Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/69/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: E. J., F.. X.X.XXXX, Q. T. P. J. X, H., zastúpený O. J., F.. X.X.XXXX, Q. T. P. J. X, H., proti žalovanému: Mesto Prešov, Hlavná 73, Prešov, právne zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, v konaní o peňažnú náhradu za užívanie veci takto

rozhodol:

žalobu z a m i e t a ,

žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v sume 533, 50 EUR na účet právneho zástupcu žalovaného, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou súdu podanou dňa 13.3.2013 navrhol žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 27.360 EUR, ako aj trovy právneho zastúpenia. V rámci žaloby poukázal na to, že žalovaný dlhodobo užíva jeho pozemok a odmieta zaplatenie nájmu za roky 2009 až 2010 napriek tomu, že poslanci žalovaného odhlasovali vyplatenie nájmu alebo vysporiadanie do septembra roku 2009, avšak tento prísľub nebol akceptovaný. Ďalej poukázal na to, že žalovaný má snahu oddiaľovať majetkovoprávne vysporiadanie pozemku, ktorý dlhodobo užíva bez uzatvorenia nájomného vzťahu. Zo žaloby zároveň vyplýva, že za právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno poskytnúť náhradu aj vo vecnom plnení, čo žalovaný doposiaľ neurobil. Na základe listu vlastníctva, preto žalobca žiada priznať od roku 2009 doposiaľ za užívanie pôdy nájom t.j. za 456 m2 (1 m2 = 15 EUR) ročný nájom 6.840 EUR a teda od roku 2009 do roku 2012 predstavuje čiastka za nájom 27.360 EUR.

Zástupkyňa žalobcu v rámci pojednávania konaného dňa 25.4.2014 rozšírila žalobu aj o nájom za rok 2013 a spolu žiadala priznať sumu 34.200 EUR, pričom súd toto rozšírenie (zmenu) žaloby pripustil. Na otázku súdu zástupkyňa žalobcu uviedla, že v danom prípade sa jedná o nájomné, pretože bol predložený návrh nájomnej zmluvy, ktorý však žalovaný neakceptoval. Taktiež poukázala na to, že vecné bremeno musí byť zapísané v katastri na liste vlastníctva, čo v danom prípade nebolo splnené. Uviedla aj to, že v zmysle ustanovení a 126 má vlastník právo disponovať so svojim vlastníctvom a má tiež právo na ochranu svojho vlastníckeho práva, pričom práve toto je v prejednávanej veci obmedzené tým, že pozemok, ktorý patrí žalobcovi je zastavený stavbou pozemnej komunikácie a k zastaveniu došlo bez súhlasu právneho predchodcu žalobcu, pretože žalobca predmetné parcely zdedil.

Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu v rámci pojednávania konaného dňa 24.5.2014 navrhol žalobu zamietnuť, pričom poukázal na to, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nájomné, tak žiadna nájomná zmluva nebola uzavretá, preto nájom požadovať nemôže. Vzhľadom na skutočnosť, že právne posúdenie nároku je na úvahe súdu, tak pokiaľ by bola vec posúdená ako nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia, tak v tomto ohľade vznáša námietku premlčania a to za obdobie do 30.6.2009, keďže od 1.7.2009 nadobudol účinnosť na základe ktorého k predmetným parcelám vzniklo zákonné vecné bremeno a pokiaľ by sa malo jednať o náhradu za zriadené vecné bremeno, tak sa jedná o jednorázové plnenie a aj v tomto ohľade vzniesol námietku premlčania, teda z dôvodu uplynutia všeobecnej premlčacej lehoty, keďže nárok nebol uplatnený do 1.7.2012. Zároveň poukázal na to, že žalovaný v tejto veci požiadal obvodný pozemkový úrad o vykonanie pozemkových úprav, pričom toto konanie je aj vedené a v súčasnosti je prerušené.

Z oznámenia žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 20.1.2012 vyplýva, že žalovaný požiadal Obvodný pozemkový úrad v Prešove v zmysle platnej legislatívy o vykonanie pozemkových úprav a zároveň žalobcu upozornil na to, že v zmysle je vlastník pozemku pod stavbou povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území, preto z tohto dôvodu nie je možné v súčasnosti vyhovieť žiadosti žalobcu o majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov č. P. B. XXXXX/XX o výmere 178 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcely č. P. B. XXXXX/XX o výmere 278 m2 - zastavané plochy a nádvoria, evidovaných na LV Č.. XXXX, P..Ú.. H..

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, žiadosti žalobcu o majetkovoprávne vysporiadanie nehnuteľnosti zo dňa 16.3.2012, oznámenia žalovaného zo dňa 20.1.2012, geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 8.12.2010, výpisu z LV č. XXXX k.ú. H., žiadosti o vykonanie pozemkových úprav zo dňa 2.6.2011, rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu zo dňa 27.2.2012, ako aj ostatného obsahu spisu.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky (ďalej len zákon), tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

Podľa § 1 ods. 2 zákona, tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.2)

Podľa § 4 ods. 1 zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.11)

Podľa § 4 ods. 2 zákona, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

Podľa (ďalej len ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa , najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia reprezentovaného výškou nájomného za užívanie parciel vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú zastavané pozemnou komunikáciou vo vlastníctve žalovaného. Aj keď sa zástupkyňa žalobcu v rámci pojednávania vyjadrila, že sa jedná o nájomné, súd z obsahu spisu a jej vyjadrení, uplatnený nárok právne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Voči nároku za obdobie od 1.1.2009 do 30.6.2009, žalovaný vzniesol námietku premlčania. Keďže žaloba v tejto veci bola podaná až 13.3.2013, teda po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty podľa , súd v tejto časti žalobu s poukazom na dôvodne vznesenú námietku premlčania zamietol.

Čo sa týka nároku za obdobie od 1.7.2009 do 31.12.2013, tak v tomto ohľade súd poukazuje na citované ustanovenie a to, že k účinnosti tohto zákona t.j. k 1.7.2009 vzniklo k pozemku žalobcu vo verejnom záujme zákonné vecné bremeno v prospech vlastníka stavby (pozemnej komunikácie) t.j. žalovaného. Žalovaný teda od účinnosti tohto zákona neužíva pozemok žalobcu pod komunikáciou bez právneho dôvodu, keďže k uvedenému pozemku má zo zákona zriadené vecné bremeno. Preto od uvedeného dňa nedochádza na strane žalovaného k bezdôvodnému obohacovaniu z titulu užívania pozemku bez právneho dôvodu, a teda už z tohto dôvodu je žaloba nedôvodná. Navyše, ak by súd nárok žalobcu za toto obdobie posúdil z hľadiska právnej kvalifikácie ako jednorázovú náhradu za zriadenie vecného bremena, tak aj v tomto prípade je potrebné žalobu zamietnuť, keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania a tento nárok je majetkovým nárokom, pričom vecné bremeno vzniklo za zákona dňa 1.7.2009 a žalobca podal žalobu na súde až dňa 13.3.2013 teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa , preto je nárok žalobcu v celom uplatnenom rozsahu premlčaný. Z týchto dôvodov, preto súd žalobu zamietol.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom žalovanému, ktorý mal plný úspech v konaní priznal náhradu trov konania, avšak iba za jeden úkon právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 25.4.2014) v sume 533,50 EUR (436,54 EUR za jeden úkon + 8,04 EUR režijný paušál + 20% DPH) a nepriznal mu náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, t.j. aj za úkon - prevzatie a príprava zastúpenia, keďže ako dôvod hodný osobitného zreteľa v tomto konaní vzhliadol sociálnu situáciu samotného žalobcu, ktorý ako vyplýva z dokladov preukazujúcich jeho sociálnu situáciu pre účely oslobodenia od súdnych poplatkov, je nezamestnaný, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov je vedený ako opatrovateľ s príjmom 119,70 EUR mesačne, keďže opatruje svoju postihnutú matku, pričom jeho manželka poberá iba minimálnu mzdu (v priemere 320 EUR mesačne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia

.