Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/178/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci exekúcie začatej na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: P. E., narodený XX. XX. XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX T., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spisovou značkou , o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania -11 zo dňa 28. 11. 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ustanovenie zákona číslo o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v nadväznosti na ustanovenia a o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v predmetnej veci sa vymáha plnenie vyplývajúce z exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 05974/11 zo dňa 14. 07. 2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 420 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 420 eur od 27. 02. 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 420 eur od 13. 05. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 166,12 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplynulo, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe Zmluvy o úvere zo dňa 13. 10. 2010, ktorá bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 13. 10. 2010, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ zmenky a oprávnený ako remitent. Zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere okresný súd zistil, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v bode 14. Všeobecných podmienok. Súd konštatoval, že pri preskúmaní rozhodnutia z hľadísk uvedených v Exekučnom poriadku a o Zákone o rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že rozhodcovské rozhodnutie zaväzuje povinného na plnenie odporujúce dobrým mravom, nakoľko rozhodcovským súdom bolo priznané plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 98 % a zároveň aj zmenkového úroku vo výške 91,25 % ročne. Z uvedeného dôvodu okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Právne posúdenie veci okresným súdom označil za nesprávne, pretože okresný súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na o rozhodcovskom konaní (ďalej v texte Zákon o rozhodcovskom konaní), pretože formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje len na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného

titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože dôvodom na zastavenie exekúcie môže byť len rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom či dobrými mravmi nie rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu podľa oprávneného obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom súdu a jeho výkladom ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Namietal tiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, pretože v prípade, ak exekučný súd založil svoje rozhodnutie na rozpore exekučného titulu s objektívnym právom (in concreto spotrebiteľskými zmluvami), mal náležite zdôvodniť, na základe akých vykonaných dôkazov dospel k názoru, že právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere je vzťahom spotrebiteľským. Súd sa však v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym poriadkom na vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existenciu spotrebiteľa a dodávateľa. Súd nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere, k akému dospel. Súd tak neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej právnej normy. Rozhodnutie je tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ súd posudzoval vzťah ako spotrebiteľský, musel mať „napevno“ ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvárala zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom a že úver sa netýkal jej podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania a nemala tak táto fyzická osoba možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Postup súdu, ktorý zjednodušene zrušil celé rozhodnutie rozhodcovského súdu, je v rozpore so zásadou civilného práva a to pacta sunt servanda. Oprávnený preto žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením zákona číslo , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia na ďalšie konanie.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni vyhovieť.

Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a 2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, neobstojí. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Keďže exekučným titulom je rozhodcovské rozhodnutie, pokiaľ ide o námietku prípustnosti skúmania obsahových náležitostí rozhodcovského rozsudku, je nevyhnutné okrem už uvedených ustanovení Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd konštatuje, že neobstojí ani názor odvolateľa, že takýmto postupom exekučný súd nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ustanovenia § 37 Zákona o rozhodcovskom

konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. V prípade preskúmania rozhodcovského rozsudku (§ 37) ide o fakultatívny opravný prostriedok, na ktorom sa účastníci môžu dohodnúť. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať i zrušenia rozhodcovského rozsudku pokiaľ sú naplnené zákonné podmienky presne špecifikované v ustanovení § 40 a 41 Zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľným exekučným titulom (§ 42 ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku). Súdu však vyplýva oprávnenie i povinnosť v exekučnom konaní skúmať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého môže súd exekučné konanie zastaviť buď na návrh (odsek 1) alebo aj bez návrhu účastníka konania (odsek 2), ak rozsudok trpí zmätočnosťou, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Rovnako môže exekučný súd exekúciu zastaviť aj bez návrhu, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods.1 písm. c/ a § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spisovej značky SR 05974/11 zo dňa 14. 07. 2011. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13. 10. 2010. Odvolacia námietka oprávneného, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom nie je možné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah, je právne irelevantná, nakoľko z odôvodnia uznesenia exekučného súdu je zrejmé, že zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na spotrebiteľské zmluvy, spotrebiteľské úvery a spotrebiteľské vzťahy v danom prípade aplikované neboli. Je zároveň oprávnením a aj povinnosťou exekučného súdu dohliadať na zákonnosť vedenia exekúcie a skúmať dôsledne formálne i materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu, vyplývajúcim súdu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a z ustanovenia § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Táto zákonná ochrana účastníka rozhodcovského konania je poskytovaná každému, bez ohľadu na jeho osobný status, teda nemá charakter špecifík zákonnej ochrany poskytovanej spotrebiteľským právom výlučne účastníkovi, majúceho osobitný status spotrebiteľa. Je tak bez právnej relevancie, či pôvodný zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným je možné právne kvalifikovať ako spotrebiteľský vzťah alebo zmluvu o úvere ako spotrebiteľský úver.

Exekučný súd pokiaľ svoje rozhodnutie zdôvodnil a právne posúdil s akcentom na skutočnosť, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne, a súčasne aj plnenie odplaty za poskytnutie samotného úveru vo výške 98 %, teda zjavne venoval pozornosť už samotnému plneniu priznanému rozhodcovským rozsudkom, možno jeho závery považovať za predčasné. Odvolací súd konštatuje nesprávne právne posúdenie veci, pretože okresný súd sa predovšetkým nevysporiadal

- a zrejme ani nevenoval dostatočnú pozornosť - legitimite vydania rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Existencia platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, event. rozhodcovskej doložky, je elementárnym, nevyhnutným predpokladom platnosti rozhodcovského rozsudku v akejkoľvek exekučnej veci, pokiaľ bol predložený ako exekučný titul.

Exekučný súd sa tak mal správne zamerať predovšetkým na posúdenie spôsobilosti predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a na rozhodcovskú doložku z hľadiska jej platnosti. Odvolací súd ako prvotnú a z hľadiska rozhodovania o zákonnosti uplatneného nároku aj smerodajnú konštatuje skutočnosť, že z doposiaľ predložených listinných dôkazov nie je zrejmé, či predložený rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko doposiaľ súd nemá dôkaz o tom, či rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu rozhodcovského rozsudku a na základe ktorej by si rozhodcovský súd mohol vyvodiť svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť, v danom prípade bola vôbec medzi zmluvnými stranami dojednaná.

Vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva

musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Z obsahu spisu až doposiaľ nie je zrejmé, či citovaná zákonná dikcia v danom prípade naplnená bola a tak nemožno v tomto štádiu konštatovať, či rozhodcovská doložka bola medzi oprávneným a povinným platne dojednaná. Písomne uzatvorená rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá ani priamo v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo 13. 10. 2010 ani vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Pokiaľ rozhodcovský súd v rozsudku sp. zn. SR 05974/11 zo dňa 14. 07. 2011 v treťom odseku svojho rozhodnutia cituje obsah „dojednanej“ rozhodcovskej zmluvy, táto nie je obsiahnutá v žiadnom z ustanovení Všeobecných podmienok poskytovania úveru, ani priamo v obsahu úverovej zmluvy. Rozhodcovský súd, ktorý „cituje“ dojednanie rozhodcovskej doložky ani konkrétne neuvádza, kde sa toto znenie rozhodcovskej doložky má nachádzať (napr. s poukazom na konkrétny bod, či článok Všeobecných podmienok poskytovania úveru). Okresný súd v napadnutom uznesením uviedol, že rozhodcovská doložka má byť obsiahnutá v bode 14. Všeobecných podmienok poskytnutie úveru, v ktorom je uvedené, že zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky. Ďalej sa zmluvné strany mali podľa odkazu okresného súdu na bod 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodnúť, „že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde“. Uvedené konštatovanie okresného súdu však rovnako nevplýva z listinných dôkazov.

Bode 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru konkrétne znie nasledovne: „Zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenie sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky. Zmluvné strany sa zaviazali pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie. Za týmto účelom sa zmluvné strany dohodli nasledovne: Mediačná dohoda uzatvorená podľa : Všetky, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred mediačným centrom, registrovanom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel Sa, Vložka číslo: 3530/B.“ Ďalej tento bod znie tak, že „v prípade, ak druhá zmluvná strana nebude súčinná pri riešení sporu mediáciou, najmä, avšak nie výlučne, ak sa nedostaví na ústne konanie alebo nebude si preberať zásielky doručované Mediačným centrom alebo na také zásielky nebude odpovedať, má sa za to, že nemá záujem o riešenie sporu mediáciou a mediačné konanie tak zmarila“.

Odvolací súd konštatuje, že dojednanie obsiahnuté v bode 14. Všeobecných podmienok poskytovania úveru nemožno v žiadnom prípade považovať za platne dojednanú rozhodcovskú doložku. Z obsahu tohto dojednania vyplýva iba vôľa využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov a pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom využiť mediáciu. V ďalšom texte tohto dojednania je potom výslovne uvedené znenie dojednanej mediačnej doložky podľa o mediácii.

Vychádzajúc tak z citovaného ustanovenia a o rozhodcovskom konaní, je doposiaľ sporné, či v konkrétnej exekučnej veci bola rozhodcovská doložka, event. rozhodcovská zmluva dojednaná zmluvnými stranami písomne, prípadne či bola dojednaná iným z alternatívnych spôsobov, upravených v odseku 2 tohto ustanovenia (oprávnený v tomto smere neprodukoval žiaden dôkaz). Exekučný súd sa tak bude povinný v ďalšom postupe zamerať predovšetkým na ozrejmenie si, či vôbec mohol nadobudnúť právne účinky predložený rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, pretože za predpokladu, ak by právomoc rozhodcovského

súdu bola založená na rozhodcovskej doložke, či rozhodcovskej zmluve, ktorá platne uzatvorená nikdy nebola, bolo by nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Len v prípade, ak by mal exekučný súd hodnoverne v konaní preukázané, že rozhodcovská doložka, resp., rozhodcovská zmluva bola platne uzatvorená, je oprávnený skúmať samotný obsah rozhodcovského rozsudku z hľadiska naplnenia kritérií zákonnosti priznaného plnenia podľa ustanovení § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia na ďalšie konanie s tým, že úlohou okresného súdu v rámci ďalšieho konania bude skúmať, či rozhodcovská doložka bola platne uzatvorená a teda či rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť od platne uzatvorenej a obsahovo platnej rozhodcovskej doložky. Až následne (v prípade zistenia, že rozhodcovská doložka je platná), bude skúmať, či rozhodcovským rozsudkom priznané plnenie zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.