Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-171-2013.pdf
PDF · 79.81 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/171/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa: E. A., F.. XX.XX.XXXX, T. Š., I.. J. XXX/XX, pr. zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 93, proti odporcovi: Z. A., F.. XX.X.XXXX, T. Š., I.. J. XXX/XX, t.č. ÚVTOS Ružomberok, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva navrhovateľky E. A., S.. G., F.. XX.XX.XXXX, S..Č..XXXXXX/XXXX, byt č.2 na druhom poschodí bytového domu súp. č. XXX, na ulici A. Sládkoviča v Štrbe, postaveného na parcele reg. C, parc.č.XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, to všetko zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Poprad, odborom katastrálnym, na LV č.XXXX v celosti, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
II. Navrhovateľka j e p o v i n n á uhradiť veriteľovi Slovenská sporiteľňa, a.s. zostatok úveru zo zmluvy č. XXXXXXXXX.
III. Navrhovateľka j e p o v i n n á uhradiť veriteľovi Poštová banka, a.s. zostatok úveru zo zmluvy č. 7XXXXXXXXX.
IV. Súd p r i z n á v a navrhovateľke oslobodenie od súdneho poplatku.
V. Štát nemá právo na náhradu trov konania.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným dňa 16.9.2013 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým bude vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM) s odporcom. Podaný návrh odôvodnila tým, že po rozvode manželstva zaniklo BSM účastníkov k 24.11.2011, pričom majetok patriaci účastníkom, vyporiadaný nebol. Uviedla, že s výnimkou bytu č. 2 na druhom poschodí bytového domu v Š. F. K. I.. J. XXX/XX do BSM účastníkov patria len osobné veci a ďalej pasíva. Vzhľadom na spôsob nadobudnutia bytu a správanie sa odporcu počas manželstva navrhla, aby súd predmet BSM prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky a súčasne ju zaviazal na úhradu existujúcich dlhov.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril a v rámci informatívneho výsluchu uviedol, že s návrhom navrhovateľky súhlasí. Nežiadal do masy BSM doplniť žiaden majetok a neuplatnil si nárok na žiadne predmety tvoriace bežné vybavenie domácnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo v roku 1990 a toto bolo rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 18.10.2011 č.k. XXC/XX/XXXX-XX rozvedené. Nakoľko po rozvode manželstva nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, domáhala sa navrhovateľka vyporiadania podaným návrhom. Uviedla, že do masy BSM s výnimkou bytu č. 2 na 2. poschodí bytového domu R. Š. F. K. I.. J. XXX/XX patria len osobné veci účastníkov a ďalej pasíva, a to zostatok úveru voči veriteľovi Slovenská sporiteľňa, a.s. a ďalej zostatok úveru voči veriteľovi Poštová banka, a.s.
Navrhla, aby súd v rámci vyporiadania prikázal byt č. 2 do jej výlučného vlastníctva, pričom podaný návrh odôvodnila tým, že pôvodne byt získala nástupom do zamestnania v bývalom JRD Štrba dňa 1.9.1988. Jednalo sa teda o byt pridelený zamestnancovi, ktorý bol následne už počas manželstva účastníkmi odkúpený. Poukázala na skutočnosť, že odporca bol manželstva opakovane trestne stíhaný a odsúdený, a to aj pre skutky spočívajúce vo fyzických útokoch voči navrhovateľke.
Počas manželstva odporca požíval alkoholické nápoje a ničil zariadenie a vybavenie bytu a z toho dôvodu do BSM účastníkov nepatria ďalšie hnuteľné veci. Uviedla tiež, že v dôsledku dlhov odporcu sa sama musela zadlžiť a doposiaľ spláca úvery, ktoré jej boli poskytnuté na úhradu dlhov odporcu.
Odporca s návrhom navrhovateľky súhlasil a neuplatnil s i nárok na žiadnu hnuteľnú či nehnuteľnú vec patriacu do BSM, teda súhlasil so spôsobom jeho vyporiadania.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 146 Občianskeho zákonníka ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Podľa § 148 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.
Podľa § 149 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa po vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
S ohľadom na citovanú právnu úpravu a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že k zániku BSM došlo k 24.11.2011 a doposiaľ BSM vyporiadané nebolo. Vzhľadom na tvrdenie účastníkov je nepochybné, že do BSM účastníkov patrí medzi aktíva len byt č.2 na druhom poschodí bytového domu súp. č. XXX, na ulici A. J. R. Š., postaveného na parcele reg. C, parc.č.XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, to všetko zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Poprad, odborom katastrálnym, na LV č. XXXX, a to pasív BSM zase patria zostatok úveru voči veriteľovi Slovenská sporiteľňa, a.s. a ďalej zostatok úveru voči veriteľovi Poštová banka, a.s.
Vzhľadom na okolnosti prípadu, teda skutočnosť, že o získanie bytu sa pričinila navrhovateľka a tiež na skutočnosť, že pasíva patriace do BSM vznikli v dôsledku predchádzajúceho konania odporcu, súd s prihliadnutím na zásluhy o nadobudnutí a udržaní spoločných vecí a obstarávanie bežných záležitosti domácnosti, návrhu v celom rozsahu vyhovel a prikázal jediné aktívum do výlučného vlastníctva navrhovateľky a vzhľadom na to, že nebola zaviazaná povinnosťou uhradiť odporcovi vyrovnávací podiel, bola tiež zaviazaná povinnosťou uhradiť zostatky úverov tvoriace masu pasív BSM. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Nakoľko navrhovateľka v konaní požiadala s prihliadnutím na jej príjem a bežné výdavky o oslobodenie od povinnosti úhrady súdneho poplatku, súd tomuto návrhu vyhovel, nakoľko preukázala nedostatok prostriedkov a naopak existenciu záväzkov.
Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nevznikli štátu trovy, v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. súd štátu náhradu trov konania nepriznal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka si žiadne trovy konania neuplatnila, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.