Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-147-2012.pdf
PDF · 111.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-14C/147/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v Bratislave samosudkyňou Mgr. Vierou Milatovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: E.. L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., L. F. XXXX/XXX, zast.: JUDr. Máriou Trylčovou, avokátkou, so sídlom: J. Kráľa 738/12, Senica proti odporcovi: Saint Patricks Wine s.r.o., IČO: 46 185 020, sídlo: Belinského 12, Bratislava, o zaplatenie 4.138,27 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 4.138,27 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % p.a. zo sumy 43,89 eur od 01.03.2012 až do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 9 % p.a. zo sumy 521,89 eur od 01.04.2012 až do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 9 % p.a. zo sumy 734,98 eur od 01.05.2012 až do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 9 % p.a. zo sumy 728,71 eur od 01.06.2012 až do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 9 % p.a. zo sumy 2.108,80 eur od 01.07.2012 až do zaplatenia,
ako i trovy konania v sume 248,- eur titulom súdneho poplatku za návrh k rukám navrhovateľky a v sume 1 576,58 eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Márie Trylčovej, advokátky, bankové spojenie J., a.s., pobočka J., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX (O.: J G.), všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom zo dňa 16.7.2012 žiadala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 4.138,27 eur s prísl. a trovami konania, titulom náhrady nevyplatenej mzdy za 02-05/2012 a stravného v celkovej sume 4.138,27 eur, ktoré jej odporca do skončenia pracovného pomeru, ktorý bol ukončený z jej strany pre nevyplatenie mzdy za mesiac marec 2012 okamžitým skončením pracovného pomeru, nevyplatil.
Odporca žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že mzda a stravné boli navrhovateľke vyplatené v plnej výške k jej rukám v hotovosti v zmysle bodu 7 pracovnej zmluvy a on ukončil pracovný pomer s navrhovateľkou okamžitým skončením pracovného pomeru skôr, keď v marci 2012 navrhovateľka prestala riadne plniť svoje pracovné povinnosti, ktoré jej vyplývali z jej pracovnej pozície. Začala bezdôvodne opúšťať miesto výkonu práce, pričom neskôr sa do práce vôbec nedostavovala. Neoprávnene v tom čase zdržiavala služobný mobilný telefón a razítko č.1 a týmto svojím konaním porušovala závažne pracovnú disciplínu. V apríli 2012 jej ponúkol dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú odmietla akceptovať. Následne jej zaslal oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods.1 písm. a/ Zák. práce v plat. znení, a to z dôvodu hrubého porušovania pracovnej disciplíny, čím došlo k skončeniu pracovného pomeru medzi nimi.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením pracovnou zmluvou zo dňa 31.1.2012, výzvou na vyplatenie mzdy a stravného bez dátumu, okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany navrhovateľky dňa 28.5.2012, ktoré prevzal odporca dňa 30.5.2012 (č.l.13 spisu), dohodou o mimosúdnom urovnaní zo dňa 8.3.2013, výpoveďou D.. P. odporcovi pre narušenú nevyhnutnú dôveru zo dňa 29.1.2014, výplatnou páskou za 4/2012, prvou objednávkou stravných lístkov v hodnote 182 ks cca 3,30 eur/ks, emailom odporcu navrhovateľke zo dňa 29.3.2012, potvrdením zamestnanca o prevzatí výplatnej pásky od zamestnávateľa za 04/2012 bez podpisov, potvrdením Sociálnej poisťovne, Bratislava zo dňa 3.2.2014 a inými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Z listinných dokladov založených v spise mal súd preukázané, že navrhovateľka uzavrela s odporcom dňa 31.1.2012 pracovnú zmluvu, podľa ktorej vznikol medzi účastníkmi konania pracovný pomer odo dňa 1.1.2012 na dobu určitú do 31.7.2012, skúšobnú dobu. Pracovná pozícia navrhovateľky bola manažér firmy, s dohodnutou dĺžkou pracovného času zamestnanca 40 hodín týždenne. Za vykonanú prácu bola dohodnutá mzda mesačne 900,- eur brutto, splatná vždy v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca a dohodli sa o spôsobe vyplatenia, a to, že mzda bude vyplatená buď na účet zamestnanca, alebo v hotovosti. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že netto zárobok predstavoval 689,- eur (z brutto mzdy zrážky 4 % odvod na zdravotné poistenie, 9,4 % odvod na sociálne zabezpečenie a dane z príjmu 19 %, pri započítaní nezdaniteľnej položky v sume 303,72 eur). Od 1.1.2012 navrhovateľka vykonávala prácu u odporcu a za mesiac január jej odporca vyplatil 900,- eur, ale netto, čo nebolo sporné medzi účastníkmi. Navrhovateľka tvrdila, že za ďalšie mesiace jej mzda vyplatená nebola. Následne listom zo dňa 28.5.2012, ktorý prevzal odporca dňa 30.5.2012 okamžite skončila pracovný pomer z dôvodu, že za mesiac marec 2012 jej odporca nevyplatil mzdu do 15 dní od uplynutia splatnosti tejto mzdy a požadovala vyplatenie mzdy podľa § 69 ods.4 zák.č.311/2001 Z. z. v plat. znení. a náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Celková dlžná suma na mzde za mesiac február až máj 2012 predstavovala vo výške 2.545,- eur (478,- eur predstavovala suma - časť nevyplatenej mzdy za mesiac február 2012 (689,- - 211,- = 478,- eur, za január jej vyplatil odporca 900,- eur netto, namiesto 689 eur, t.j. 900 - 689,- = 211,- eur navyše), za 3 mesiace - 03-05/2012 (3 x 685,- = 2.055,- eur), t.j. spolu 2 545 eur. Ďalej si uplatnila podľa § 69 ods.4 Zák. práce náhradu mzdy v sume dvojnásobku priemernej mesačnej mzdy. Keďže odporca nikdy nevystavoval navrhovateľke a neodovzdal výplatné pásky, pri určení priemernej mesačnej mzdy vychádzala z výšky čistej mesačnej mzdy. T.j. priemerná mesačná mzda netto predstavovala sumu 689,- eur, čo odporca nerozporoval. Teda uplatnila si 689,- x 2 mesiace = 1.378,- eur, ktorá bola splatná 31.6.2012. Súčasne si uplatnila náhradu stravného za obdobie 01- 05/2012, t.j. za január - 21 pracovných dní x 2,09 eur, splatné dňa 29.2.2012, t.j. 43,89 eur, 02/2012 - 21 pracovných dní x 2,09 eur, splatné dňa 31.3.2012, t.j. 43,89 eur, za mesiac marec 2012 - 22 pracovných dní x 2,09 eur, splatné 30.4.2012, t.j. 45,98 eur, za mesiac apríl 2012 - 19 pracovných dní x 2,09 eur, splatné dňa 31.5.2012, t.j. 39,71 eur, za mesiac máj 2012 - 20 pracovných dní x 2,09 eur, splatné dňa 30.6.2012, t.j. 41,80 eur. Celková suma na stravnom predstavovala 215,27 eur.
Odporca tvrdil, že peniaze za žalované obdobie boli vyplatené navrhovateľke, ale nevedel predložiť o výplate požadovaných náhrad relevantný dôkaz, pretože údajne ich odporca vyplatil (konateľka odporcu p. P. navrhovateľke z rúk do rúk, z dôvodu, že takáto bola dohoda v pracovnej zmluve a bola to blízka príbuzná, tak pracovný pomer a nároky z nej vyplývajúce boli založené na dôvere. Odporca nepredložil súdu ani dôkaz, že okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľkou pre závažné porušenie pracovnej disciplíny skôr, resp. dohodu o skončení pracovného pomeru s navrhovateľkou, resp. písomné napomenutie adresované navrhovateľke pre neplnenie pracovných povinností, resp. závažné porušenie pracovnej disciplíny, ako tvrdil. Zostalo to v polohe tvrdenia zo strany odporcu a nenavrhol ani ďalšie dôkazy napriek tomu, že konatelia odporcu boli poučení podľa § 120 ods.1,4 OSP. Navrhovateľka tvrdila, že odporca jej vyplatil iba v januári 2012 sumu 900,- eur netto, že vykonávala prácu do mája 2012, avšak mzda jej vyplácaná nebola. Tvrdenia odporcu považovala za účelové Na pojednávaní dňa 25.4.2014 predložil konateľ odporcu výplatnú pásku za 4/2012, kde mala byť navrhovateľke vyplatená mzda netto 291,04 eur, keď z finančných dôvodov firmy údajne znížil príjem navrhovateľke na brutto 425,54 eur. Nepredložil súdu doklad, z ktorého by bolo zrejmé, že tieto peniaze boli navrhovateľke vyplatené, resp. , že došlo k zníženiu jej brutto zárobku z 900,- eur na 425,54 eur. Odporca tiež tvrdil, že na stravné lístky bola urobená iba jedna objednávka, ktorú urobila navrhovateľka, ktorá to mala v pracovnej náplni a objednala dňa 30.1.2012 stravné lístky v hodnote 3,30 eur na deň a počet 192 ks, ktoré si údajne ponechala. Nepredložil dôkaz o tom, že tieto stravné lístky navrhovateľka prevzala. Konateľ odporcu tvrdil, že firma podporovala navrhovateľku v jej športovej aktivite, bola karatistka a za umiestnenie dostávala 500,- eur a iné ohodnotenia, preto nevidí dôvod, prečo by jej nevyplácali mzdu, keď ju sponzorovali. Odporca predložil tiež doklad zo Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 3.2.2014, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľka bola zúčastnená na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti z titulu zamestnanca u zamestnávateľa, teda u odporcu v čase od 1.12.2012 do 25.4.2012. Z listinného dôkazu založeného navrhovateľkou mal súd preukázané, že dňa 8.3.2013 (teda v čase, keď mal odporca ešte právnu zástupkyňu) podpísal odporca dohodu o mimosúdnom urovnaní, kde v bode I ods.2 tejto dohody účastníci potvrdili, že pracovný pomer skončil dňa 30.5.2012 a odporca sa zaviazal vyplatiť navrhovateľke 4.200,- eur v piatich splátkach po 840,- eur podľa splátkového kalendára. Nebolo sporné, že k plneniu zo strany odporcu nedošlo v zmysle bodu II bod 5/ dohody a vznikom omeškania odporcu so zaplatením ktorejkoľvek splátky uvedenej v bode 3 tohto článku táto Dohoda o mimosúdnom urovnaní zanikla. Právna zástupkyňa odporcu mu vypovedala plnú moc dňa 29.1.2014 v zmysle § 22 ods.1 zák.č.586/2003 Z. z. pre narušenie nevyhnutnej dôvery.
Zo zisteného skutkového stavu veci súd urobil tento právny záver:
Podľa § 42 ods.1 veta prvá Zák. práce (ďalej len ZP) pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Podľa § 118 ods.1 ZP zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 69 ods.1 písm. b/ ZP práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.
Podľa § 69 ods.4 Zák. práce, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov .
Podľa § 152 ods.1 veta prvá Zák. práce, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.
Podľa § 152 ods.2 Zák. práce, zamestnávateľ zabezpečuje stavovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla, vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
Podľa § 152 ods.3 Zák. práce, zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 152 ods.4 Zák. práce, pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.
Podľa § 120 ods.1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a dospel k záveru, že navrhovateľka svoj nárok preukázala, jej tvrdenia boli podporené listinnými dôkazmi založenými v spise a neboli ničím vyvrátené. Pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol dňom nástupu navrhovateľky do zamestnania, t.j. dňom 1.1.2012. Svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu si navrhovateľka plnila riadne a včas, nakoľko vykonávala pridelenú prácu odporcom a odporcovi vznikla povinnosť podľa § 118 ods.1 ZP poskytovať navrhovateľke za vykonanú prácu mzdu. Dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že odporca nedodržiaval svoju povinnosť v zmysle ust. § 118 ods.1 ZP a nevyplácal navrhovateľke mzdu za obdobie od februára 2012 do skončenia pracovného pomeru a za mesiac 02-05/2012 nevyplatil navrhovateľke mzdu vo výške 2.545,- eur, preto ho súd na túto povinnosť zaviazal podľa § 118 ods.1 ZP.
Súd mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľka platne skončila pracovný pomer v zmysle § 69 ods.1 písm. b/ ZP, lebo jej zamestnávateľ nevyplatil mzdu za mesiac marec 2012 v lehote splatnosti. Pracovný pomer sa skončil dňom 30.5.2012, t.j., keď bol odporcovi doručený zrušovací prejav. Povinnosť poskytovať odmenu za vykonanú prácu je základnou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá súčasne tvorí súčasť právnej povahy pracovného záväzku. V prípade neplnenia tejto základnej povinnosti zamestnávateľa sa poskytuje zamestnancovi možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. U zamestnanca ide o veľmi vážny dôvod, na základe ktorého mu zákonodarca dovoľuje okamžite skončiť pracovný pomer. Vznikol jej teda nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov (§ 69 ods.4 ZP), t.j. na sumu 1.378 eur (2 x 689,- = 1.378,- eur), to je nárok na náhradu mzdy za výpovednú dobu a má vo vzťahu k zamestnancovi charakter satisfakcie.
V zmysle § 152 ods.1 veta prvá, ods.2, ods.3 a ods.4 ZP je zrejmé, že odporca bol povinný prispievať navrhovateľke na stravovanie počas trvania pracovného pomeru. Suma stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín je 3,80 eur. Keď navrhovateľka si uplatnila stravné iba vo výške 2,09 eur, teda v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami, celková dlžná suma na stravnom, ktorú jej bol odporca povinný vyplatiť predstavuje 215,27 eur. Z listinného dôkazu odporcom mal súd preukázané, že tento nakúpil stravné lístky vo výške 3,30 eur a navrhovateľka žiadala stravné na spodnej hranici.
Z vyššie uvedených dôvodov súd zaviazal odporcu na zaplatenie spolu 4.138,27 eur (2.545 eur + 215,27 eur = 4.138,27 eur).
Obranu odporcu súd vyhodnotil ako účelovú. Odporca ničím nepreukázal svoje tvrdenia, že on skončil okamžite pracovný pomer s navrhovateľkou pre závažné porušovanie pracovnej disciplíny skôr, resp. dohodou, nepredložil listinný dôkaz, ktorý by adresoval navrhovateľke a upozorňoval ju na závažné porušovanie pracovnej disciplíny. Nepredložil relevantný dôkaz, že vyplácal mzdu navrhovateľke riadne a včas, v lehote splatnosti podľa pracovnej zmluvy a tiež doklad, že navrhovateľka prevzala stravné lístky od odporcu v žalovanom období. Listinné dôkazy, ktoré odporca založil do spisu boli produkované a vyrobené až následne, po podaní žaloby, bez dôkazu o prijatí mzdy, jej znížení, resp. prevzatí stravných lístkov navrhovateľkou. Tvrdenia odporcu súd považoval za účelovú obranu už aj z toho dôvodu, že po podaní žaloby, keď odporca bol už zastúpený advokátkou (ktorá mu neskôr vypovedala plnú moc pre stratu dôvery) podpísal dohodu o mimosúdnom urovnaní dňa 25.3.2013, kde priznal, že pracovný pomer medzi účastníkmi skončil dňa 30.5.2012 a zaviazal sa splácať sumu 4.200,- eur v splátkach po 840,- eur na účet navrhovateľky. Dohodu však nedodržal. Odporca nenavrhoval žiadne ďalšie dôkazy ani po poučení podľa § 120 ods.1,4 OSP.
Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok za opodstatnený v zmysle vyššie citovaných ustanovení ZP a návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods.2 Obč. zák., v spojení s Nar.vl.č.87/1995 Z. z. Občiansky zákonník v § 517 ods. 2 odkazom na osobitný predpis určuje výšku úroku z omeškania kogentne (podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu). Základná úroková sadzba je podľa § 17 ods.1 zákona č.659/2007 Z. z. sadzba, ktorú Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody. Navrhovateľ požadoval od odporcu úrok z omeškania nasledujúci deň po splatnosti, t.j. zo sumy 43,89 eur - stravné za mesiac január 2012, splatné dňa 29.2.2012 od 1.3.2012 až do zaplatenia, zo sumy 521,89 eur (478,- eur suma predstavujúca časť nevyplatenej mzdy za mesiac február 2012 + 43,89 eur stravné za mesiac február 2012), splatné 31.3.2012, od 1.4.2012 až do zaplatenia, z istiny 734,98 eur (689,- eur suma nevyplatenej mzdy za mesiac marec 2012 + 45,98 eur stravné za mesiac marec 2012) , splatné 30.4.2012, od 1.5.2012 až do zaplatenia, zo sumy 728,71 eur (689,- eur - suma nevyplatenej mzdy za mesiac apríl 2012 + 39,71 eur stravné za mesiac apríl 2012), splatné dňa 31.5.2012, od 1. 6.2012 až do zaplatenia, zo sumy 2.108,80 eur (689 eur suma nevyplatenej mzdy za mesiac máj 2012 + 41,80 eur stravné za mesiac máj 2012) , splatné 30.6.2012 + 1 378 eur - náhrada mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru), splatné 30.6.2012, od 1.7.2012 až do zaplatenia, ku ktorému dátumu bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,00 %, úrok z omeškania preto mohol navrhovateľ požadovať vo výške 9 %. Takáto úroková sadzba sa v zmysle občianskoprávnych predpisov použije pre celú dobu omeškania. V časti uplatneného úroku z omeškania bol návrh navrhovateľky dôvodný vo výške 9 % ročne z dlžných súm až do zaplatenia a navrhovateľka ani viac nepožadovala.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, zásady úspechu navrhovateľky v konaní. Trovy konania predstavujú 248 eur titulom súdneho poplatku za návrh a v sume 1.576,58 eur titulom trov právneho zastúpenia. Spolu bolo poskytnutých 6 úkonov právnej služby v sadzbe á 151,05 eur za úkon ( § 10 ods.1 vyhl.č.655/2004 Z. z. v plat. znení, - tarifná hodnota veci - 4.138,27 eur), a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa 2.7.2012- § 14 ods.1 písm. a/ vyhl.č.655/2004 Z. z. v plat. znení - 151,05 eur, písomné podanie na súd dňa 3.7.2012, t.j. á 151,05 eur za úkon - § 14 ods.1 písm. b/ cit. vyhl., písomné podanie na súd- vyjadrenie sa k odporcu dňa 23.5.2013 - 151,05 eur za úkon, účasť na pojednávaní dňa 1.10.2013 - § 14 ods.1 písm. c/ cit. vyhl. - 151,05 eur za úkon, účasť na pojednávaní dňa 30.1.2014
- 151,05 eur za úkon, účasť na pojednávaní dňa 25.4.2014 - 151,05 eur za úkon, 2-krát režijný paušál á 7,63 eur za úkon, 2-krát režijný paušál á 7,81 eur za úkon, 2-krát režijný paušál á 8,04 eur za úkon
- § 16 ods.3 cit. vyhl.
Podľa § 15 vyhl. č. 655/2004 Z. z. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).
Podľa § 1 písm. b) opatrenia č. 181/2008 Z. z. suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eur (5,50 Sk).
Podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
Podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. Právny zástupca odporkyne je platiteľom DPH vzhľadom na uvedené sa odmena a náhrady podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. zvyšujú o daň z pridanej hodnoty. Aktuálna výška dane z pridanej hodnoty podľa § 85j zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení predstavuje 20% zo základu dane.
Podľa § 151 ods. 8 OSP vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Zároveň si advokátka uplatnila náhradu za stratu času celkovo v sume 238,86 eur, t.j. za cestu na pojednávanie dňa 1.10.2013 (Senica - Bratislava a späť) spolu 3 1 hodiny, spolu 6 1 hodín á 13,01 eur, t.j. v sume 78,06 eur, za cestu na pojednávanie dňa 30.1.2014 (Senica -Bratislava a späť) spolu 3 1 hodiny, spolu 6 1 hodín á 13,40 eur, t.j. v sume 80,40 eur a za cestu na pojednávanie dňa 25.4.2014 (Senica
- Bratislava a späť) spolu 3 1 hodiny, spolu 6 1 hodín á 13,40 eur, t.j. 80,40 eur a náhradu cestovného
- hotové výdavky celkovo v sume 146,04 eur (cestovné náklady oslobodené od DPH v sume 146,04 eur) /za cestu na pojednávanie dňa 1.10.2013 osobným motorovým vozidlom pri vzdialenosti 94,90 km cesta Senica - Bratislava a späť pri priemernej spotrebe vozidla 5,4 l/100 km, ph 1,389 eur/1 l s použitím koeficientu cestovnej náhrady 0,183 eur v sume 48,97 eur (§ 7 zák.č.283/2002 Z. z., zák.č.260/2004 Z. z.), za cestu na pojednávanie dňa 30.1.2014 osobným motorovým vozidlom pri vzdialenosti 94,90 km cesta Senica - Bratislava a späť pri priemernej spotrebe vozidla 5,4 l/100 km, ph 1,358 eur/1 l s použitím koeficientu cestovnej náhrady 0,183 eur v sume 48,65 eur (§ 7 zák.č.283/2002 Z. z., zák.č.260/2004 Z. z.), za cestu na pojednávanie dňa 25.4.2014 osobným motorovým vozidlom pri vzdialenosti 94,90 km cesta Senica-Bratislava a späť pri priemernej spotrebe vozidla 5,4 l/100 km, ph 1,335 eur/1 l s použitím koeficientu cestovnej náhrady 0,183 eur v sume 48,42 eur (§ 7 zák.č.283/2002 Z. z., zák.č.260/2004 Z. z.). Základ dane predstavuje 1 192,12 eur.
Právna zástupkyňa navrhovateľky si k trovám právneho zastúpenia v celkovej uplatnenej sume 1 192,12 eur bez DPH zároveň uplatnila daň z pridanej hodnoty v sume 238,42 eur (20 % DPH - § 18 ods.3 cit. vyhl., t.j. 238,42 eur), čo predstavuje spolu sumu celkom 1.576,58 eur. Právna zástupkyňa je podľa doloženého osvedčenia o registrácii pre DPH platcom dane z pridanej hodnoty.
Celková náhrada trov právneho zastúpenia pozostávajúca z odmeny advokáta za zastupovanie, vrátane cestovných náhrad a náhrady za stratu času predstavuje sumu 1.576,58 eur.
Trovy konania pozostávajú zo zaplatenia súdneho poplatku za návrh v sume 248,- eur a trov právneho zastúpenia v sume 1.576,58 eur. Odporca je povinný zaplatiť trovy konania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, náhradu za súdny poplatok zaplatí odporca navrhovateľke a trovy právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyni navrhovateľa, ako žiadala. Súd prihliadal na žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľky, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok navrhovateľke a jemu iba trovy právneho zastúpenia ( ust. § 149 ods. 1 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do l5 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na tunajšom súde.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a OSP /
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške, ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Ak nesplní povinný dobrovoľne povinnosť stanovenú týmto vykonateľným rozsudkom, môže oprávnená podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995 Z. z. v plat. znení.