Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-77-2013.pdf
PDF · 96.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6T/77/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v konaní pred samosudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Kežmarok 25.4.2014 v trestnej veci obžalovanej R. A. V. Z.. trestne stíhaných pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
rozhodol:
Obžalovaní :
1. R. A. D.. XX.X.XXXX v Kežmarku, trvale bytom C., Ž. Č.. XXX/XX, P. G., nezamestnaná, a
2. O.. M. A. D.. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom C., Ž. Č.. XXX/XX, P. G., študent
sa uznávajú za vinných, že
dňa 6.8.2012 v čase okolo 21.50 hod. v obci C., okres Kežmarok, pred rodinným domom XXX/XX pred najmenej troma súčasne prítomnými osobami fyzicky napadali W. A. tak, že obvinená R. A. pristúpila k W. A., ktorú slovne napadla a následne ju rukami chytila za vlasy, stiahla ju na zem a ťahala po zemi, čo mu sa poškodená bránila tak, že udrela obvinenú pohárom, ktorý mala vtedy v ruke, po hlave, následkom čoho ju obvinená pustila a vtedy k poškodenej pristúpil ml. M. A., ktorý ju kopol do oblasti hlavy, následkom čoho poškodená stratila vedomie, a prebrala sa až v dome F. A., pričom odmietla lekárske ošetrenie privolanou RZP a lekárske ošetrenie neabsolvovala,
t e d a
- dopustili sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného,
č í m s p á c h a l i
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. l písm. a/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j ú :
Obžalovaná R. A. :
Podľa § 364 ods. l Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 /dvoch/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ a § 50 ods. l Tr. zák. jej súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní l2 /dvanásť/ mesiacov.
Obžalovaný ml. M. A. :
Podľa § 44 Tr. zák. súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku 7T 103/2013 - 188 zo dňa ll. 7. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11. 7. 2013 a ktorým bol obž. O.. M. A. uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní l2 mesiacov považuje za dostatočný.
Podľa § 287 ods. l. Tr. por. sú obaja obžalovaní povinní spoločne a nerozdielne nahradiť zdravotnej poisťovni W. škodu v sume 6,30 €.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok 2.9.2013 podal na Okresný súd Kežmarok obžalobu na R. A. a ml. M.D. A. pre skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. l písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaní sa dopustili fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného.
Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonával dokazovanie.
Obžalovaná R. A. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že sa necíti byť vinná zo skutku, ktorý je jej kladený za vinu a využila svoje zákonné právo nevypovedať.
Súd následne podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o jej výpovedi z prípravného konania, z ktorej zistil len to, že obžalovaná sa s poškodenou W. A. mali ťahať za vlasy. Syn M. A. však podľa svedkyne poškodenú neudrel.
Obžalovaný ml. M. A., syn obžalovanej R. A. na hlavnom pojednávaní takisto vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorý je mu kladený za vinu a využil svoje zákonné právo nevypovedať.
Súd následne podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o jeho výpovedi z prípravného konania v zmysle ktorej obžalovaný poprel svoju vinu. Incidentu medzi obžalovanou a poškodenou W. A. sa nezúčastnil a poškodenú nikdy do hlavy neudrel.
Svedkyňa - poškodená W. A. na pojednávaní odmietla vypovedať.
Súd preto následne podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o jej výpovedi z prípravného konania zo 7.8.2012, v ktorej uviedla, že 6.8.2012 v čase okolo 21.50 hod. ju pri jej dome napadla obžalovaná a to tým spôsobom, že ju chytila za vlasy, stiahla na zem a následne ju takto ťahala po zemi. Svedkyňa ju zo strachu a v sebaobrane udrela pohárom do hlavy, ktorý v tom čase stále držala v ruke do hlavy, pričom pohár sa rozbil. Až vtedy obžalovaná upustila od svojho konania, no vzápätí ku nej pristúpil syn obžalovanej M. A., ktorý ju jedenkrát kopol priamo do hlavy. Svedkyňa následne stratila vedomie a prebrala sa až v dome F. A.. Obaja obžalovaní na pojednávaní vyjadrili nesúhlas s obsahom tejto výpovede.
Súd na pojednávaní tiež podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výpovedi W. A. z prípravného konania z 19.10.2012, v ktorej uviedla, že 6.8.2012 v čase okolo 21.50 hod. ju pri jej dome napadla obžalovaná a to tým spôsobom, že ju chytila za vlasy, pričom obidve spadli na zem. Svedkyňa ju následne udrela pohárom, ktorý držala v ruke udrela do hlavy, pričom pohár sa rozbil. Potom W. A. niekto kopol do hlavy a ona stratia vedomie. Svedkyňa nevedela povedať, kto ju kopol do hlavy, pretože okolo stálo veľa ľudí. Pôvodne si myslela, že to bol M. A., pretože jej to neskôr povedali D. A. a F. A.. Z tohto dôvodu tiež v zápisnici o svojej výpovedi zo 7.8.2012 označila za pôvodcu útoku M. A.. S touto výpoveďou na pojednávaní obaja obžalovaní súhlasili.
Svedkyňa D. A. na pojednávaní odmietla vypovedať.
Súd preto následne podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o jej výpovedi z prípravného konania zo 7.8.2012, v ktorej uviedla, že 6.8.2012 v čase okolo 21.50 hod. videla ako pri dome W. A. obžalovaná napadla W. A. a to tým spôsobom, že ju chytila za vlasy, stiahla na zem a následne ju takto ťahala po zemi. W. A. ju pritom udrela pohárom po hlave. Až vtedy obžalovaná upustila od svojho konania, no vzápätí syn obžalovanej M. A. kopol W. A. do hlavy, na čo ona upadla do bezvedomia. S touto výpoveďou na pojednávaní obaja obžalovaní súhlasili.
Súd na pojednávaní tiež podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výpovedi D. A. z prípravného konania z 19.10.2012, v ktorej vypovedala, že 6.8.2012 v čase okolo 21.50 hod. videla ako pri dome W. A. obžalovaná napadla W. A. a to tým spôsobom, že ju chytila za vlasy, stiahla na zem a následne ju takto ťahala po zemi. W. A. ju pritom udrela pohárom po hlave. Až vtedy obžalovaná upustila od svojho konania, no vzápätí niekto kopol W. A. do hlavy, na čo ona upadla do bezvedomia. Svedkyňa nevedela povedať, kto ju kopol do hlavy, pretože okolo stálo veľa ľudí. Pôvodne si myslela, že to bol M. A., pretože niekto kričal, že to urobil M. A.. Z tohto dôvodu tiež v zápisnici o svojej výpovedi zo 7.8.2012 označila za pôvodcu útoku M. A.. Aj s touto výpoveďou na pojednávaní obaja obžalovaní súhlasili.
Svedok U. A. na pojednávaní odmietol vypovedať.
Súd preto následne podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o jeho výpovedi z prípravného konania zo 7.8.2012, v ktorej vyhlásil, že 6.8.2012 v čase okolo 21.50 hod. videl ako pri dome W. A. obžalovaná napadla W. A. a to tým spôsobom, že ju chytila za vlasy, stiahla na zem a následne ju takto ťahala po zemi. W. A. ju pritom udrela pohárom po hlave. Až vtedy obžalovaná upustila od svojho konania, no vzápätí syn obžalovanej M. A. kopol W. A. do hlavy, na čo ona upadla do bezvedomia. Obžalovaný ju chcel ešte raz udrieť rukou, avšak svedok mu v tom zabránil.
Zo zápisnice o výpovedi svedka U. A. z prípravného konania z 19.10.2012 vyplynulo, že táto je v plnom súlade s tým čo svedok vypovedal 7.8.2012.
Obaja obžalovaní na pojednávaní vyjadrili nesúhlas s výpoveďami tohto svedka.
Svedkyňa U. A. na pojednávaní odmietla vypovedať.
Súd preto následne podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o jej výpovedi z prípravného konania z 5.11.2012, v ktorej uviedla, že 6.8.2012 v čase okolo 21.50 hod. videla ako sa pri dome W. A. obžalovaná a W. A. bijú a ťahajú za vlasy. Svedkyňa sa snažila bitke zabrániť. Obžalovaného na mieste incidentu nevidela. Rovnako nevidela, že by niekto W. A. kopol do hlavy. Po bitke mala sama odísť do domu k F. A..
S touto výpoveďou na pojednávaní obaja obžalovaní súhlasili.
Svedok U. A., manžel obžalovanej a otec obžalovaného na pojednávaní vypovedal, že 6.8.2012 v čase okolo 21.50 hod. videl ako Z. A., manžel W. A. pristúpil k obžalovanej a začal jej nadávať. Po upozornení obžalovanej, aby s tým prestal ju Z. A. udrel flašou po hlave. Následne ju udrel aj kameňom. Svedok jej potom volal záchranku, pričom s nimi prišla aj policajná hliadka. Svedok odmietol tvrdenie, že obžalovaná ťahala W. A. za vlasy a takisto, že ju M. A. kopol do hlavy. Na otázku prečo pri výpovedi 28.9.2012 tvrdil, že videl ako jeho manželka napadal poškodenú a ťahala ju za vlasy, reagoval tak, že niečo také nikdy nepovedal.
S touto výpoveďou na pojednávaní obaja obžalovaní takisto súhlasili.
Svedkyňa F. A. na pojednávaní vypovedala, že 6.8.2012 v čase okolo 21.50 hod. pri dome W. A. sa obžalovaná a W. A. pobili, pričom sa ťahali za vlasy. W. A. potom odpadla, pretože bola opitá.
S touto výpoveďou na pojednávaní obaja obžalovaní súhlasili.
Z výpovede znalkyne R. O.. V. F. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria súd zistil, že obžalovaná je jednoduchá osobnosť so slaboduchým intelektom, teda ešte nedosahuje stupeň
mentálnej retardácie. Obžalovanej nebola diagnostikovaná žiadna duševná choroba či porucha ani látková či nelátková závislosť. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli u obžalovanej v čase spáchania činu plne zachované. Obžalovaná chápe zmysel trestného konania a pri zodpovedajúcom jednoduchom podaní je schopná plnohodnotne sa zúčastňovať úkonov trestného konania. Znalkyňa sa pri svojej výpovedi odvolala na písomne vyhotovený znalecký posudok o duševnom stave obžalovanej, ktorý vypracovala spolu so znalcom O.. U. U..
Zo záznamu stanice Lekárskej služby prvej pomoci G. o zhodnotení zdravotného stavu osoby z 6.8.2012 a správy W. zdravotnej poisťovne zo 4.10.2012 mal súd preukázané, že W. A. bola 6.8.2012 poskytnutá zdravotná starostlivosť.
Obžalovaná v záverečnej reči svoje konanie oľutovala.
Súd na základe zhodnotenia vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaní sa dopustili skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Spáchanie skutku obžalovanou tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku je preukázané jednak listinnými dôkazmi (záznamu stanice Lekárskej služby prvej pomoci G. o zhodnotení zdravotného stavu osoby z 6.8.2012 a správa W. zdravotnej poisťovne zo 4.10.2012) ako aj výpoveďami viacerých svedkov a to A. W. A., D. A. V. U. A., ktorí zhodne a presne uviedli, že obžalovaná napadla poškodenú W. A.Ú. tým spôsobom, že ju chytila za vlasy, stiahla na zem a následne ju takto ťahala po zemi a to až kým ju poškodená v sebaobrane neudrela pohárom po hlave, ktorý držala v ruke. Závery vyplývajúce z týchto výpovedí v podstate nevyvracajú ani svedecké výpovede ostatných svedkov a to U. A. V. F. A. a ani výpoveď samotnej obžalovanej, ktoré sa zmieňujú o bitke medzi obžalovanou a poškodenou, pri ktorej došlo k vzájomnému ťahaniu za vlasy. V rozpore s vyššie uvedenými svedeckými výpoveďami usvedčujúcimi obžalovanú z konania uvedeného v obžalobe je teda len výpoveď U. A., manžela obžalovanej, ktorej však súd vzhľadom na jeho príbuzenský vzťah k obžalovanej ako aj jej ojedinelosť v kontexte ostatných svedeckých výpovedí neuveril. Nehodnovernosť tejto svedeckej výpovede je daná aj tým, že svedok pri svojej prvej (zaznamenanej) výpovedi v prípravnom konaní 28.9.2012 tvrdil, že obžalovaná napadla poškodenú a ťahala ju za vlasy, no neskôr to úplne poprel, pričom tento rozpor nijako rozumne nevysvetlil.
Spáchanie skutku obžalovaným je preukázané jednak vyššie uvedenými listinnými dôkazmi ako aj svedeckou výpoveďou U. A. a výpoveďami svedkov W. A. V. D. A. z prípravného konania zo 7.8.2012. Uvedení svedkovia vtedy zhodne uviedli, že obžalovaný kopol poškodenú W. A. do hlavy, následkom čoho stratila vedomie. W. A. a D. A. síce svoje neskoršie výpovede v prípravnom konaní upravili v tom smere, že nevedia, kto presne kopol poškodenú do hlavy. Súd však tieto dodatočné výpovede urobené s odstupom času považoval za účelové, motivované snahou zakryť trestnú činnosť obžalovaného. Výpovede ostatných svedkov spočívajúce v tvrdení, že nevideli, ako M. A. kopol poškodenú do hlavy podľa názoru súdu ešte samy o sebe neznamenajú, že k uvedenému konaniu nemohlo dôjsť bez toho aby to svedkovia zaregistrovali.
Súd mal z takto vykonaných dôkazov za preukázané, že obžalovaní svojím konaním uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku (ďalej len „skutok“) naplnili všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, teda objektívnu stránku, subjektívnu stránku, objekt a subjekt daného trestného činu.
Súd mal preukázané všetky zložky objektívnej stránky uvedeného trestného činu, a to : konanie obžalovaných spočívajúce v tom, že sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom dopustili výtržnosti tým, že napadli iného, následok spočívajúci v ohrození záujmu spoločnosti na ochrane pokojného občianskeho spolunažívania pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok, ako i príčinnú súvislosť medzi týmto konaním a následkom.
Súd mal preukázané aj to, že skutok bol spáchaný obžalovanými. Páchateľom prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona môže byť ktokoľvek, ide teda o tzv. všeobecný subjekt. Súd u obžalovaných nezistil žiadnu okolnosť vylučujúcu trestnú zodpovednosť. Obaja obžalovaní boli v čase spáchania činu príčetní a spĺňali tiež kritérium veku, preto sú za svoje konanie trestne zodpovední.
Súd mal u obžalovaných preukázanú aj subjektívnu stránku prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, konkrétne úmyselné zavinenie páchateľov trestného činu, a to vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona. Pohnútkou pre tento trestný čin bola osobná nenávisť vyvolaná zlými susedskými vzťahmi.
Objektom uvedeného trestného činu je záujem spoločnosti na ochrane pokojného občianskeho spolunažívania pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Konaním obžalovaných došlo k zrejmému zásahu do tohto chráneného záujmu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd tiež za preukázané nasledovné konkrétne skutočnosti rozhodujúce pre určenie druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona.
Súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, teda okolnosť, že pred spáchaním trestného činu obžalovaná viedla riadny život. Obžalovaná nemá záznam v odpise registra trestov a rovnako nemá žiadny záznam o priestupku v Ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra SR. V správe o povesti z miesta bydliska nie sú uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali uvedenú poľahčujúcu okolnosť. V konaní neboli zistené žiadne ďalšie poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného zákona ani žiadne ďalšie priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona.
Obžalovaná skutkom naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pričom trestná sadzba trestu odňatia slobody pri tejto skutkovej podstate je stanovená v rozsahu až na tri roky. Keďže podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona musí súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak zistí, že prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, bolo na mieste vykonať aj úpravu trestnej sadzby v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia. Po znížení hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona sa jej výška ustálila na hranici 2 roky.
Vzhľadom na osobu obžalovanej, a to najmä s prihliadnutím na jej doterajší riadny život, ako aj vzhľadom na okolnosti prípadu, teda skutočnosť, že konflikt vychádzal z dlhodobejších vzájomných susedských vzťahov, mal súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej bude postačovať podmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby v trvaní dvoch mesiacov. Z uvedených dôvodov súd tiež určil najkratšiu možnú skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.
Pokiaľ ide o obžalovaného M. A., tento sa dopustil činu ako mladistvý. Z uvedeného dôvodu bolo na mieste aplikovať osobitné ustanovenia o trestnom stíhaní mladistvých (§ 94 a nasl. Trestného zákona.)
Obžalovaný skutkom naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pričom trestná sadzba trestu odňatia slobody pri tejto skutkovej podstate je stanovená v rozsahu až na tri roky. Keďže obžalovaný spáchal ako mladistvý podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona sa znižujú sa trestné sadzby o jednu polovicu, teda v danom prípade bude rozsah trestnej sadzby až 1 a pol roka. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona musí súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Žiadne priťažujúce či poľahčujúce okolnosti súd v danom prípade nezistil. Z uvedeného dôvodu neprichádzali do úvahy žiadne úpravy trestných sadzieb podľa § 38 Trestného zákona.
Zo spisu Okresného súdu Kežmarok sp.zn.: 7T 103/2013 súd zistil, že ml. M. A. bol rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k.: 7T 103/2013 - 188 z 11.7.2013 právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku dopustil predtým ako bol vyhlásený vyššie uvedený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin bolo podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona na mieste uložiť súhrnný trest, avšak vzhľadom na skutočnosť, že trest uložený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k.: 7T 103/2013 - 188 z 11.7.2013 súd považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný upustil podľa § 44 Trestného zákona od uloženia súhrnného trestu.
Vzhľadom na to, že obžalovaní boli odsúdení pre trestný čin, ktorým spôsobili poškodenému - W. zdravotnej poisťovne škodu v sume 6,30 eur, ktorá škoda predstavovala náklady preplatené poiťovňou poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za úkony spojené s ošetrením poškodenej W. A.Š. X.X.XXXX v dôsledku napadnutia obžalovanými, súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku priznal W. zdravotnej poisťovne riadne a včas uplatnenú náhradu škody v sume 6,30 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok.