Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/49/2014

Potvrdené rozhodnutím 6To/66/2014
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Zoltána Szalaya, v trestnej veci obžalovaného Ľ. Š. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 24. septembra 2014 v Košiciach o sťažnosti prokurátora okresnej prokuratúry proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 25.4.2014, sp. zn. 1T/49/2014 takto rozhodol: Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry."

Uznesenie

Okresný súd v Rožňave - samosudca JUDr. Ján Gallo na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.04.2014, v trestnej veci obžalovaného Ľ. Š., takto

rozhodol:

Súd podľa trestnú vec obžalovaného Ľ. Š.H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. Č.. XXXX/XX, bez prihlásenia bytom F., U. Č.. X, živnostník stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § l56 ods.l , ktorý mal spáchať tak, že

dňa 11.05.2013 v čase okolo 17.00 hod. v katastrálnom území mesta Rožňava, časť Nadabula, v čiastočne oplotenej záhrade, po predchádzajúcej slovnej hádke, fyzicky napadol poškode-ného L.. B. S. tak, že ho päsťou udrel do oblasti tváre a rebier, čím mu spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie hlavy v temenno-spánkovej oblasti vľavo a uhla sánky vľavo, pomliaždenie a odreninu prednej steny hrudnej vľavo, ktoré zranenie si vyžiadali dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou v trvaní 26.05.2013, t.j. 16 dní,

p o s t u p u j e

Obvodnému úradu v Rožňave na prejednanie a rozhodnutie.

Podľa súd poškodených L.. B. S. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu s nárokom na náhradu škody odkazuje na konanie vo veciach občianskoprávnych.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Rožňave podal obžalobu na Ľ. Š. pre prečin ublíženia na zdraví podľa ods. l , ktorého sa mal dopustiť tak, ako je to vyššie popísané.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní prehlásil, že je nevinný, pretože on poškodeného neudrel, ani do tváre, ani do hrude, naopak poškodený ho udrel do ľavej časti tváre, po tomto údere od neho, chytil ho za ruky, navzájom sa držali, kričali po sebe a poškodeného vyzýval, aby sa ukľudnil. Prišla tam aj suseda G., ktorá bola vo vedľajšej záhrade, podľa neho to všetko videla. Nevedel povedať, či zranenia popísané v lekárskych správach, ako aj v znaleckom posudku si spôsobil sám, alebo mu ich spôsobila jeho manželka, no určite ich mu on nespôsobil. Zo strany poškodeného to nebol silný úder, preto po údere nemal poranenie na tvári. Ďalej vypovedal, že medzi nimi už dlhšiu dobu pretrvávajú nedorozumenia v súvislosti s hranicou medzi ich pozemkami. V kritický deň spolu s otcom a štyrmi jeho zamestnancami stavali oplotenie záhrady. Poškodený naschvál začal s kosením jeho záhrady pri plote, kde pracovali, a to tak že hádzal pokosenú trávu na nich. Poškodený bol v záhrade s manželkou. Pri kosení sa mu do kosačky zachytil nejaký drôt a pritom začal rozprávať, že aj im porastú v záhrade drôty. S otcom sa ho pýtali, že aký má zase problém a poškodený ich volal, aby sa išli na to pozrieť. Keď s otcom prišli tam, manželka poškodeného hneď začala verbálne útočiť na jeho otca, rukami sa rozhadzovala, preto otec ju chytil za ruku. Poškodený prišiel k nemu, keď upozorňoval, že čo robia a päsťou ho udrel do

ľavej strany tváre. Poškodeného on fyzicky nenapadol, tento si zranenia vymyslel len preto, aby mu znepríjemnil život.

Poškodený tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní rozhodne tvrdil, že v kritický čas ho obžalovaný fyzicky napadol tak, že ho päsťou udrel do tváre a do hrudníka, po týchto úderoch nespadol na zem, následne sa držali navzájom za ruky. V tom čase jeho manželka sa naťahovala s otcom obžalovaného, preto tieto údery zo strany obžalovaného nevidela. Nevedel povedať kto videl tieto údery zo strany obžalovaného, no on rozhodne obžalovaného neudrel. Obžalovaný ho udrel päsťou asi do stredu sánky, po údere vypľúval krv, nebola to čistá krv, ale krvné sliny. Obžalovaného do svojej záhrady nevolal. Potvrdil, že už dlhšiu dobu medzi nimi pretrvávajú nezhody ohľadne hranice pozemkov a v kritický čas k nezhodám došlo preto, lebo pri kosení sa mu zamotal drôt do kosačky.

Poškodený ďalej vypovedal, že po údere od obžalovaného do tváre na zem nespadol, úder ho len otriasol. Keď sa to skončilo, lebo prišla suseda G., odišiel spolu s manželkou autom na políciu podať trestné oznámenie, lebo mal obavu, že z ich strany útok bude pokračovať. Na polícii sa ho pýtali, či bol na lekárskom ošetrení, povedal, že nie a preto z polície išiel na lekárske ošetrenie. Pri vyšetrení v nemocnici doktorke povedal, že sa mu motá hlava, začínalo mu byť na zvracanie. Po vyšetrení aj na neurológii, lekári rozhodli, že zostane na pozorovanie. Žiadal uhradiť škodu a to bolestné a ušlú mzdu.

Manželka poškodeného, L.. D. S., tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného s otcom nevolali do ich záhrady, naopak upozorňovala ich, aby nešli na ich pozemok, keďže výzvy neuposlúchli, chcela ich odfotiť mobilom, no otec obžalovaného jej chytil ruky a zabránil jej v tom, a práve vtedy keď sa naťahovala s otcom obžalovaného, musel obžalovaný udrieť manžela, lebo samotné údery nevidela, videla len to, že manžel vypľúva z úst krv a videla, že manžel v oblasti spánkovej časti má červené. Po skončení tohto incidentu išli na políciu a odtiaľ ich poslali na lekárske ošetrenie.

Svedok M. Š. (otec obžalovaného), v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní tvrdil, že poškodený s manželkou ich volal pozrieť sa na drôt, ktorý zachytil poškodený pri kosení a práve z toho vznikol konflikt medzi nimi a keď tam prišli, on sa naťahoval s manželkou poškodeného, ktorá ich chcela mobilným telefónom odfotiť a vtedy poškodený jeho syna pravou rukou udrel do tváre, syn ho po údere odstrčil a syna zobral odtiaľ preč, na tvári syna nevidel zranenie. Tvrdil, že jeho syn poškodeného neudrel. Potvrdil, že už dlhšiu dobu pretrvávajú medzi nimi nezhody ohľadne pozemku. Na poškodenom nevidel zranenie, ani to, že by vypľúval krv.

Svedkovia Š. H. O.., Š. H. Z.., M. R. V. P. C., ktorých zamestnáva obžalovaný a ktorí v kritický čas pomáhali obžalovanému so stavbou plotu, v podstate zhodne tvrdili, že to bol poškodený, ktorý v kritický čas obžalovaného udrel. Nevideli, že by poškodeného udrel obžalovaný.

Svedkyňa L. G. tvrdila, že ona žiadnu bitku nevidela, počula len zvýšené hlasy. Na miesto prišla na privolanie manželky poškodeného. Na poškodenom zranenie nevidela. Poškodený, ani jeho manželka nehovorili, že by obžalovaný alebo jeho otec ich fyzicky napadol.

MUDr. A. S. - znalec z oboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že trvá na podanom znaleckom posudku, podľa ktorého, vychádzajúc z lekárskych správ a zdravotnej dokumentácie poškodeného, poškodený mal v kritický čas utrpieť zranenia a to: otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie hlavy v temenno-spánkovej oblasti vľavo a uhla sánky vľavo cca 3 cm, pomliaždenie a odreninu prednej steny hrudnej vľavo 5-6 cm. Tieto zranenia vznikli minimálne jedným nárazom na hlavu a jedným, nárazom na hrudník tupým predmetom. Ide o ľahké zranenia. Zranenia mohli vzniknúť tak, ako to uvádza poškodený. Doba liečenia týchto zranení a s tým spojená práceneschopnosť v trvaní 16 dní je primeraná. Najzávažnejším zranením je otras mozgu ľahkého stupňa. Pri tomto zranení sa nevyžaduje veľká intenzita útoku smerujúceho na hlavu. Pokiaľ ide o zranenie a to odreninu prednej steny hrudnej vľavo, toto zranenie neobmedzuje zraneného v obvyklom spôsobe života a práceneschopnosť si nevyžaduje. U zraneného , ktorý fyzicky pracuje tak práceneschopnosť pri takom zranení by bola do 7 dní.

Podľa znaleckého posudku otras mozgu vzniká úderom do hlavy, resp. nárazom hlavy na tupý predmet, ktorý zanecháva stopy na hlave. Prejavuje sa krátkym bezvedomím, ktoré nemusí byť pozorované,

stratou pamäti - amnéziou na určité obdobie pred a po úraze. Ďalšími príznakmi sú zvracanie, pocit zvracania, závrate, bolesti hlavy, poruchy sústredenia, poruchy spánku, potenie. Môže sa jednať o rôznu kombináciu, avšak sú to príznaky subjektívne, udáva ich postihnutý a nemožno ich objektivizovať najmä u ľahkých foriem, preto sa pacienti hospitalizujú za účelom pozorovania.

Znalec ďalej vypovedal, že poškodený podľa lekárskych správ neudával, že vypľúval krvné sliny po údere. Teoreticky však mohol vypľúvať krvné sliny, keď po údere si mohol zahryznúť do sliznice dutiny ústnej. Znalcovi boli predložené k nahliadnutiu fotografie poškodeného na čl. 77 zachytávajúce jeho zranenia, no nevedel posúdiť, či práve poranenie, ktoré je v oblasti pred uchom vyzerá ako pomliaždenie, popísané v lekárskej správe. Na fotografii č. 2 je určité začervenanie. Sfarbenie poranenia na fotografii č. 1 sa môže prejaviť už polhodinu po údere.

Z prečítaných lekárskych správ z prvotného ošetrenia vyplýva, že poškodený pri nich udával, že bol inzultovaný, udretý do tváre a preaurikulárnej oblasti vľavo, v bezvedomí nebol, nespadol, neurologicky vyšetrený ako mozgová komácia, udával závraty. Z lekárskych správ vyplýva, že pri prvotnom ošetrení boli objektivizované zranenia, popísané vo výrokovej časti tohto uznesenia, ktoré si vyžiadali liečenie a s tým spojenú práceneschopnosť v lehote 16 dní.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle zásad uvedených v ustanovení dospel k záveru, že v kritický čas obžalovaný po predchádzajúcej hádke poškodeného fyzicky napadol tak, že ho najmenej raz udrel do tváre v temenno-spánkovej oblasti vľavo a uhla sánky vľavo a raz do prednej steny hrudnej vľavo. Skutočnosť, že obžalovaný poškodeného týmto spôsobom fyzicky napadol je preukázaná predovšetkým výpoveďou poškodeného, ktorý túto skutočnosť rozhodne tvrdil tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Toto jeho tvrdenie je objektivizované lekárskymi správami o jeho prvotnom lekárskom ošetrení, ktorého sa podrobil krátko na to, ako k tomuto napadnutiu došlo. Aj podľa záveru znaleckého posudku znalca z oboru zdravotníctva, mechanizmus vzniku zistených poranení pri prvotnom ošetrení zodpovedá tvrdeniu poškodeného.

Tvrdenie obžalovaného, že poškodeného neudrel, ale práve naopak poškodený udrel jeho, súd hodnotil ako účelové a nevierohodné. Vierohodnosť tohto tvrdenia je spochybnená aj výpoveďou otca obžalovaného, ktorý v kritický čas bol v ich bezprostrednej blízkosti, keď tento tvrdil, že po tom, ako poškodený udrel jeho syna, tento ho od seba odstrčil a on syna zobral odtiaľ preč. Obžalovaný však tvrdil, že po údere chytil poškodeného za ruky a navzájom sa držali. Pritom aj poškodený tvrdil, že po údere od obžalovaného sa navzájom držali.

Pokiaľ ide o tvrdenie svedkov H., R. V. C., že videli ako poškodený udrel obžalovaného a že obžalovaný poškodeného neudrel, súd hodnotil ako tendenčné v snahe pomôcť obžalovanému. Týchto svedkov zamestnáva obžalovaný a vzhľadom na vyššie uvedené o hodnovernosti ich tvrdení možno dôvodne pochybovať. Všetci potvrdili, priznal to aj obžalovaný, ako aj jeho otec, že po údere od poškodeného, obžalovaný žiadne poranenie nemal.

Podľa obžaloby a znaleckého posudku, poškodený mal po údere do oblasti tváre utrpieť ľahký otras mozgu a pri takomto zranení doba liečenia a práceneschopnosti trvala 16 dní. Pokiaľ ide o toto zranenie, z vykonaného dokazovania vyplynuli závažné pochybnosti o tom, či k takémuto zraneniu vôbec došlo. Podľa znalca MUDr. A. S., poškodený mal utrpieť ľahký otras mozgu a tento vzniká úderom do hlavy, resp. nárazom hlavy na tupý predmet, ktorý zanecháva stopy na hlave. Znalec popísal aké sú typické príznaky tohto otrasu, zranenia, nemožno ich však objektivizovať, sú to príznaky subjektívne, ktoré udáva postihnutý. Je pritom tiež všeobecne známe, že objektívne zobrazovacou metódou RTG alebo magnetickou rezonanciou sa tento otras mozgu zistiť nedá. Diagnostikovanie otrasu mozgu možno len na základe klinického vyšetrenia, anamnézy pacienta a skúseností lekára.

Pochybnosti, či k takémuto zraneniu došlo vyplývajú už zo samotného konania poškodeného, ktorý po popísanom incidente odišiel autom, ktoré šoféroval na políciu podať trestné oznámenie, lebo mal obavu, že útok zo strany obžalovaného a jeho otca bude pokračovať. Nešiel teda, že by mal zdravotné problémy. Poškodený priznal, že zo strany obžalovaného nešlo o úder silnej intenzity, po údere nespadol, v bezvedomí nebol, úder ho len otriasol. S prihliadnutím na to, že medzi poškodeným a obžalovaným pretrvávajú už dlhšiu dobu nezhody ohľadne pozemkov a na vyššie uvedené skutočnosti možno dôvodne mať pochybnosti, či vôbec k takému zraneniu t.j. otrasu mozgu ľahkého stupňa došlo, ktoré sa

objektivizovať nedá, vychádza sa len zo subjektívnych pocitov poškodeného, ktorý vzhľadom na všetko čo je vyššie uvedené, tieto subjektívne pocity mohol pociťovať, aby obžalovanému priťažil. Teda všetky tieto skutočnosti vyvolávajú závažné pochybnosti o tom, či v danom prípade došlo u poškodeného k ľahkého otrasu mozgu alebo nie, a preto keďže súd má v tomto smere pochybnosti, vychádzajúc zo zásady in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obžalovaného, dospel k záveru, že k takémuto zraneniu nedošlo.

Pokiaľ ide o pomliaždenie a odreninu prednej steny hrudnej vľavo, toto zranenie podľa znalca si vyžadovalo dobu liečenia a práceneschopnosť do 7 dní.

Podmienkami ublíženia na zdraví v zmysle ustanovenia sú a) porucha alebo poškodenie zdravia, b) objektívna nutnosť lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia, c) nie krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pričom pod pojmom nie krátky čas sa rozumie doba okolo 7dní.

Súd vychádzajúc z vyššie uvedených zistení došiel k záveru, že v danom prípade, vzhľadom na spôsob vykonania zranenia poškodeného a jeho následky, okolnosti, za ktorých došlo k tomuto zraneniu, mieru zavinenia obžalovaného a jeho pohnútku - k jeho násilnému konaniu došlo v súvislosti s pretrvávajúcimi nezhodami, dospel k záveru, že závažnosť konania obžalovaného je nepatrná a preto jeho konanie neposudzoval ako prečin ublíženia na zdraví v zmysle , ale konanie obžalovaného by bolo možné hodnotiť ako priestupok a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

V súlade s ustanovením súd poškodených L.. B. S. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v zmysle môže podať sťažnosť prokurátor, ktorá má odkladný účinok do troch dní od oznámenia na Krajský súd do Košíc cestou tunajšieho súdu.