Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-8P/94/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci starostlivosti o maloletého X. K., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej, syna A.. C. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J., J. XX a A.. Z. K., nar. X.X.XXXX, toho času bytom A., H., K. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Revúca č.k. -52 zo dňa 9.5.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. zo dňa 11.12.2002 vo výroku o výživnom na maloleté dieťa tak, že otec je p o v i n n ý s účinnosťou od 19.12.2013 prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

II. Dlh na výživnom za obdobie od 19.12.2014 do 25.4.2014 vo výške 296,10 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Matka maloletého návrhom doručeným Okresnému súdu Revúca dňa 19.12.2013 žiadala, aby súd upravil vyživovaciu povinnosť otca a tohto zaviazal prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným vo výške 200 Eur mesačne, a to počnúc dňom 1.9.2013. V návrhu poukázala na skutočnosť, že jej manželstvo s otcom maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Revúca zo dňa 9.2.2002; otec maloletého bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 133 Eur mesačne. Maloletý od 2.9.2007 nastúpil na Základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským v Plešivci, čím sa zvýšili mesačné náklady. Náklady súvisiace so školskou dochádzkou predstavujú zápisné, poistenia, učebné pomôcky, súbor na telesnú výchovu, obuv, fotografovania. Viackrát za rok majú v škole rôzne kurzy a výcviky; plavecký, korčuliarsky, lyžiarsky, divadelné predstavenia, školský výlet, ktoré náklady hradí rodič. Podstatne sa zvýšili náklady z dôvodu fyzického rastu maloletého na jeho ošatenie, hygienické potreby a náklady na stravné. Maloletý sa stravuje v škole o výške poplatku cca 25 Eur mesačne. Do školy dochádza (s matkou), náklady na benzín predstavujú cca 100 Eur. Maloletý ako usilovný žiak navštevuje vo voľnom čase v centre voľného času v Tornali výtvarný krúžok. Chodieval aj na krúžok thai box-u, kde boli však vysoké náklady, čo si matka dovoliť nemohla. Zároveň študuje hru na gitare o poplatku 35 Eur mesačne. Matka uviedla, že podľa jej vedomostí sa od posledného rozhodnutia o výživnom zmenil aj príjem otca, ktorý pracuje ako súkromný detský lekár, pričom pred troma rokmi mal príjem cca 1.800,-Eur, pričom má aj celkom slušný internetový vedľajší príjem, z ktorého daň neplatí.

Okresný súd Revúca ako miestne nepríslušný súd postúpil spis na Okresný súd Brezno, ktorý súd má založenú miestnu príslušnosť na rozhodovanie vo veciach starostlivosti o maloletého X. K.. Na Okresný súd Brezno vec napadla dňa 10.2.2014.

Otec maloletého v písomnom vyjadrení žiadal výživné na maloletého znížiť na sumu 80 Eur mesačne; poukázal pritom na ustanovenia § 62 ods.3 Zákona o rodine.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení mal zato, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa a preto navrhol výživné zvýšiť podľa zárobkových možností a schopností otca dieťaťa prihliadnuc na odôvodnené potreby maloletého. Výšku výživného ponechal na zvážení súdu.

Vo veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 4.4.2014, vykonal dokazovanie v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý svoju neúčasť vopred ospravedlnil. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

Matka maloletého na pojednávaní žiadala výživné určiť na sumu 200 Eur mesačne a to odo dňa podania návrhu. S návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila. Poukázala na to, že od poslednej úpravy výživného sa všetky výdavky okolo maloletého zvýšili, čo sa týka šatstva, stravy, výdavkov v škole a záľub. V čase posledného rozhodovania o výživnom bola pritom na materskej dovolenke, až do troch rokov dieťaťa a následne nastúpila späť na svoje pôvodné miesto. Jej súčasný príjem predstavuje cca 750 Eur mesačne v čistom aj z dôvodu práce na projekte, inak by jej príjem bol o 60-70 Eur menší. Iný príjem nemá, poberá prídavok na maloleté dieťa a výživné od otca maloletého. Tento výživné neplatí pravidelne, má aj dlh na výživnom, matka podala návrh na vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o maloletého tento navštevuje siedmy ročník Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Plešivci, kde pracuje matka ako učiteľka. Maloletý sa stravuje v škole o nákladoch cca 20 Eur mesačne, do školského klubu nechodí. Na škole sa platí zápisné na začiatku školského roka (7 Eur) a poistné (2,20 Eur). Chlapec chodí na krúžky v škole, ktoré sú ale bez poplatku, matka kupuje školské potreby (cca 4 Eur mesačne). Zo školy sa chodí na plavecký každý rok, naposledy bol maloletý na plaveckom v októbri 2013 o poplatku 40 Eur. Za korčuliarsky kurz je poplatok 25 Eur. Na škole je fotenie raz za rok (7 Eur), dva razy za rok sa chodí do divadla do Košíc, jedna návšteva predstavenia je 10 Eur. Ostatné výdavky v škole sú menšie, napr. remeselnícke práce. Maloletý chodí do školy s matkou autom, ktorá na benzín minie cca 90-100 Eur mesačne; detský lístok na MHD vyjde 70-80 centov. Syn chodí do školy mimo miesta bydliska, do školy v Tornali chodiť nechce. V rámci mimoškolských aktivít maloletý navštevuje výtvarný krúžok v Tornali o poplatku 3 Eur mesačne, súkromne chodí na gitaru o poplatku 35 Eur mesačne, iné mimoškolské aktivity nemá. Strava maloletého okrem stravy v škole matku vyjde na 80 Eur mesačne, na oblečenie zaplatí 60-70 Eur mesačne, za kozmetiku a drogériu pre maloletého matka vynakladá do 20 Eur mesačne a za čistenie pletí zaplatí matka 15-17 Eur. ďalšie výdavky má matka s počítačovým vybavením maloletého a to vo výške 20-30 Eur mesačne. Chlapcovi platí mobil, dobíja mu kredit 7 Eur mesačne. Maloletý nie je poistený, sporenie založené nemá. Iné výdavky na maloletého matka nemá.

Matka maloletého na pojednávaní poukázala na to, že s maloletým bývajú v rodinnom dome, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou, kde býva aj jej matka a jej stará matka. Náklady spojené s užívaním domu znáša prevažne matka maloletého, za elektrinu platí 72 Eur mesačne, kupujú noviny o poplatku 7 Eur mesačne. Kúria tuhým palivom, za drevo matka zaplatí 1.400,-Eur ročne. Poplatok za internet je 12 Eur mesačne, UPC 9,50 Eur mesačne a pevná telefónna linka 9 Eur mesačne. Poistné na dom, domácnosť a motorové vozidlo predstavuje 220 Eur ročne. Zároveň poukázala na to, že má vysoké výdavky v súvislosti s neustálymi spormi s otcom maloletého. Okrem podielu na rodinnom dome vlastní 16 ročné motorové vozidlo, iný významný majetok nemá. Pokiaľ ide o otca maloletého tento nad rámec výživného maloletému neprispieva, každý druhý deň chodieva do Tornale autom, ponúkal deťom ako aj rodičom spolužiakov maloletého finančné prostriedky za informácie. Doposiaľ určené výživné na maloletého v minulosti postačovalo, niekedy aj výdavky na maloletého boli nižšie ako doteraz určené výživné.

Otec maloletého na pojednávaní zdôraznil, že 12-13 ročný chlapec potrebuje predovšetkým milujúceho otca a nie zbytočné peniaze naviac; z toho dôvodu žiada znížiť výživné. Na predloženej fotografii poukázal, že maloletý je viditeľne v nadváhe, ploché nohy má práve z nadváhy a zároveň oblečené tričko Nike a topánky Adidas svedčia o tom, že žije na vysokej nohe, na dobrej životnej úrovni. Poukázal na to, že matka maloletého zatajila svoj veľmi výnosný vedľajší príjem; šije a predáva kojenecký textil. Preto navrhol, aby súd jej príjem podľa zákona upravil na 3.700,-Eur ako dvadsať násobok životného minima. Navrhol, že jeho sestra ponúkla 60 Eur mesačne za jeden víkend, pokiaľ by maloletý tento víkend strávil s ním, kedy by mohlo ísť do kina, prípadne do reštaurácie, toto by malo aj výchovný charakter aby maloletý vedel, že bez práce nie sú koláče. K svojmu príjmu uviedol, že jeho celkový príjem za rok 2013 bol 6.359.200,-forintov (čo po prepočte podľa kurzu Eur : HUF ku dňu 31.12.2013

predstavuje sumu 21.408,56 Eur), náklady mal asi 1.440.000,-forintov (4.847,83 Eur). Za kalendárny rok 2013 mohol mať čistý príjem po prepočte cca 8.000,-Eur, mesačne 600-700 Eur. Hrubý príjem za január 2014 mal 593.800,-forintov, za február 621.916,-forintov a za marec 618.794,-forintov. Do svojich nákladov zahŕňa dopravu na školenia, registračný poplatok na školenia, nákup odbornej literatúry a časopisov, poplatok za internet, televíziu, podnikateľské poistenie, platí si členské aj v Slovenskej lekárskej komore. Platí si sociálne poistenie, zdravotné poistenie a starobné poistenie, poplatky do lekárskych komôr a doškoľovanie. Priemerne mu teda mesačne ostáva cca 600-700 Eur. Iný príjem nemá; stávkuje na internete, prestávkuje cca 30 Eur, len tak pre zábavu. Býva v prenajatom byte v Ózde v Maďarsku, kde sa nasťahovala jeho družka s dvoma deťmi. Tiež má 12 rožné motorové vozidlo, v koróznom stave, byt má vkusne zariadený, elektroniku bežného vybavenia. Jeho družka je zamestnaná v rovnakej nemocnici ako on, ona svoje výdavky na svoje maloleté zvláda sama. Na náklady spojené s bývaním mu neprispieva, pomáha mu s údržbou domácnosti. Niekedy sa dohovoria na spoločných nákupoch.

Na otázky sudcu otec maloletého výslovne uviedol, že od septembra 2013 bolo v jeho možnostiach prispievať na výživu maloletého sumou 133 Eur mesačne, duševne to zvládal, telesne nie, nakoľko nikdy nič nedostal za svoje peniaze. Najlepší záujem dieťaťa pritom diktuje potrebu mať svojho otca. Finančná situácia mu umožňuje prispievať na maloletého sumou 133 Eur mesačne.

Rodičia maloletého na pojednávaní konfrontovali svoje tvrdenia o tom, že podľa tvrdenia otca matka podniká, pričom jej matka je pri tomto podnikaní ako „biely kôň“, zároveň žije s partnerom K. J.. Matka poukázala na to, že má vedomosť o ďalšom majetku otca, a to spoluvlastníckom podiely k rodinnému dom v obci Mostová. Zároveň uviedla, že otec má internetové príjmy a zároveň, že v roku 2011 mal vyhrať 38mil. forintov v lotérii v Maďarsku.

Rozsudkom Okresného súdu Revúca, č.k. -52 zo dňa 9.5.2002 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, maloletý bol na čas po rozvode zverený do výchovy matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 4.000,-Sk mesačne. Súd upravil styk otca s maloletým. Na odvolanie otca Krajský súd v Banskej Bystrici svojim rozsudkom č.k. prvostupňové rozhodnutie, čo do zverenia maloletého do starostlivosti matke a výšky výživného potvrdil; vo výroku, ktorým bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom rozsudok okresného súdu zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozsudok, čo do rozvodu manželstva sa stal právoplatným dňa 31.5.2002; čo do zverenia maloletého na čas po rozvode manželstva a určenia výživného dňom 22.1.2003. Z odôvodnenia rozvodového rozsudku vyplýva, že otec maloletého v čase rozvodu manželstva pracoval ako súkromný lekár a vykonával prax v Dunajskej Strede; podľa daňového priznania za rok 2001 jeho základ dane predstavoval sumu 385.051,-Sk, jeho čistý príjem tak predstavoval cca 30.000,-Sk. S požadovaným výživným vo výške 4.000,-Sk súhlasil. Matka maloletého bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 2.740,-Sk.

Pred Okresným súdom Revúca pod sp.zn. bolo vedené konanie o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa; v dôsledku späťvzatia oboch rodičov súd konanie zastavil. Inak na príslušnom súde bolo vedených viacero konaní o návrhoch rodičov týkajúcich sa zmeny výchovného prostredia, posledná úprava výživného bola ale prevedená rozsudkom, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené.

Krajský súd v Banskej Bystrici svojim uznesením vydanom v konaní vedenom pod sp.zn. rozhodol o tom, že sudcovia Okresného súdu Revúca sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na OS Revúca pod sp.zn. a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Brezno, čím bola založená miestna príslušnosť Okresného súdu Brezno aj pre ďalšie konania týkajúce sa starostlivosti o maloletého X. K..

Podľa potvrdenia Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Plešivci matka maloletého je ich zamestnancom od roku 1994 na pozícii učiteľka; vyučuje predmety matematika a technická výchova. Svoju prácu vykonáva svedomite a spoľahlivo. Nikdy neporušila pracovný poriadok, spolupracuje na dvojročnom projekte Premena tradičnej školy na modernú; zapája sa do mimoškolskej činnosti. Podľa vyjadrenia školy všetok svoj voľný čas venuje svojej rodine a svojmu synovi, tohto vychováva vzorne a maloletý dosahuje veľmi dobré študijné výsledky. Podľa vyjadrenia školy čistá mzda matky

za posledných 12 kalendárnych mesiacov predstavuje sumu 14.596,30 Eur, čistý mesačný príjem predstavuje 754,67 Eur.

Podľa potvrdenia Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Plešivci súd zistil, že maloletý je v školskom roku 2013/2014 žiakom siedmeho ročníka uvedenej školy.

Otec maloletého do súdneho spisu doložil prehľad svojich príjmov a výdavkov za obdobie od decembra 2013 do marca 2014, z ktorého vyplýva, že v mesiaci december 2013 mal hrubý (fakturovaný) príjem vo výške 593.800,-HUF, v januári 2014 hrubý príjem vo výške 593.800,-HUF, vo februári 2014 hrubý príjem vo výške 621.916,-HUF a v marci 2014 hrubý príjem vo výške 618.794,-HUF. Výdaje za uvedené mesiace odhadol na sumu 356.957,-HUF, , a ; rozdiel v príjmoch a výdavkoch tak podľa vyjadrenia otca predstavuje 780,-Eur (december 2013), 334,-Eur (január 2014), 142,-Eur (február 2014) a 956,-Eur (február 2014).

Do súdneho spisu bola dňa 4.4.2014 doručená „Žiadosť o pridelenie víkendu“, ktorou pani A. T. ponúkla 60 Eur z vlastných financií za každý spolutrávený víkend svojho brata, otca maloletého s maloletým.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods.1 ods.2 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 65 ods.1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods.1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Matka maloletého svojim návrhom vo veci samej uplatnila nárok na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, otec maloletého žiadal výživné znížiť. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo vzťahu k vyživovacej povinnosti a výške výživného opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, ktorá môže nastať u osoby povinnej, ktorou je v danom prípade otec maloletého, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktoré sa prejavia závažnejším spôsobom v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy výživného. Zmena pomerov môže vyvolať potrebu zvýšiť výživné, pokiaľ sa zvýšia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde k pozitívnej zmene na strane schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže dôjsť aj k takej negatívnej zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola neprimeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane povinnej osoby a platenie doposiaľ určeného výživného by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom prípade otca) by prinášalo neprimerané majetkové riziká.

Pokiaľ otec podával návrh na zníženie výživného tento v konaní odôvodnil tým, že matka maloletého zatajila svoj veľmi výnosný príjem, ktorý má z podnikania, nakoľko šije a predáva kojenecký textil. Bez ohľadu na skutočnosť, že listiny, ktoré otec maloletého ako dôkaz predložil súd z roku 2010, a teda neaktuálne, súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie zákona, ktoré mal otec maloletého na mysli (§ 63 ods.1 Zákona o rodine) sa týkajú predovšetkým povinného rodiča, ktorým je v danom prípade otec maloletého. V konaní o zvýšenie, prípadne zníženie výživného súd prihliada predovšetkým na odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ktorou ako bolo uvedené, je maloleté dieťa a možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktorým je v danom prípade otec maloletého. Preto súd pri hodnotení zisteného skutkového stavu nepovažoval návrh na určenie príjmu matky (ktorá mala svoj príjem zatajiť) na výšku 20-násobku sumy životného minima za dôvodný, nakoľko v tomto smere hodnotil predovšetkým možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. Je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že aj keby matka maloletého mala vyšší ako zistený príjem, otca by takáto skutočnosť nezbavovala zákonnej povinnosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným, ktoré je určené v súlade s jeho možnosťami a schopnosťami. V konečnom dôsledku otec maloletého na výslovnú otázku sudcu uviedol, že jeho finančná situácia mu umožňuje prispievať na maloletého sumou 133 Eur mesačne. Dodal, že platenie takto určeného výživného zvládal duševne, ale telesne nie, nakoľko nikdy nič nedostal za svoje peniaze. S prihliadnutím na takto zistený skutkový stav a vyjadrenia otca súd návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol.

Návrh otca na zníženie výživného bolo potrebné zamietnuť aj z dôvodu, že v konaní bola preukázaná taká zmena pomerov, ktorá odôvodňovala zvýšenie výživného. V porovnaní s poslednou úpravou výživného došlo k zmene pomerov ako na strane oprávneného maloletého dieťaťa, tak aj na strane povinného otca; k zmene pomerov došlo aj na strane matky.

Pokiaľ ide o matku maloletého táto v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bola na materskej (rodičovskej) dovolenke, poberala materský (rodičovský) príspevok. Maloletý X. bol v čase posledného rozhodovania súdu vo veku necelého jedného roka; od poslednej úpravy výživného uplynulo takmer 12 rokov. Medzičasom sa maloletý stal školopovinným, nastúpil školskú dochádzku, pričom v súčasnosti je žiakom druhého stupňa základnej školy. V nadväznosti na túto skutočnosť súd konštatuje viacnásobnú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorá už v minulosti odôvodňovala nové rozhodnutie o výške výživného. Náklady spojené so starostlivosťou o maloletého podstatne vzrástli, podstatne vzrástli náklady na jeho bežnú výživu (stravovanie), ako aj náklady súvisiace s jeho oblečením, hygienickými potrebami, školskými poplatkami ako aj v súvisiace so školskými a mimoškolskými aktivitami.

Podľa názoru súdu došlo k zmene pomerov aj na strane otca, ktorý v konaní preukázal svoje hrubé príjmy za rok 2013 vo výške 6.359.200,-HUF, čo predstavuje sumu po prepočte na výmenný kurz podľa NBS príjem 21.408,56 Eur. Mesačný hrubý príjem otca tak v roku 2013 predstavoval sumu 529.933,- HUF (1.784,05 Eur). Porovnateľný príjem podľa vlastného vyjadrenia otec maloletého dosahuje aj v roku 2014, v priemere v mesiacoch január - marec 2014 fakturoval sumu 611.503,33 HUF. Otec maloletého popísal spôsob platenia svojej daňovej povinnosti tak, že „40% hrubého príjmu si môže ponechať ako

svoj príjem a zo zvyšku platí 60% daň“. Pri takto popisovanom spôsobe platenia dane je priemerný čistý mesačný príjem otca, po úhrade daňovej povinnosti vo výške 1.141,79 Eur. Aj keď otec maloletého v písomnom vyčíslení poukazuje na svoje pomerne vysoké mesačné výdavky, jeho mesačné príjmy sú vyššie ako príjmy matky, ktorá v konečnom dôsledku svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému plní aj osobnou starostlivosťou maloletého. Pri mesačných výdavkoch otca maloletého súd ale prihliadol aj na jeho vyjadrenie na pojednávaní, ktorý mesačne stávkuje na internete sumou 30 Eur ako aj na skutočnosť, že otec maloletého žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, ktorá má dve maloleté deti, pričom družka mu na náklady spojené s bývaním, neprispieva na nájomné, elektrinu, vodu, plyn, kúrenie, internet a televíziu. Takýmto spôsobom otcovi nepochybne vznikajú výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, resp. zo svojho príjmu znáša náklady a vyživuje aj iné osoby, voči ktorým vyživovaciu povinnosť nemá. Pokiaľ otec maloletého tvrdí v písomnom vyčíslení svoj nízky čistý mesačný príjem, z predloženej tabuľky vyplýva, že do výdavkov zahrnul aj svoje bežné mesačné výdavky súvisiace s jeho bývaním, stravovaním a ďalšími bežnými potrebami. V tomto smere tak nejde o jeho čistý mesačný príjem, ale o finančné prostriedky, ktoré je pri svojho príjme pri pravidelných mesačných výdavkoch ušetriť.

V nadväznosti na vyššie uvedené súd potom považoval návrh matky na zvýšenie výživného na sumu 200 Eur mesačne za dôvodný, nakoľko sa zmenili pomery ako na strane maloletého dieťaťa, tak aj na strane povinného otca. Otcov mesačný príjem mu umožňuje, aby na výživu maloletého prispieval zvýšenou sumou, takto zvýšené výživné pre otca zvýšené výživné nepredstavuje neprimerané finančné riziko. Preto súd upravil vyživovaciu povinnosť otca a to odo dňa 19.12.2013 a teda odo dňa podania návrhu. Už v čase podania návrhu na strane maloletého ako aj na strane otca boli preukázané také pomery, ktoré takéto zvýšenie výživného odôvodňovali.

Nakoľko matka maloletého v písomnom návrhu žiadala výživné zvýšiť od 1.9.2013, súd návrh na zvýšenie výživného zamietol, nakoľko nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného za obdobie spred podania návrhu. Takéto dôvody musia byť na strane matky a musí ísť o dôvody, ktoré by jej bránili podať návrh na zvýšenie výživného.

Pokiaľ ide o listinné dôkazy predložené otcom, ktoré mali slúžiť na preukázanie jeho príjmov, daňovej povinnosti a výdavkov súd vychádzal z tvrdení otca, ktoré boli pre rozhodnutie súdu o možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch otca postačujúce bez potreby predloženia listinných dôkazov, prípadne obstarania prekladu z maďarského jazyka. Ostatné tvrdenia účastníkov konania, týkajúce sa výhry v lote, podnikania matky alebo vlastníctva iného majetku otcom boli v konaní nepreukázané, ostali len v rovine tvrdení. Ich preukazovanie a dokazovanie s prihliadnutím na vyššie uvedené, najmä na zistený a preukázaný príjem otca a odôvodnené potreby maloletého, by v danom konaní nebolo hospodárne. Pokiaľ ide o námietky otca vo vzťahu k jeho stretávaniu sa s maloletým, návrh na úpravu styku, resp. na zmenu výchovného prostredia je pred Okresným súdom Brezno je prejednávaný v inom konaní.

Nakoľko súd rozhodol o zvýšení výživného zisťoval, či otcovi maloletého s prihliadnutím na takéto zvýšenie nevznikol dlh na výživnom. Súd mal za preukázané, že aj po zmene meny rodičia maloletého ustálili vyživovaciu povinnosť na sumu 133 Eur mesačne, ktorú otec maloletého doposiaľ, aj keď podľa tvrdenia matky nepravidelne prispieval. Dlh na výživnom za obdobie odo dňa podania návrhu tak predstavuje sumu celkom 296,10 Eur, ktorá pozostáva z alikvótnej výšky zvýšeného výživného za mesiac december 2013 (návrh bol podaný 19.12.2013) a zo zvýšenej čiastky výživného za mesiace január-apríl 2014; k vyhláseniu rozhodnutia došlo v čase, kedy bolo výživné za mesiac apríl už splatné. Súd otca zaviazal k zaplateniu dlhu na výživnom do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Podľa , rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.