Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Sp-55-2013.pdf
PDF · 102.52 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sp/55/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci navrhovateľa: C.. D. K. H. M. K. L. B. E. E. K., Č. N. Č.. XX, A., proti odporcovi: Mesto Rožňava, Mestský úrad, Šafárikova č. 29, Rožňava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 30.10.2013 proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 24.09.2013 č. j. 44996/2013/5101-MAJ
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 24.09.2013, č. j. 44996/2013/5101-MAJ.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu č. účtu: SK93 8180 0000 0070 0014 6773, vedený v peňažnom ústave Štátna pokladnica Bratislava súdny poplatok 35,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Odporca opravným prostriedkom navrhovateľa napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto uznesenia zakázal Y. L. píliť drevo v celkovom objeme väčšom ako 30 m3 ročne motorovou pílou na parcelách vedľa a za budovou na Č. N. Z. X v Rožňave, parcela č. L.-XXX K. XXX. Svoje rozhodnutie odporca odôvodnil nasledovne.
„Správny orgán začal správne konanie na základe písomného podania navrhovateľa C.. D. L., označeného ako „Spôsobovanie nadmerného hluku“ zo dňa 26.08.2013. Vo svojom podaní uviedol, že žiada o vydanie predbežného opatrenia na ochranu proti zrejmému zásahu do pokojného stavu podľa § 5 Občianskeho zákonníka, a to na odstránenie nadmerného hluku spôsobovaného Y. L., bytom E. X, A., na pozemku na ulici Č. N. X, ktoré je zapríčinené opakovaným pílením 8 až 10 metrových stromov s priemerom 50 až 70 cm motorovými pílami, ktorých hluk zjavne prekračuje normy v obytnej zóne. Uvedená činnosť je vykonávaná už dlhodobo a opakovane. Správny orgán nariadil ústne pojednávanie v zmysle§ § 21 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení na 09.09.2013, na ktoré sa dostavil navrhovateľ aj odporca. Navrhovateľ po zákonnom poučení uviedol, že podľa § 127 Občianskeho zákonníka vlastník pozemku nemôže obťažovať susedov hlukom nad mieru primeranú pomerom. Sused, pán L., píli na susednom pozemku 4 - 5 krát ročne 4 Tatry dreva. Pília 3 - 4 štilky. Drevo má dĺžku 8 - 12 metrov, kmene priemer aj 50 -70 cm. Pýta sa, ktorý dom potrebuje toľko dreva na kúrenie? Trvá to od roku 2010. Čakal, že sused príde pred pílením za ním, povie mu, že bude celý deň píliť a on by odišiel z domu. Naposledy sa pílilo drevo na uvedenom pozemku v sobotu pred 2 alebo 3 týždňami, čo aj sám počul. Štilka vydáva hluk pri výkone okolo 90 decibelov, prípustná miera je v pamiatkovej zóne 45 decibelov. Navrhovateľ následne predložil fotokópie listín:
„Sťažnosť na nadmerný hluk“ zo dňa 10.06.2013, doručená Mestskému úradu Rožňava dňa 10.06.2013
„Sťažnosť na nadmerný hluk“ zo dňa 10.06.2013, doručená Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Rožňave dňa 10.06.2013
„Nadmerný hluk z činnosti, ktorou je pílenie dreva na pozemku p. č. L.-V. XXX, k.ú. A. vo vlastníctve Y. L. (XXXX) nachádzajúceho sa za prevádzkou V., Č. N. X v Rožňave - odpoveď, postúpenie podania“ zo dňa 17.06.2013, vydané Mestským úradom Rožňava.
„Postúpenie podania C.. D. L., bytom v A., Č. N. XX, zo dňa 10.06.2013 vo veci obťažovania nadmerným hlukom vznikajúcim pri pílení dreva p. Y. L. na pozemku parc. č. L.-V. XXX v k. ú. A.K., za prevádzkou T. V. U. Č. N. Č.. X v Rožňave - odpoveď“ zo dňa 19.07.2013, vydané Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Rožňave
„Nadmerný hluk - žiadosť“ zo dňa 09.08.2013, doručená Mestskému úradu Rožňava dňa 09.08.2013
„Nadmerný hluk z činnosti, ktorou je pílenie dreva na pozemku p. č. L.-V. XXX, k- ú. A. - odpoveď č. 2“ zo dňa 15.08.2013, vydané Mestským úradom v Rožňave.
Predložené listiny boli založené do spisu. Odporca po zákonnom poučení uviedol, že sa píli jednou štilkou maximálne 5 - krát ročne, tohto roku sa pílilo 2-krát na jar od 09:00 do 16:00-17:00 hodiny. Drevo pílili pre objekt V. a pre svoj rodinný dom, ale tohto roku len pre objekt V.. Keby to bolo každý deň, nepovie, že by to susedovi vadilo. K listinným dôkazom predloženým navrhovateľom nemá čo dodať.
Dňa 24.09.2013 bola na dvore za budovou na Č. N. Č.. X v Rožňave vykonaná obhliadka podľa § 22 zákona č. 71/1967 Zb. za účasti odporcu. Ohliadkou bolo zistené, že na uvedenom dvore sa nachádza asi 40 kusov dreva dlhého 6-8 metrov, s priemerom 30-50 cm. Dom navrhovateľa je od dvora odporcu vzdialený asi 15 metrov. Dvor odporcu je oddelený pletivom, za ním je ďalší dvor, na ktorom sa nachádza sklad. Od tohto dvora je dvor navrhovateľa oddelený murovaným plotom vysokým asi 2 metre. Odporca k skutočnostiam zisteným ohliadkou uviedol, že trvá na svojom vyjadrení na ústnom konaní dňa 09.09.2013. Ročne spáli v „V.“ asi 30 m3 dreva.
Správny orgán na základe výsluchu účastníkov konania a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že konanie nie je možné ukončiť zmierom podľa § 48 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
Občiansky zákonník v § 127 ods. 1 ukladá vlastníkovi veci nad mieru primeranú pomerom neobťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi a tienením. Hoci v právnej úprave susedských vzťahov sa výslovne používa len pojem „vlastník“, je nepochybné, že sa vzťahuje aj na výkon ďalších práv upínajúcich sa k nehnuteľnosti. Niet pochybností ani o tom, že uvedená úprava sa vzťahuje aj na držiteľa veci.
V § 127 Občianskeho zákonníka sa nezakazuje akékoľvek obťažovanie, ale iba také, ktoré buď svojou intenzitou, trvaním a pod. v daných pomeroch prekračuje primeranú mieru, alebo túto mieru síce neprekračuje, ale vážne ohrozuje výkon práv suseda.
V tomto zmysle hranicu medzi dovoleným a nedovoleným správaním vlastníka treba v jednotlivom prípade určovať nielen so zreteľom na jeho konkrétne správanie v určitom čase a na určitom mieste, ale aj so zreteľom na všeobecné objektívne kritériá či pomery.
Naproti tomu poskytovanie právnej ochrany podľa § 127 Občianskeho zákonníka zrejem neprichádza do úvahy vtedy, keď vlastník bežným spôsobom realizuje svoje vlastnícke a pritom svojim správaním neprekračuje rámec obvyklého užívania nehnuteľnosti samej alebo aj užívania hnuteľných vecí nachádzajúcich sa na nehnuteľnosti. Je nepochybné, že užívateľovi nehnuteľnosti nie je možné zakázať
pílenie palivového dreva počas dňa na účely vykurovania tejto nehnuteľnosti. V správnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že je potrebné vydať predbežné opatrenie v znení, v akom je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia“. Rozhodnutie odporcu bolo navrhovateľovi doručené dňa 02.10.2013.
Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 30.10.2013, doručeným v ten istý deň odporcovi sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu z nasledujúcich dôvodov, pričom uviedol: „V žiadosti o vydanie predbežného opatrenia som sa zaoberal spôsobovaním nadmerného hluku odporcom a nie množstvom pílenej guľatiny. Z hľadiska prípustnosti hluku v obytnej zóne je irelevantné, aké množstvo dreva je pílené. Správny orgán sa nezaoberal prípustnosťou hladiny hluku spôsobovanej motorovou pílou v obytnej zóne. Vôbec nebral do úvahy prípustné normy hluku podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva. Správny orgán neskúmal žiadosť o vydanie predbežného opatrenia komplexne, ale sa uspokojil s výpoveďou účastníkov konania. Neskúmal množstvo privezenej guľatiny, potrebu vykurovania palivovým drevom, množstvom iného vykurovania, ktorý odporca má k dispozícii, atď.. Uvedené množstvo guľatiny je možné píliť motorovou pílou aj celý rok. Okrem toho je toto množstvo neprimerané na vykurovanie jednej reštauračnej miestnosti. Množstvo 30 m3 guľatiny je približne 55 priestorových metrov dreva, ktoré postačuje na vykurovanie aj dvoch rodinných domov v priebehu jedného roka. Nie je tam uvedené ani kto alebo akým spôsobom by zabezpečil kontrolu množstva pílenej guľatiny. Alebo odporca bude tvrdiť, že píli ešte len 29 kubík a ja, ako navrhovateľ, že už 31 kubík? Kto by zabezpečoval kontrolu nad takýmto predbežným opatrením? Uvedené predbežné opatrenie len legalizuje spôsobovanie nadmerného hluku v priebehu celého roka. O uvedenom neúčinnom predbežnom opatrení svedčia aj tieto skutočnosti po doručení predbežného opatrenia: Dňa 03.10.2013 s popílené drevo odporcom znova odvážalo. V dňoch 04.10.2013, 10.10.2013, 11.10.2013, 18.10.2013 sa guľatina pílila motorovou pílou po celý deň, čo spôsobovalo značný nadmerný hluk. V dňoch 12.10.2013, 13.10.2013, 14.10.2013, 17.10.2013, 18.10.2013 sa na uvedenej parcele vykonávalo kálanie dreva kálačkou, a to bola aj sobota aj nedeľa. Z uvedeného vyplýva, že skutočnosti uvádzané odporcom na pojednávaní sa vôbec nezakladali na pravde najmä v tom smere, že „pílenie guľatiny vykonáva asi len 4-5 krát do roka“. Svoju činnosť nevykonáva bežným spôsobom, ale pravidelne a vo veľkej miere vykonáva spracovávanie guľatiny na palivové drevo. Rozhodnutie Mestského úradu tieto problémy, pre ktoré som žiadal o vydanie predbežného opatrenia na ochranu proti zrejmému zásahu do pokojného stavu podľa § 5 Občianskeho zákonníka, vôbec nerieši, ale naopak dáva odporcovi možnosť uvedenú činnosť vykonávať ešte vo väčšej miere a bez možnosti nejakej účinnej kontroly.“
Na výzvu súdu navrhovateľ doplnil svoj opravný prostriedok podaním doručeným súdu 29.01.2014, v ktorom okrem iného uviedol, že „na mojich subjektívnych právach som bol ukrátený rozhodnutím správneho orgánu v tom, že správny orgán nevydal predbežné opatrenie, ktoré by viedlo k stavu pred zrejmým zásahom do pokojného stavu, čo znamená, že pripustil spôsobovanie nadmerného hluku. Nevykonal vo veci žiadne šetrenie, uspokojil sa len s vyjadreniami zúčastnených strán. Konštatovať, že nemožno očakávať od miest, že budú vykonávať vo veci obsiahle, časovo a finančne náročné dokazovania vzhľadom k tomu, že sťažnosti obyvateľov na spôsobovanie nadmerného hluku nie sú ojedinelé, ako sa to uvádza vo vyjadrení Mesta Rožňavy, sú v rozpore so zákonom o obecnom zriadení. Práve preto by správny orgán mal tieto prípady riešiť. Podľa môjho názoru neobstojí ani tvrdenie správneho orgánu, že meranie hladiny hluku by museli zabezpečiť prostredníctvom certifikovaného laboratória, čo by bolo v rozpore s hospodárnosťou správneho konania. Existujú aj odborné vyjadrenia a normy, ktoré stanovujú prípustné hladiny hluku v obytných zónach, správny orgán sa však touto otázkou vôbec nezaoberal.
Navrhovateľ nezákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu videl v porušení ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ďalej v porušení ustanovenia § 4 písm. h/, § 4 písm. n/, § 5 ods. 2 a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj v porušení ustanovení § 3 ods. 1, ods. 4, § 56 a § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postup odporcu, ako správneho orgánu, ktorý rozhodnutím nariadil predbežné opatrenie podľa ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“).
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre zabezpečenie jeho účelu:
a) uložiť účastníkom, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli;
b) nariadiť zabezpečenie vecí, ktoré sa majú zničiť alebo urobiť nepotrebnými, alebo ktoré sú potrebné na vykonanie dôkazov.
Správny orgán predbežné opatrenie zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo nariadené; inak stráca účinnosť dňom, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 5 Občianskeho zákonníka ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa ustanovenia § 250l ods. 1,2 O. s. p. sa podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerané ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa ustanovenia § 248 písm. a/ O. s. p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník vecí sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohrozovať susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, žeby urobil dostatočné opatrenia na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vybráciami, nesmie nechať chované zvieratá vniknúť na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodne ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Súd z odporcom zaslaného spisového materiálu zistil, že navrhovateľ sa svojim podaním domáha preskúmania rozhodnutia odporcu vydaného podľa § 5 prvá a druhá veta Občianskeho zákonníka a § 43 ods. 1 Správneho poriadku v rámci výkonu samosprávy.
Odporca, ako správny orgán, preskúmavaným rozhodnutím zakázal Y. L., v správnom konaní vystupujúcom ako odporca, píliť drevo v celkovom objeme väčšom ako 30 m3 ročne motorovou pílou na parcelách vedľa a za budovou na Č.G. N. Z. Č.. X v Rožňave, parcela č. L.-V. XXX K. XXX.
Podľa názoru súdu v ustanovení § 5 Občianskeho zákonníka zámerom zákonodarcu bolo upraviť postup obce pri poskytovaní predbežnej právnej ochrany, ktorej účelom je urýchlene zabezpečiť poriadok a pokoj pred zasahovaním do faktického pokojného stavu. Účelom takéhoto bezprostredného zákroku je odvrátenie nebezpečenstva. Zo znenia ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka s použitím gramatického a sémantického výkladu je zrejmé, že ide o rozhodnutie správneho orgánu predbežnej povahy.
Predbežné opatrenie v zmysle ustanovení správneho poriadku (§ 43) je prostriedkom slúžiacim na zabezpečenie účelu správneho konania, keď ochrana právnických alebo fyzických osôb vyžaduje
nevyhnutný zásah, a to predtým, ako bude rozhodnuté vo veci samej. Predbežné opatrenie má teda len dočasnú platnosť a možno ho vydať len formou procesného rozhodnutia.
Správny orgán neskúma a ani nemôže skúmať, komu právo skutočne patrí, aká je právna pozícia jednotlivých strán a zisťuje a rieši len skutkové otázky. Tiet otázky môže preskúmavať a rozhodnúť o nich iba súd. Správny orgán teda neskúma právny stav, platnosť právnych vzťahov, ale len posudzuje faktický stav, ktorý sa zásahom tretej osoby zmenil oproti doterajšiemu stavu.
Súd na základe účastníkmi vyššie uvedených a súdom zistených skutočností a vyššie citovaných zákonných ustanovení aj keď opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie by nebolo možné preskúmať súdom podľa ustanovení piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pretože z jeho obsahu vyplýva, že ide o rozhodnutie predbežnej povahy vydanej podľa § 5 Občianskeho zákonníka v spojení s § 43 ods. 1 Správneho poriadku, ktorým sa ďalšiemu účastníkovi v správnom konaní zakázalo píliť drevo tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia odporcu s tým, že navrhovateľ sa môže domáhať vo veci samej ochrany na okresnom súde v zmysle ustanovenia § 5 posledná veta Občianskeho zákonníka, tak má zato, že toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom, pretože v danom konkrétnom prípade ide o prípad emisie v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy bol zistený nepochybný zásah do vlastníckeho práva žalobcu, a spočívajúci v tom, že žalobca ktorý je bezprostredným susedom a vlastníkom susednej nehnuteľnosti v blízkosti ktorej v správnom konaní odporca Y. L. pílením dreva zasahoval do vlastníckeho práva žalobcu.
Súd pre úplnosť ešte dodáva, súhlasiac s odôvodnením rozhodnutia odporcu, s ktorým sa stotožňuje, že použitie ustanovenia § 5 prvá a druhá veta Občianskeho zákonníka je praktické najmä v tých prípadoch, kde existuje nebezpečenstvo opakovania zrejmého zásahu, prípadne tam, kde zrejmý zásah stále trvá. Právna ochrana podľa tohto ustanovenia môže spočívať v tom, že obec zakáže rušiteľovi porušovať právo iného, alebo uloží rušiteľovi povinnosť obnoviť predošlý pokojný stav. Tieto spôsoby ochrany podľa § 5 Občianskeho zákonníka sú taxatívne vypočítané, to znamená, že iné spôsoby ochrany správny orgán nesmie použiť.
Postup podľa ustanovenia § 5 prvá a druhá veta Občianskeho zákonníka má len predbežný charakter a jeho zmyslom nie je rozhodnúť spor o právo ale vydať zákaz, alebo obnoviť stav, ktorý existoval pred porušením práva. Uplatňuje sa hlavne vtedy, keď boli ohrozené alebo narušené tzv. susedské práva, upravené v § 127 Občianskeho zákonníka alebo v prípadoch porušenia pokojného stavu pri výkone práv.
Prijatím opatrenia odporcu nie je dotknuté právo navrhovateľa domáhať sa ochrany na okresnom súde, ani samotná právomoc súdu. Súdne konanie môže nasledovať po vydaní predbežného opatrenia odporcom. Až v súdnom konaní dochádza k riešeniu sporu o právo. Súd samozrejme nemôže odoprieť ochranu ani vtedy, ak poškodený, v danom prípade navrhovateľ, si neuplatnil postup podľa § 5 Občianskeho zákonníka a obrátil sa priamo na súd. Správne, ako aj súdne konanie, môže začať len na návrh dotknutej osoby. Tam, kde rozhoduje obec a žiadny z účastníkov sa už neskôr neobrátil na súd, je rozhodnutie obce konečné. Tam, kde najprv rozhodne obec, avšak neskôr v tej istej veci rozhodne právoplatne okresný súd, ktorý nie je v žiadnom smere predchádzajúcim rozhodnutím obce viazaný, stratí predchádzajúce rozhodnutie obce bez ďalšieho účinnosť.
Súd ešte zvýrazňuje a poukazuje na závažnú skutočnosť, že v danom prípade išlo o zásah do vlastníckeho práva navrhovateľa, pre obťažovanie navrhovateľa hlukom. Pretože išlo o zásah do vlastníckeho práva navrhovateľa, bolo v právomoci súdu preskúmavať napadnuté rozhodnutie, lebo zasahuje do ústavou zaručeného práva na ochranu vlastníctva, a v takom prípade ustanovenie § 248 písm. a) O. s. p. nie je použiteľné.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal.
Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm.h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku z výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil povinnosť uhradiť súdny poplatok v sume 35,-- eur, ktorá suma bola určená podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.