Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-345-2013.pdf
PDF · 115.75 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/345/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa: G. Q. D., D..O..M.., D. D.: G. XX, XXX XX J., W. XX XXX XXX, zastúpeného S. T. I.. S. Q., D..O..M.., D. D. T.L. XX, XXX XX J., proti odporcovi: R. J., L.. XX.XX.XXXX, J.: I. E. XXXX/X, XXX XX Ž., občan SR, o zaplatenie 1.778,59 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.11.2013 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť istinu 1.778,59 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 11.07.2013 do zaplatenia a trovy konania. Návrh skutkovo odôvodnil s tým, že s odporcom dňa 23.04.2010 uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200029187, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume 1.110,- eur a odporca sa zaviazal poskytnutý úver splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 59,47 eur. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi revolving dňa 23.05.2012 vo výške 0,00,- eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v mesačných splátkach vo výške 59,47 eur v termínoch podľa splítkového kalendára. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 34, do uplatnenia práva navrhovateľa tj. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil sumu 1.962,51 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky č. 34 o viac ako tri mesiace, navrhovateľ uplatnil právo veriteľa tj. okamžitú splatnosť úveru. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1.962,51 eur dňa 11.07.2013 a túto sumu neuhradil ani čiastočne. Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na úrok z omeškania zo sumy istiny dlhu počnúc dňom 11.07.2013.
Podaním doručeným súdu dňa 26.02.2014 sa k veci vyjadril odporca a uviedol, že je nesporné, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z., na základe ktorej navrhovateľ odporcovi poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1.110,- eur (vyplatená suma 1.030,07 eur) a automaticky revolving vo výške 585,18 eur (vyplatená suma 502,14 eur), pričom odporca uhradil sumu 2.326,43 eur. Odporca poukázal na neprimeranú ročnú úrokovú sadzbu, pretože vychádzajúc z údajov NBS základná úroková sadzba pre banky v čase uzatvorenia zmluvy bola 10,47% a z dôvodu, že v zmluve dohodnutý úrok podstatne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami, je pre rozpor s dobrými mravmi neplatný. Okrem toho, pretože v zmluve chýbal údaj o RPMN je úver bezúročný a bez poplatkov. Podľa odporcu v čase prejavu vôle odporcu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere zmluva neobsahovala podstatné náležitosti. Okrem toho považoval odporca za neprijateľné i to, že popri bežnom spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľovi vnucovaná súčasne
i ďalšia služba - revolvingový úver. Poukázal na neprijateľnosť revolvingu i z dôvodu, že máloktorý spotrebiteľ rozumie, čo je revolving, pričom spotrebiteľ si spravidla berie úver jednorazový, klasický a ide do vzťahu s tým, že keď dlh splatí, nebude mať žiadne povinnosti. Poukázal na to, že takéto vnútenie ďalšej služby je v rozpore s § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. a je súčasne neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej poukázal na to, že nie je prípustné, aby si navrhovateľ ponechával za poskytnutie služby - možnosť odkladu splátok sumu vo výške 159,85 eur a pri revolvingu 83,04 eur, pričom navrhovateľ sa týmto spôsobom chce dostať k finančným prostriedkom a formou odmeny zakrýva úrok. Ďalej poukázal na to, že pre početné neprijateľné zmluvné podmienky je zmluva ako celok neplatná. Zo všetkých uvedených dôvodov odporca žiadal návrh zamietnuť.
Navrhovateľ sa faxovým podaním doručeným dňa 24.04.2014 vyjadril k veci a uviedol, že tvrdenia odporcu o neplatnosti zmluvy z dôvodu rozporu výšky odplaty s dobrými mravmi je nezákonné, pričom nie je zrejmé, z akého dôvodu odporca v súvislosti s výškou odplaty poukazuje výlučne na úrokové sadzby bánk. Poukázal na to, že podľa § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z. a nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. je maximálna výška odplaty pre rovnaký spotrebiteľský úver 79,08%. Pokiaľ odporca namieta absenciu náležitostí zmluvy, podľa navrhovateľa odporca uvedeným tvrdením spochybňuje svoje konanie pri uzatváraní zmluvy, lebo tým, že odporca predložil žiadosť o revolvingový úver za určených podmienok, deklaroval navrhovateľovi určitý skutkový stav spočívajúci v jeho súhlase s podmienkami úveru i revolvingu. Teda odporca na strane navrhovateľa vytvoril svojím konaním dojem, že do zmluvného vzťahu chce vstúpiť za okolností zodpovedajúcich podanej žiadosti. Ak teraz tvrdí opak, potom jeho konanie pri uzatváraní zmluvy je možné kvalifikovať ako vyvolanie omylu u navrhovateľa, že odporca do zmluvného vzťahu chce vstúpiť za okolností zodpovedajúcich podanej žiadosti. Údaj o RPMN je jednoznačne uvedený v bode 5 a odporca ju akceptoval. Navrhovateľ nesúhlasil ani s tvrdením odporcu, že spotrebitelia nevedia, čo je revolving, pretože je to všeobecne známy a bežný pojem z ustanovení č.l. 4 zmluvy vyplýva presné a nesporné definovanie pojmu revolving a podmienok, za ktorých sa poskytuje. Revolving nie je inou službou popri úvere, pretože po vyplatení úveru nedošlo ešte k vykonaniu celej služby, ale len jej časti s tým, že po splnení vopred známeho predpokladu - splatenie x splátok sa poskytne ďalšia časť finančnej služby - revolving a zároveň poukázal na to, že odporca mohol revolving kedykoľvek podľa zmluvných dojednaní vypovedať. Tvrdil, že odplata za odklad splatnosti splátok vo výške 159,85 eur nemôže byť neprijateľná podmienka, pretože táto služba bola poskytnutá na základe dohody o poskytnutí služby, ktorá bola osobitne podpisovaná, nie je dôvod pochybovať o vôli odporcu túto dohodu podpísať a teda táto podmienka bola individuálne dojednaná, a preto nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Súd nariadil pojednávanie na deň 25.04.2014, na ktoré sa dostavil odporca. Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil neúčasť seba i navrhovateľa na pojednávaní podaním doručeným súdu telefaxom dňa 24.04.2014.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením sa s listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise.
Odporca na pojednávaní v celom rozsahu zotrval na svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 24.02.2014.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Z písomnosti označenej ako ,,Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ (žiadosť) č. 8200029187 zo dňa 23.04.2010 medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom mal súd preukázané, že odporcom v žiadosti je uvádzaný žiadaný úverový limit vo výške 1.110,- eur, ktorý by bol povinný splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 59,47 eur za odplatu 1.387,74 eur a nasledovný revolving 585,18 eur za odplatu 842,10 eur. Podľa navrhovateľa v časti „údaj o schválenom revolvingovom úvere“ sa úver poskytol vo výške 1.110,- eur, za odplatu 1.387,74 eur, revolving 585,18 eur za odplatu 842,10 eur.
Následným oznámením veriteľa zo dňa 23.04.2010 (čl. 6) o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere boli stanovené údaje o výške úveru 1.110,- eur, ďalej splatnosť úveru 42 mesačných splátok, výška splátky 59,47 eur, dátum splatnosti prvej splátky od 17.06.2010 do splatnosti poslednej 17.11.2013, výška revolvingu 668,22 eur za odplatu revolvingu 842,10 eur. Ročná úroková sadzba úveru 70 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,20 %.
Súd mal z karty klienta na č.l. 7 preukázané, že odporcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver a následne revolvingový úver, z titulu ktorých bolo odporcovi vyplatené 1.532,21 eur (viď položka vyplatená čiastka vrátane revolvingu“). Okrem toho z uvedeného dôkazu vyplýva, že navrhovateľ potvrdil prijatie odporcom realizovaných splátok registrovaných v období od 10.05.2010 do 15.10.2013 v celkovej výške 2.146,43 eur, ktorý údaj korešponduje aj s položkou označenou ako „splatené“.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky , úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy),
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Navrhovateľ ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ , keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej
zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako tzv. typovú zmluvu, je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Súd konštatuje, že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere na č.l. 3 neobsahuje povinné náležitosti zmluvy, a to minimálne náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. konečnú splatnosť úveru a § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
V tomto tlačive nie je vôbec uvedený termín konečnej splatnosti úveru. Je uvedený len počet splátok (42) a termín splátok (17. deň v mesiaci). Účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva pritom podľa názoru súdu zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i / zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, ktorá sa má zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Podľa názoru súdu nepostačuje pokiaľ by tieto údaje boli uvedené len v dodatočne navrhovateľom vyhotovenom oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktorý je dlžníkovi odosielaný až po vyplnení a podpísaní žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere, a teda dodatočne. Dlžníci sa teda dozvedia niektoré z podstatných povinných náležitostí zmluvy o úvere až po tom, čo dôjde k podpisu listiny označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, pričom zákon vyžaduje, aby už pri uzatvorení zmluvy boli zmluvnými stranami dohodnuté a ustálené všetky povinné náležitosti zmluvy, čo v tomto prípade nebolo dodržané. Dlžník sa nemôže dozvedieť niektoré z parametrov úveru až po podpise zmluvy a tieto nemôže určiť sám navrhovateľ jednostranne bez spoluúčasti odporcu. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje vyššie uvedené povinné náležitosti a z uvedeného dôvodu je úver v zmysle § 4 ods. 3 vety poslednej citovaného zákona bezúročný a bez poplatkov.
Súd konštatuje, že by i napriek uvedenému nepriznal navrhovateľovi sumu uplatnenú titulom odplaty/ úrokov v žiadnom prípade, a to z dôvodu, že odplata za úver uvedená v zmluve v rozsahu 70%, resp. 76,20% (pre revolving) zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov (rozhodnutie NS SR 5Cdo 26/11 o neplatnosti 48% úrokov pre rozpor s dobrými mravmi). Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ,,neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Súd je toho názoru, že úroky v tejto výške (70% ročne, resp. 76,20% ročne) sú odplatou, ktorá nesleduje cieľ zabezpečiť navrhovateľovi primeraný zisk a odmenu za poskytnutý úver, pretože súd zistil, že v čase uzatvorenia zmluvy boli bežné úrokové sadzby bánk v rozsahu 10,47 % ročne, a teda v zmluve uvedená úroková sadzba úveru prevyšuje tieto štandardné úroky takmer 7 -násobne (pri revolvingu dokonca viac než 7 -násobne).
Okrem toho pre úplnosť súd uvádza, že je zrejmé, že navrhovateľ jednostranne oproti vyplnenej žiadosti/ zmluve o revolvingovom úvere v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zmenil niektoré z parametrov poskytnutého úveru. Súd v tejto súvislosti poukazuje na nasledovnú nezrovnalosť:
Podľa zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru (časti vyplnenej navrhovateľom) navrhovateľ mal odporcovi poskytnúť úver vo výške 1.110,- eur za odplatu/zmluvnú odmenu 1.387,74 eur a revolving 585,18 eur za odplatu 842,10 eur.
Podľa následného oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 23.04.2010 poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 1.110,- eur, ale za zmluvnú odmenu/odplatu vo výške 1.467,67 eur a revolving 668,22 eur za odplatu 842,10 eur.
Z uvedeného celkom zrejme vyplýva, že sa líšia údaje - zmluvné podmienky uvedené v zmluve a v oznámení o veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, a to minimálne údaje o zmluvnej odmene za poskytnutie úveru (1.387,74 eur oproti 1.467,67 eur) a o výške schváleného revolvingu (585,18 eur oproti 668,22 eur). Súd teda konštatuje, že údaj o zmluvnej odmene prestavujúcej celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom ohľadne poskytnutého úveru bol navrhovateľom vyplnený odlišne, nakoľko v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluve o revolvingovom úvere boli celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom v sume 1.387,74 eur, pričom následne navrhovateľ odporcom zaslal oznámenie o schválení úveru, kde už boli celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom uvedené vo výške 1.467,67 eur. Navrhovateľ teda jednostranne zmenil zmluvnú podmienku a v oznámení o schválení úveru uviedol značne vyššiu odplatu úveru (teda celkové náklady úveru), bez toho, aby táto zmenená zmluvná podmienka bola následne odsúhlasená zo strany odporcu. Rovnaké konštatovanie súd vztiahol na zmenený údaj o výške schváleného revolvingu, ktorý v zmluve bol uvedený v sume 585,18 eur a v oznámení došlo zo strany navrhovateľa k jeho navýšeniu na sumu 668,22 eur, to všetko jednostranne a svojvoľne bez kooperácie s dlžníkom.
Zhrnúc vyššie uvedené je úver bezúročný a bez poplatkov, a teda súd nemôže navrhovateľovi priznať nič iné, ako len rozdiel medzi odporcovi vyplatenou a odporcom splatenou istinou úveru.
Odporcovi bola vyplatená suma 1.532,21 eur a odporca na úver zaplatil sumu 2.146,43 eur, z čoho vyplýva, že odporca splatil jemu poskytnutú istinu úveru (ktorú dokonca aj preplatil). Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko z dôvodu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nebolo možné priznať ani úroky, ani poplatky, a keďže neexistuje ani nesplatená istina, súd nemohol navrhovateľovi priznať ani sumu nesplatenej istiny. Keďže súd zamietol sumu čo do istiny, nemohol priznať ani na ňu sa viažuce úroky z omeškania.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Odporca ako úspešný účastník by mal právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti s účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti navrhovateľovi. Odporca si však právo na náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.