Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/131/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou právnej veci navrhovateľa: VENUS PROJECT Slovakia s.r.o., so sídlom Košická 37, Bratislava, IČO: 31 342 841, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, vedľajší účastník na strane odporcu : Y.. I. Y., Z. XX, X., zast. JUDr. Stanislav Barkoci, advokát, Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava, o náhradu škody vo výške 1.902,74-EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 214,49-EUR k rukám jeho právneho zástupcu, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 17.08.2006 sa navrhovateľ pôvodne domáhal náhrady škody vo výške 1.902,74-EUR spolu s prísl. voči odporcovi súdnemu exekútorovi Y. I.N. Y. spôsobenej v konaní vydaním nezákonného exekučného príkazu, ktorým odporca porušil základné princípy exekučnej činnosti a spôsobil navrhovateľovi škodu. Podanie návrhu zdôvodnil aj vydaním nezákonného uznesenia Okresným súdom Bratislava I sp.z.Sro 4397/B zo dňa 19.05.2005.

Pôvodne označený odporca Y.. I. Y. žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, ako nedôvodný a nepreukázaný. Predmetný exekučný príkaz na obchodný podiel bol zrušený a k samotnému výkonu exekúcie uvedeným spôsobom nedošlo. Exekučné konanie nebolo vedené proti spoločnosti navrhovateľa, ale proti spoločníkovi navrhovateľa.

Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. -128 zo dňa 30.09.2013 pripustil, aby odporca Y. I. Y. z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil odporca Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.11.2013.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu, že exekučný príkaz súdneho exekútora Y. I. Y. nemožno považovať za nezákonné rozhodnutie v zmysle . Nie je pravdivé ani tvrdenie navrhovateľa, že predmetné rozhodnutie bolo dôvodom úpadku spoločnosti navrhovateľa, keďže navrhovateľ je stále zapísaný v obchodnom registri ako obchodná spoločnosť a nebol zrušený. Rovnako navrhovateľ nepreukázal ani vznik škody ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím.

Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. -161 zo dňa 03.03.2014 pripustil vstup Y. I. Y. do konania, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a)nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 cit. Zákona, orgán konajúci v mene štátu vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2.škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 cit. Zákona, Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. cit. Zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 15 ods. 1 cit. Zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 19 ods. 1 cit. Zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadrením odporcu, vyjadrením vedľajšieho účastníka, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. Sro 4397/B, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ sa návrhom domáha voči odporcovi náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vydaným vedľajším účastníkom v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. a vydaním nezákonného uznesenia Okresným súdom Bratislava I sp.zn. Sro 4397/B zo dňa 19.05.2005. Uvedené nezákonné rozhodnutia mali spôsobiť úpadok spoločnosti navrhovateľa a zastavenie toku finančných prostriedkov navrhovateľa smerom do Sociálnej poisťovne. Nesplnením odvodových povinností vo vzťahu k Sociálnej poisťovni tak vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 1.902,74-EUR, ktorú si v konaní voči odporcovi uplatňuje.

Súd zistil, že vedľajší účastník na strane odporcu viedol exekučné konania EX 365/2002 na návrh oprávneného Union poisťovacia spoločnosť proti povinnému N. Y. U., t.z. proti fyzickej osobe nie proti navrhovateľovi. Vedľajší účastník počas exekučného konania vydal exekučný príkaz na obchodný podiel povinného SHS -Electronic - 1/ N. Y. U. IČO : 11 810 157 v spoločnosti navrhovateľa. Na základe uvedeného dňa 19.05.2005 Okresný súd Bratislava I vydal uznesenie sp. zn. Sro 4397/B, ktorým bola zapísaná exekúcia na obchodný podiel spol. N. Y. U. v spoločnosti navrhovateľa. Krajský súd v Bratislave na základe odvolania účastníkov, uznesením č.k. -81 zo dňa 30.11.2005 uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. Sro 4397/B zo dňa 19.05.2005 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vedľajší účastník doručil súdu dňa 11.04.2006 späťvzatie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie na obchodný podiel Ing. Jána Sarkocyho v spoločnosti navrhovateľa. Súd zistil, že navrhovateľ podaním doručeným odporcovi dňa 17.08.2006 požiadal odporcu o predbežné prerokovanie návrhu, návrh vo veci samej doručil navrhovateľ súdu dňa 17.08.2006, bez toho, aby vyčkal na jeho vyjadrenie sa k nemu, alebo na uplynutie zákonnej 6 mesačnej lehoty. Uvedené však nie je prekážkou pri rozhodovaní vo veci, nakoľko v konaní bolo preukázané, že odporca nárok neuznal, teda uvedená podmienka bola zhojená v priebehu konania.

Súd vyhodnotil v konaní vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný.

V danom prípade možno konštatovať, že exekučné konanie je osobitným typom občianskeho súdneho konania, ktoré má sporový charakter a subsidiárne je možné na exekučné konanie v procesných pravidlách neobsiahnutých v exekučnom poriadku aplikovať i . Ustanovenie Exekučného poriadku charakterizuje súdneho exekútora ako štátom určenú a splnomocnenú osobu na uskutočňovanie núteného výkonu rozhodnutí. Ide teda osobu, ktorá realizuje činnosti, ktoré inak zabezpečuje štát svojimi štátnymi orgánmi ako súčasť ústavných povinností štátu zabezpečiť právnickým osobám a fyzickým osobám právo na súdnu ochranu, a ktorá má pri exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. Činnosť exekútora, aj keď má inak zárobkový charakter, je teda činnosťou v zastúpení súdu (štátu), naplnením SR, ktorá garantuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Vykonávanie exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku treba preto považovať za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle uvedeného SR, ako pokračovanie procesu, ktorý vydaním vykonateľného rozhodnutia súdu alebo iného orgánu v prípade, že rozhodnutie nebolo splnené dobrovoľne, ešte nebol zavŕšený. Dôsledkom integrálnej súčasti súdnej ochrany je, že v konečnom dôsledku je to štát, ktorý zodpovedá za realizáciu práva na súdnu ochranu, a to aj pokiaľ ide o exekučnú činnosť vykonávanú exekútorom.

V prípade zodpovednosti exekútora sa jedná o osobitný druh zodpovednosti za škodu, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia osobitného zákona (a teda nie všeobecného predpisu - ), t.j. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov. Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Podľa . vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Podľa ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.

Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom vyplýva, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR. Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom a subsidiárne . Ustanovenie Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. septembra 2005 (kedy nadobudla účinnosť jeho novela daná ) výslovne uvádza, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

V danom prípade napádané rozhodnutie t.j. exekučný príkaz na obchodný podiel spoločníka vydaný vedľajším účastníkom na strane odporcu nespĺňa podmienky nezákonného rozhodnutia, nakoľko uvedené rozhodnutie nebolo z dôvodu nezákonnosti zrušené. Účastníkom predmetného exekučného konania bola iná osoba ako navrhovateľ, preto navrhovateľ ani v prípade preukázania existencie nezákonného rozhodnutia nemohol preukázať existenciu príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi napádanými rozhodnutiami a vznikom škody čo je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. Na základe uvedeného súd ustálil, že navrhovateľovi nesvedčí aktívna legitimácia na podanie návrhu na náhradu škody z titulu napádaného rozhodnutia v exekučnom konaní.

Vo vzťahu k uvádzanému nezákonnému rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava v konaní sp.zn. Sro 4397/B, je potrebné uviesť, že zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie sa ex lege vzťahuje iba na zrušené právoplatné rozhodnutia a nemá vplyv na použitie riadnych opravných prostriedkov, tak ako to konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že uvedené rozhodnutie bolo zrušené na základe riadneho opravného prostriedku, preto v danom prípade absentuje splnenie podmienky uvedenej v § 6 ods. 1 cit. zákona.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi napádanými rozhodnutiami a vznikom škody čo je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. Keďže exekučné konanie bolo vedené na subjekt odlišný od osoby navrhovateľa, vedľajší účastník na strane odporcu v postavení súdneho exekútora v exekučnom konaní nebol oprávnený vykonávať exekučné konanie voči osobe odlišnej od povinného, t.z. vykonaním exekúcie postihnúť majetok navrhovateľa. Rovnako súd nemá za preukázané ani tvrdenie navrhovateľa, že predmetné rozhodnutia viedli k úpadku spoločnosti navrhovateľa.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s cit. ustanoveniami zákona, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku a návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , veta prvá . Úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 214,49-EUR, z toho za 2 úkony á 81,33-EUR (prevzatie a príprava, pojednávanie dňa 25.04.2004), 2 x režijný paušál á 8,04-EUR + 20% DPH, podľa , , a vyhl. č. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.