Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/5/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., dieťa matky: K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XX a otca: F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., V. XXXX/XX, o návrhu manžela matky F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XX, na osvojenie maloletého dieťaťa, na odvolanie kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 25. novembra 2022, č. k.: -125, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že: „I. Súd určuje, že maloletá F. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX v I., r.č. XXXXXX/XXXX, štátna príslušnosť SR sa stáva od právoplatnosti tohto rozsudku osvojencom navrhovateľa F. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, štátna príslušnosť SR, trvale bytom E., J. G. XXXX/XX. II. Osvojenec bude mať priezvisko “J.“.“ 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ, manžel matky dieťaťa, sa domáhal osvojenia maloletej F. z dôvodu, že s matkou maloletej sa dňa XX.XX.XXXX zosobášil, bývajú v spoločnej domácnosti a spolu riadne vychovávajú tri deti. Manželka má dve deti z predchádzajúcich vzťahov a jedno dieťa sa narodilo z ich manželstva. F. sa so svojim biologickým otcom nestýka. Za svojho otca považuje jeho, tak ho aj oslovuje. Tak isto on ju považuje za svoju dcéru. Z tohto dôvodu si F. praje mať s ním aj rovnaké priezvisko a možnosť uvádzať ho ako svojho otca aj oficiálne v škole, u lekára a pod., s čím on súhlasí. 3. Rodičia dieťaťa s osvojením súhlasili, kolízny opatrovník vyslovil nesúhlas, pretože osvojenie nie je v záujme maloletého dieťaťa, otec sa o maloletú zaujíma, plní si vyživovaciu povinnosť, osud maloletej mu nie je ľahostajný. Taktiež vychádzal z vyjadrenia starej matky z otcovej strany, že je s maloletou v kontakte, posiela jej balíky a stretáva sa s ňou. Vyslovil názor, že ak aj v rodine dieťaťa sa majú radi, majú dobré vzťahy, nie je to dôvod, aby bolo maloleté dieťa osvojené, pokiaľ je tu biologický otec a ten má k maloletému dieťaťu vytvorený vzťah. Pokiaľ ich vzťahy nie sú také ako by mali byť, tak by sa malo na tom pracovať. Zmeniť priezvisko dieťaťa je možné na matrike na základe vyhlásenia rodičov. Je dôležité, aby maloleté dieťa malo kontakt so svojim biologickým otcom a jeho rodinou. 4. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky pre osvojenie maloletej, keď vychádzal z názoru maloletej vysloveného pri rozhovoroch jednak pred orgánom SPODaSK, ale aj výsluchu maloletej, ktorá uviedla, že s tým návrhom prišla ona, lebo chcela mať ich priezvisko, chcela by, aby bol ako jej biologický otec zapísaný navrhovateľ, lebo ho má radšej

a vyslovila názor, že s biologickým otcom sa nechce stretávať. Okresný súd mal preukázané, že sú vytvorené určité citové väzby medzi maloletou, jej biologickým otcom a jeho rodinou, tieto väzby sú ale neporovnateľne menej intenzívne ako väzby maloletej, manžela jej matky a jeho rodiny a to napriek tomu, že ho nepozná tak dlho ako svojho biologického otca a tvoria rodinu len cca 3 roky. S otcom dieťaťa a s jeho rodičmi je maloletá v kontakte len obmedzene, prihliadol na to, že rodičovský vzťah biologického otca maloletej a maloletej F. je disfunkčný, otec sa nepodieľa na výchove dieťaťa, na rozhodovaní o podstatných veciach dieťaťa, veľmi málo sa o maloletú zaujíma, kontakt medzi nimi je skôr výnimočný, maloletá sa na neho neobracia, ak niečo potrebuje. V tomto smere ho už niekoľko rokov supluje manžel matky. Za týchto okolností dospel súd k záveru, že to, aby sa vytvorila kompletná rodina matky, jej manžela a maloletej F., čo si i maloletá želá, aby manžel matky mohol vystupovať ako otec maloletej a maloletá ak jeho dcéra, čo si obaja želajú, aby sa ich intenzívny blízky vzťah premenil i na vzťah príbuzenský je viac v záujme dieťaťa ako udržiavanie príbuzenského vzťahu s narušenými a málo intenzívnymi vzťahmi. Osvojením maloletej F. manželom jej matky sa vytvorí právny rámec už existujúceho stavu, keď manžel matky s matkou dieťaťa vytvára maloletej rodinné prostredie, podieľa sa na jej výchove a starostlivosti. Súd má vzhľadom na uvedené za to, že je v záujme dieťaťa jeho osvojenie navrhovateľom. 5. Proti rozsudku sa odvolal kolízny opatrovník. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 2. 11. 2022, keď podľa jeho názoru osvojenie maloletej F. nie je v jej najlepšom záujme. Odvolanie odôvodnil s poukazom na , teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 6. Osvojenie má zabezpečiť trvalé zlepšenie osobných a právnych pomerov dieťaťa. V tejto súvislosti nemožno stratiť zo zreteľa najvážnejší následok osvojenia, ktorý spočíva v strate doterajších rodinnoprávnych väzieb s biologickou rodinou. Poukázal na čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého každé dieťa má právo poznať vlastných rodičov a má právo na ich starostlivosť. Tiež má právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov podľa čl. 8 Dohovoru. Ten istý článok zakotvuje právo každého subjektu na rešpektovanie svojho rodinného života. Z týchto ustanovení vyplýva záujem chrániť a posilňovať predovšetkým prirodzené rodinnoprávne vzťahy a náhradné inštitúty využívať iba v tých prípadoch, keď s ohľadom na stav prirodzene právnych rodinných väzieb možno usúdiť, že je pre dieťa lepšie tieto nezachovať a ponechať priestor pre vytvorenie väzieb s novou rodinou. Jednoznačne biologické príbuzenstvo má prednosť pred osvojením. 7. Podľa jeho názoru z vyjadrení otca maloletej jednoznačne vyplýva, že maloletá mu nie je ľahostajná, doslova povedal, že mu na nej záleží a má o ňu skutočný záujem. Prejavom skutočného záujmu o dieťa nemusí byť iba priamy styk rodiča s dieťaťom, ale aj iné počínanie rodičov, z ktorého je zrejmé, že si rodič uchoval k dieťaťu rodičovský vzťah. Otec síce dal súhlas na osvojenie, ale z jeho vyjadrení a činov nevyplýva skutočný nezáujem o maloletú. Otec sa s maloletou nestretával približne 2 roky pod vplyvom zložitej situácie (zdravotné a finančné problémy), maloletú však kontaktoval telefonicky. Poukázal taktiež za veľmi dobrý vzťah maloletej so starou matkou z otcovej strany. Podľa názoru kolízneho opatrovníka biologická rodina by mala mať vždy prednosť pred osvojením. To, že matka maloletej nežije s jej biologickým otcom, ale s terajším manželom, keď manželstvo uzatvorili v roku 2020 a s ktorým vytvorila spoločnú domácnosť, pričom spolu vychovávajú 3 maloleté deti, neznamená, že manžel matky sa môže rozhodnúť aj s matkou dieťaťa, že ukončia rodičovský vzťah biologického otca maloletej a príbuzenský vzťah jej širšej rodiny z dôvodu, ako uviedol navrhovateľ. Poukázal tiež na to, že matka a jej manžel by si mali uvedomiť, že maloletá má svoje práva v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa a jej základné právo je právo na zachovanie identity a existujúcich príbuzenských vzťahov. Zmyslom osvojenia je dať dieťaťu rodinu, nie dať dieťa rodine. Pokiaľ teda maloletá žije v úplnej rodine a jediným problémom na začlenenie je to, že nemá rovnaké priezvisko, dá sa to vyriešiť iným spôsobom. Život maloletej sa zamietnutím návrhu prakticky nezmení, vyhovením návrhu príde o biologickú rodinu zo strany otca. 8. Poukázal aj na to, že navrhovateľ sa domáha iba osvojenia maloletej F., no nemožno opomenúť ani maloletého L. F., narodeného X. X. XXXX, ktorý je taktiež dieťaťom matky, ktorý žije v rodine, pričom práve osvojením maloletej navrhovateľom môže vzniknúť disproporcia, ktorá môže ohroziť stabilitu a fungovanie rodiny a ohroziť súrodenecké vzťahy. 9. K odvolaniu kolízneho opatrovníka sa podrobne vyjadril biologický otec maloletej. K argumentu, že každé dieťa má právo poznať vlastných rodičov a zároveň má právo aj na ich starostlivosť v zmysle čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa uviedol, že maloletá F. toto právo využila a nebolo a nebude jej odopreté. Svojho biologického otca pozná a bude poznať po celý zvyšok života. Starostlivosť o ňu bola už pred desaťročím súdom určená iba matke a on ako biologický otec sa na jej starostlivosti, ak nepočíta výživné, nijako nepodieľal. Naopak, osvojiteľ sa už teraz na starostlivosti o ňu podieľa takou mierou, že on, napriek

tomu, že je biologický otec, nemá možnosti a ani prostriedky, aby sa tejto starostlivosti nielenže rovnal, ale ani priblížil. 10. K argumentom v zmysle čl. 8 Dohovoru, podľa ktorého má aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných vzťahov uviedol, že F. využila právo na zmenu priezviska, čo by sa tiež mohlo považovať za nezachovanie totožnosti. Tak to nie je. F. sa cíti byť viac stotožnená s priezviskom J. a tiež cíti, že osvojiteľ je jej ako otec bližší ako on. Zachovanie rodinného (biologického) záväzku tak, ako sa píše v citovanom článku Dohovoru, nie je v najlepšom záujme maloletej. 11. K námietke, že otec maloletej síce dal súhlas na osvojenie maloletej navrhovateľom, ale z jeho vyjadrení a činov nevyplýva skutočný nezáujem o maloletú uviedol, že by rád ozrejmil, čo je jeho skutočný záujem, ak to náhodou z jeho vyjadrení nebolo celkom zrejmé. Jeho skutočný záujem je, aby F. vyrastala v rodine, v ktorej bude nielen šťastná, ale v ktorej navyše bude môcť považovať svojho doterajšieho otčima zo skutočného otca. Podľa jeho názoru každé dieťa si zaslúži a malo by mať nablízku niekoho, koho môže považovať za svoj mužský/otcovský vzor. Keďže v ňom tento vzor nenašla, a práve naopak, našla ho v osobe manžela svojej matky, jeho súhlasom chce okrem iného posilniť jeho autoritu ako otca a hlavy rodiny. Navrhovateľ je pripravený byť otcom, vzorom a ochrancom pre všetky 3 deti, o ktoré sa manželia spolu starajú. Práve z tohto dôvodu ani na diaľku do výchovy maloletej nezasahoval, hoci mal na to právo. Nechcel narúšať určitú „líniu“ výchovy, ktorú maloletá odmalička dostávala od svojej matky. Jeho pokusy o zasahovanie do výchovy v minulosti neboli úspešné, práve naopak. Maloletú zbytočne miatli. Poukázal na to, že ona a matka majú natoľko odlišné povahy, úplne rozdielne názory, svetonázory a zvyky, že ak by vstupoval do výchovy v pozícii otca, maloletá by z toho mala iba zmätok a hrozilo by, že by to znižovalo rešpekt k obom stranám, t. j. k matke, aj k nemu. Matka maloletej so svojím manželom sú dobre zladená dvojica, vzájomne sa pri výchove podporujú, a to je podľa neho to, čo pomáha vytvárať zdravé prostredie pre výchovu detí. 12. K argumentu, že maloletá má dobrý vzťah so starou matkou, uviedol, že toto vyjadrenie uviedol iba raz, a to v neformálnom telefonickom rozhovore s pracovníčkou ÚPSVR J.. Je pravda, že maloletá má dobrý vzťah s jeho mamou, takto to cítili. Po posledných rozhovoroch a činoch už otvorene pochybuje o úprimnosti tohto vzťahu. Ide skôr o vzťah kamarátsky ako rodinný. To, že si zvykli telefonovať aj hodiny, nemal nijako potvrdené. 13. Pokiaľ kolízny opatrovník uvádza, že biologická rodina by mala mať vždy prednosť pred osvojením, s týmto tvrdením súhlasí, avšak nie v tomto prípade, pretože osvojenie má viac výhod pre všetky zúčastnené strany, ako zachovanie biologických väzieb. 14. Ani argumentáciu ohľadom toho, že matka maloletej nežije s biologickým otcom, ale s manželom a ich rozhodnutie, že ukončia rodičovský vzťah biologického otca maloletej, konštatoval, že o tom, že sa ukončí rodičovský vzťah medzi ním a F. môže rozhodnúť iba súd. Navrhovateľ súdu iba navrhol osvojenie a uviedol k tomu svoje dôvody. Manželia J. sa nerozhodovali sami o osude jeho vzťahu s maloletou. F. s týmto návrhom prišla ako prvá. Súd dostal návrh na osvojenie a dal spravodlivú príležitosť vyjadriť sa všetkým zúčastneným stranám, preto citácia kolízneho opatrovníka je hrubo zavádzajúca. Pripomenul, že všetky zúčastnené strany s návrhom na osvojenie súhlasia. Jediný, kto má výhrady, je tam najmenej zúčastnená strana. K argumentu, že zmyslom osvojenia je dať dieťaťu rodinu, nie dať dieťa rodine, uviedol, že pri všetkej úcte toto považuje za veľmi trápnu hru so slovíčkami a nie sa duchaplný argument. 15. Za dôvodný nepovažoval ani argument, že život maloletej sa zamietnutím tohto návrhu prakticky nezmení. Všetky zúčastnené strany si želajú, aby sa prakticky zmenil. Nemá na mysli iba zmenu priezviska, ale najmä to, čo už uviedol vyššie, že i keď je biologický otec maloletej, túto úlohu otca sa mu za 12 rokov života maloletej nepodarilo naplniť. Maloletá našla v osobe osvojiteľa svojho otca, ako ho sama nazýva už za 3 roky života v jednej domácnosti. Osvojením potvrdila svoj vzťah otec - dcéra, ktorý už teraz de facto majú. Praktická zmena je to, že tento vzťah bude aj de iure vzťahom otca a dcéry. 16. K námietke vo vzťahu k disproporcii uviedol, že s ňou nesúhlasí. Osvojenie dieťaťa v danom prípade rodinu zocelia a zastabilizuje. Už to nebudú iba spolubývajúci, ale už bude môcť F. právom nazývať svojho ocka" skutočným otcom. 17. V otázke výnimočnosti osvojenia v záver uviedol, že si je plne vedomý zásahov do jeho práv, ktoré vzniknú osvojením maloletej F. osvojiteľom. 18. K odvolaniu sa písomne vyjadrili navrhovateľ ako aj matka maloletej. Plne sa stotožnili s rozsudkom okresného súdu. Kolízny opatrovník v odvolaní argumentuje pochybnosťou o nezáujme zo strany biologického otca, pričom sa opiera o pravidelné platenie výživného. Počas šetrenia v domácnosti bola sociálna pracovníčka oboznámená, že od momentu udelenia súhlasu s osvojením, teda počnúc augustom, prestal biologický otec maloletej s platením výživného. Sama to označila za podstatnú informáciu, vo svojej správe pre súd ju neuviedla a tento fakt zamlčuje.

19. Otec maloletej pred súdom opakovane potvrdil svoj súhlas aj pochopenie dôsledkov. Z ich pohľadu nie je v záujme F., aby sa súdu predkladali dôkazy o nezáujme zo strany otca. Biologický otec počas pojednávania uviedol, že vzťah sa nedá prikázať tým, že F. nebude osvojená. Aj pre prípadný budúci kontakt medzi F. a jej biologickým otcom nepovažujú za vhodné vnášať do procesu zbytočné emócie. Na jednej strane je biologický otec, ktorý sa svojich rodičovských práv nedožaduje a svoje rodičovské povinnosti si plnil v rámci zákona platením vyživovacej povinnosti a na druhej strane je navrhovateľ, ktorý si plní rodičovské povinnosti, ale ktoré mu kolízny opatrovník bráni priznať riadne rodičovské práva. Sú presvedčení, že z hľadiska sociálneho a spoločenského postavenia je pre F. vhodné mať dvoch zákonných zástupcov, ktorí majú záujem o zákonné postavenie rodiča, než mať zákonného zástupcu matku a k tomu otca, ktorý si svoje práva a povinnosti nemá záujem uplatňovať. Podotkli, že práve biologické väzby rozsudkom nie sú dotknuté a nerozumejú snahe brániť ich prerušeniu. 20. Kolízny opatrovník podľa ich názoru nekoná v záujme maloletého dieťaťa, ktoré by mal zastupovať. Kolízna opatrovníčka ignoruje pocity a názory F.. Babka sa s F. pred pojednávacou miestnosťou objala, čo je forma pozdravu. Kolízna opatrovníčka, ktorá má zastupovať záujmy dieťaťa, sa F. ani slovom nepozdravila, tobôž nie, aby sa pokúsila zistiť pocity dieťaťa, za ktoré bojuje. Rovnako po pojednávaní ako prvá opustila pojednávaciu miestnosť a vôbec ju nezaujímali reakcie zúčastnených strán vrátane maloletej F.. Toto vypovedá o tom, že tu nejde o ochranou individuálnych potrieb a záujmov maloletej F. F., ale o prezentáciu osobného postoja zástupkyne kolízneho opatrovníka. Z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu žiadali potvrdiť ako vecne správny. 21. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. , 66 a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario rozsudok okresného súdu potvrdil podľa , . 22. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 23. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Okresný súd vo veci vykonal riadne dokazovanie na základe ktorého dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. Pri rozhodovaní aplikoval správne právne normy, ktoré aj riadne vyložil. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je dostatočne zrozumiteľné, pričom súd zrozumiteľne uviedol, na základe akých úvah dospel k danému rozhodnutiu, prečo uprednostnil použitie inštitútu osvojenia pred zachovaním pôvodných rodinných väzieb s biologickým otcom. V konaní všetci účastníci vyjadrili zrozumiteľne a jasne svoje postoje, po vyhlásení rozsudku sa všetci vzdali podania opravného prostriedku okrem kolízneho opatrovníka. Tento počas konania vyjadril svoj nesúhlasný postoj s osvojením maloletej, čo bolo predmetom konania pred prvoinštančným súdom a s ktoré námietky aj okresný súd pri rozhodovaní zohľadňoval. 24. Vykonaným dokazovaním súd však nedospel k záveru, že by bolo v najlepšom záujme maloletej F. postupovať v súlade s vysloveným názorom kolízneho opatrovníka. S týmto záverom sa stotožňuje aj odvolací súd, keď je opatrovník formálne poukazuje na jednotlivé články Dohovoru, avšak žiadnym spôsobom neprihliada na individualitu danej veci, konkrétne vyjadrenia jednotlivých účastníkov, vychádza len zo zaužívaného stereotypu, ktorý môže byť použitý pri určitom prípade, čo však v danom prípade nie je na mieste. Tvrdenia kolízneho opatrovníka neboli preukázané, resp. sa neukázali takými, ktoré by mali relevantný význam pre maloletú F.. Práve o opaku svedčí postoj biologického otca, ktorý aj počas konania sa súhlasne vyjadril s osvojením, pričom aj vzhľadom na jeho vyjadrenia okresný súd skúmal všetky podmienky, na ktoré upozornil biologický otec maloletej. 25. Vo vyjadrení k odvolaniu biologický otec zrozumiteľne a stručne zhrnul všetky svoje protiargumenty, z ktorých je zrejmé, že síce bol v kontakte s maloletou, taktiež aj jeho matka (stará matka maloletej), avšak podotkol, že tento vzťah začal ochladzovať, s maloletou sa nestretával pravidelne, dokonca v poslednom období to bola doba 2 roky, kedy sa nestretli, hoci niekedy si mali telefonovať, avšak vyvrátil závery kolízneho opatrovníka o tom, že by aj jeho matka mala s maloletou telefonovať celé hodiny. Bolo preukázané, že intenzita vzťahu maloletej k biologickému otcovi nie je taká, ak by mala byť, pričom maloletá úprimne vyjadrila svoj názor a pocit, na ktorý musí súd prihliadnuť, keď svoju terajšiu rodinu považuje za prioritnú, táto rodina funguje, cíti sa v nej šťastná a aj z tohto dôvodu nadobudla k manželovi svojej matky taký vzťah, že ho považuje za svojho otca v rámci jeho postavenia a fungovania rodiny. Biologický otec správne podotkol, že aj z dôvodu výchovy maloletej nechcel svojim vplyvom do nej zasahovať, pretože má diametrálne odlišné názory, ako matka maloletej, čo by mohlo u maloletej spôsobovať problémy. V tejto súvislosti zdôraznil práve úlohu navrhovateľa, ktorý pristupuje k úlohe otca zodpovedne a svojím spôsobom svojou dennodennou prítomnosťou aj životom o rodine nahradil jeho

ako biologického otca, ktorý takúto možnosť nemá, inak povedané, nemôže sa vyrovnať navrhovateľovi v tom, že by zohrával podstatnú úlohu otca vo výchove maloletej, ktorá si zjavne vypestovala silnejší vzťah k navrhovateľovi. 26. Matka maloletej ani navrhovateľ nepopierajú, že biologickým otcom maloletej je F. D., vzhľadom na vek aj maloletá vie, kto je jej biologický otec a z ničoho nevyplýva, že by mala stratiť svoj určitý rodinný vzťah k svojmu biologickému otcovi. Matka maloletej aj navrhovateľ proklamovali, že tomuto vzťahu nemienia nijako brániť. Ani maloletej do budúcna nemožno zabrániť v tom, ak sa rozhodne byť v kontakte so svojím biologickým otcom a udržiavať určité vzťahy. 27. Ako odvolací súd konštatuje vyššie, vzhľadom na skutočnosť, že maloletá svojho biologického otca pozná, rodinné väzby s biologickou rodinou nemusia zaniknúť. Nebolo porušené právo maloletej poznať vlastných rodičov, pretože svojho biologického otca pozná. Z hľadiska starostlivosti, ktorú by mohla voči biologickému rodičovi uplatňovať, bolo dostatočne preukázané, že túto úlohu preberá navrhovateľ, nakoľko tým, že maloletá bola zverená do výchovy matke, ako aj vzhľadom na názorové rozdiely na výchovu, biologický otec podstatným spôsobom nemohol zasahovať do jej výchovy a ani sa o maloletú riadne starať, pričom bolo preukázané, že stretávanie sa biologického otca a maloletej bolo sporadické a nie pravidelné. Okresný súd správne dospel k záveru, že súčasná rodina skôr pripomína prirodzené a funkčné rodinné vzťahy a väzby, keď maloletá je v novej rodine šťastná, spokojná, čo vytvára nepochybne lepšie predpoklady na jej vývoj a rozvoj. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentom ohľadom ľahostajnosti či neľahostajnosti biologického otca vo vzťahu k maloletej, pretože v danom prípade ide o nesprávne predloženú dilemu, nakoľko aj z vyjadrenia biologického otca vyplynulo, že má na mysli najlepší záujem maloletej, kde tento bude lepšie naplnený v novej rodine s tým, že maloletá bude osvojená navrhovateľom, keď on je tým, ktorý môže poskytnúť plnohodnotnú starostlivosť maloletej. Rozhodne nemožno dospieť k záveru, že by maloletá bola biologickému otcovi ľahostajná, práve naopak, avšak skutočne realizované vzťahy, starostlivosť nie sú také, aké by mali byť pri uvedomení si svojich povinností otca. Život prináša aj zložité situácie, tak pre rodičov, rodinu a maloleté deti, biologický otec bol práve z takejto situácii, s maloletou sa nestretával. Skutočne fungujúca rodina prekonáva aj takéto problémy, na ktoré musia adekvátne realizovať. Otec v tomto čase skutočne nevyvinul žiadne aktivity o stretnutie s maloletou, nijako neposkytoval starostlivosť maloletej. Biologický otec dostatočne tieto skutočnosti vysvetlil. 28. V danom prípade nešlo o rozhodnutie navrhovateľa a matky maloletej, keď bolo preukázané, že bola to práve maloletá, ktorá sa zmienila o možnosti jej osvojenia navrhovateľom, pričom uviedla aj podstatné dôvody, ktoré ju k tomu viedli. Nebolo preukázané, že by s týmto nápadom prišiel navrhovateľ alebo matka, a teda že by to bolo v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Maloletá je v takom veku, kedy vie dané okolnosti posúdiť a je potrebné na jej názor prihliadnuť. Nie je zmysluplný argument kolízneho opatrovníka, keď uvádza, že zmyslom osvojenia je dať dieťaťu rodinu, nie dať dieťa rodine. V rozhodovanom prípade sa maloletej F. dáva práve rodina, riadne fungujúca tak, aby maloletá mohla vyrastať v prostredí, ktoré jej zabezpečí všetky potreby, starostlivosť, vzťahy. Nikto nedáva dieťa rodine, pretože fakticky maloletá už 3 roky v tejto rodine žije. Dieťa sa neodníma jednej rodine a nedáva sa do inej rodiny, čo by bolo príznačné práve pre kolíznym opatrovníkom uvádzaný prípad, kedy k osvojeniu dochádza za úplne podmienok a z dôvodov, kedy dieťa je bez rodiny, nemá za zabezpečenú riadnu starostlivosť a trpí. V takom prípade je rozhodne najlepším záujmom maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do takejto rodiny, čo však ide o extrémny prípad. V danom prípade však treba prihliadnuť na skutočnosť, ako rodina funguje, matka dieťaťa nežije s biologickým otcom v jednej domácnosti, čo nie je nakoniec podstata problému, ale to, že v skutočnosti rodinu vytvára navrhovateľ, matka maloletej a ďalšie 2 deti, z toho jedno spoločné s navrhovateľom, pričom biologický otec nie je tým otcom, ktorý by mal vystupovať v rámci rodiny alebo rodinných väzieb maloletého dieťaťa. Vzhľadom na vývoj situácie, spolužitie v rodine, jej fungovanie, vzťahy, maloletá logicky dospela k záveru, že za skutočného otca začala považovať človeka, ktorý sa jej venuje, vychováva ju a poskytuje je zabezpečenie všetkých potrieb pre jej život a rozvoj. Je logické, že vzhľadom aj na určité administratívne úkony, či už vo vzťahu k škole alebo iným orgánom, chce, aby sa volala rovnako, ako jej rodina. 29. Podľa čl. 5 Zákona o rodine Čl.5 záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 30. Z čl. 5 základných zásad Zákona o rodine vyplýva, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Súd musí prihliadať pri svojom posudzovaní na okolnosti konkrétneho prípadu a musí postupovať starostlivo a zodpovedne. Rozhodnutie okresného súdu zohľadňuje uvedené zásady, keď bolo preukázané, že úroveň starostlivosti o dieťa je na dobrej úrovni, na ktorej sa podstatnou mierou podieľa aj navrhovateľ, ktorý spolu s matkou maloletého maloletej zabezpečuje bezpečie, stabilitu prostredia v rodine, v ktorej maloletá žije. Tiež bolo preukázané, že dieťa je v prostredí, kde je chránená dôstojnosť, ako aj duševný, telesný a citový vývin maloletej. Rodina zabezpečuje maloletej zachovanie identity na rozvoj schopností a vlôh maloletej, v rodine sú vytvorené podmienky na rozvoj vzťahových väzieb s matkou maloletého dieťaťa, ale aj s navrhovateľom, súrodencami a inými blízkymi osobami. Citovaný článok poukazuje na to, že treba zohľadniť názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následného pocitu viny. Práve v danom prípade súd kládol zvýšenú pozornosť na uvedenú zásadu, keď mal za preukázané, že bola to práve maloletá, ktorá prišla s názorom, že chce byť osvojená, pričom maloletá nebola vystavená konfliktu lojality, ani následnému pocitu viny, jednoznačne uviedla dôvody, ktoré ju k tomuto názoru priviedli. 31. Súdy už v minulosti pri rozhodovaní vychádzali zo záveru, že pri osvojení manželom rodiča dieťaťa je tomuto potrebné vytvoriť chýbajúce výchovné a rodinné prostredie v pravom slova zmysle. Ide skôr o vytvorenie právneho rámca pre už existujúci faktický stav. Formálne ide o individuálne osvojenie a z hľadiska dôsledkov vzniká úplná rodina. Naplnenie podmienky záujmu dieťaťa možno vidieť napr. v okolnosti, že manžel (osvojiteľ) sa o dieťa osobne stará od jeho útleho veku, materiálne ho zabezpečuje, viaže ich vzájomné citové puto, dieťa ho považuje sa svojho rodiča a bolo by vhodné, keby malo priezvisko zhodné so súrodencami. Je pravdou, že navrhovateľ sa o maloletú nestará od útleho veku, avšak za dobu troch rokov spolužitia a starostlivosti došlo k splneniu vyššie uvedených predpokladov, ktoré sú potrebné pre vyhovenie návrhu navrhovateľa na zosúladenie faktického a právneho stavu. 32. Podľa § 101 ods. 4 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas. 33. Dohovor o právach dieťaťa tomuto garantuje právo slobodne sa vyjadrovať a uvádzať svoje názory vo všetkých okolnostiach, ktoré sa ho týkajú. Aj podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne uvážil, že vzhľadom na okolnosti prípadu je možné prihliadnuť na názor vyjadrený maloletou. Súd maloletú v konaní vypočul, bola vypočutá aj kolíznym opatrovníkom a nepochybne je schopná formulovať svoje vlastné názory. Nebolo preukázané, že by bola ovplyvňovaná názorom iných. Odvolací súd len dopĺňa, že maloletá žije spolu s matkou, ktorej postavenie vymedzuje rozsah práv a povinností k maloletej, pričom navrhovateľ po rozhodnutí vstupuje do rovnakého vzťahu, aký je medzi rodičmi a deťmi, teda medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Navrhovateľ, ako osvojiteľ pri výchove maloletej bude mať rovnakú zodpovednosť za rovnaké práva povinnosti ako rodič (§ 97 Zákona o rodine). 34. Odvolací súd v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že osvojenie za daných okolností bude v najlepšom záujme maloletej, čím dôjde k zosúladeniu faktického a právneho stavu. Rozsudok preto potvrdil ako vecne správny. 35. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia , a , keď o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. V zásade v nesporovom konaní platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V mimosporových konaniach upravených týmto zákonom platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil ( ). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. však pripúšťa výnimky, a to v až 55 . V rozhodovanom prípade o takúto výnimku nejde. 36. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a ), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).