívajúcu v cestovných nákladov vynaložených za účelom účasti na vyšetrovacích úkonoch a v účasti pred trestným súdom a v strate na zárobku. Z predloženého výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že navrhovateľovi vzniklo oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti až po začatí trestného stíhania dňom 1.10.2003 Ku dňu rozhodovania súdu sa navrhovateľovi nepodarilo preukázať, že sa jeho majetkový stav v súvislosti s prebehnuvším trestným konaním preukázateľne znížil. Navrhovateľ v konaní neprodukoval žiadny listinný ani iný dôkaz, ktorým by preukázal opodstatnenosť uplatnenej majetkovej škody, teda že mu v skutočnosti vznikli cestovné náklady v uplatňovanej výške 270,84 eur (nevedel súdu preukázať výšku uplatneného cestovného žiadnym listinným dôkazom), takisto nepreukázal, že mu vznikla škoda spočívajúca zo straty na zárobku vo výške 186,714 eur. Takúto škodu nie je možné z predložených daňových priznaní a výkazov o majetku a záväzkov, príjmov a výdavkov za roky 2003 až 2008 vyvodiť. Nie je tiež možné ani vyvodiť príčinnú súvislosť medzi účasťou navrhovateľa na vyšetrovacích úkonoch a v konaní pred súdom po 1.10.2003 a uplatnenou stratou na zárobku. Počas trvania trestného konania v období rokov 2003 až 2008 sa zúčastnil celkom 24 úkonov, po 1.10.2003 ide spolu o 18 účastí v prípravnom konaní a v konaní pred súdom. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že navrhovateľ ako živnostník nemá stanovenú pevnú pracovnú dobu. Z predložených vyššie označených daňových priznaní a výkazov naopak vyplýva, že príjmy navrhovateľa a najmä hodnota jeho účtovného majetku mali počas rokov 2003 až 2008 stúpajúcu tendenciu. V období roka 2003 mal navrhovateľ deklarovaný príjem zo živnosti vo výške 75.565,- Sk za rok 2006 už išlo o čiastku 411.470,- Sk. Za rok 2003 vykázal hodnotu majetku vo výške 13.431,- Sk, v roku 2008 v sume 661.109,- Sk.
Navrhovateľ v konaní takisto nepreukázal ani vznik trov z poskytnutej právnej pomoci v trestnom konaní advokátom JUDr. Jozefom Holičom. Sám navrhovateľ v tejto súvislosti dňa 25.04.2014 pred súdom
vypovedal, že právne služby advokáta JUDr. Jozefa Holiča hradil ďalší spoluobvinený p. S., s ktorým doposiaľ nie je finančne vysporiadaný a pozornosť súdu chce upriamiť najmä na nemajetkovú ujmu. Z uvedeného teda súd musel vyvodiť záver, že poskytnutú právnu pomoc si advokát voči navrhovateľovi doposiaľ nevyúčtoval, navrhovateľ žiadnu čiastku z tohto titulu neuhradil, preto akúkoľvek majetkovú škodu ani v tejto súvislosti nie je možné na strane navrhovateľa konštatovať.
Z vyššie uvedeného odôvodnenia teda vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal súčasné naplnenie všetkých troch predpokladov na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu zastúpeného Ministerstvom spravodlivosti, keď súd nemal v konaní preukázanú príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom uplatnenej majetkovej škody a ani samotnú výšku uplatnenej škody. Keďže navrhovateľovi nevznikol podľa zákona č. 58/1969 Zb. právny nárok na nemajetkovú ujmu ako takú súd žalobu v celom rozsahu uplatnenej majetkovej a nemajetkovej škody v prvom výroku rozsudku zamietol.
Pre úplnosť súd k uplatnenej nemajetkovej ujme vo výške 60.000,- eur (10.000,- eur za poškodenie dobrého mena ako podnikateľa, 20.000,- eur za poškodenie mena ako fyzickej osoby, 30.000,- eur za poškodenie jeho osoby do budúcna) dodáva, že nemajetková ujma zahŕňa ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, poškodením dobrej povesti v dôsledku morálneho utrpenia v prípade zadržania, väzby, výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia, v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia prípadne inú preukázateľnú a najmä preukázanú nemajetkovú ujmu. Navrhovateľ v konaní neprodukoval žiadnym dôkazom poškodenie svojho dobrého mena ako podnikateľa, ani poškodenie občianskej cti a dobrej povesti ako fyzickej osoby v súvislosti s prebehnuvším trestným konaním, s poukazom na skutočnosť, že v jeho prípade nedošlo k výkonu väzby alebo trestu odňatia slobody, alebo ochranného opatrenia. V súvislosti s podnikateľskou činnosťou navrhovateľa je podstatná skutočnosť, že živnostenské oprávnenie získal až po začatí trestného stíhania, ku dňu 19.6.2003 bol navrhovateľ bez pracovného pomeru a bez príjmu, čo uviedol do zápisnice spísanej na ORPZ Bratislava II v tento deň. Naopak, ako už bolo vyššie uvedené príjmy zo živnosti ako aj hodnota jeho majetku mali v období rokov 2003 až 2008 stúpajúcu tendenciu.
Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Plne procesne úspešný odporca si však trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.