Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8T-1-2014.pdf
PDF · 90.18 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 25.04.2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný
G. T., nar. XX.XX.XXXX v Q., V. O., trvale bytom G. č. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom
j e v i n n ý , ž e
hoci je ako otec mal. I. T., nar. XX.XX.XXXX, a mal. G. T., nar. XX.XX.XXXX, v zmysle § 8 Zákona o rodine a následne rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P 200/2012 zo dňa 22.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.02.2013 a vykonateľnosť dňa 05.02.2013, povinný prispievať na výživu svojich detí mal. G. T. sumou 30,- Eur mesačne a na mal. I. T. sumou 40,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa mesiaca vopred k rukám matky detí I. T., bytom D., G. č. XXX, ktorej boli obe deti zverené do výchovy s účinnosťou od 01.07.2013, tak obvinený sa vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, čím matka detí I. T. sa dostala do hmotnej núdze, v dôsledku čoho bola nútená požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín o pomoc v hmotnej núdzi, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín jej žiadosti vyhovel a dňa 02.05.2013 svojim rozhodnutím č. TN2/RPHN/SOC-2013/39968-002 jej priznal preddavkovú dávku a príspevok vo výške 155,50 Eur, ktorá jej bola dňa 02.05.2013 Rozhodnutím č. TN2/ RPHN/COC-2013/39968-009 zvýšená na sumu 218,57 Eur, pričom bol za taký čin odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T 175/2012 zo dňa 06.08.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.08.2013, na trest povinnej práce vo výmere stošesťdesiat hodín, a neplnením vyživovacej povinnosti za obdobie od februára 2013 do 04.03.2014 vznikol dlh vo výške 980,- Eur, obvinený v stíhanom období nebol zamestnaný, bol evidovaný na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, nebol však poberateľom dávky v hmotnej núdzi a nevyvíjal dostatok snahy o zabezpečenie si finančných prostriedkov na aspoň čiastočné plnenie vyživovacej povinnosti, t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.
T ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona. Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 43 Trestného zákona k ďalšiemu trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne I. T. a oboznámením listinných dôkazov. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní k veci uviedol: „Nemám vôbec z čoho platiť na výživné na svojich synom G. a I. T.. Od februára 2013 doposiaľ som neprispel na svojich synov I. a G. T. žiadnou finančnou čiastkou na výživné, ale z toho dôvodu, že som nemal žiadne finančné prostriedky. V období od februára 2013 až do novembra 2013 som bol evidovaný na ÚP ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal som podporu v nezamestnanosti ani žiadne sociálne dávky. Síce u lekára som nebol, lekár mi nevystavil PN, avšak v tomto období som bol obmedzený vo vykonávaní práce z toho dôvodu, že ma boleli ramená. Až teraz vo VTOS by som mal ísť na vyšetrenie k ortopédovi so svojím ramenom. V novembri 2013 som už vedel, že pôjdem si vykonávať trest OS v inej trestnej veci, nemal som ani finančné prostriedky, preto som prestal spolupracovať s ÚP a z ich evidencie som bol vyradený pre nespoluprácu. V predmetnom období som nemal žiadne stále bydlisko, prespával som rôzne u kamarátov. Žil som z príležitostných brigád, vykonával som pomocné práce, pracoval som v podstate iba za stravu. Odo dňa 04.03.2014 som vo výkone trestu OS, počas VTOS nie som ešte zaradený do práce, keďže sa čaká na to, aby došlo k ukončeniu trestného stíhania v predmetnej trestnej veci. S deťmi som sa nekontaktoval v predmetnom období, avšak robil som pokus taký, že som písal synovi, ale odpísané mi nebolo, dozvedel som sa z papierov, kde synovia bývajú, avšak z dôvodu vzdialenosti medzi mojím bydliskom a bydliskom detí, vzdialenosť 60 km, som synov nenavštívil. S matkou detí I. T. som nebol v tomto období v kontakte. Vedel som o tom, že som povinný platiť výživné na svoje deti. Na slobode som príležitostne požíval alkoholické nápoje aj som fajčil cigary, avšak len vtedy, ak mi alkohol a cigarety boli ponúknuté, či zamestnávateľom alebo kamarátom. Niekedy som aj dostal za brigádnickú prácu peniaze, 10 alebo 20 €. Neviem sa vyjadriť k tomu, akú súhrnnú čiastku som mohol v predmetnom období získať formou brigádnickej práce. Na ÚP mi nebola ponúknutá žiadna práca počas mojej evidencie. Počas evidencie na ÚP som sa zaujímal u troch alebo štyroch spoločnostiach o prácu, avšak neúspešne. Minulý alebo predminulý rok som vzal synov na výlet, napríklad do Bratislavy do Dinoparku, kúpil som im sladkosti, dal som im najesť, čo chceli. Asi dva roky dozadu som doniesol z Rakúska oblečenie pre deti. Momentálne som prvýkrát vo výkone trestu OS za totožnú trestnú činnosť ako v predmetnej trestnej veci.“
Svedkyňa I. T. na hlavnom pojednávaní uviedla: „Obžalovaný si žiadnym spôsobom neplnil vyživovaciu povinnosť od mesiaca február 2013 až doposiaľ, v zmysle rozhodnutia súdu bol upravený styk obžalovaného s synmi takým spôsobom, že ich mohol navštíviť každú druhú nedeľu, avšak tú možnosť využil naposledy pred Veľkou nocou minulého roku. Po Veľkej noci minulého roka obžalovaný asi dvakrát ešte telefonoval, chcel sa kontaktovať so synmi, kontaktoval sa so mnou, avšak bol vždy pod vplyvom alkoholických nápojov. V priebehu roka 2013 až do 14.03.2014 som bola evidovaná na ÚP ako uchádzačka o zamestnanie, poberala som dávku v hmotnej núdzi, pričom 14.03.2014 sa mi podarilo zamestnať v spol. Frelion, ZŤS Dubnica n/V, zatiaľ mám podpísanú pracovnú zmluvu na dobu určitú, na pol roka. Priemerne mesačne v čistom zarábam asi 400,- €. Bývam v rodinnom dome v spoločnej domácnosti so svojimi dvomi synmi. I. aj G. T. navštevujú momentálne ZŠ v Bolešove, I. je žiakom 5. ročníka a G. 2. ročníka. Vďaka sestrinej finančnej pomoci som bola schopná zabezpečiť všetky základné potreby pre synov I. a G. aj napriek tomu, že si obžalovaný riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť. V predmetnom období som nemala vedomosť o tom, či obžalovaný pracuje alebo je nezamestnaný. Počas trvania manželstva obžalovaný prispieval na chod domácnosti, avšak často míňal peniaze na výherné automaty, aj často požíval alkoholické nápoje. Na domácnosť prispieval obžalovaný takým spôsobom, že z 500,- €, ktoré zarobil, 200,- € dal mne na domácnosť a zvyšok prepil.“
V zmysle Rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 4P/10/2012-88 zo dňa 06.09.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2013, bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu mal. G. T. sumou 30,- Eur mesačne a na mal. I. T. sumou 40,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa mesiaca vopred k rukám matky detí I. T..
V zmysle Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. TN2/RPHN/ SOC-2013/39968-002 bola Jitke Kenížovej priznaná preddavkovo dávka a príspevok v hmotnej núdzi vo výške 155,50 Eur mesačne od 01.02.2013, ktorá jej bola dňa 02.05.2013 Rozhodnutím č. TN2/RPHN/ COC-2013/39968-009 zvýšená na sumu 218,57 Eur.
Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: rozsudok OS TN, rozsudok OS Nové Mesto n/V, rozsudky KS TN, správy ÚPSVaR, dohoda, správa Soc. poisťovne, potvrdenia o návšteve školy, rodné listy, rozsudok OS TN, správa OR PZ, správa obce Podolie, výsledok lustrácie ZVJS a odpis z RT.
Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového stavu trestnej veci, ich vykonaním a vyhodnotením mal bezpochyby za preukázané, že sa skutok uvedený vo výrokovej časti tohoto rozsudku stal, a že tohoto sa dopustil v celom rozsahu obžalovaný. Obžalovaný bol zo spáchania tohto skutku, usvedčovaný okrem viacerých skutočností, ktoré potvrdzoval však aj sám obžalovaný, a tieto korešpondovali so závermi iných vykonaných dôkazov, predovšetkým výpoveďou svedkyne I. T. v konaní pred súdom, všetkými relevantnými zabezpečenými a vykonanými listinnými dôkazmi, pričom súd nemal žiaden relevantný dôvod o pravdivosti a hodnovernosti týchto usvedčujúcich dôkazov pochybovať. Uvedené vykonané dôkazy totiž vzájomne korešpondujú, na seba nadväzujú a vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovaného zo spáchania predmetného skutku. Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný za inkriminované obdobie pracoval formou brigád, bol evidovaný na príslušnom úrade ako uchádzač o zamestnanie, pričom pre nespoluprácu bol z tejto evidencie vyradený. Aj keď obžalovaný počas inkriminovaného obdobia vykazoval nízky príjem, nešlo v zásade po zohľadnení jeho majetkových pomerov o takú okolnosť, ktorá by mohla mať relevantný dopad na nemožnosť plnenia si vyživovacej povinnosti, ktorá mu vyplýva jednak zo Zákona o rodine a napokon aj v zmysle rozhodnutia súdu o určení výšky výživného, pričom uvedené už konštatoval aj občianskoprávny súd. Obžalovanému nič nebránilo k tomu, aby vyvíjal dostatok iniciatívy pre získanie finančných prostriedkov, z ktorých mohol riadne prispievať na svoje deti. Predovšetkým sa súd plne stotožnil so závermi občianskoprávneho súdu o určení vyživovacej povinnosti obžalovaného voči deťom v rámci predmetného obdobia, kedy možno takto určenú vyživovaciu povinnosť považovať za primeranú oprávneným požiadavkám detí, možnostiam a schopnostiam povinného, t. j. obžalovaného po celé obdobie, aj vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam matky detí. V danom prípade teda súd nezistil iné skutočnosti, na základe ktorých by dospel k iným záverom o výške vyživovacej povinnosti obžalovaného za inkriminované obdobie než tak, ako určil občianskoprávny súd, ktorá je vyššie už uvedeným zásadám vyplývajúcim z citovanej zákonnej úpravy primeraná. Rovnako nemal súd žiadne pochybnosti o ustálenej výške dlhu na výživnom v zmysle skutkových zistení vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na základe uvedeného preto súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania predmetného skutku a po právnej stránke tento posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona, pretože boli naplnené v celom rozsahu tak formálne znaky (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) ako aj materiálny znak, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či zníženie jeho príčetnosti. Naplnená teda v zmysle vyššie uvedeného bola aj objektívna stránka tým, že obžalovaný sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze (matka detí I. T. sa dostala do hmotnej núdze, v dôsledku čoho bola nútená požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín o pomoc v hmotnej núdzi), hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený (rozsudkom Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 8T 175/2012 zo dňa 06.08.2013). Súčasne bola naplnená aj subjektívna stránka, t. j. úmysel, a to vo forme nepriameho (dolus eventualis). Objektom v danom prípade boli oprávnené potreby maloletých detí v zmysle platného Zákona o rodine, resp. ich zákonný nárok na výživu. Materiálna stránka, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti bol celkom zrejme
vyšší než nepatrný aj s poukazom na výšku dlhovaného výživného, všeobecnú recidívu, ako aj obdobie, po ktoré si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom riadne neplnil.
Obžalovaného v mieste trvalého bydliska bližšie nepoznajú, nebol doposiaľ riešený v priestupkovom konaní. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol trikrát súdne trestaný za trestnú činnosť rôzneho charakteru, rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T 127/2009 zo dňa 16.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2009 a následne rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T 175/2012 zo dňa 06.08.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.08.2013 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici výmery trestnej sadzby (1 rok až 5 rokov). Plnenie vyživovacej povinnosti voči svojim deťom, ktoré nie sú schopné sa samé živiť, je základnou povinnosťou ich rodičov. Neplnenie, či obchádzanie tejto povinnosti prináša pre samotné deti značné problémy nielen s ich výživou, ale aj so zabezpečovaním ich ďalších základných životných potrieb a má dôležitý vplyv na rozvoj telesných a duševných vlastností dieťaťa. Obžalovaný si túto svoju základnú a nesmierne dôležitú povinnosť opakovane neplnil. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný síce pracoval, avšak aj napriek tomu nepreukázal snahu o významnejšie čiastočné uhradenie dlžného výživného. S poukazom aj na skutočnosť, že predchádzajúce odsúdenia neviedli obžalovaného k vedeniu riadneho života, pričom tento sa dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, bolo nevyhnutné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so zaradením na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin a súd ani nedospel k záveru, že by so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného, bola náprava obžalovaného lepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa stráženia. Súd mal pri ukladaní trestu na zreteli najmä tendenciu obžalovaného páchať trestnú činnosť totožného charakteru, teda dopúšťať sa špeciálnej recidívy a napokon aj jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti. Takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných a majetkových pomerov obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, je dostatočným trestom.
Predmetné trestné konanie nebolo spojené s adhéznym konaním, t. j. s konaním o náhrade škody, keďže dlh obžalovaného spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti. prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.