Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-759-2013.pdf
PDF · 74.58 KB
Case nature
Subarea
4Er/759/2013
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, so sídlom Ul. 29. Augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484 proti povinnému: Roman Kráľovič Zubná technika, so sídlom Kollárova 706, Kúty, IČO: 31 141 943, o vymoženie 5.778,80 € s príslušenstvom, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Schmidl, so sídlom Záhorácka 11/A, Malacky, rozhodujúc o námietkach povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
Súd námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Senica zo dňa 22.10.2013 bol súdny exekútor Mgr. Anna Michnicová poverený podľa § 45 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne v Bratislave, č.k. XXXXX/XXXX-A.-F. zo dňa 7.11.2012.
Dňa 28.11.2013 boli tunajšiemu súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené námietky povinného proti trovám exekúcie, ktoré súd vyhodnotil ako námietky voči exekúcii aj voči trovám exekúcie, v ktorých povinný uviedol, že trovy exekúcie sú vyčíslené predčasne, nakoľko celkovo ide o predčasne začatú exekúciu, keďže proti rozhodnutiu, kde Sociálna poisťovňa vyzýva povinného k náhrade neprávom vyplatených dávok v nezamestnanosti vo výške 5.778,80 € bolo v zákonom stanovenej lehote podané zo strany povinného odvolanie. Práve na tomto podklade možno stavať nezákonnosť a predčasnosť vykonania exekúcie a teda i vyčíslenie trov konania. Odvolanie ako opravný prostriedok má podľa § 215 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odkladný účinok. Rozhodnutie bolo povinnému oznámené doručením, a to dňa 27.11.2012. Dňa 26.12.2012 podal v zákonom stanovenej lehote riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu. Preto, keďže odvolanie bolo podané včas a riadne, a síce v lehote 30 dní od oznámenia, nemala nastať situácia, že Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie dňa 27.11.2012, ktoré sa stalo právoplatné a vykonateľné dňa 28.12.2012.
Súd mal z vyjadrenia Sociálnej poisťovne zo dňa 23.1.2014 a 14.4.2014 preukázané, že dňa 21.9.2012 bolo povinnému zaslané Oznámenie o začatí konania vo veci povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy dávky v nezamestnanosti č. XXXXX/XXXX-A. - doručené 2.10.2012. Dňa 27.9.2012 bola povinnému zaslaná výzva na úhradu neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti č. XXXXX/XXXX- A.-F. - doručená 2.10.2012. Lehota na úhradu dlžnej sumy bola stanovená do 15 dní od doručenia výzvy - nesplnená. Dňa 7.11.2012 vydala Sociálna poisťovňa rozhodnutie č. XXXXX/XXXX-A.-F., na základe ktorého bol povinný povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia nahradiť Sociálnej poisťovni neprávom vyplatenú sumu dávky v nezamestnanosti vo výške 5.778,80 € v zmysle § 237 ods.
1 zákona o sociálnom poistení. Predmetné rozhodnutie povinný prevzal dňa 27.11.2012. V rozhodnutí bol povinný správne poučený o možnosti podať proti rozhodnutiu odvolanie v lehote 30 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava. Lehota na odvolanie začala plynúť dňa 28.11.2012. Dňa 27.12.2012 povinný podal na poštovú prepravu odvolanie, ktoré však adresoval Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. Augusta, Bratislava, doručené dňa 28.12.2012. V zmysle § 215 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bolo nutné odvolanie podať Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, t.j. organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. Sociálna poisťovňa, ústredie odstúpila predmetné odvolanie Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, ktorá ho prevzala dňa 3.1.2013. Lehota na podanie odvolania uplynula dňa 27.12.2012 a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2012. O tejto skutočnosti bol povinný informovaný oznámením, ktoré mu bolo expedované dňa 29.1.2013. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán, dospel k záveru, že odvolanie povinného je podané po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania. Na uvedené rozhodnutie neevidujú žiadnu úhradu.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
O námietkach povinného rozhoduje súd v zmysle § 50 ods. 2 Exekučného poriadku.
Podľa § 213 ods. 1 Zákona o sociálnej poisťovni doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať alebo proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok (§ 219), je právoplatné.
Podľa § 215 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnej poisťovni odvolanie sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala.
Podľa § 215 ods. 2 Zákona o sociálnej poisťovni odvolanie možno podať v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia; odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) ôsmom bode a deviatom bode možno podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.
Súd preskúmal podanie a oprávnenosť doručených námietok v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku a zistil, že boli podané v zákonom stanovenej lehote, avšak nie sú dôvodné.
Povinný sa vo svojich námietkach odvoláva na tú skutočnosť, že voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne č. 27585/2012-BAM-DvN zo dňa 7.11.2012, ktoré je exekučným titulom, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, teda rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a exekúcia sa nemala vôbec začať. Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne mal však súd preukázané, že povinný síce podal voči predmetnému rozhodnutiu v zákonnej lehote 30 dní odo dňa oznámenia predmetného rozhodnutia odvolanie, avšak zaslal ho nepríslušnému orgánu - Sociálnej poisťovni, ústredie. Preto musela Sociálna poisťovňa, ústredie v zmysle § 215 ods. 1 Zákona o sociálnej poisťovni odvolanie povinného odstúpiť príslušnému orgánu (uvedenému v poučení v napadnutom rozhodnutí) t.j. Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava. Príslušnému orgánu bolo odvolanie doručené dňa 2.1.2013, teda po márnom uplynutí lehoty na odvolanie. Lehota na podanie odvolania uplynula dňa 27.12.2012, rozhodnutie Sociálnej poisťovne následne dňa 28.12.2012 nadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom na uvedené mal súd preukázané, že povinný síce podal voči exekučnému titulu odvolanie, avšak na nepríslušnom orgáne. V dôsledku odstupovania odvolania príslušnému orgánu povinnému márne uplynula zákonná lehota na odvolanie, preto predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a stalo sa relevantným exekučným titulom. Povinný vo svojich námietkach neuvádza žiadnu okolnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku vyplývajúceho z exekučného titulu alebo by bránila jeho vykonateľnosti, alebo by tu boli iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Námietky povinného sú teda v exekučnom konaní neopodstatnené a nesvedčia o tom, že si splnil svoju povinnosť riadne a včas tak, ako je to uvedené v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí.
Podľa § 200 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
V zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky citovanej zhora, Odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
V zmysle § 22 vyhlášky citovanej zhora, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
V zmysle § 23 vyhlášky citovanej zhora, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Štúdiom spisového materiálu súd dospel k názoru, že exekútor predbežné trovy exekúcie vyúčtoval v súlade s § 5, 22 a 23 vyhlášky citovanej zhora, v zmysle ktorých mu patrí odmena 20 % zo základu na jej určenie, ďalej mu patrí náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času a povinný bližšie nešpecifikoval v čom vidí nesprávnosť vyčíslených trov exekúcie, preto súd námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol.
Skutočné trovy exekúcie je možné presne vyčísliť a špecifikovať až po ukončení exekúcie a povinný uhradí len tie náklady exekúcie, ktoré boli skutočne vynaložené.
Exekučné konanie je konanie, v ktorom štát svojou mocou prostredníctvom exekútora nútene uskutočňuje to, čo pred týmto konaním bolo evidentným spôsobom právoplatne uznané ako niečie právo a tomu zodpovedajúca niečia povinnosť. Preto súd námietky povinného proti exekúcii v zmysle ustanovenia § 50 Exekučného poriadku aj námietky proti trovám exekúcie v zmysle ustanovenia § 201 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 50 ods. 4 a § 201 ods.
2 Exekučného poriadku).